Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-185-2012.pdf
PDF · 101.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1211/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Matyiovou právnej veci žalobcu W. M. F., F..E..D.., Ú. X, V., C. XX XXXXXX, Č..F. X.XXX.XXX, Z. SLSP X. J., K.. Z. M., F..E..D.., Ú. X, V., proti žalovanému L. Č., O.. XX.X.XXXX, V. Z. Č.. XX, M., v konaní o zaplatenie 1 580,22 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobný návrh žalobcu na zaplatenie istiny 1 580,22 eur s prísl. z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice-okolie dňa 27.6.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1 580,22 eur s prísl. ako neuhradenú časť splátok úveru, ktorá bola žalovanému poskytnutá právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 23.7.2003. K žalobnému návrhu pripojil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku na preukázanie tej skutočnosti, že žalovaný dňa 22.5.2010 uznal svoj dlh a vyhlásil, že má vedomosť o tom, že ide o dlh premlčaný.
Žalovaný sa vo veci písomne nevyjadril.
Súd na deň 9.11.2012 vytýčil vo veci pojednávanie, ktorého sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, svoju neúčasť právny zástupca žalobcu písomne ospravedlnil a žiadal rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu.
Na pojednávaní dňa 9.11.2012 žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Žalobca súdu predložil „Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE“ uzavretú dňa 12.11.2009 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, R..F.. V. a postupníkom F. W. M. F., F..E..D., predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie súboru pohľadávok v majetku postupcu, ktoré boli špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, medzi ktorými bola aj pohľadávka proti žalovanému.
Z predloženej Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X vyplýva, že žalovaný ako dlžník dňa 23.7.2003 uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru s výškou úverového rámca 16 000,-Sk s konečnou splatnosťou úveru 22.7.2004.
Je zrejmé, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva vychádzajúca z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v pomere špeciality.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa odseku 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 citovaného zákona za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 citovaného zákona ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného v rozhodnom čase, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa ods. 2 ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 citovaného zákona ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Podľa § 265 citovaného zákona výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Ako bolo vyššie uvedené, žalovaný vzniesol námietku premlčania, proti ktorej argumentoval právny zástupca žalobcu tým, že predložil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo strany žalovaného dňa 22.5.2010.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 ods. 1 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Medzi právnym predchodcom súčasného žalobcu a žalovaným bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva o poskytnutí úveru dňa 23.7.2003. Text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a takisto ani do obsahu obchodných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“ v čase vzniku záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto vo veci bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
Podľa § 8 ods 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, uzavretú dňa 22.5.2010, ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pohľadávka bola splatná dňa 22.7.2004. Žalobca podal žalobu 27.6.2012, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty.
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 22.7.2010 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď súd dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaný skutočne vedel, že uznáva premlčaný dlh. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku“ je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Nebolo v konaní žalobcom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so žalovaným dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie o uznaní vzhľadom na nepreukázanie vedomosti žalovaného o tom, že dlh je premlčaný, je v jeho neprospech a je neprijateľnou podmienkou.
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu ako nekalá obchodná praktika, neprijateľná podmienka je neplatná, preto námietka premlčania je dôvodná.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný jednoznačne poprel, že podpis na Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je jeho podpisom, pričom markantný rozdiel medzi podpisom žalovaného na zmluve o úvere a na Dohode je viditeľný aj voľným okom.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešný žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania, ale v konaní mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).