Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-123-2012.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej veci žalobkyne: P. K., H.. XX.X.XXXX, R.. C. A. XXX, R.. Č.. C. H. F., K. XXX proti žalovanej: N. K., H.. XX.X.XXXX, C. A. XXX o určenie výživného na plnoleté dieťa s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á platiť žalobkyni výživné v sume 150,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc dňom 16.8.2012 až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Dlžné výživné za čas od 16.8.2012 do 31.10.2012 v sume 450,- eur je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v lehote 40 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala na tento súd dňa 16.8.2012 voči žalovanej matke žalobu o určenie výživného na dospelé dieťa vo výške 200,- eur mesačne od 5.3.2012 a ďalej a súčasne žiadala vyčísliť žalovanej dlžné výživné od 5.3.2012 až do rozhodnutia súdu. Dôvodom podania žaloby je, že žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti so svojou žalovanou matkou v Poprade a spolu s nimi žil v spoločnej domácnosti aj partner matky. Od r. 2011 žalovaná matka pracuje v Rakúsku v trojtýždňových turnusoch a v čase, keď nebola doma, o žalobkyňu sa nijako nepostarala. Dokonca používala výživné na ňu, ktoré jej platil otec, na dostavbu rodinného domu v A.. Žalovaná matka sa spolu s priateľom odsťahovali v apríli 2012 do nového rodinného domu v Jánovciach a od tej doby odmieta uhrádzať jej akékoľvek výdavky na bežné životné potreby a v súvislosti so štúdiom na strednej škole. Otec X. K. uhrádza žalobkyni výživné v sume 130,- eur mesačne od februára 2012, avšak táto suma nepostačuje na zabezpečenie všetkých nevyhnutných životných a študijných potrieb žalobkyne, ktorá býva v internáte v Kežmarku a na víkendy chodí do rodiny svojho priateľa v Novej Lesnej.
Na pojednávaní súdu žalobkyňa trvala na podanej žalobe a preukázala, že v tomto šk. r. 2012/2013 je v 5. ročníku Hotelovej akadémie X. C. E. a bude maturovať. S tým sú spojené zvýšené náklady, pretože býva v internáte, za ktorý zaplatila 100,- eur do konca januára 2013, ďalej navštevuje jazykovú školu a to 3-4 mesačný kurz, za ktorý zaplatila 149,- eur a ďalej má výdavky na denné stravovanie v internáte, úhradu hygienických potrieb, oblečenia a obuvi, školských potrieb a na vreckové. Okrem toho si podala prihlášky na viac vysokých škôl, za ktoré musela uhradiť poplatky až do výšky 300,- eur. Vyčítala žalovanej mame, že sa o ňu prestala starať a finančne jej prispievať, hoci nie je schopná sama
sa živiť, pretože študuje v dennom štúdiu na strednej škole. Vzhľadom k tomu, že študuje v E., je pre ňu nevyhovujúca prípadná denná dochádzka do školy z Obce Jánovce, kde nie je vyhovujúce spojenie a okrem toho jej žalovaná mama ani nepripravila na bývanie izbu v novom rodinnom dome v Jánovciach. Dokonca matka jej neodpovedala ani na telefonáty, resp. SMS.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaní súdu navrhla určiť jej výživné na žalujúcu dospelú dcéru v sume 110,- eur mesačne, pretože takú istú výšku výživného má súdom určenú aj otec žalobkyne, takže podľa žalovanej suma 220,- eur mesačne bude žalobkyni dostačujúca na úhradu jej potrieb. Predložila svoje daňové priznanie živnostníka za r. 2011 so základom dane 7.972,- eur s tým, že jej daňová povinnosť nevznikla. Je pravdou, že dcére nedáva žiadne výživné od marca 2012, pretože očakávala, že sa s dcérou zmieria a príde ku nej bývať do nového rodinného domu v Jánovciach, kde je pre ňu pripravená izba na bývanie. Má záujem zlepšiť svoj vzťah s dcérou, aby bol taký dobrý, aký ho mali v minulosti.
Svedok U. E. pred súdom uviedol, že žalobkyňa je jeho priateľkou a v marci 2012 odišla bývať na internát v Kežmarku, pretože jej matka sa odsťahovala s priateľom z bytu v Poprade o nového rodinného domu v Jánovciach a byt prenajali. Svedok potvrdil, že odkedy žalovaná matka pracuje v zahraničí, o žalobkyňu sa nestarala, nenechala jej žiadne peniaze ani na stravu, ani na cestovné a ani na úhradu iných potrieb a zo svojho vreckového on pomáhal žalobkyni sa vystravovať. Bol svedkom niekoľkých telefonátov žalobkyne, keď volala mame a táto jej zakaždým do telefónu povedala, že jej nič nedá, nech sa stará sama o seba, že už má 18 rokov a môže si ísť zarobiť. Žalovaná nikdy nezavolala svojej dcére a ani ju nezaujímalo, z čoho si má žalobkyňa uspokojiť svoje základné potreby. Podľa svedka celé úsilie žalovanej matky sa sústredilo na stavbu nového rodinného domu v Jánovciach, čo je aj finančne náročné a robilo sa to na úkor žalobkyne, ktorá bola u matky bokom.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom účastníkov a svedka U. E., oboznámením sa s obsahom spisu tohto súdu sp. zn. 15P/44/2011 o určení výživného otcovi X. K. na P. K. v sume 110,- eur od 1.9.2010 a ďalej, potvrdením o návšteve školy žalobkyňou v šk. r. 2012/2013, koncoročným vysvedčením žalobkyne o ukončení 4.A triedy na Hotelovej akadémii X. C. E. v šk. r. 2011/2012, ktorý žalobkyňa ukončila vo všetkých predmetoch na výbornú, výpisom zo živnostenského registra žalovanej a predloženým daňovým priznaním žalovanej za r. 2011 so základom dane 7.972,- eur, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa, ktorá dosiahla plnoletosť 15.4.2011, je študentkou posledného 5. ročníka Hotelovej akadémie X. v E.. Až do marca 2012 žila v spoločnej domácnosti so svojou žalovanou matkou v byte v Poprade, odkiaľ dochádzala denne do školy v Kežmarku. Matka so svojím priateľom postavili nový rodinný dom v Jánovciach, kde sa presťahovali bez žalobkyne. Žalobkyňa od toho času býva na stredoškolskom internáte v Kežmarku, kde má vyhovujúcejšie podmienky na štúdium oproti nevýhodnému a časovo náročnému dennému cestovaniu do školy z Obce Jánovce. Žalovaná začala v r. 2011 pracovať v trojtýždňových turnusoch v Rakúsku a od tej doby prestala pravidelne finančne prispievať na výživu žalobkyni, žalobkyňa bola bez finančných prostriedkov, bez stravy a bez základných životných potrieb. Dokonca podľa vyjadrenia žalobkyne, žalovaná používala výživné od otca na dostavbu rodinného domu v Jánovciach. Otec X. K. si k žalobkyni plní svoju súdom určenú vyživovaciu povinnosť v sume 110,- eur mesačne, dokonca jej dobrovoľne dáva od februára 2012 viac a to 130,- eur mesačne, ktoré žalobkyňa používa na úhradu internátu, resp. stravy v internáte. Žalovaná potvrdila, že si neplní vyživovaciu povinnosť k žalujúcej dcére, pretože chce, aby dcéra prišla k nej bývať do Jánoviec. Žalovaná navrhla určiť jej výživné v sume 110,- eur mesačne rovnako, ako bolo súdom určené otcovi na žalobkyňu. Žalobkyňa na svojej žalobe trvala a poukázala na faktický nezáujem matky o ňu. Žalovaná pred súdom uviedla, že jej záleží na tom, aby s dcérou dobre vychádzali.
Podľa § 62 Zák. o rodine č. 36/2005 Z. z., účinného od 1.4.2005, plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 cit. zákona pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi (okrem výživného pre maloleté dieťa).
Podľa § 77 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania (a výživné pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu 3 rokov spätne od začatia konania), ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe cit. právnej úpravy a zisteného skutkového stavu súd žalobe žalobkyne voči žalovanej vyhovel, čo do sumy žiadaného výživného vo výške 150,- eur mesačne, ktoré podľa právneho názoru súdu zodpovedá veku a potrebám žalobkyne, ako aj príjmovým možnostiam žalovanej matky, ktorá za predchádzajúci rok ako živnostníčka dosiahla daňový základ 7.972,- eur, čo je v prepočte na mesiac suma 665,- eur. Súd prihliadol k tomu, že žalobkyňa dostáva výživné aj od svojho otca X. K. v sume 130,- eur mesačne (súdom určené má platiť sumu 110,- eur mesačne), čo je spolu suma 280,- eur na mesiac, ktorá je pre žalobkyňu v jej mladom veku dostačujúca. Pokiaľ žalobkyňa žiadala výživné až v sume 200,- eur mesačne, v prevyšujúcej časti súd jej návrh ako nedôvodný zamietol a tak isto súd zamietol jej návrh v časti, ktorou žiadala žalobkyňa výživné od žalovanej už od 5.3.2012, pretože určiť výživného na dospelé dieťa je možné len od podania návrhu, čo je v danom prípade od 16.8.2012 a nie skôr. Bežné výživné má žalovaná začať platiť žalobkyni počnúc mesiacom november 2012 až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Súčasne súd 2. výrokom rozsudku vyčíslil dlžné výživné od 16.8.2012 do 31.10.2012, čo je za 3 mesiace po 150,- eur suma 450,- eur, ktorú má žalovaná zaplatiť žalobkyni v samostatnej lehote mimo bežného výživného.
Vzhľadom k tomu, že sa súd rozhodoval o výživnom na dospelé dieťa, určené výživné sa má platiť jemu.
V prípade zmeny pomerov Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti medzi účastníkmi na základe nového súdneho rozhodnutia.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté s použitím § 150 OSP a to s prihliadnutím k povahe sporu a k tomu, že toto konanie je oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1, písm. h/ Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a účastníkom teda súdne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný, a to odo dňa jeho doručenia účastníkom.