Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20Er-485-2012.pdf
PDF · 104.77 KB
No categories available
20Er/485/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: P. Ž., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XXXX/XX, O. o vymoženie istiny 107,49 eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného spísaný dňa 28.08.2012 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod jeho č. EX 19114/12 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie istiny 107,49 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 107,49 eur od 08.02.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 107,49 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania v sume 118,30 eur a trov exekúcie spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia spolu v sume 62,78 eur.
Súdny exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.10.2012 na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava, sp. zn. SR 09265/11 zo dňa 07.10.2011, právoplatného dňa 24.10.2011 a vykonateľného dňa 27.10.2011.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd podľa cit. právnej úpravy preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ktorým je vykonateľné rozhodnutie v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, ako aj zmluvu o úvere č. 7202905, uzavretú medzi účastníkmi dňa 17.03.2009.
V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený poukázal na skutočnosť, že právny vzťah vznikajúci na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože záväzok zo zmluvy o úvere nespĺňa
podmienky stanovené všeobecnými právnymi predpismi (ust. § 52 ods. 4 Obč. zákonníka a ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského z hľadiska účelu uzatvorenia zmluvy zo strany povinného. Súčasne oprávnený poukázal na to, že právny vzťah nie je možné v zmysle uvedeného pokladať za spotrebiteľský úver z dôvodu neexistencie spotrebiteľského vzťahu, resp. splnenia podmienok ustanovených v § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. Podľa oprávneného uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu samotnej zmluvy o úvere, jej záhlavia a práv a povinností ňou založených.
Z exekučného titulu vyplýva, že oprávnený ako žalobca sa žalobou podanou na rozhodcovskom súde dňa 05.09.2011 domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal povinného ako žalovaného zaplatiť sumu 107,49 eur s príslušenstvom zo zmluvy o úvere č.7202905, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 17.03.2009, ktorých záväzkový vzťah bol zabezpečený neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 17.03.2009, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoje záväzky vyplývajúce zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku dňa 08.02.2011 a žalobca dňa 11.07.2011 vyplnil zmenku povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky, a to na sumu 107,49 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 08.02.2011 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 18.07.2011. Rozhodcovským rozsudkom boli oprávnenému priznané tieto plnenia: a/ suma 107,49 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 73,- eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 32,- eur, príslušenstva vo výške 2,49 eur b/ zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 107,49 eur od 08.02.2011 do zaplatenia, c/ zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 107,49 eur od 18.07.2011 do zaplatenia a d/ trovy rozhodcovského konania vo výške 118,30 eur, ktoré pozostávajú z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 31,87 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 59,76 eur.
Z predloženej zmluvy o úvere č. 7202905 uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.03.2009 na základe ktorej vznikol právny vzťah medzi účastníkmi konania, vyplýva, že povinný ako dlžník uzavrel s oprávneným ako veriteľom písomnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 250,- eur a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 242,- eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 492,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po 41,- eur počnúc dňom 20.04.2009. Zmluva o úvere bola pripravená oprávneným ako formulárová zmluva, ktorú oprávnený používa v rámci svojej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v mnohých prípadoch, čo je exekučnému súdu známe z jeho činnosti.. Formulárový typ zmluvy obsahuje predtlačené možnosti prehlásenia dlžníka o tom, na aký výkon je úver poskytnutý, či na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel. V danom prípade bol povinnému podľa predtlače poskytnutý úver na účel zamestnania. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v zmysle ktorých podľa bodu 04. sa v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10,- eur za každý jeden prípad omeškania a v prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva celý dlh splatný okamžite a povinný sa zaviazal v prípade porušenia podmienok zmluvy zaplatiť čiastku 2,- eur za každú zaslanú upomienku ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Bod 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje dohodu o vyplnení zmenky, v zmysle ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku povinného (dlžníka ako vystaviteľa zmenky) vyplývajúceho zo zmluvy voči oprávnenému (veriteľovi ako remitentovi) povinný vystavil zmenku, v ktorej neboli vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy a v zmysle dohody o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 04. stane celý dlh splatný okamžite. Zmenková sumy bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 04. týchto podmienok stal splatný celý dlh. Povinný svojim podpisom na zmluve dňa 17.03.2009 potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve, t. j. sumy 250,- eur. Zmluva o úvere č. 7202905 z 17.03.2009 neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 cit. zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 od. 2 Obč. zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného od 02.04.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vrátane zmien, platného a účinného do 10.06.2010, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ cit. zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti (§ 43 Obč. zákonníka) musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 6 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom (Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.). Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vrátane zmien, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 z. z. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Na základe citovanej právnej úpravy a obsahu exekučného spisu súd zistil, že v danom prípade sa medzi účastníkmi jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je preto v danom prípade potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, a to z týchto dôvodov:
Povinnému bol na základe úverovej zmluvy č. 7202905 uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.03.2009 poskytnutý úver v sume 250,- eur. Oprávnený je nepochybne dodávateľom, keďže podľa výpisu z obchodného registra je predmetom jeho obchodnej činnosti, okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Úverová zmluva č. 7202905 obsahuje vopred predtlačené možnosti o použití úveru a v danom prípade je uvedený účel poskytnutia úveru na výkon zamestnania. Povinný je aj napriek uvedenému ustanoveniu zmluvy spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou a účel zmluvy- výkon zamestnania súd považuje za nekalú obchodnú praktiku. Účel zmluvy bol vopred pripravený na formulárovej zmluve, ktorú oprávnený používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti. Podľa názoru súdu ide o zastieranie skutočného účelu použitia spotrebiteľského úveru, keďže oprávnený zhodne s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v predtlačených zmluvách uvádza možnosti poskytnutia úveru, na ktoré spotrebiteľské právo nie je
možné použiť. Preto je nepochybné, že v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa (§ 7 a § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.) ustanovenia o možnostiach poskytnutia úveru predstavujú nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná, a teda tieto ustanovenia zmluvy sú podľa § 39 Obč. zákonníka absolútne neplatné. Neobstoja preto dôvody uvádzané oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie, že vzťah vzniknutý medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským.
Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere, ktorú vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pričom súd ďalej poznamenáva, že v prípade práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami je úprava tejto ochrany jednotná a spoločná, a to bez ohľadu na to o akú zmluvu ide, teda či bola uzavretá podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1) je spotrebiteľskou každá zmluva bez ohľadu na jej právnu formu. Podstatným charakterovým znakom spotrebiteľských zmlúv je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah tejto zmluvy nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť. Slovenský právny poriadok implementujúc smernicu Rady 93/13 EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zároveň ukladá súdu v niektorých prípadoch (§ 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní) aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv platí interpretácia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to interpretácia spotrebiteľskej zmluvy priaznivejšia pre spotrebiteľa. Zákon tým dáva súdu smernicu, aby sa nejasné, nejednoznačné, alebo inak nezrozumiteľné ustanovenie zmluvy vykladalo v neprospech tej strany, ktorá dotknuté ustanovenie naformulovala do zmluvy, resp. do Obchodných podmienok.
S poukazom na vyššie uvedené podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy a jej následnom plnení nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva že definícia spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom zákonníka je podobná definícii spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy účastníkov konania, avšak v smere ochrany spotrebiteľa s ohľadom na jeho postavenie pri uzatváraní zmluvy je tá v Občianskom zákonníku prísnejšia. Kým zákonná definícia podľa spotrebiteľského zákona definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania, Občiansky zákonník upravuje ako osobu spotrebiteľa toho účastníka zmluvného vzťahu, ktorý do postavenia odberateľa nevstupuje v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda taktiež ako dodávateľ za účelom dosiahnutia zisku a nie za účelom uspokojovania svojich osobných potrieb.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade definícii v Občianskom zákonníku odpadá polemika o tom, či prípadné plnenie zo zmluvy bolo poskytnuté na výkon zamestnania. U činností vykonávaných ako zamestnanie s príjmami so závislej činnosti je totiž pojmovo vylúčené, aby tieto mohli byť obchodnými či inými obdobnými podnikateľskými činnosťami s tak vymedzeným predmetom, ako to má na mysli právna úprava majúca sa tu použiť (zamestnanec pri výkone zamestnania nemôže byť obchodníkom ani podnikateľom).
Nakoľko úprava spotrebiteľského práva nie je kompaktná a ucelená (napr. úprava pojmu spotrebiteľ v Zákone o spotrebiteľských úveroch a v Občianskom zákonníku), súd v zmysle princípu subsidiarity na posúdenie vzťahu účastníkov konania podporne použil aj úpravu lex generalis v Občianskom zákonníku.
Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje na základe predložených dokladov exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmavaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda či plnenie, na ktoré ho zaväzuje rozhodcovský rozsudok právom dovolené, objektívne možné a či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, je čiastočne v rozpore so zákonom, nakoľko zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré jednak odporuje dobrým mravom, zásadám poctivého obchodného styku a taktiež v neposlednom rade je v hrubom
rozpore s ustanoveniami tých právnych predpisov (vnútroštátnych či európskych), ktoré upravujú postavenie a správanie sa dodávateľa voči spotrebiteľovi pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní obsahu spisu má súd za to, že exekučný titul čiastočne zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je nie len nezákonné, v rozpore s dobrými mravmi, ale v konečnom dôsledku ju ako spotrebiteľa zaväzuje aj k plneniu právom nedovolenému.
Nakoľko v danom prípade medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah, zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie citovanej právnej úpravy musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej RPMN). V tomto prípade uvedenie výšky RPMN v zmluve o úvere absentuje. Úver vo výške 250,- eur bol povinnému poskytnutý, pretože mu suma úveru bola v hotovosti vyplatená dňa 17.03.2009. Uzavretá zmluva o úvere č. 7202905 je platná, avšak vzhľadom na absenciu RPMN je poskytnutý úver zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Preto pokiaľ oprávnený podľa dohody o vyplnení zmenky vyplnil dňa 11.07.2011 zmenku vystavenú povinným na sumu 107,49 eur s dátumom začiatku úročenia 08.02.2011, urobil tak v rozpore s ust. § 3 zákona č. 258/2001 Z. z.. Oprávnený teda mohol vyplniť zmenku vystavenú povinným len na sumu poskytnutého úveru, resp. jeho zostatku, t. j. maximálne na sumu 250,- eur. Navyše, pri spotrebiteľských úveroch je od 01.01.2008 dovolená zabezpečovacia zmenka, ktorú možno vypísať len do výšky nesplateného úveru a pokiaľ ide o príslušenstvo, len do výšky 30% z výšky poskytnutého úveru. Vzhľadom na uvedené oprávnenému bola v rozpore so zákonom rozhodcovským súdom prisúdená ďalšia suma istiny nad sumu úveru 250,- eur, t. j. vo výške 276,49 eur (poplatok za poskytnutie úveru vo výške 242,- eur + poplatky za upomienku 32,- eur + príslušenstvo vo výške 2,49 eur), ako aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 107,49 eur od 08.02.2011 do zaplatenia a tiež zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 107,49 eur od 18.07.2011 do zaplatenia. Povinný preto v súlade so zákonom mal povinnosť zaplatiť oprávnenému len sumu poskytnutého úveru vo výške 250,- eur, ktorú sumu už zaplatil, a to ešte pred začatím rozhodcovského konania (keďže celková suma uplatňovaná v rozhodcovskom konaní je nižšia nielen o sumu 250,- eur , ale o sumu 419,- eur z celkovej vymáhanej sumy s prísl.). Navyše podľa bodu 06. Zmluvy sa povinný zaviazal len na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom oprávnený si voči povinnému uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne, avšak vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nemá z dôvodu absencie RPMN v zmluve nárok na žiaden úrok z omeškania, t. j. ani rozhodcovským súdom prisúdený.
S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravu súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09265/11 ako exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže povinný nemohol byť z dôvodu, že poskytnutý úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov, zaviazaný na zaplatenie sumy 276,49 eur (242,- eur +32,- eur + 2,49 eur), zmenkového úroku 0,25 % denne, ako aj zákonného úroku 6 % ročne. Keďže úhradou povinného ešte pred začatím rozhodcovského konania bola uhradená celá istina vo výške 250,- eur, je celá pohľadávka, ktorá je právom dovoleným, uhradená a teda ešte pred vydaním rozhodnutia zaniklo právo ním priznané splnením. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Na doplnenie súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný, a to najmä čo sa týka priznania uplatneného zmenkového úroku, nakoľko rozhodca ustanovený zo zoznamu rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu neuvádza, na základe akých zmluvných dojednaní priznal úrok vo výške niekoľkonásobne presahujúcej či už zákonné úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, či úroky uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek.
Na záver súd poznamenáva, že od 01.07.2010 sa stala účinnou novela Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, uverejnená v zbierke zákonov pod č. 281/2001, ktorá ustanovuje maximálnu výšku sankcií v prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Výška sankcií (úrok z omeškania, zmluvná pokuta a pod.) nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Týmto ustanovením zákonodarca reflektoval na súčasný právny stav, kedy často dochádza k situácii, že sankcie pre spotrebiteľa za omeškanie s plnením peňažného záväzku prekračujú nielen výšku sankcií stanovenú zákonom, ale častokrát aj prevyšujú samotnú istinu. Tejto tendencii sa zákonodarca snaží vyhnúť práve dôslednou normotvorbou v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorý ako slabšia zmluvná strana, nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, ktorú mu dodávateľ (poskytovateľ úveru) predložil.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde v 3 vyhotoveniach.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.