Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/605/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci navrhovateľky: F. A., bytom J. XX, proti odporcom: 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom financií SR, so sídlom: Štefanovičova 5, Bratislava, 2/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribi-nova 2, Bratislava, 3/ Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, 4/ Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, 5/ Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Kolárska 6, Bratislava, 6/ Slovenská republika v zastúpení Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, 7/ Slovenská repu-blika v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislva, 8/ Sloven-ská republika v zastúpení Radou pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Kolárska 6, Bratislava, o zaplatenie 6.472,81,-€ s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie voči odporcom v 3., 4. a v 5. rade z a s t a v u j e.

V časti zastavenia konania súd odporcom v 3., 4. a 5. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcom v 1., 2., 6., 7. a 8. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2004 a upraveným podaním dňa 12. 7.2006 v spojení s podaním doručeným súdu 15.12.2010 a vyjadrením na pojednávaní dňa 19. 6.2012 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne k úhrade sumy 663,88,-€ s úrokom 49% ročne od 21.1.2002 do zaplatenia, 2.489,54,-€ spolu s úrokom 39% ročne od 15. 11.2001 do zaplatenia, 464,71,-€ spolu s úrokom 20% ročne od 29.5.2001 do zaplatenia, 2.854,68,-€ spolu s úrokom 23% ročne od 12.7.2001 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a to titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu.

Svoj návrh odôvodnila tým, že je klientkou spoločností BDV družstvo, AGW, s.r.o. a SPOROINVEST, a.s. s ktorými uzavrela zmluvy, na základe ktorých do týchto spoločností investovala finančné prostriedky. Tieto spoločnosti sa roky predvádzali na verejnosti častou a klamlivou reklamou a ponúkali investično

- peňažné služby. Ako laička v tejto problema-tike, na základe toho, že zákon o reklame je zákonom pravdy a nesmie poškodzovať spotre-biteľa a tiež vo viere, že štát má podľa medzinárodnej Smernice OSN na ochranu spotrebiteľa a národného práva chrániť občanov pred neadekvátnou ponukou tovarov, cien, služieb a klamlivou reklamou, rozhodla sa investovať do týchto subjektov. Až po ich krachu sa dozvedela, že štátne orgány si neplnili svoje zákonné povinnosti vo sfére ochrany spotrebiteľa kapitálového trhu. Žaluje preto uvedené štátne orgány za nesplnenie si povinností, keď vedome tolerovali a boli zainteresované na nezákonnej existencii nebankových subjektov a ich existenciu ospravedlňovali.

Len zo špinavej reklamy tieto orgány zarobili miliardy Sk. Povinnosťou odporcov bolo chrániť občanov, čo ale neurobili, preto sa od nich domáha vrátenia ňou investovaných finančných prostriedkov aj s úrokmi ktoré jej mali byť vyplatené, avšak v dôsledku krachu uvedených nebankových spoločností jej vyplatené neboli.

Na pojednávaní navrhovateľka doplnila, že nesprávnym úradným postupom odporcu v 1. rade bolo, že usilujúc sa dostať nebankové subjekty na finančný trh vypustilo z banko-vého v slovo "od verejnosti", aby sa polícia a prokuratúra tak rýchlo nedopátrali, že ide o neoprávnené podnikanie. Vypracovalo tiež a podnietilo uzáko-niť zločinný a to tak, že zmenilo pôvodný bankový zákon a do z.č. 21/92 Zb. vsunulo podkomentárom paragrafy a tak odstránilo neban-kovým subjektom všetky prekážky okrádať ľudí cez zmluvy o tichom spoločenstve, vklady do družstva a vklady spoločníka. Tiež 23.11.1998 vydalo pokyn k problematike zdanenia a vy-sporiadania dane z príjmov, ktorým odstránilo "nebankovým subjektom" právne prekážky, aby mohli okrádať verejnosť. MF SR teda skriminalizovalo bankový zákon, konalo v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov č. 519/1997 Zb. a v rozpore s SR.

Odporca v 2. rade sa dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že jeho úlohou je chrániť majetok občanov. Mal sa teda vyjadriť, že bankový zločinný zákon nemožno prijať, lebo dovoľuje neoprávnené podnikanie. Keďže tak nekonal, vzťahuje sa naň Tr. zák. -neprekazenie zločinu.

Nesprávnym úradným postupom odporcu v 3 a v 6. rade bolo, že tento spolu s mini-sterstvom predkladá návrhy umožňujúci okrádať verejnosť. NBS teda mala možnosť ako spolupredkladateľ a orgán bankového dohľadu toto predloženie zákona zablokovať, ale to neurobila. Aj keď sa NBS bráni, že nie je štátnym orgánom, ide o orgán štátnej organizácie a je teda zodpovedná v zmysle z.č.

Odporca v 4. a v 7. rade mal v zmysle z.č. povinnosť vykonávať opatrenia na predchádzanie zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti. Rovnako ako odporca v 2. rade sa mal v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyjadriť k návrhu bankového zlo-činného a rovnako ako na odporcu v 2. rade sa naň preto vzťahuje Tr. zák.

Nesprávny úradný postup odporcu v 5. a v 8. rade spočíva v tom, že je zodpovedný za to, že sa klamlivá reklama "nebánk" dostala do každej domácnosti, keď vedel o jej klamli-vosti poznajúc Kódex pre reklamu na úspory a investície. Mal sa podieľať na legislatíve, kto-rá by reklamu nebánk obmedzila tak, že by musela byť v súlade s kódexom a zákonom o re-klame.

Zároveň navrhovateľka uviedla, že problematika nebankových subjektov patrí pod zákon o ochrane spotrebiteľa a nie pod obchodný alebo , lebo nebanky po-núkali finančné služby spotrebiteľskej verejnosti. Nesprávneho úradného postupu sa MF SR a NBS dopustili v období od 10.9.1997 predložením z.č. do NR SR a ten platil 4 roky. MV SR sa dopustilo nesprávneho úradného postupu vo februári 1997, kedy mu bol uvedený zákon predložený k pripomienkovaciemu konaniu a to až do 1.1.2002, dokedy zá-kon platil. Nesprávny úradný postup GP SR vymedzuje od doručenia uvedeného zákona na pripomienkovanie dňa 28.1.1997 do trvania jeho platnosti, t.j. do 1.1.2002 a Rada pre retran-smisiu a vysielanie sa dopustila nesprávneho úradného postupu v r. 1998-26.2.2002, kedy prebiehala masívna reklamná kampaň "nebánk" najmä v televízii.

Konkurzné konanie na AGW s.r.o. ešte dosiaľ neskončilo, v trestnom konaní boli odkázaní poškodení na občianske súdne konanie. Čo sa týka BDV družstva, tam už bol konkurz ukončený a dňa 17.9.2012 jej bola z neho zaslaná suma 584,99,-€. V časti jej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy zo SPOROINVEST, a.s. uviedla, že trestné stíhanie bolo ukončené, škodu si uplatnila pri výsluchu 22.9.2003, poškodení neboli uznesením NS SR zo dňa 5.8.2005 pripustení do konania s tým, že si svoj nárok majú uplatniť v občianskom súdnom konaní. Konkurz ukončený dosiaľ nebol. Jej pohľadávka bola v ňom uznaná vo výške 20.000,- Sk. S touto spoločnosťou uzavrela zmluvu 21.1.2002, úroky mali byť vyplácané každý mesiac, ale posledný bol vyplatený v uvedený deň, potom už nie.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to že od 1.1.2000 bol účinný o kolektívnom inves-tovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať finančné prostriedky od verejnosti mohli len správ-covské spoločnosti podliehajúce dozoru Úradu pre finančný trh. Podľa výpisu z obchodného registra predmetné obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona opráv-nená vykonávať investičná spoločnosť či fond, resp. správcovská spoločnosť a už pri nahliad-nutí do obchodného registra muselo byť zrejmé, že sa nejedná o investičné spoločnosti, keďže tieto vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov investorom, pričom uvedené spoločnosti vykonávali svoju činnosť na základe zmlúv o tichom spoločenstve, resp. zmlúv o pôžičke. Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky a preto nepodlie-hali dohľadu NBS. Pri uzatváraní záväzkového vzťahu - zmluvy o tichom spoločenstve a o pôžičke si každý musí zvážiť a preveriť riziká. Tieto zmluvy, tak ako aj zmluvy o tichom spoločenstve boli uzatvorené na základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán. BDV družstvo sa odlišuje od ostatných obchodných spoločností len špecifickou úpra-vou vnútorných vzťahov, pričom členovia družstva ak požiadali o prijatie a zložili vklad sa takouto formou zúčastnili na spoločnej podnikateľskej činnosti a jej výsledku obdobne ako spoločníci v obchodných spoločnostiach. Štát zodpovedá za škodu len v zmysle príslušných ustanovení z. č. Na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke, o tichom spoločen-stve, resp. žiadosti o prijatie za člena družstva nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup štátu, keďže sa jedná o dobrovoľný záväzkový vzťah a škoda sa nemôže prenášať na štát z dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktorej sa rozhodli po-skytnúť financie, resp. sa podieľať na jej podnikaní. Boli prijaté aj viaceré legislatívne opatre-nia v podobe novely , prijatý bol zákon o kolektívnom investo-vaní č. 284/1999, vypracovaný bol materiál s návrhom na zamedzenie podnikania takouto formou a v r. 2000 bola uskutočnená aj vysvetľovacia kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s rizikami investovania do tzv. "nebankových subjektov", bol prijatý z.č. 566/2001 o cenných papieroch, novelizoval sa v ustanoveniach o tichom spoločenstve. Tak-tiež boli dňa 16.7.2001 podané podnety na GP SR a na Úrad finančnej polície týkajúce sa spo-ločností BMG Invest, s.r.o., Horizont Slovakia, a.s., Národného bytového fondu, a.s. a AGW, s.r.o.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že problema-tike nebankových subjektov sa venoval Úrad finančnej polície od r. 1999. Od začiatku roka 2000 preveroval činnosť týchto subjektov pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 118 a § 250 Tr. zák. Pri preverovaní sa v 1. rade zaoberal uzavretými zmluvami o tichom spo-ločenstve. Týmito zmluvami vzniká záväzkový vzťah odlišný od zmluvy o pôžičke tým, že nie je zaručený výnos vkladu. Do 4.2.2002, t.j. do pádu prvých nebankových subjektov ne-dostal Úrad žiadne hlásenie od slovenských peňažných ústavov alebo iných povinných subjektov, ktoré by odôvodňovalo podozrenie, že spoločnosť AGW vykonáva neobvyklé finančné operácie. Podania, ktoré voči tejto spoločnosti Úrad obdržal sa týkali jej prepojenia s osobou T.. J. a vykonávania sprostredkovateľskej činnosti pre viacero poisťovní, tieto sa však nepotvrdili. Nakoľko po uzavretí spoločností BMG - Invest, s.r.o. a HORIZONT Slovakia, o.c.p., a.s. existovalo dôvodné podozrenie, že sa obdobná situácia zopakuje aj u AGW, s.r.o., bol 15.2.2002 založený na túto spoločnosť operatívny spis a na základe získa-ných dôkazov bolo 16.7.2002 vznesené obvinenie voči konateľovi uvedenej spoločnosti pre trestný čin podvodu. V žiadnom prípade teda nie je možné zo strany polície hovoriť o ne-správnom úradnom postupe. Keďže teda nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, chýba aj príčinná súvislosť medzi ním a vzniknutou škodou. SR nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek viacerým upozorneniam uzavreli s predmetnými spoločnosťami záväzkové vzťahy a zverili im dobrovoľne svoje finančné prostriedky. Sama navrhovateľka porušila prevenčnú povinnosť a následky si musí znášať sama. Pred uzatvorením zmluvy sa mohla v obchodnom registri presvedčiť, že obchodná spoločnosť s ktorou chcela vstúpiť do zmluvného vzťahu nie je investičnou spoločnosťou, fondom ani akciovou spoločnosťou a nemá v predmete podnikania zhromažďovanie vkladov. Sama sa ale rozhodla vložiť peniaze do spoločnosti sľubujúcej niekoľkonásobne vyššie úroky ako banka, z čoho mohla vedieť, že nejde ani o banku. Tiež dodal, že normotvorba nemôže byť považo- vaná za nesprávny úradný postup.

Odporca v 3. a v 6. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť a uviedol, že bol zriadený zákonom ako nezávislá centrálna banka SR. Jeho právomoci sú vyme-dzené v z.č. o bankách, z.č. o platobnom styku, z.č. devízovom o dohľade nad finančným trhom. Zákon o NBS v výslovne stanovuje, že vykonáva dohľad nad bankami, Fondom ochrany vkla-dov a nad ďalšími osobami a subjektami určenými osobitným zákonom. Žiaden zákon ho však neoprávňoval vykonávať dohľad nad podnikateľskými subjektami ako AGW s.r.o. a BDV družstvo, teda nemal právomoc vykonávať dohľad nad nebankovými subjektami, nie je orgánom štátu a preto nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Napriek tomu už v de- cembri 1997 a potom za celé obdobie činnosti nebankových subjektov viac krát upozorňoval v tlači verejnosť na podstupované riziko spojené s takýmto investovaním. Od 18.9.1998 je jeho vyhlásenie o tzv. nebankových subjektoch aj na internetovej stránke NBS. Navrhova-teľka sa na neho neobrátila v čase, keď chcela poskytnúť svoje peňažné prostriedky nebanko-vému subjektu a nepožiadala o vyjadrenie, či má alebo nemá vložiť financie do subjektu, kto-rý nie je bankou. Sama sa rozhodla podstúpiť uvedené riziko. Okrem verejnosti upozorňoval aj orgány činné v trestnom konaní na aktivity nebankových subjektov. Keďže navrhovateľka rozšírila žalobu voči nemu až 12.7.2006, vzniesol aj námietku premlčania uvedeného nároku a na pojednávaní taktiež vzniesol námietku premlčania nároku v časti jeho rozšírenia o zmlu-vu zo SPOROINVEST, keďže navrhovateľka oň rozšírila návrh až podaním z 12.7.2006. Potvrdil, že sa podieľa na tvorbe zákonov, ale to z neho orgán štátu nerobí a normotvorba nemôže byť považovaná za nesprávny úradný postup.

Odporca v 4. a v 7. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh v plnom rozsahu neu-znáva. Je podaný predčasne, pretože jeho podaniu nepredchádzala žiadosť o predbežné prero-kovanie v zmysle z.č. Ochrana spotrebiteľa sa nevzťahuje na podni-kanie fyzických osôb (ktorého jednou z foriem je tiché spoločníctvo), ani na poskytovanie pôžičiek fyzickou osobou právnickej osobe. Preto namietol svoju pasívnu legitimáciu v ko-naní. Na pojednávaní doplnil, že sa stotožňuje s námietkou premlčania voči rozšíreniu nároku o zmluvu zo SPOROINVEST. Ak navrhovateľka tvrdí, že bolo porušené platné právo zo strany právnických osôb, s ktorými uzavrela zmluvný vzťah, nie je možné prehliadnuť, že ak tieto porušili zákon a prijali od nej plnenia, sama zákon poskytnutím plnenia porušila. Teda ak majú byť zákony "zločinné", ide zrejme o absolútne neplatný právny úkon, preto nemôže požívať ochranu podľa zákona a navrhovateľka nemá nárok domáhať sa uplatneného plnenia. Taktiež namietol premlčanie nároku, keďže SR sa stala účastníkom konania až nadobudnutím právoplatnosti uznesenia zo 17.1.2012, ktorým súd pripustil vstup odporcov v 6.-8. rade do konania a namietol aj skutočnosť, že nemožno odporcov zaviazať spoločne a nerozdielne, keďže žalovaná je po späťvzatí už len SR.

Odporca v 5. a v 8. rade uviedol, že nie je ústredným orgánom štátnej správy, preto namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Navrhovateľka nešpecifikovala porušenia akej právnej povinnosti sa mal dopustiť, keď na to, aby mohol zabrániť vysielaniu navrhovateľkou uvádzanej reklamy potreboval zákonné splnomocnenie, avšak jeho kompetencie sú jasne dané zákonom , preto sa nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom zástupcov odporcov, oboznámil sa s listinnými dokladmi a to: prihláškou do BDV družstva z 29.5.2001, žiadosťou o vloženie ďalšieho členského vkladu z 12.7.2001, zmluvou o budúcej darovacej zmluve z 29.5.2001 a 12.7.2001, dohodou o vrátení ďalšieho členského vkladu z 29.5.2001 a 12.7.2001, zmluvou o tichom spoločenstve z 15.11.2001, dokladmi predloženými odporcom v 2. rade k jeho vyjadreniu, článkami z tlače z 19.9. a 21.9.1998, listami NBS zo 17.11.1999, 28.1.2000, 16.7.2001, dokladom o úhrade z BDV družstva, uznesením NS SR , zápisnicou z výsluchu navrhovateľky zo dňa 22.9.2003, zmluvou o pôžičke so SPOROIN-VEST, a.s., ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka dňa 29.5.2001 podala prihlášku za člena BDV družstva s vkladom 14.000,- Sk. Dohodou o vrátení ďalšieho členského vkladu sa dňa 29.5.2001 družstvo zavia-zalo vrátiť navrhovateľke členský vklad 13.900,- Sk do 30.5.2002. V rovnaký deň uzatvore-nou zmluvou o budúcej darovacej zmluve sa družstvo zaviazalo uzatvoriť darovaciu zmluvu v ktorej sa zaviaže k darovaniu čiastky 2800,- Sk navrhovateľke a to najneskôr do 30.5.2002.

Dňa 12.7.2001 podala navrhovateľka žiadosť o vloženie ďalšieho členského vkladu do BDV družstva v sume 86.000,- Sk. Dohodou o vrátení ďalšieho členského vkladu sa druž-stvo 12.7.2001 zaviazalo vrátiť navrhovateľke vklad 86.000,- Sk k 12.7.2004.V uvedený deň uzavrela s touto spoločnosťou navrhovateľka i Zmluvu o budúcej darovacej zmluve, v ktorej sa BDV družstvo zaviazalo uzatvoriť najneskôr do 13.7.2002 darovaciu zmluvu na sumu 59.340,- Sk.

Dňa 15.11.2001 uzatvorila navrhovateľa so spoločnosťou AGW s.r.o. zmluvu o ti-chom spoločenstve, ktorou vložila do spoločnosti 75.000,- Sk, s dohodnutým podielom na zis-ku vo výške 39% ročne a s výpovednou lehotou 24 mesiacov.

Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.1.2002 požičala navrhovateľka SPOROINVEST, a.s. sumu 20.000,- Sk s tým, že sa jej dlžník zaviazal túto jej vrátiť s ročným úrokom 49%. Zmlu-va bola uzatvorená na dobu určitú do 21.1.2005 s dohodnutým mesačným vyplácaním úrokov.

Dožiadaniami a urgenciami z 23.10.2000, 23.4., 20.6., 21.6., 25.9.2001, z 10.1., 17.1. 2002 žiadal Úrad finančnej polície od príslušných daňových orgánov informácie a doklady týkajúce sa podnikania spoločností Horizont Slovakia o.c.p., a.s., BMG - INVEST, s.r.o. Spisový materiál spracovaný v rámci preverovania spoločností BMG-INVEST, s.r.o. a Hori-zont Slovakia, o.c.p., a.s. bol Úradom finančnej polície postúpený na Krajskú prokuratúru Košice dňa 26.3. 2001, ktorá listom z 11.5.2001 vydala Úradu finančnej polície pokyn na ďal-šie doplnenie materiálu. Dňa 18.6. a 27.9.2001 sa konali pracovné porady zástupcov zložiek polície a prokuratúry k stavu a postupu preverovania činnosti uvedených spoločností. Listom zo 7.2.2002 vyžiadal Úrad finančnej polície stanovisko Úradu pre finančný trh k súladu činnosti BDV družstvo so o cenných papieroch, na ktoré obdržal odpoveď 25.2.2002.

V tlači dňa 19.9. a 21.9.1998 NBS uverejnila články, v ktorých sa vyjadrovala k čin-nosti nebankových subjektov. Dňa 17.11.1999 NBS oznámila Úradu finančnej polície podo-zrenie z neoprávneného podnikania spoločnosti HORIZONT Slovakia, a.s. Listom z 28.1. 2000 zaslala Úradu finančnej polície podklady týkajúce sa podozrenia z porušovania zákona o bankách nebankovými subjektami a listom zo16.7.2001 oznámila NBS Prezídiu PZ podo-zrenie z porušovania zákona spoločnosťou SPOROINVEST, a.s.

Navrhovateľka si uplatnila svoje návrhy aj v konkurzných konaniach voči predmet-ným spoločnostiam, pričom ukončené bolo len konkurzné konanie BDV družstva, kde jej bola dňa 17.9.2012 vyplatená suma 584,99,-€. Svoj nárok zo zmluvy so SPOROINVEST, a.s. si uplatnila navrhovateľka v trestnom konaní voči Jozefovi Vargovi a spol., pričom uznesením NS SR č. zo dňa 5.8.2005 bolo rozhodnuté o nepripustení účasti poškodených v konaní.

V priebehu konania navrhla navrhovateľka doplniť dokazovania pripojením trestných spisov týkajúcich sa žalovaných štátnych orgánov a to trestného spisu ČVS: KUV-15/OVEK-2002 proti D.. G.. F., zástupcovi BDV družstva, trestného spisu ČVS: PPZ-16/BOK-V-2004 proti U.. F., zástupcovi AGW a trestného spisu ČVS: PPZ-1/BPK-V-2004 proti P.. V. a spol., štatutárnym zástupcom SPOROINVEST, a.s.. Keďže uvedené trestné spisy neboli potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej, súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania aj s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania zamietol.

Na pojednávaní dňa 18.9.2012 navrhovateľka vzala svoj návrh voči odporcom v 3., 4. a 5. rade späť keď uviedla, že porušenia zákona sa dopustili tieto orgány ako zástupcovia SR, nie ako samostatné orgány.

Podľa (ďalej len ) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôj-de k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže navrhovateľka vzala svoj návrh voči uvedeným odporcom späť už po otvorení pojednávania vo veci samej, súd vyzval uvedených odporcov či so späťvzatím súhlasia, pri-čom odporcovia v 3. a v 5. rade vyslovili svoj súhlas so späťvzatím priamo na pojednávaní dňa 18.9.2012 a odporca v 4. rade písomným vyjadrením z 26.9.2012, súd preto konanie voči odporcom v 3.-5. rade zastavil.

O trovách konania v zastavujúcej časti rozhodol súd podľa , podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Keďže zastavenie konania nebolo v súvislosti so správaním sa odporcov, platí, že procesné zavinenie v zmysle citovaného zákonného ustano-venia je na strane navrhovateľky, z čoho pre ňu vyplýva povinnosť uhradiť trovy konania. Tieto však súd uvedeným odporcom nepriznal, nakoľko si ich títo neuplatnili a žiadne ani nevyplývajú zo spisu.

Súd vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislos-tiach a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť.

Keďže navrhovateľka vymedzila vo svojom vyjadrení časové obdobie, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu štátu, súd uvádza, že na toto sa vzťahuje režim o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa z.č. , veta prvá, nárok na náhradu škody spôso-benej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. V ostatných prípa-doch je týmto orgánom, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialis-tickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie ().

Podľa z.č. v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v .

Podľa zákona číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnu-tím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uve-dených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demo-kratický a právny štát.

Podľa ,3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž alebo zákonom určený rozsah právo-moci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylú-čený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

V danom prípade sa navrhovateľka domáhala plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane navrhovateľky, či sa navrhovateľkou označení odporcovia dopustili nesprávneho úradného postupu a či ku vzniku škody na strane navrhovateľky došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcov.

Navrhovateľka si v zmysle zásady kontradiktórnosti konania a povinnosti uniesť dô-kazné bremeno svojho tvrdenia uplatnila svoj návrh proti ňou označeným odporcom ako sú uvedení v hlavičke tohto rozhodnutia. V konaní vzniesli námietku pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nespĺňajú podmienky uvedené v z.č. 58/1969 odporcovia v 6. a v 8. rade. Súd konštatuje, že predmetný Navrhovateľka však napriek prednesenej námietke pasívnej legitimácie zo strany uvedených odporcov a aj napriek výzve súdu na uvedenom označení zotrvala, keď označenie odporcov je výlučne dispozitívnym úkonom navrhovateľa ako účastníka konania. Preto sa súd stotožnil s uvedenou námietkou odporcov v 6. a v 8. rade a konštatuje, že títo nie sú vo veci pasívne vecne legitimovaní ako zástupcovia SR, nakoľko nie sú ústrednými orgánmi štátu a preto návrh voči nim zamietol. Z uvedeného dôvodu sa preto súd ďalej ani nezaoberal ďalšími námietkami premlčania, ktoré vzniesol odporca v 6. rade, nakoľko takúto námietku môže vzniesť len pasívne vecne legitimovaný subjekt.

Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadri-teľná v peniazoch. Navrhovateľka uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o pô-žičke a členskými vkladmi do družstva vstúpila do záväzkovo právnych vzťahov s práv-nickou osobou AGW s.r.o., SPOROINVEST a.s. a BDV družstvo. Vzájomné práva a povin-nosti zmluvných strán sa riadia uvedenými zmluvami a ustanoveniami zákonov, ktoré tieto záväzkovo právne vzťahy upravujú.

Spoločnosť AGW s.r.o., SPOROINVEST a.s. a BDV družstvo si svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmlúv nesplnili a navrhovateľke nevrátili vložené peniaze s dohodnutými úrokmi, keď zatvorili svoje pobočky a bol na ne vyhlásený konkurz. Navrhovateľke tak vznikla voči uvedeným spoločnostiam pohľadávka zo záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si prihlásila v konkurznom konaní vedenom voči uvedeným spoločnostiam. Konkurzné konanie voči AGW s.r.o. a SPOROINVEST, a.s. nie je doposiaľ ukončené, t. j. nie je známe v akej výške bude v konkurznom konaní uspokojený nárok navrhovateľky. Nie je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľke mohla vzniknúť, resp. dospieť k záveru, že navrho- vateľke škoda vznikla. Navrhovateľka teda nepreukázala počas konania, že jej vznikla škoda vo výške, ktorú si návrhom uplatnila. Z dokazovania vyplynulo, že bolo ukončené konkurzné konanie voči BDV družstvu, z ktorého bola navrhovateľke dňa 17.9.2012 vyplatená suma 584,99,-€ a teda v tejto vyplatenej časti je jej nárok uplatnený z vkladov do BDV družstva nedôvodný a len vo zvyšku nároku vyplývajúceho z vkladov do tejto spoločnosti navrho-vateľka preukázala existenciu škody.

Odporca v 7. rade vzniesol v konaní námietku premlčania voči časti nároku uplatne-nému zo zmluvy so SPOROINVEST, a.s. z dôvodu, že o tento nárok navrhovateľka rozšírila svoj návrh až podaním zo dňa 12.7.2006, keď škoda jej mala vzniknúť nevyplatením vloženej sumy s dohodnutými úrokmi na základe zmluvy z 21.1.2002. Súd však konštatuje, že navrho-vateľka preukázala v konaní, že si uplatnila nárok voči uvedenej spoločnosti v konkurznom konaní, ktoré ešte nie je skončené, preto nie je možné ustáliť výšku škody a z vyššie uvedených dôvodov sa preto nemožno s touto námietkou odporcu stotožniť. Z uvedeného dôvodu aj ďalšiu uvedeným odporcom vznesenú námietku premlčania z dôvodu, že SR sa stala účastníkom konania až od právoplatnosti uznesenia zo 17.1.2012 súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Taktiež k námietke odporcu, že návrh nebol predbežne prerokovaný súd uvádza, že v zmysle z.č. nárok na náhradu škody je potrebné predbežne prerokovať len v prípade, ak sa uplatňuje zodpovednosť z nezákonného rozhodnutia, pričom navrho-vateľka si uplatnila svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, kedy zákon túto povinnosť neukladá.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo (ušlý zisk).

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené.

V zmysle uvedeného, pokiaľ si navrhovateľka uplatnila pohľadávku v konkurznom konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci konkurzu uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne v časti nárokov zo zmlúv zo SPOROINVEST, a.s. a AGW s.r.o., nakoľko navrho-vateľke škoda (v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky) ešte nevznikla a môže jej vzniknúť až po skončení konkurzného konania, kedy bude vedieť aj v akej výške a odkedy jej vlastne aj začne plynúť premlčacia lehota ( ). V prvom rade si teda navrhova-teľka musí vysporiadať svoje nároky so subjektami zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až potom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo navrhovateľa na plnenie nebolo a už nemôže ani byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný pria-my dlžník sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpo-vednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky navrhovateľa voči uvedeným spoločnostiam a to buď v rámci konkurzného konania alebo po jeho skončení zo zostatku majetku. Aj z uvedeného dôvodu súd návrh ako predčasne podaný v časti nároku vyplývajúceho zo zmlúv so SPOROINVEST, a.s. a AGW, s.r.o. zamietol.

Zákon číslo bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neob-sahuje. Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia zákona číslo môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanove-ných právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úko-noch v rámci činnosti pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ako i v rámci rozhodovacej čin-nosti.

Podľa názoru súdu v danom prípade je podstatné, ktorý orgán štátu nesprávne úradne postupoval, pretože uvedená skutočnosť má vplyv na pasívnu legitimáciu účastníka v spore. Pasívne legitimovaným je štát zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem. Navrhovateľka poukazuje na nesprávny úradný postup Ministerstva financií SR, Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry, keď súd už vyššie skonštatoval, že ďalší označení zástupcovia štátu a to NBS a Rada pre vysielanie a retransmisiu nie sú v konaní pasívne legitimovaní ako zástupcovia štátu.

Ako nesprávny úradný postup odporcu v 1. rade navrhovateľka označila jeho legisla-tívnu činnosť a to novelu bankového , vypracovanie a podnietenie prija-tia , čím mal konať v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby záko-nov č. 519/1997 Zb. a v rozpore s SR. Súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní nijako nepreukázala, že by odporca v 1. rade porušil konkrétne špecifikovanú povin-nosť danú mu zákonom, resp. SR, pričom legislatívnu činnosť bez ďalšieho nemožno považovať za nesprávny úradný postup odporcu, keď súd zároveň uvádza, že odporca aj keď ako predkladateľ je len jedným zo subjektov participujúcich na príprave zákona, ktorý v ko-nečnom znení schvaľuje hlasovaním NR SR.

Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade navrhovateľka uvádzala, že nevyužil všetky pros-triedky, ktoré mal k dispozícii a ktoré využiť mohol voči tzv. "nebankovým subjektom" a že nedal zamietavé pripomienky k návrhu Navrhovateľka však neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nečinnosti odporcu v 2. rade spočí-vajúcej v opomenutí robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov, ktoré je formulované ako všeobecná povinnosť, porušenie ktorej možno však vyvodiť jedine až na základe zistenia porušenia povinnosti urobiť konkrétne opatrenia a teda postupovať určitým predpísaným spôsobom za splnenia podmienok uložených dikciou hypotézy konkrétnej právnej normy. V tomto smere odporca v 2. rade preukázal listinnými dôkazmi k svojmu vyjadreniu, že orgány činné v trestnom konaní venovali pozornosť zisťovaniu skutočností, ktoré by mohli nasvedčovať podozreniu z páchania trestnej činnosti a teda nezostali nečinné tak, že by to bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, v priamej príčinnej súvislosti s ktorým uzatvorila navrhovateľka jednotlivé zmluvy a vložila tak na ich základe do nebankových subjektov svoje peňažné prostriedky. Taktiež súd uvádza, že nepodanie negatívneho stanoviska k návrhu zákona nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Navrhovateľka v konaní argumentovala, že nesprávny úradný postup odporcu v 7. rade spočíval v nedodržaní povinnosti danej mu v z.č. , t.j. vykonávať opa-trenia na predchádzanie zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti. Taktiež sa rovnako ako odporca v 2. rade mal dopustiť nesprávneho úradného postupu tým, že nedal zamietavé stano-visko k návrhu Súd uvádza, že navrhovateľka nešpecifikovala aké opatrenia mal odporca vykonať. Podľa názoru súdu nestačí len všeobecne poukázať na to, že odporca nepostupoval v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniam ktorého zákona. Navrhovateľka tak neurobila, neoznačila konkrétne konanie v rozpore s ozna-čeným ustanovením zákona. Taktiež súd zhodne ako pri odporcovi v 2. rade uvádza, že nepodanie negatívneho stanoviska k návrhu zákona nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Obchodným spoločnostiam je umožnené vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv. V súlade s princípom zmluvnej voľnosti a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s obchodnými spoločnosťami a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnu-tia prevzala na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodo-vania fyzických a právnických osôb. Pokiaľ by štát prostredníctvom svojich príslušných orgánov zakázal nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv s občanmi, zasiahol by tým do občiansko obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjek- tov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantova-nej SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva - úrokov.

Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že bola to práve samotná navrhovateľka, ktorá svojou hrubou nedbalosťou zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú zákonom a preto musí následky s tým spojené znášať sama. Navrhovateľka sa mohla totiž pred uzatvorením zmluvy presvedčiť napr. na základe výpisu z obchodného registra, že obchodná spoločnosť s ktorou vstúpila do záväzkového vzťahu nie je investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemala predpísanú formu, dodatok k označeniu obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a na základe predložených zmlúv mohla poznať (bez právnych a iných odborných znalostí ) že sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov či formou akcií. Z predložených zmlúv vyplýva, že vložené finančné pros-triedky mali navrhovateľke priniesť nezanedbateľné výnosy a aj z tohto dôvodu mala postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ju podielu viny nezbavu-je.

Zodpovednosť odporcov nie je daná ani podľa , lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa , pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie Občian-skeho zákonníka zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákon-níka, ktorá je však vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou zákona.

Keďže navrhovateľka preukázala vznik škody len v časti nároku z vkladov do BDV družstva, nepreukázala nesprávny úradný postup odporcov, ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, súd nárok zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak úspešným odpor-com náhradu trov konania nepriznal nakoľko títo si ju neuplatnili a žiadne ich trovy nevy-plývali ani zo spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v desiatich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.