Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-219-2012.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/219/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: K. W. nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, P. Z., proti odporkyni: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, D., v konaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2012 doplneným podaním zo dňa 16.06.2012 domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal prispievať mu na výživu sumou 400 eur mesačne, nakoľko v súčasnej dobe je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a nespĺňa podmienky na poberanie podpory v nezamestnanosti. V súčasnosti nemá žiadny finančný príjem. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12C 291/2008 zo dňa 16.06.2009. Je vyučený murár a väčšinou pracoval ako príležitostný robotník. Bude mať 60 rokov a má značne podlomený zdravotný stav. V mieste jeho prechodného pobytu v W. nad A. nie sú žiadne možnosti zamestnať sa.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že s navrhovateľom nežijú v spoločnej domácnosti už 18 rokov. Vtedy sa odsťahoval z miesta trvalého pobytu v P. Z. k svojej priateľke do W. nad A.. Odvtedy prestal prispievať na domácnosť v P. Z. a prestal sa starať o túto domácnosť aj výchovu detí, ktoré sú už dospelé. Bývalý manžel v produktívnom veku odpracoval len 18 rokov, z toho tri posledné roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti. Navrhovateľ sa vôbec vyhýbal poctivej práci, keď za 40 rokov mohol odrobiť potrebných 25 rokov a mohol mať po starostiach. Sama je dôchodkyňa so starobným dôchodkom 238 eur mesačne. Výdavky na udržanie domácnosti (nájomné, služby spojené s užívaním bytu) mesačne predstavujú cca 200 eur. Keby ju nepodporovali deti, ťažko by zo svojho starobného dôchodku vyžila. Preto žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami o výške dôchodku odporkyne a jej výdavkov, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok o zaradení navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o nepriznaní nároku na dávku nezamestnanosti, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12C 291/08-31 ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 12C 291/08-31 zo dňa 16.06.2009, právoplatným dňa 21.07.2009. Návrh, ktorý podával navrhovateľ bol odôvodnený tým, že
s manželkou sa odcudzili a v čase začatia konania žili už 13 rokov oddelene. Odporkyňa s návrhom súhlasila, pričom potvrdila, že s manželom dlhé roky spoločne nežijú. Stretávali sa iba na Vianoce a sviatky. Spolu však bývať nemohli, pretože sa vždy hádali aj pre nepodstatné veci. Neskôr si navrhovateľ našiel priateľku, s ktorou v čase konania rozvodu býval.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že s odporkyňou ani za trvania ich manželstva nežili v jednom byte, keď ona s deťmi bývali v Petržalke a on v manželkinom rodičovskom dome. Počas manželstva často menil zamestnávateľov, pričom na jednom mieste zvykol pracovať rok a potom ho prepustili. Neskôr robil aj v Taliansku. Na úrade práce predtým evidovaný nebol. Momentálne žije u svojej priateľky, s ktorou žil už v čase rozvodu a ktorá mu finančne vypomáha. Chcel by sa však osamostatniť. Byt mu mala zabezpečiť bývalá manželka, čo ale neurobila.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ býval v jej rodičovskom dome od r. 1994. Byt v Petržalke dostal pôvodne on ako stabilizačný. Pred 8 rokmi ho ale odkupovala ona a dnes je v podielovom spoluvlastníctve.
Podľa § 72 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine - (1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. (2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne vzťahy medzi manželmi. V materiálnej oblasti to má za následok, že každý z manželov je povinný postarať sa sám o seba. V záujme zmiernenia niektorých majetkových dopadov však zákon z uvedeného upravuje výnimku a v prípade, ak rozvedený manžel, ktorý vyžaduje výživné, nie je schopný živiť sa vlastnou prácou má právo proti bývalému manželovi domáhať sa príspevku na primeranú výživu. V danom prípade sú rozhodujúce schopnosti oprávneného zaistiť si prostriedky k vlastnej obžive, t.j. jeho zárobkové schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.
Na základe vykonaného dokazovania súd v posudzovanom prípade dospel k záveru, že súčasnú evidenciu navrhovateľa na úrade práce a nepriznanie podpory v nezamestnanosti nie je možné jednoznačne hodnotiť ako jeho neschopnosť samostatne sa živiť, zakladajúcu povinnosť odporkyne ako rozvedenej manželky prispievať mu primerane na jeho výživu a to s prihliadnutím na jeho subjektívne zavinenie nepriznania dávky v nezamestnanosti, keď v rozhodnom období nepreukázal dobu poistenia v nezamestnanosti, t.z. nebol riadne zamestnaný a to napriek vrcholiacemu produktívneho veku. Prispievanie na výživu navrhovateľovi neumožňujú ani schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne, ktorá je sama poberateľkou starobného dôchodku, aktuálne vo výške 238,60 eur. Navyše
správanie sa navrhovateľa počas trvania manželstva, vyplývajúce z obsahu pripojeného rozvodového rozsudku, jeho nezáujem o rodinu a rodinný život a následný mimomanželský vzťah, ktoré skutočnosti v konečnom dôsledku viedli k rozvratu manželstva účastníkov, na čo súd musí prihliadať pri posudzovaní uplatňovaného nároku s poukazom na ust. 74 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, je potrebné v danom prípade považovať aj za dôvod na použite § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keď priznanie príspevku na výživu by bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh bol v celom rozsahu zamietnutý.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 OSP. V konaní mala plný úspech odporkyňa, avšak keďže si náhradu trov neuplatnila, súd jej ich nepriznal. V zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch bol navrhovateľ oslobodený od platenia súdneho poplatku vo veci o určenie výživného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.