Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-161-2012.pdf
PDF · 100.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/161/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa matky: L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom I. 1, V. a otca: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom L. 1, U., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej Z. G., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 01.05.2012 zo sumy 53,11 eur na sumu 80,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej.
Dlh na zročnom výživnom od 01.05.2012 do 09.11.2012 vo výške 150 eur súd otcovi povoľuje zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
Týmto s a m e n í rozsudok tunajšieho súdu č.k. 66Croz 53/2003-19 zo dňa 03.05.2004 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.05.2012 sa matka maloletej Z. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej zo sumy 1.600,- Sk (53,11 eur) na sumu 250 eur mesačne od 01.05.2012, čo odôvodňovala tým, že v čase poslednej úpravy mala dcéra osem rokov. V čase podania návrhu bola žiačkou deviatej triedy základnej školy a rozsah jej potrieb od poslednej úpravy podstatne vzrástol. Na svoj vek je mimoriadne vyspelá a treba jej kupovať ošatenie a obuv v dámskych číslach. Vekom vzrástli tiež potreby jej dennej výživy, hygienické potreby a výdavky súvisiace s návštevou kultúrnych a športových podujatí zodpovedajúcich jej veku. Zvýšili sa tiež podstatne ceny potravín, ovocia, zeleniny, ošatenia, obuvi, vrástli náklady súvisiace s cestovaním, zvýšilo sa nájomné, energia, telefón, internet a všetky služby, ktoré musí dcéra využívať. Pokiaľ pracovala, všetky tieto náklady matka znášala sama. Už rok je však matka nezamestnaná a chodí po brigádach. Vo väčšej miere jej pomáha finančne jej staršia dcéra, ktorá pracuje a býva s nimi v spoločnej domácnosti. S otcom sa kontaktujú veľmi málo a pokiaľ ho žiadala, aby zvýšil výživné na šestnásť ročné dieťa, začal platiť namiesto 53,11 eur sumou 60 eur. S dcérou sa stretáva veľmi zriedka, navštevuje ju možno dva krát do roka. Od poslednej
úpravy jej kúpil niekoľko darčekov - korčule, bicykel, mobil, notebook - ale nespýta sa, či niečo potrebuje a ak povie, že niečo potrebuje, vždy povie, že nemá a že nemá prácu.
Otec s návrhom nesúhlasil s odôvodnením, že výživné, ktoré mu bolo naposledy v r. 2004 určené vo výške 1.600,- Sk (53,11 eur) si riadne plnil a po dohovore s matkou od r. 2011 platil výživné 60 eur mesačne. Dcére kupoval darčeky (hračky, korčule, bicykel, mobil, notebook, oblečenie) a viac krát jej poslal, alebo dal peniaze v hotovosti. Chápe, že vekom vzrástli dcérine potreby, ale jeho životná situácia sa výrazne zmenila. V r. 2008 mu bola zistená závažná choroba, v dôsledku ktorej bol hospitalizovaný a od r. 2009 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok (50 %). Od tejto doby bol 7 krát hospitalizovaný a od 07.01.2012 poberá úplný invalidný dôchodok kvôli poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Výška tohto dôchodku je 397,70 eur mesačne, čo je jeho jediný príjem, z ktorého platí hypotéku za garsónku, výdavky spojené s jej užívaním vo výške 93,50 a na lieky, ktoré musí denne užívať vydá cca 10 eur. Po odrátaní týchto nevyhnutných výdavkov mu zostane 146 eur, čo nie je ani výška životného minima. Ocitol sa vo vážnej životnej situácii. Ak sa jeho zdravotný stav zlepší natoľko, že bude môcť pracovať, rád bude dobrovoľne prispievať viac. Potvrdil, že matke prisľúbil na výživu dcéry od nástupu na strednú školu prispievať sumou 100 eur, ale za predpokladu, že bude mať prácu, ktorú v súčasnosti vzhľadom na svoj zdravotný stav nemá.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila zvýšiť výživné otca na sumu 80 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, potvrdeniami o výške ich príjmov a výdavkov, lekárskou správou zo dňa 10.08.2010 a odborným lekárskym posudkom z 06.03.2012, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 66Croz 53/03, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 66Croz 53/03 - 119 zo dňa 03.05.2004 bolo rozvedené manželstvo mal. Z., pričom bola zverená do výchovy a opatery matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 1.600,- Sk mesačne. V tom čase mal otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči svoju vtedy maloletému synovi Z., ktorý mu bol zverený aj do výchovy. Pracoval v spoločnosti X. F. a.s. s priemerným príjmom 15.310 Sk (508,20 eur). Matka maloletej pracovala v spoločnosti Y., s.r.o., V. s priemerným príjmom cca 9.466 Sk (314,24 eur). Maloletá bola žiačkou 1. triedy základnej školy.
Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým v súvislosti s plynutím času (8,5 roka), počas ktorého výrazne vzrástli životné náklady ako aj potreby maloletej v súvislosti s pribúdajúcim vekom. Maloletá v súčasnosti navštevuje 1. ročník na Súkromnej strednej odbornej školy B. na E. XX v V., kde ročné školné predstavuje 963 eur. Celkové mesačné náklady spojené s návštevou školy, vrátane poplatku za TPP a mesačných splátok školného predstavuje 106,25 eur. Pri zápise žiačky bolo uhradené zápisné vo výške 132,50 eur. Okrem maloletej žije v spoločnej domácnosti s matkou aj jej staršia dospelá dcéra, ktorá má príjem cca 700 eur. Spoločne užívajú 4-izbový byt vo vlastníctve matky, s užívaním ktorého sú spojené nasledujúce náklady: 255 eur mesačne na zálohy za služby spojené s užívaním bytu, 30,29 eur na zálohy na elektrinu, 23,64 eur za plyn a RTVS a 50,10 eur za tri mesiace za UPC. Matka je momentálne nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, pričom od mesiaca jún 2012 jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 172,39 eur. Okrem toho poberá ešte rodinné prídavky na maloletú. Privyrába si brigádnicky, pričom uviedla, že maximálne do sumy 150 eur mesačne. Do februára 2011 pracovala ako barmanka s príjmom cca 500 eur, vrátane sprepitného, pričom však došlo k zániku prevádzky.
Otcovi od poslednej úpravy medzičasom odbudla vyživovacia povinnosť voči synovi Z., ktorý sa sám oženil a má maloleté dieťa, s ktorým je jeho manželka na materskej dovolenke. Od 25.05.2009 vznikol otcovi nárok na invalidný dôchodok., ktorý mu bol do decembra vyplácaný vo výške 229,90 eur. V januári mu bola vyplatená suma 471,93 eur a od februára poberá invalidný dôchodok vo výške 397,70 eur. Od apríla do júna 2012 pracoval v spoločnosti R. - N., s.r.o. v U., kde dosiahol priemerný netto príjem vo výške 470,60 eur. Pracovný pomer bol ukončený v zmysle § 72 Zákonníka práce, t.j. v skúšobnej dobe. Od 20.07.2011 do 14.09.2011 pracoval v spoločnosti C., s.r.o. v U. ako ohýbač dištančných
rámikov, pričom za uvedené obdobie mu bolo vyplatených celkovo 629,04 eur netto. Bol hodnotený ako bezproblémový pracovník, ktorý si plnil pracovné povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou a príkazmi nadriadených. Pracovný pomer s ním bol rozviazaný v skúšobnej dobe z dôvodu bezdôvodného nenastúpenia do práce. Od 04.10.2011 do 28.10.2011 bol zamestnaný v spoločnosti U., s.r.o, v U. ako pracovník vo výrobe plastových okien, kde mu bolo vyplatených 418,08 eur, vrátane náhrady za PN. Pracovný pomer s ním bol ukončený rovnako v skúšobnej dobe. Na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 23.05.2012 nadobudol garsónku v U. a to za 25.000 eur. Hypotekárny úver, ktorý mu bol za týmto účelom poskytnutý finančným ústavom vo výške 22.100 eur, spláca v splátkach po 148,06 eur mesačne. Zvyšok kúpnej ceny podľa vlastného udania uhradil z financií, ktoré mu poskytla rodina (rodičia 1.000 eur, syn 900 eur) a jeho priateľka (1.000 eur), s ktorou predtým žili v spoločnej domácnosti, ktorá mu však oznámila, že kvôli jeho chorobe s ním nechce žiť a tak si musel hľadať vlastné bývanie. Za zálohy spojené s užívaním bytu mesačne vynaloží 66 eur, 9,13 eur za káblovú televíziu, 14.54 eur za elektrinu a 10 eur za plyn.
Z odborného posudku o invalidite vypracovaného 06.03.2012 súd zistil, že v období od 09.11.2011 do 21.12.2011 bol odporca hospitalizovaný pre relaps depresívnej fázy bipolárnej afektívnej poruchy so psychopatologickými prejavmi. Opakovane bol hospitalizovaný od 07.01.2012 do 17.01.2012, pričom bol prijatý pre vysoké suicidálne riziko v rámci adaptačnej poruchy s relapsom úzkostno-depresívnej symptomatiky. Odporca bol dlhé roky v sledovaní psychiatra pre abúzus alkoholu. Od r. 2006 bol liečený pravidelne. Ochorenie bolo preklasifikované na bipolárnu afektívnu poruchu, pre ktorú bol v r. 2007 a 2008 3 x ústavne liečený. Zdokumentované boli depresívne aj manické fázy ochorenia. Napriek pravidelnej liečbe sa však jeho stav opäť zhoršil a vyžiadal si opakované hospitalizácie, v r. 2011 dva krát. V pracovnej záťaži došlo k opätovnému relapsu depresívnej symptomatiky až hraničnej psychotickej hĺbky so sprievodnou závažnou úzkostnou symptomatikou. Z uvedených dôvodov a tiež pre zhoršený nález na chrbtici bola namiesto dovtedajšej miery poklesu schopností zárobkovej činnosti v rozsahu 60 % táto stanovená od 07.01.2012 na 75 %.
Otec na výživu dcéry namiesto súdom určených 53,11 eur platil v priebehu konania po 55 eur mesačne. V posledných rokoch dcére kúpil finančne náročnejšie darčeky (korčule, bicykel, mobil, notebook).
Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči maloletej Ľubomíre je dôvodné tak vzhľadom na vzrast životných nákladov od poslednej úpravy, ako aj na zvýšenie potrieb maloletej, ktoré medzičasom vzhľadom na značný časový odstup od poslednej úpravy výrazne vyrástli. Od septembra 2012 nastúpila na strednú školu, čím došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov. Súd na strane maloletej zohľadňoval jej odôvodnené potreby, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a ďalších nutných výdavkov spojených s jej výživou (pomerná časť nákladov na bývanie, strava, cestovné, ošatenie, hygiena, kozmetické potreby, školské potreby, kultúrne vyžitie, šport, zdravotná starostlivosť).
Zmena ostatného rozhodnutia je dôvodná aj vzhľadom na zmenu osobných a zárobkových pomerov na strane oboch rodičov. Matka je na rozdiel od poslednej úpravy evidovaná na úrade práce, pričom poberá štátne sociálne dávky vo výške 172,39 eur. Napriek prezentovaným príjmom (okrem sociálnych dávok matka priznala príjmy z brigádnickej činnosti vo výške do 150 eur mesačne), však súd možnosti matky považoval za podstatne vyššie a to najmä s prihliadnutím na voľbu súkromnej strednej školy, resp. akceptáciu voľby dcéry a následnú schopnosť uhrádzania s tým súvisiacich značných nákladov, hoci túto skutočnosť matka odôvodňovala pomocou staršej plnoletej a ekonomicky samostatnej dcéry, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a ktorej príjem je cca 700 eur mesačne. Za zohľadnenia podielu vyživovacej povinnosti matky, ktorej schopnosti nie sú obmedzené nepriaznivým zdravotným stavom a u ktorej vzhľadom na vek dieťaťa klesá možnosť kompenzácie časti jej vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o maloletú, súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je síce dôvodný, avšak nie v matkou požadovanom rozsahu. Súčasné možnosti a schopnosti otca mu totiž neumožňujú podieľať sa na výžive dcéry, napriek objektívne zvýšeným nárokom maloletej, vyššou sumou než 80 eur mesačne. Otcovi sa podstatne znížila miera schopnosti zárobkovej činnosti a to až na 75 % oproti zdravému človeku, čo má však kompenzované invalidným dôchodkom vo výške presahujúcej minimálnu mzdu v národnom hospodárstve. Navyše vzhľadom na absolútnu prednosť zabezpečenia výživy dieťaťa a povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, súd musel zohľadňovať otcovu zachovanú mieru schopnosti pracovať v rozsahu 25 %, keď navyše odporca v minulosti už preukázal, že napriek dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu je schopný nájsť si primerané zamestnanie. Aj pri podstatnom poklese miery jeho zárobkových schopností mu zostáva zachovaná istá škála prác, ktoré nie sú psychicky zaťažujúce a v ktorých sa môže uplatniť napriek svojim závažným zdravotným problémom. Otcovi navyše odbudla vyživovacia povinnosť voči staršiemu synovi, ktorú skutočnosť súd taktiež musel vziať do úvahy.
Vyživovaciu povinnosť otca súd v súlade s návrhom zvýšil od mesiaca v ktorom bol súdu doručený návrh na jeho zvýšenie, t.j. od mája 2012, keď mal za to, že k zmene pomerov na strane maloletej, odôvodňujúcej zmenu posledného rozhodnutia, došlo už podstatne skôr, avšak otec okrem nepatrne zvýšenej platby na výživné poskytoval dieťaťu materiálne plnenia vo forme nákladnejších darov.
Otcovi za obdobie od 01.05.2012 do 09.11.2012 (v čase vyhlásenia rozsudku bolo zročné výživné do mesiaca október r. 2012) vznikol na výživnom zročný dlh vo výške 150 eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z uhrádzania výživného na maloletú vo výške 55 eur (80 - 55 = 25 x 6 = 150 eur). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil splácať v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil vo výroku tohto rozhodnutia a to tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu životnej úrovne otca, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa v súlade s ustanovením § 160 O.s.p. stane zročným celý dlh na výživnom.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.