Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-101-2007.pdf
PDF · 79.08 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-12C/101/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: F.. S.. H. S., súdneho exekútora, J.. X.X.XXXX, so sídlom v H., E. X, G. N. XX, S. F., zastúpeného Z.. F. V., M., Š. XX, H., proti žalovanému: N. V., S. P. N. V., Š.X, G., v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 324,17 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.7.2007 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.599.529,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 53.094,64 eur so 16 % úrokom z omeškania od 2.6.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Okresný súd Košice II v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.3.2010, č.k. 12C 101/2007-608, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.454 eur spolu so 7% ročným úrokom z omeškania od 22.3.2006 do zaplatenia, zamietol žalobu v zostávajúcej časti a zároveň vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dna 14.12.2011, č.k. 11Co 182/2010-635 a to v prvom, v druhom výroku dňa 2.2.2012 a v treťom výroku (o trovách konania) dňa 1.5.2010.
Krajský súd v Košiciach, rozsudkom zo dňa 14.12.2011, č.k. 11Co 182/2010-635 odmietol odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým žalobe o sumu 3.454 eur s príslušenstvom bolo vyhovené. Ďalej potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v zostávajúcej časti, ako aj v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.454 eur spolu s 7% ročným úrokom z omeškania od 22.3.2006 do zaplatenia.
Žalovaný doručil vyčíslenie trov konania (v celkovej výške 324,17 eur) podaním zo dňa 12.3.2010, ktoré bolo spolu s prílohami (listinnými podkladmi) doručené súdu 15.3.2010 poštou, pričom zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 12.3.2010. t.j. v lehote stanovenej v ust. § 151 ods. 1 O.s.p..
Uznesením zo dňa 2.5.2012, č.k. 12C 101/2007-662 Okresný súd Košice II rozhodol o trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho konania a to tak, žalobca zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 324,17 eur a zároveň vyslovil, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva a žalobca na ich náhradu právo nemá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku o trovách odvolacieho konania dňa 30.5.2012.
Proti uvedenému uzneseniu, t.j. proti jeho prvému výroku, ktorým súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 324,17 eur podal včas odvolanie žalobca, v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Dôvodil skutočnosťou, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné, nevyplýva z neho, kedy žalovaný vyčíslil náhradu trov konania, ktorá mu bola priznaná, t.j. či ju vyčíslil v zákonnom stanovenej lehote v súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. Taktiež namietal, že z napadnutého rozhodnutia súdu, jeho odôvodnenia nevyplýva či súd priznal žalovanému náhradu trov konania v celej výške alebo len jej pomernú časť. Žalobca namietal aj skutočnosť, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal s ust. § 150 ods. 1 O.s.p., t.j. nezohľadnil, či v tomto prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný mal za to, že súd síce jeho žalobu vo väčšej časti zamietol (čo do výšky priznanej sumy), avšak jeho právny dôvod - škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorú žalovaný počas celého konania popieral, súd uznal.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.6.2012, č.k. 11Co/176/2012-673 (ktoré sa stalo právoplatným dňa 9.8.2012) zrušil uznesenie v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 324,17 eur a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s tým, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko obsahuje iba nedostatočné alebo nezrozumiteľné dôvody.
Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Keďže žalobca vyčíslil náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., súd o trovách konania rozhodol opätovne v zmysle ust. § 142 ods.3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V danom prípade síce rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku ani od úvahy súdu (ale výška plnenia žalobcu bola v konaní preukázaná jednotlivými listinnými dôkazmi) avšak súd mal za to, že neúspech žalovaného v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd tu uvádza, že pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo alebo časti uplatneného nároku, ktorá podľa ustálenej súdnej praxe neprevýši 5% až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že v tomto prípade žalovaný mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, vychádzajúc zo sumy uplatňovanej žalobcom 53.094,64 eur (1.599.529 Sk), z ktorej mu bola priznaná suma 3.454 eur spolu s príslušenstvom.
K námietke žalobcu, že považuje za spravodlivé, aby mu bola prisúdená náhrada trov konania spojená s účelným uplatňovaním jeho práva poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný počas celého konania neuznával ani základ nároku a ani žiaden z uplatnených čiastkových nárokov, súd uvádza, že v tomto prípade sa nejedná o konanie, v ktorom žalovaný musí uznať nárok uplatňovaný žalobcom ako je to napr. pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a následne súd vlastnou úvahou stanoví výšku (násobok) zvýšenia náhrady za bolestné, či sťaženie spoločenského uplatnenia a teda neuznanie nároku žalovaným počas celého konania nemá vplyv na určenie miery úspešnosti účastníka a rozhodovanie o trovách konania..
Súd ďalej uvádza, že pri svojom rozhodovaní o trovách konania nevidel dôvody na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., t.j. v zmysle ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, nakoľko mal za to, že vzhľadom na výsledok tohto súdneho konania je pomer úspechu a neúspechu síce v neprospech žalobcu a v prospech žalovaného, ktorý si rovnako ako žalobca náhradu trov konania uplatnil, avšak sledujúc úmysel zákonodarcu, podľa ktorého má ust. § 150 O.s.p. slúžiť aj k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, a tým k dosiahnutiu spravodlivosti účastníkov, mal za to, že v tomto prípade by bolo nespravodlivé nepriznať náhradu trov konania žalovanému, keďže tento bol zjavne úspešnejší v spore. Súd tu poukazuje aj na to, že náhrada trov konania žalovaného spočíva iba vo vyčíslení si výdavkov súvisiacich s cestovným (G.-H. a späť) a ubytovaním v mieste konania pojednávania, a teda súd mal za to, že v prípade žalovaného sa jednalo iba o nevyhnutné náklady spojené s tým, aby sa tento mohol riadne a včas zúčastniť pojednávaní a úspešne tak brániť a uplatňovať si svoje práva.
Súd priznal žalovanému náhrada trov konania ako úspešnejšiemu účastníkovi sporu, tak ako si ich tento vyčíslil vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 15.3.2010 označenom ako ,,vyčíslenie trov konania - 12C 101/2007" , v celkovej sume 324,17 eur, ktorá spočíva:
- v cestovných náhradách v celkovej sume 240,52 eur za účasť na 7 pojednávaniach na Okresnom súde Košice II v dňoch 27.3.2008, 11.9.2008, 25.6.2009, 17.9.2009, 22.10.2009, 27.11.2009, 11.3.2009, pričom výška každého cestovného zdokladovaná žalovaným predstavovala sumu 34,36 eur z G. O. H. a späť (t.j. 7 krát á 34,36 eur).
- v náhrade za ubytovanie z dôvodu účasti na 5 pojednávaniach na Okresnom súde Košice II a to dňa 25.6.2009 ........................4,32 eur
dňa 17.9.2009..................................21,66 eur
dňa 22.10.2009................................2,66 eur
dňa 27.11.2009..............................35,13 eur
dňa 11.3.2009..................................19,88 eur, t.j. trovy ubytovania v celkovej sume 83,65 eur.
Podľa ust. § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlého zárobku účastníkov a ich zákonných zástupcov, trov dôkazov, odmeny notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrady výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa ust. § 72 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z., o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, s účinnosťou od 1.1.2006, k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.