Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/9/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: 1/ Q. Y., nar. XX.XX. XXXX, bytom V. X. XX, XXX XX U., 2/ V. K., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX B. č. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Štefan Bugala, advokát, so sídlom J. Fándlyho č. 32, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad, Odbor stavebného poriadku, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. KSÚ-OSP-2010/00904/Gi zo dňa 16.12. 2010, č. KSÚ-OSP-2010/00966/Gi zo dňa 13. 12. 2010, č. KSÚ-OSP-2010/00968/Gi zo dňa 13.12. 2010, č. KSÚ-OSP-2010/00976/Gi zo dňa 13.12. 2010, č. KSÚ-OSP-2010/00977/Gi zo dňa 15.12. 2010, č. KSÚ-OSP-2010/00979/Gi zo dňa 15.12. 2010 t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného Krajský stavebný úrad Trnava č. KSÚ- -2010/00904/Gi zo dňa 16. decembra 2010 z a m i e t a.

Súd žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného Krajský stavebný úrad Trnava č. KSÚ- -2010/00966/Gi zo dňa 13. decembra 2010 z a m i e t a.

Súd žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného Krajský stavebný úrad Trnava č. KSÚ- -2010/00968/Gi zo dňa 13. decembra 2010 z a m i e t a.

Súd žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného Krajský stavebný úrad Trnava č. KSÚ- -2010/00976/Gi zo dňa 13. decembra 2010 z a m i e t a.

Súd žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného Krajský stavebný úrad Trnava č. KSÚ- -2010/00977/Gi zo dňa 15. decembra 2010 z a m i e t a.

Súd žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného Krajský stavebný úrad Trnava č. KSÚ- -2010/00979/Gi zo dňa 15. decembra 2010 z a m i e t a.

Žalobcom súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou došlou súdu dňa 16.02. 2011 sa žalobcovia domáhali, aby súd využil svoje moderačné oprávnenie a postupom v zmysle a znížil výšku sankcie uloženej rozhodnutiami č. KSÚ-OSP-2010/00904/Gi zo dňa 16.12. 2010, č. KSÚ-OSP-2010/00966/Gi zo dňa 13.12. 2010, č. KSÚ-OSP-2010/00968/Gi zo dňa 13.12. 2010, č. KSÚ-OSP-2010/00976/Gi zo dňa 13.12. 2010, č. KSÚ-OSP-2010/00977/Gi zo dňa 15.12. 2010, č. KSÚ-OSP-2010/00979/Gi zo dňa 15.12. 2010 z dôvodu, že postihy za správne delikty, ktorých vinu prijali sú zrejme neprimerané najmä v časovom slede ako aj v ostatných následkoch, ktoré stavebný úrad jednoznačne neopísal vo svojom rozhodnutí.

Z obsahu žalobných dôvodov vyplynulo, že jednotlivými prvostupňovými rozhodnutiami boli žalobcovia 1/ a 2/ uznaní vinnými zo spáchania priestupku v zmysle § 105 ods. 3 Stavebného zákona, ktorého sa dopustili realizáciou stavieb rodinných domov v období júl 2010 bez právoplatného stavebného povolenia a za toto protiprávne konanie im bola uložená spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť pokutu 3400 eur a nahradiť trovy konania.

Na základe podaných odvolaní napadnutými rozhodnutiami žalovaný jednotlivé prvostupňové rozhodnutia zmenil tak, že povinnosť zaplatiť pokutu bola každému zo žalobcov uložená samostatne po 1700 eur. Žalobcovia zdôraznili, že v mesiaci nasledujúcom podali dodatočné žiadosti o stavebné povolenia, na základe ktorých boli vydané rozhodnutia o dodatočnom povolení stavieb. Uznávajú, že sa dopustili priestupkov, ale namietajú výšku uložených pokút, keďže doba trvania a následky protiprávneho konania nespôsobili takú intenzitu protiprávneho konania, na akú klasifikoval stavebný úrad výšku trestu v podobe výšky pokút napriek tomu, že stavebný úrad konštatoval, že prihliadal aj na nešpecifikované následky protiprávneho konania a kroky k náprave konania vyšli z podnetu žalobcov. Zdôraznili, že v tom istom období začali stavať aj iné stavby v tej istej lokalite, mali dodaný stavebný materiál vo veľkých objemoch, nevedeli zabezpečiť ochranu materiálu, mali obavu z jeho rozkrádania, preto pristúpili k realizácii stavieb a spôsobili protiprávny stav vo vzťahu k stavebnému zákonu v záujme zabránenia eventuálne vzniknutým škodám. Majú za to, že správny orgán pochybil, keď vzhľadom na spáchanie viacerých priestupkov nepoužil analogicky pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu. Stavebný úrad mal po zistení správnych deliktov rozhodnúť v rámci absorbčnej zásady.

Spoločným vyjadrením žalovaného zo dňa 08.04. 2011 k návrhu na preskúmanie všetkých napadnutých rozhodnutí žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Poukázal na nespochybnené preukázanie porušení Stavebného zákona a spáchanie šiestich priestupkov, pričom za každý bolo možné uložiť pokutu do 33 193,91 eur. Predčasné dodanie materiálu neoprávňuje stavebníkov začať uskutočňovať stavebné práce bez právoplatného stavebného povolenia. Uložená pokuta vo výške po 1700 eur (vzhľadom na maximálnu sadzbu 33 193,91 eur) nie je pre stavebníkov likvidačná.

Uznesením zo dňa 02.05. 2011 súd žalobné návrhy na preskúmanie jednotlivých rozhodnutí vylúčil na samostatné konania na skúmanie základných podmienok pre ďalšie vedenia konania.

Uznesením zo dňa 08.11. 2012 vydaným v súvislosti s nariadeným termínom pojednávania súd spojil veci znovu na spoločné konanie pod sp. zn. .

Na pojednávaní nariadenom na prejednávaní veci právny zástupca žalobcov zdôraznil pochybenie v činnosti správneho orgánu, ktorý v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR () neprejednal zbiehajúce sa správne delikty v jednom konaní a nepriznal žalobcom iba jednu pokutu. Zástupkyňa žalovaného žiadala žaloby ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konania predchádzajúce ich vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa §250i ods.3 O.s.p

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa

Vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.

Podľa o územnom konaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon)

V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona

Priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním

Podľa o priestupkoch

Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa o priestupkoch

(1) Ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní.

(2) Spoločné konanie sa uskutočňuje tiež proti všetkým páchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia a ktoré prejednáva ten istý orgán. Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu možno vec niektorého páchateľa priestupku vylúčiť zo spoločného konania.

Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že žalobcovia, ktorí podali žiadosti o vydaní jednotlivých stavebných povolení sú zároveň podnikateľmi v oblasti stavebníctva, Q. Y. je jediným spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti LA CASA INVEST, s.r.o., Trnava, IČO: 45 449 155, V. K. je jedným z dvoch spoločníkov a zároveň konateľom spoločnosti TRANSTAV TT, s.r.o., Opoj, IČO: 44 082 371.

Žiadosťou o stavebné povolenie doručenou stavebnému úradu dňa 26.07. 2010 žalobcovia ako stavebníci (fyzické osoby) požiadali o povolenie na výstavbu novostavby dvoch rodinných domov, účel stavba na bývanie, v obci U. na parc. č. 10806 /348. Rozhodnutím zo dňa 02.08. 2010 bolo konanie o žiadosti prerušené na doplnenie zákonom vyžadovaných príloh. Dňa 06.08. 2010 bolo vydané rozhodnutie o začatí dodatočného stavebného konania. Pri ústnom pojednávaní vo veci priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona, dňa 31.08. 2010 sa zástupkyňa stavebníkov vyjadrila, že stavebník zahájil stavbu dvojdomu bez vydania stavebného povolenia, z dôvodov, že došlo k sklzu dodania projektovej dokumentácie. Bez projektovej dokumentácie nebolo možné vybaviť potrebné vyjadrenia dotknutých správnych orgánov a správcov inžinierskych sietí a následne podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Stavebný materiál na stavbu dvojdomu bol stavebníkovi dodaný podľa predbežného harmonogramu. Z dôvodu zabránenia vzniku materiálnych škôd možným rozkradnutím stavebného materiálu pristúpil stavebník k realizácii stavby bez stavebného povolenia. Svoj čin úprimne ľutuje, po obdržaní projektovej dokumentácie zjednal nápravu okamžitým podaním žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. Dňa 16.09. 2010 bolo vydané dodatočné stavebné povolenie.

Dňa 06.09. 2010 Mesto Trnava ako prvostupňový stavebný úrad rozhodnutím č. OSaŽP/35886-63670/10/Fe uložil žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť pokutu 3400 eur za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, ktorého sa dopustil zrealizovaním novostavby dvojdomu na parc. č. 10806/348 v období júl 2010. V súvislosti s výškou pokuty uviedol, že bolo preukázané porušenie stavebného zákona realizáciou novostavby bez právoplatného stavebného povolenia, pričom tunajší úrad už vydal stavebníkovi niekoľko stavebných povolení, z čoho vyplýva, že pozná zákon a poukázal na závažnosť konania spočívajúcu v nebezpečenstve napodobňovania tohto protiprávneho stavu aj u iných subjektov a dobu trvania a následky protiprávneho konania. Včas podaným odvolaním žalobcovia žiadali zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty, nakoľko rozhodnutie nezohľadnilo podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, stavba je v súlade so schválenými regulatívmi, výška pokuty je likvidačná, pokuta nebola dostatočne odôvodnená, postihnuté konanie nebolo spoločensky závažné, nakoľko vykonali nápravu.

Napadnutým rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2010/00904/Gi zo dňa 06.12. 2010 žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že povinnosť zaplatiť pokutu bola uložená stavebníkom každému osobitne vo výške 1700 eur. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so zisteniami a posúdením vykonaným prvostupňovým orgánom, k výške pokuty uviedol, že bola uložená na dolnej hranici možnej sadzby, ktoré je až do výšky 33 193,91 eur.

Žiadosťou o stavebné povolenie doručenou stavebnému úradu dňa 23.07. 2010 žalobcovia ako stavebníci (fyzické osoby) požiadali o povolenie na výstavbu novostavby dvoch rodinných domov, účel stavba na bývanie, v obci U. na parc. č. 10806 /311. Výzvou zo dňa 12.08. 2010 boli stavebníci vyzvaní na okamžité zastavenie stavebných prác realizovaných bez vydania právoplatného stavebného povolenia na novostavbe rodinných domov na parc. č. 10806/311 a boli vyzvaní na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie s náležitosťami. Rozhodnutím z toho istého dňa bolo zastavené konanie vo veci vydania stavebného povolenia zo dňa 23.07. 2010, nakoľko pri miestnom zisťovaní bolo skonštatované, že už bola čiastočne zrealizovaná hrubá stavba. Dňa 31.08. 2010 bola podaná žiadosť o dodatočné stavebné povolenie v rozsahu žiadosti zo dňa 23.07. 2010. Dodatočné stavebné povolenie bolo vydané 20.10. 2010.

Dňa 04.10. 2010 Mesto Trnava ako prvostupňový stavebný úrad rozhodnutím č. OSaŽP/35829-70212/2010/DD uložil žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť pokutu 3400 eur za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, ktorého sa dopustil zrealizovaním novostavby dvojdomu na parc. č. 10806/311 v období od júla 2010. V súvislosti s výškou pokuty uviedol, že bolo preukázané porušenie stavebného zákona realizáciou novostavby v období od júla 2010 do 12.08. 2010 bez právoplatného stavebného povolenia, pričom tunajší úrad už vydal stavebníkom niekoľko stavebných povolení, z čoho vyplýva, že poznajú zákon a poukázal na závažnosť konania spočívajúcu v nebezpečenstve napodobňovania tohto protiprávneho stavu aj u iných subjektov a dobu trvania a následky protiprávneho konania. Včas podaným odvolaním žalobcovia žiadali zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty, nakoľko rozhodnutie nezohľadnilo podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, stavba je v súlade so schválenými regulatívmi, výška pokuty je likvidačná, pokuta nebola dostatočne odôvodnená, postihnuté konanie nebolo spoločensky závažné, nakoľko vykonali nápravu.

Napadnutým rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2010/00966/Gi zo dňa 13.12. 2010 žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že povinnosť zaplatiť pokutu bola uložená stavebníkom každému osobitne vo výške 1700 eur. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so zisteniami a posúdením vykonaným prvostupňovým orgánom, k výške pokuty uviedol, že bola uložená na dolnej hranici možnej sadzby, ktoré je až do výšky 33 193,91 eur. Text rozhodnutia bol postupom v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravený tak, že bolo nesprávne uvedené číslo variabilného symbolu nahradené správnym údajom VS 181 009 2624.

Žiadosťou o stavebné povolenie doručenou stavebnému úradu dňa 23.07. 2010 žalobcovia ako stavebníci (fyzické osoby) požiadali o povolenie na výstavbu novostavby dvoch rodinných domov, účel stavba na bývanie, v obci U. na parc. č. 10806 /350. Rozhodnutím zo dňa 02.08. 2010 bolo stavebné konanie prerušené na predložené zákonom vyžadovaných príloh. Podľa záznamu zo dňa 12.08. 2010 z uskutočneného štátneho stavebného dohľadu bolo zistené realizovanie hrubej stavby. Výzvou zo dňa 12.08. 2010 boli stavebníci vyzvaní na okamžité zastavenie stavebných prác realizovaných bez vydania právoplatného stavebného povolenia na novostavbe rodinných domov na parc. č. 10806/350 a boli vyzvaní na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie s náležitosťami. Rozhodnutím z toho istého dňa bolo zastavené konanie vo veci vydania stavebného povolenia zo dňa 23.07. 2010, nakoľko pri miestnom zisťovaní bolo skonštatované, že už bola čiastočne zrealizovaná hrubá stavba. Dňa 31.08. 2010 bola podaná žiadosť o dodatočné stavebné povolenie v rozsahu žiadosti zo dňa 23.07. 2010. Dodatočné stavebné povolenie bolo vydané 27.10. 2010.

Dňa 05.10. 2010 Mesto Trnava ako prvostupňový stavebný úrad rozhodnutím č. OsaŽP/35830-67356/2010/DD uložil žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť pokutu 3400 eur za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, ktorého sa dopustil zrealizovaním novostavby dvojdomu na parc. č. 10806/350. V súvislosti s výškou pokuty uviedol, že bolo preukázané porušenie stavebného zákona realizáciou novostavby v období od júla 2010 do 12.08. 2010 bez právoplatného stavebného povolenia, pričom tunajší úrad už vydal stavebníkom niekoľko stavebných povolení, z čoho vyplýva, že poznajú zákon a poukázal na závažnosť konania spočívajúcu v nebezpečenstve napodobňovania tohto protiprávneho stavu aj u iných subjektov a dobu trvania a následky protiprávneho konania. Včas podaným odvolaním žalobcovia žiadali zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty, nakoľko rozhodnutie nezohľadnilo podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, stavba je v súlade so schválenými regulatívmi, výška pokuty je likvidačná, pokuta nebola dostatočne odôvodnená, postihnuté konanie nebolo spoločensky závažné, nakoľko vykonali nápravu.

Napadnutým rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2010/00968/Gi zo dňa 13.12. 2010 žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že povinnosť zaplatiť pokutu bola uložená stavebníkom každému osobitne vo výške 1700 eur. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so zisteniami a posúdením vykonaným prvostupňovým orgánom, k výške pokuty uviedol, že bola uložená na dolnej hranici možnej sadzby, ktoré je až do výšky 33 193,91 eur.

Žiadosťou o dodatočné stavebné povolenie doručenou stavebnému úradu dňa 13.08. 2010 žalobcovia ako stavebníci (fyzické osoby) požiadali o povolenie na výstavbu novostavby dvoch rodinných domov, účel stavba na bývanie, v obci U. na parc. č. 10806/355. Dňa 25.08. 2010 bolo vydané oznámenie o začatí dodatočného stavebného konania a upustení od ústneho pojednávania. Dodatočné stavebné povolenie bolo vydané 30.09. 2010.

Dňa 07.09. 2010 Mesto Trnava ako prvostupňový stavebný úrad rozhodnutím č. OSaŽP/36241-65241/10/AS uložil žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť pokutu 3400 eur za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, ktorého sa dopustil zrealizovaním novostavby dvojdomu na parc. č. 10806/355. V súvislosti s výškou pokuty uviedol, že bolo preukázané porušenie stavebného zákona realizáciou novostavby v období júl 2010 bez právoplatného stavebného povolenia, pričom tunajší úrad už vydal stavebníkom niekoľko stavebných povolení, z čoho vyplýva, že poznajú zákon a poukázal na závažnosť konania spočívajúcu v nebezpečenstve napodobňovania tohto protiprávneho stavu aj u iných subjektov a dobu trvania a následky protiprávneho konania. Včas podaným odvolaním žalobcovia žiadali zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty, nakoľko rozhodnutie nezohľadnilo podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, stavba je v súlade so schválenými regulatívmi, výška pokuty je likvidačná, pokuta nebola dostatočne odôvodnená, postihnuté konanie nebolo spoločensky závažné, nakoľko vykonali nápravu.

Napadnutým rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2010/00904/Gi zo dňa 06.12. 2010 žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že povinnosť zaplatiť pokutu bola uložená stavebníkom každému osobitne vo výške 1700 eur. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so zisteniami a posúdením vykonaným prvostupňovým orgánom, k výške pokuty uviedol, že bola uložená na dolnej hranici možnej sadzby, ktoré je až do výšky 33 193,91 eur. Uviedol, že v súčasnosti Krajský stavebný úrad Trnava eviduje 5 ďalších rozhodnutí o spáchaní priestupku žalobcami. Text rozhodnutia bol postupom v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravený tak, že bolo nesprávne uvedené číslo variabilného symbolu nahradené správnym údajom VS 181 009 2619.

Žiadosťou o dodatočné stavebné povolenie doručenou stavebnému úradu dňa 13.08. 2010 žalobcovia ako stavebníci (fyzické osoby) požiadali o povolenie na výstavbu novostavby dvoch rodinných domov, účel stavba na bývanie, v obci U. na parc. č. 10806/299. Dňa 25.08. 2010 bolo vydané oznámenie o začatí dodatočného stavebného konania a upustení od ústneho pojednávania. Dodatočné stavebné povolenie bolo vydané 30.09. 2010.

Dňa 07.09. 2010 Mesto Trnava ako prvostupňový stavebný úrad rozhodnutím č. OSaŽP/36240-65256/10/AS uložil žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť pokutu 3400 eur za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, ktorého sa dopustil zrealizovaním novostavby dvojdomu na parc. č. 10806/299. V súvislosti s výškou pokuty uviedol, že bolo preukázané porušenie stavebného zákona realizáciou novostavby v období júl 2010 bez právoplatného stavebného povolenia, pričom tunajší úrad už vydal stavebníkom niekoľko stavebných povolení, z čoho vyplýva, že poznajú zákon a poukázal na závažnosť konania spočívajúcu v nebezpečenstve napodobňovania tohto protiprávneho stavu aj u iných subjektov a dobu trvania a následky protiprávneho konania. Včas podaným odvolaním žalobcovia žiadali zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty, nakoľko rozhodnutie nezohľadnilo podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, stavba je v súlade so schválenými regulatívmi, výška pokuty je likvidačná, pokuta nebola dostatočne odôvodnená, postihnuté konanie nebolo spoločensky závažné, nakoľko vykonali nápravu.

Napadnutým rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2010/00977/Gi zo dňa 15.12. 2010 žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že povinnosť zaplatiť pokutu bola uložená stavebníkom každému osobitne vo výške 1700 eur. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so zisteniami a posúdením vykonaným prvostupňovým orgánom, k výške pokuty uviedol, že bola uložená na dolnej hranici možnej sadzby, ktoré je až do výšky 33 193,91 eur. Uviedol, že v súčasnosti KSÚ Trnava eviduje 5 ďalších rozhodnutí o spáchaní priestupku žalobcami. Text rozhodnutia bol postupom v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku opravený tak, že bolo nesprávne uvedené číslo variabilného symbolu nahradené správnym údajom VS 181 009 2618.

Žiadosťou o dodatočné stavebné povolenie doručenou stavebnému úradu dňa 12.08. 2010 žalobcovia ako stavebníci (fyzické osoby) požiadali o povolenie na výstavbu novostavby dvoch rodinných domov, účel stavba na bývanie, v obci U. na parc. č. 10806/347. Dňa 25.08. 2010 bolo vydané oznámenie o začatí dodatočného stavebného konania a upustení od ústneho pojednávania. Dodatočné stavebné povolenie bolo vydané 30.09. 2010.

Dňa 07.09. 2010 Mesto Trnava ako prvostupňový stavebný úrad rozhodnutím č. OSaŽP/36229-65278/10/AS uložil žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť pokutu 3400 eur za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, ktorého sa dopustil zrealizovaním novostavby dvojdomu na parc. č. 10806/347. V súvislosti s výškou pokuty uviedol, že bolo preukázané porušenie stavebného zákona realizáciou novostavby v období júl 2010 bez právoplatného stavebného povolenia, pričom tunajší úrad už vydal stavebníkom niekoľko stavebných povolení, z čoho vyplýva, že poznajú zákon a poukázal na závažnosť konania spočívajúcu v nebezpečenstve napodobňovania tohto protiprávneho stavu aj u iných subjektov a dobu trvania a následky protiprávneho konania. Včas podaným odvolaním žalobcovia žiadali zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty, nakoľko rozhodnutie nezohľadnilo podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, stavba je v súlade so schválenými regulatívmi, výška pokuty je likvidačná, pokuta nebola dostatočne odôvodnená, postihnuté konanie nebolo spoločensky závažné, nakoľko vykonali nápravu.

Napadnutým rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2010/00979/Gi zo dňa 15.12. 2010 žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že povinnosť zaplatiť pokutu bola uložená stavebníkom každému osobitne vo výške 1700 eur. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so zisteniami a posúdením vykonaným prvostupňovým orgánom, k výške pokuty uviedol, že bola uložená na dolnej hranici možnej sadzby, ktoré je až do výšky 33 193,91 eur. Uviedol, že v súčasnosti Krajský stavebný úrad Trnava eviduje 5 ďalších rozhodnutí o spáchaní priestupku žalobcami. Text rozhodnutia bol postupom v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku opravený tak, že bolo nesprávne uvedené číslo variabilného symbolu nahradené správnym údajom VS 181 009 2617.

Žalobnými dôvodmi, rozsahom ktorých je súd pri svojom rozhodovaní viazaný, je v danom prípade výška uložených pokút za nespochybnené priestupky, ktorá je podľa žalobcov neprimeraná, a nezodpovedajúca dôsledkom a intenzite protiprávneho konania, nakoľko vôbec neboli zohľadnené od počiatku uvádzané podstatné skutočnosti, že žalobcovia začali s výstavbou pre to, že v tom istom období začali stavať v rovnakej lokalite aj ďalšie stavby mali k dispozícii potrebný stavebný materiál, pričom zároveň mali obavu z jeho znehodnotenia, resp. jeho odcudzenia. Za ďalší dôvod bolo označené nerešpektovanie absorbčnej zásady v správnom konaní a nepoužitie analogickej úpravy pre ukladanie úhrnného trestu v prípade viacerých deliktov tých istých priestupcov.

K otázke primeranosti výšky sankcií súd považuje za rozhodujúce skutočnosti to, že v prípade žalobcov sa jednalo o flagrantné porušenie právnych predpisov upravujúcich povinnosti stavebníka v správnom konaní, pričom ako vyplýva aj z obsahu žaloby, aj z obsahu administratívnych spisov, okrem šiestich stavieb, v konaní o ktorých boli uložené pokuty za uskutočňovanie novej stavby bez stavebného povolenia, realizovali stavebníci v rovnakej lokalite a v rovnakom čase aj ďalšie stavby. Naviac v prípade oboch žalobcov sa jedná o osoby, ktoré podnikajú v oblasti stavebnej činnosti. Pokuty pre každého stavebníka boli vo výške po 1700 eur (51 214,20,- Sk) uložené za každý riadne konkretizovaný priestupok, pričom zákon samostatne umožňuje uložiť pokutu do 33 193,91 eur (1 000 000,- Sk). Pokuty boli teda uložené na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Nie je dôvodná námietka, že správne orgány nedostatočne posúdili vyhodnotenie intenzity protiprávneho konania a závažnosť vzniknutých následkov. Odôvodnenia všetkých napadnutých rozhodnutí okrem poukazu na uloženie sankcie na dolnej hranici, zdôrazňovalo výchovnú a prevenčnú funkciu pokuty, ktorej účelom je aj odvrátenie prípadného nebezpečenstva napodobňovania tohto stavu (postupu) inými subjektami a závažnosť následku protiprávneho konania, ktorým je porušenie právneho poriadku. V odôvodneniach bol tak isto opisovaný procesný postup a nutnosť konaní, resp. úkonov vyvolaných nedodržaním zákonnej povinnosti žalobcov.

Zvlášť s prihliadnutím na zdôrazňovanú okolnosť, že žalobcovia aj podnikajú v oblasti stavebníctva sa nejaví ako relevantný dôvod ospravedlňujúci nedodržanie zákona tá skutočnosť, že dôvodom začatia stavieb bolo disponovanie potrebným stavebným materiálom. Bolo plne v ich kompetencii, aby si iným spôsobom zabezpečili ochranu svojho majetku bez toho, aby to viedlo k porušeniu stavebného zákona.

V tejto súvislosti a v nadväznosti na vznesenú požiadavku aplikácie moderačného práva súdu je treba zdôrazniť, že pri posudzovaní výšky pokuty treba skúmať závažnosť priestupku, zavinenie a rozsah vykonaných prác. Závažnosť priestupku je v zmysle Stavebného zákona vyjadrená výškou pokuty, ktorú zákon umožňuje uložiť, žalobcovia nepopierajú, že priestupok bol zavinený úmyselne a obsahom predložených spisov je preukázané, že pred vydaním dodatočného stavebného povolenia boli práce na jednotlivých stavbách vykonané v značnom rozsahu (obvodové steny, krovy, priečky). V niektorých prípadoch dokonca správny orgán musel uložiť povinnosť prerušiť práce vykonávané bez stavebného povolenia. Nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť to, že následne boli vydané dodatočné stavebné povolenia. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nejaví súdu, že by jednotlivé uložené pokuty boli v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchaným priestupkom, ich dôsledkom a ekonomickej situácii žalobcov.

Súd preto nepovažuje za preukázané splnenie podmienok pre využitie moderačného oprávnenia v zmysle zvlášť v situácii, keď sa priestupkov dopustili osoby podnikajúce v oblasti stavebníctva, majúce možnosti inými spôsobom vyriešiť situáciu. Účelom sankcie za priestupok je nielen vyslovenie morálneho odsúdenia páchateľa priestupku, ale aj spôsobenie mu ujmy. Zásadný význam pri rozhodovaní správnych orgánov, ako aj súdu má okrem vyššie uvedeného aj prihliadnutia na preventívnu a výchovnú funkciu uloženej sankcie, zvlášť v súčasnej situácii, keď sa rozmohlo nerešpektovanie zákonnej úpravy stavebného konania.

Pokiaľ žalobcovia namietali nezákonnosť postupu správnych orgánov z titulu nerešpektovania ust. § 57 zákona o priestupkoch, súd nespochybňuje všeobecne rešpektovanú dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia v správnom konaní v prípadoch, že správny orgán prejednáva viaceré priestupky tých istých priestupcov v spoločnom konaní. Rovnako má opodstatnenie poukaz na legitímnosť požiadavky použitia absorbčnej zásady pri vymeraní stanovenej za najprísnejšie postihnuteľný priestupok.

V konaní je preukázané, že došlo k spáchaniu šiestich rovnako postihnuteľných priestupkov, pričom za každý z nich je možné uložiť rovnakú sankciu, ktorej rozpätie je dané § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona hornou hranicou do 33 193,91 eur (1 000 000,- Sk).

Právna úprava spoločného prejednania priestupkov je motivovaná potrebou zabezpečenia hospodárnosti a objektivity pri prejednaní priestupkov a primeranosti postihu. Aj keď správne orgány nedodržal zásadu hospodárnosti konania a veci nespojil na spoločné konanie, nie je to podľa názoru súdu takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia ( ). Súd vychádzal z toho, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia by mohlo byť iba to, ak by v dôsledku nespojenia veci na spoločné konanie boli ohrozené práva účastníkov, v tomto prípade právo na uloženie sankcie zodpovedajúcej povahe a následkom zistených priestupkov, ako aj okolností, za ktorých došlo k ich spáchaniu.

V danom prípade bolo za šesť rovnakých priestupkov uložených šesť sankcií na dolnej hranici sadzby. Je logické predpokladať, že ak by došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 priestupkového zákona, správny orgán by s prihliadnutím na zistené množstvo priestupkov mohol dospieť k záveru o potrebe uloženia pokuty v nepomerne vyššom rozsahu v rámci zákonom stanovenej sadzby podľa § 105 ods.3 písm. b) Stavebného zákona.

Súd preto nepovažoval za relevantný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, ani namietané nerešpektovanie ust. § 57 priestupkového zákona v postupe správnych orgánov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd postupom v zmysle rozhodol tak, že procesne neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.