Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51Csp/25/2023

Potvrdené rozhodnutím 16CoCsp/1/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore navrhovateľky: V. C., D.. X.XX.XXXX, Na Z. XXXX/XX, N., zastúpenej: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti odporcovi: Prvá slovenská investičná skupina a.s., Staromestská 3, Bratislava, IČO: 00 699 977, zastúpenému advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, Oravská ulica 1348/8, Miloslavov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 51Csp/25/2023-72, zo dňa 21.9.2023 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Navrhovateľke priznáva proti odporcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. D. XXXX/ XX, E., zastúpenej: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému: Prvá slovenská investičná skupina a.s., so sídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 00 699 977, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Súd ukladá žalovanému povinnosť do právoplatnosti konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva vzniknutého podľa zmluvy o záložnom práve č. X/XXXX zo dňa 20.10.2017 v znení dodatku č. 1 z 19.12.2017 zapísaného pod F./XXXX dňa 22.12.2017 ku nehnuteľnostiam vedeným ako stavba - rodinný dom pod súpisným číslom XXXX na parc. reg. „C“ pod č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 177 m2 na parc. reg. „C“ pod č. XXXX/X, záhrada o výmere 27 m2 na parc.reg. „C“ pod č. XXXX/X a záhrada o výmere 249 m2 na parc.reg „C“ pod č. XXXX/X, vedených na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D. G., obec: E. - D. G., okres: Bratislava I.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd ukladá žalobkyni povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia podala na tunajšom súde žalobu vo veci samej, ktorou sa ako žalobkyňa bude voči žalovanému domáhať určenia neexistencie záložného práva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.08.2023 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 20.09.2023 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť do právoplatnosti konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva vzniknutého podľa zmluvy o záložnom práve č. 1/2017 zo dňa 20.10.2017 v znení dodatku č. 1 z 19.12.2017 zapísaného pod V-30203/2017 dňa 22.12.2017 ku nehnuteľnostiam vedeným ako stavba - rodinný dom pod súpisným číslom XXXX na parc. reg. „C“ pod č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 177 m2 na parc. reg. „C“ pod č. XXXX/X, záhrada o výmere 27 m2 na parc.reg. „C“ pod č. 4312/3 a záhrada o výmere 249 m2 na parc.reg „C“ pod č. 4312/1, vedených na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D. G., obec: E. - D. G., okres: Bratislava I (ďalej spolu aj ako „nehnuteľnosti“).

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnili tým, že dňa 20.10.2017 uzavrel žalovaný v pozícii veriteľa a H. A. B. v postavení dlžníka (manžel žalobkyne) zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľa dlžníkovi v dvoch transakciách v celkovej výške 500.000,- eur za dohodnutý úrok (ďalej aj ako „zmluva o pôžičke“). V podmienkach pôžičky (čl. II bod 4 zmluvy o pôžičke) sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky vrátane úroku na dobu určitú, a to do 20.10.2018 (tento dátum predstavuje splatnosť pôžičky, kedy je dlžník povinný vrátiť peňažné

prostriedky na účet veriteľa). Žalovaný v totožný deň uzavrel na zabezpečenie svojej pohľadávky s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke so žalobkyňou v postavení záložcu, za účasti dlžníka A. B., zmluvu o záložnom práve č. 1/2017 zo dňa 20.10.2017 (ďalej aj ako „zmluva o záložnom práve“). Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva ku zálohu, ktorý tvoria nehnuteľnosti bližšie špecifikované v bode 1) tohto uznesenia. Ku zmluve o záložnom práve bol uzavretý dňa 19.12.2017 dodatok č. 1, ktorý však len formálne menil označenie zmluvných strán. Žalobkyňa v návrhu taktiež podotkla, že s dlžníkom sú manželia, avšak z titulu zrušenia BSM za trvania manželstva hospodária so svojím majetkom samostatne. Žalobkyňa vo svojom návrhu ďalej uviedla, že v zmysle článku III. bod 1, 2 a tiež v článku VI. bod. 1 zmluvy o záložnom práve záložca bez výhrad súhlasí s tým, že ak pohľadávku záložnému veriteľovi dlžník nezaplatí v súlade so zmluvou o pôžičke zo dňa 20.10.2017, a teda nebude zaplatená dňa 20.10.2018 (deň splatnosti pôžičky), je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky uvedenej v čl. III. bodu 1 tejto zmluvy z predmetu záložného práva, a záložca je povinný výkon záložného práva strpieť. Keďže však žalovaný nepristúpil k výkonu záložného práva, ani si nárok z poistnej zmluvy neuplatnil na súde v trojročnej premlčacej dobe, t. j. do 20.10.2021, keďže deň splatnosti pôžičky bol dojednaný na 20.10.2018, mala žalobkyňa za to, že zanikla nie len pôžička, ale aj záložné právo žalobkyne zabezpečujúce pohľadávku žalovaného, nakoľko ide o akcesorický vzťah, ktorý zaniká zánikom hlavného zabezpečovaného záväzku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v letných mesiacoch (júl) roku 2023 žalobkyňa z katastra nehnuteľnosti zistila, že dňa 18.04.2023 malo byť žalovaným vyhotovené oznámenie o výkone záložného práva. Túto skutočnosť dal žalovaný zapísať ako poznámku do katastra na predmet zálohu v majetku žalobkyne. V oznámení o výkone záložného práva je uvedené, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2017 v znení neskorších dodatkov, žalovaný poskytol dlžníkovi v piatich pôžičkových transakciách peňažné prostriedky v celkovej výške 850.000,- eur, z ktorých dlžník vrátil veriteľovi na istine sumu 250.000,- eur. Dodatkom č. 7 k zmluve o pôžičke uzavretým dňa 03.05.2022 bolo dohodnuté predĺženie lehoty splatnosti zvyšnej časti istiny pôžičky vo výške 600.000,- eur s tým, že túto zvyšnú časť istiny pôžičky spolu s dohodnutým úrokovým príslušenstvom vo výške 10% p.a. zo sumy dlhovanej istiny pôžičky sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť do 31.12.2022. V oznámení o výkone záložného práva je takisto uvedené, že ku dňu splatnosti pôžičky (31.12.2022) predstavoval peňažný dlh sumu vo výške 780.194,10 eur, ako aj tvrdenie, že dlžník nad rámec vrátenej čiastky vo výške 250.000,- eur zvyšnú časť istiny poskytnutej pôžičky vo výške 600.000,- eur spolu s dohodnutým úrokovým príslušenstvom v deň pôžičky veriteľovi riadne a včas nevrátil. Žalovaný na podklade skutočností uvedených v oznámení začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa v návrhu trvala na tom, že osobne ani prostredníctvom iných osôb žiaden dodatok ku zmluve o pôžičke, ktorým mala byť posunutá splatnosť záväzku, ani žiaden ďalší dodatok ku zmluve o záložnom práve (nad rámec dodatku č. 1 z 19.12.2017) nepodpisovala a nemá o takýchto úkonoch žiadnu vedomosť. Tvrdenú zmenu v obsahu záväzkov s dlžníkom odmieta, pričom podľa jej názoru nie je a nemôže byť nimi viazaná. Žalovaný sa tak podľa žalobkyne pri výkone záložného práva odvoláva na dokumenty, ktoré buď neexistujú, alebo sú predstierané s cieľom zbaviť žalobkyňu jej majetku. Pre rozptýlenie nezrovnalostí žalobkyňa požiadala žalovaného o predloženie dokumentov, na ktoré sa v oznámení o výkone záložného práva odvoláva. Žalovaný žalobkyni žiadne dokumenty, ktoré by mali osvedčovať zmenu v obsahu záväzkov podľa (ďalej aj ako „“) nepredložil. Žalobkyňa v návrhu taktiež uplatnila námietku premlčania záložného práva keď uviedla, že pre záložné právo platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa . Riadiac sa splatnosťou zabezpečovaného záväzku, ktorý bol splatným dňa 20.10.2018 (dňom 21.10.2018 začala plynúť 3-ročná lehota na uplatnenie záložného práva), sa záložné právo stalo premlčaným dňom 22.10.2021. Žalobkyňa s ohľadom na vyššie uvedené bola názoru, že oznámením o výkone už premlčaného záložného práva, ktoré má záložný veriteľ v úmysle realizovať prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách, žalovaný neoprávnene útočí na majetok žalobkyne, v ktorom má trvalé obydlie so svojim dieťaťom. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení žalobkyňa videla v tom, a to aj s ohľadom na už vyššie uvedené skutočnosti, že oznámením o výkone záložného práva oznámil záložný veriteľ výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to i napriek iným možnostiam, riadiac sa úpravou , ktorá umožňuje uskutočniť výkon záložného práva len prostredníctvom dražby. Záložný veriteľ tak oznámil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby na základe dodatkov, ktorými odôvodňuje zmenu v obsahu záväzkovo právneho záložného vzťahu, ktoré žalobkyňa nepodpísala a nemá o ich obsahu ani žiadnu vedomosť. Tieto ju preto ani nemôžu zaväzovať. Okrem toho je podľa žalobkyni záložné právo premlčané. V dôsledku uskutočnenia

dobrovoľnej dražby tak nastáva situácia, kedy žalobkyni a jej synovi hrozí strata obydlia, ktorá by bola uskutočnená na základe už premlčaného záložného práva. Potreba neodkladnej úpravy pomerov strán konania je preto podľa žalobkyne daná skutočnosťou, že uskutočnením dražby na záloh by došlo nenapraviteľnej majetkovej ujme v podobe odňatia vlastníckeho práva žalobkyne. Rovnako by došlo aj ku nezvratnej mentálnej ujme stratou celoživotne budovaného majetku, ku ktorému má žalobkyňa so synom historické rodinné väzby.

3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili nasledovné listiny: žiadosť o vydanie dokumentov zo dňa 31.07.2023, zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam č. 1/2017 zo dňa 20.10.2017, zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalovaným a A. B., rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo veci zrušenia BSM žalobkyne a A. B., oznámenie o výkone záložného práva zo dňa 18.04.2023, fotokópia občianskeho preukazu A. B., výpis z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovený dňa 28.08.2023, dodatok č. 1 k zmluve o záložnom práve k nehnuteľnostiam č. 1/2017 zo dňa 20.10.2017.

4. Podľa (ďalej ako „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa vety prvej a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa a , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

13. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k

ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

15. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa), že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna; nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho príloh dospel súd k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia v žalobkyňou navrhnutom znení boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

17. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť do právoplatnosti konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva vzniknutého podľa zmluvy o záložnom práve č. 1/2017 zo dňa 20.10.2017 v znení dodatku č. 1 z 19.12.2017 zapísaného pod V-30203/2017 dňa 22.12.2017 ku nehnuteľnostiam vedeným ako stavba - rodinný dom pod súpisným číslom XXXX na parc. reg. „C“ pod č. 4312/4, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 177 m2 na parc. reg. „C“ pod č. XXXX/X, záhrada o výmere 27 m2 na parc.reg. „C“ pod č. 4312/3 a záhrada o výmere 249 m2 na parc.reg „C“ pod č. 4312/1, vedených na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D. G., obec: E. - D. G., okres: Bratislava I. Svoj návrh odôvodnila najmä tým, že záložné právo k výkonu ktorého žalovaný pristúpil je premlčané, pričom dokumenty, na ktoré sa pri jeho výkone žalovaný odvoláva (dodatok ku zmluve o pôžičke, ktorým mala byť posunutá splatnosť záväzku, ani žiaden ďalší dodatok ku zmluve o záložnom práve nad rámec dodatku č. 1 z 19.12.2017) žalobkyňa osobne, či prostredníctvom iných osôb nepodpísala a nemá o takýchto úkonoch žiadnu vedomosť.

18. Konajúci súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že dňa 20.10.2017 uzavrel žalovaný v pozícii veriteľa a H. A. B. v postavení dlžníka (manžel žalobkyne) zmluvu o pôžičke predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľa dlžníkovi v dvoch transakciách v celkovej výške 500.000,- eur za dohodnutý úrok. Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky vrátane úroku na dobu určitú, a to do 20.10.2018 (tento dátum predstavuje splatnosť pôžičky, kedy je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky na účet veriteľa). Žalovaný v totožný deň uzavrel na zabezpečenie svojej pohľadávky s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke so žalobkyňou v postavení záložcu, za účasti dlžníka A. B., zmluvu o záložnom práve č. 1/2017 zo dňa 20.10.2017 (ďalej aj ako „zmluva o záložnom práve“). Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva ku zálohu, ktorý tvoria nehnuteľnosti bližšie špecifikované v bode 1) tohto uznesenia. Ku zmluve o záložnom práve bol uzavretý dňa 19.12.2017 dodatok č. 1, ktorý len formálne menil označenie zmluvných strán. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou (jedinou) vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva v zmysle záložnej zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu.

19. Súd následne pristúpil k skúmaniu, či je naplnený princíp opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia, pričom dospel k záveru, že žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi (manželovi žalobkyne) sa v zmysle zmluvy o pôžičke vo výške 500.000,- eur stala splatnou dňa 20.10.2018. V zmysle článku III. bod 1, 2 a článku VI. bod. 1 zmluvy o záložnom práve záložca bez výhrad súhlasí s tým, že ak pohľadávku záložnému veriteľovi dlžník nezaplatí v súlade so zmluvou o pôžičke zo dňa 20.10.2017, a teda nebude zaplatená dňa 20.10.2018 (deň splatnosti pôžičky), je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky uvedenej v čl. III. bodu 1 tejto zmluvy z predmetu záložného práva a záložca je povinný výkon záložného práva povinný strpieť. Premlčanie záložného práva je pritom spojené s momentom splatnosti pohľadávky ( ), kedy záložný veriteľ môže po prvýkrát pristúpiť k uspokojeniu svojho práva (začať s výkonom záložného práva). Záložné právo podlieha premlčaniu v 3-ročnej premlčacej dobe. Dňom 21.10.2018 začala plynúť 3-ročná lehota na uplatnenie záložného práva zo strany žalovaného. Záložné právo sa stalo premlčaným dňom 22.10.2021. Žalovaný však aj napriek tomu pristúpil k výkonu záložného práva, keď oznámením zo dňa 18.04.2023 oznámil žalobkyni, že začína ako prednostný záložný veriteľ výkon záložného práva k predmetu zálohu formou dobrovoľnej dražby. Prinajmenšom spornou a otáznou sa javí skutočnosť, že dokumenty, na ktoré v oznámení žalovaný odkazuje neboli podľa tvrdení žalobkyne ňou, ani žiadnou inou (žalobkyňou splnomocnenou) osobou nikdy podpísané a nemá o nich ani vedomosť. Tieto dokumenty pritom so sebou nesú značný a ďalekosiahly právny význam, keďže má ísť o dodatky k zmluve o pôžičke, ktorými sa zmenil obsah záväzkovo-právneho vzťahu, t. j. zmenila sa nie len výška poskytnutých finančných prostriedkov (z pôvodných 500.000,- eur na 850.000,- eur), ale aj doba splatnosti (z 20.10.2018 na 31.12.2022). Uvedené by tak mohlo mať vplyv aj na otázku premlčania záložného práva, resp. záložné právo by za týchto okolností premlčané nebolo. Spornosť vzniknutej situácie neznižuje ani fakt, že žalobkyňa adresovala žalovanému výzvu, aby jej predložil všetky dodatky k zmluve o pôžičke, ako aj celé aktuálne znenie záložnej zmluvy v znení jej dodatkov. Na uvedenú výzvu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia v žalobkyňou navrhnutom znení boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Súd okrem toho podotýka, že predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V tomto prípade následky, ktoré hrozia žalovanému dočasným odložením výkonu záložného práva sú nepomerne miernejšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili žalobkyni okamžitým vydražením predmetnej nehnuteľnosti (strata obydlia a teda reálna možnosť, že by žalobkyňa so svojim synom mohli zostať bez strechy nad hlavou).

20. Súd pritom rešpektuje (potencionálne) právo žalovaného na výkon záložného práva, preto poukazuje na skutočnosť, že nariadené neodkladné opatrenie je len dočasného (predbežného) charakteru, ktoré bezodkladne upraví pomery strán až do rozhodnutia súdu vo veci samej (resp. do zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia z iných dôvodov). Súd preto v súlade s a uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia podala na tunajšom súde žalobu vo veci samej, ktorou sa ako žalobkyňa bude voči žalovanému domáhať určenia neexistencie

záložného práva, ktoré zaťažuje nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, a ktoré bolo zriadené záložnou zmluvou uzatvorenou dňa 20.10.2017 medzi žalobkyňou a žalovaným, za účasti dlžníka A. B. za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 20.10.2017. Rozhodnutím vo veci samej (určením existencie či neexistencie záložného práva) dôjde podľa názoru súdu k definitívnemu vyriešeniu sporov medzi stranami a k trvalej úprave ich pomerov.

21. Uložením navrhovaných povinností objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, ide teda o efektívny prostriedok nápravy. Nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný stav, pričom neodkladné opatrenie neobmedzí žalovaného ako záložného veriteľa neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Ak by súd dospel k opačnému záveru, vydraženie a predaj nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by mal za následok stratu rodinného obydlia žalobkyni a tým by ju, ako aj jej rodinu mohol uviesť do osobitne citlivej situácie. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že nariadil žalobkyňou navrhnuté neodkladné opatrenie (výrok I. uznesenia), pričom súčasne uložil žalobkyni povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej (výrok III. uznesenia).

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II. uznesenia).

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.