Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-70-2011.pdf
PDF · 102.69 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/70/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky B. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom: M. Q. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 615 909 6790 0 z 20. januára 2011, v spojení s rozhodnutím totožného čísla z 15. apríla 2011 o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. 615 909 6790 0 z 20. januára 2011 v spojení s rozhodnutím totožného čísla z 15. apríla 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. 615 909 6790 0 z 20. januára 2011 v spojení s rozhodnutím totožného čísla z 15. apríla 2011 uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 01.03.2006 do 19.05.2010 vo výške 2697,33-€ (uviedla, že invalidný dôchodok sa vyplácal v období od 01.03.2006 do 30.06.2006, od 01.07. 2006 do 30.06.2007, od 01.07.2007 do 30.06.2008 a od 01.07.2008 do 31.12.2008 v sume 7865,-Sk mesačne, čo predstavuje spolu 65250,- Sk /2165,90-€/; a v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 a od 01.12.2010 do 19.05.2010 v sume 261,30-€ mesačne, čo predstavuje spolu 531,43-€, hoci v uvedených obdobiach patril navrhovateľke v príslušných nižších sumách), do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Poukázala na § 112 ods.4, § 236 ods. 1 písm. a) a b), § 269 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení i zákonné ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. a uviedla, že navrhovateľka nesplnením oznamovacej povinnosti o tom, že jej syn U. D., ktorý bol spoločne posudzovanou osobou pre zvýšenie sumy invalidného dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu mal od 01.03.2006 aj iný príjem, a to príspevok na opatrovanie. Odporkyňa z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci zo dňa 28.12.2010 zistila, že syn navrhovateľky poberal príspevok na opatrovanie od 01.03.2006 vo výške 6000,-Sk, od 01.09.2007 vo výške 4291,-Sk mesačne, od 01.07.2008 vo výške 4603,-Sk mesačne, od 01.01.2009 vo výške 170,71-€ mesačne, od 01.07.2009 vo výške 181,-€ mesačne a od 01.09.2009 do 19.05.2010 vo výške 223,39-€ mesačne. Teda úhrn invalidného dôchodku navrhovateľky a iného príjmu (príspevku na opatrovanie vyplácaného synovi navrhovateľky) tak presiahol 1,1 násobok úhrnu súm životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, t. j. invalidný dôchodok bol navrhovateľke vyplácaný od 01.03.2006 vo výške 7865,-Sk mesačne a od 01.02.2009 v sume 261,30-€ mesačne. V rozhodnutí z 01.10.1987 o zvýšení invalidného dôchodku v zmysle § 42 zákona č.121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bola navrhovateľka upozornená na skutočnosť, že nadobudnutie iného príjmu je povinná ohlásiť Úradu dôchodkového zabezpečenia
(ako právnemu predchodcovi Sociálnej poisťovne) do 8 dní; ak by tak navrhovateľka neurobila, spôsobila by preplatok na dôchodku, ktorý by bola povinná v plnom rozsahu vrátiť. Navrhovateľka nesplnila svoju riadnu ohlasovaciu povinnosť, hoci vedela alebo musela z okolností predpokladať, že dávka (invalidný dôchodok) sa vyplatila neprávom, a preto je povinná neprávom vyplatený invalidný dôchodok podľa § 236 ods.1 písm. a), b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vrátiť.
Navrhovateľka podala voči rozhodnutiu odporkyne č. 615 909 6790 0 z 20. januára 2011 odvolanie. V odvolaní uviedla, že začiatkom marca 2006, keď jej syn začal poberať príspevok na opatrovanie, išla spolu s ním ústne ohlásiť do Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, že už má iný príjem. Syn je toho svedkom. V Sociálnej poisťovni jej bolo uvedené, že nemusí nič nahlasovať, pretože jej jediný zdroj príjmu ostane až kým sa jej invalidný dôchodok nevyrovná do výšky aktuálnej v čase ústneho ohlásenia; a keby bolo nejaké skutočnosti potrebné nahlásiť, tak by jej zo strany Sociálnej poisťovne bola adresovaná výzva. Svoju ohlasovaciu povinnosť si sama bez výzvy riadne splnila. Poukázala na znenie § 227 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec má povinnosť nahlásiť zmenu v skutočnostiach týkajúcich sa dávky, ak je vyzvaný, čo ona vôbec nebola. Samotná skutočnosť, že bude musieť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok vo výške 2697,33-€ bude mať za následok, že jej syn U. D. bude o rovnakú sumu ukrátený, nakoľko Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mu podľa výšky jej invalidného dôchodku vymeriaval príspevok na opatrovanie. Poukázala na skutočnosť, že by chcela mať vedomosť o tom, prečo odporkyňa zistila preplatok na jej invalidnom dôchodku po takom dlhom čase.
Odporkyňa podala k veci vyjadrenie zo dňa 18.03.2011, v ktorom v podstate zotrvala na dôvodoch rozhodnutia č. 615 909 6790 0 z 20.01.2011 a požiadala (vzhľadom na námietky navrhovateľky) o poskytnutie 60-dňovej lehoty na opätovné posúdenie miery zodpovednosti navrhovateľky za preplatok na invalidnom dôchodku. Odporkyňa k veci následne podala doplňujúce vyjadrenie zo dňa 19.04.2011, v ktorom uviedla skutkové a právne dôvody, pre ktoré žiadala rozhodnutie č. 615 909 6790 0 z 20. januára 2011 v spojení s rozhodnutím totožného čísla z 15. apríla 2011 ako vecne správne potvrdiť. K námietkam navrhovateľky o splnení jej ohlasovacej povinnosti riadne a včas uviedla, že navrhovateľka hlásenie o poberaní príspevku za opatrovanie mala zaslať orgánu príslušnému rozhodovať o dávke- Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave. Ohlasovaciu povinnosť nemožno považovať za splnenú návštevou pobočky Sociálnej poisťovne v Lučenci, pretože tento orgán sociálneho poistenia o dávkach dôchodkového zabezpečenia nerozhoduje. Uvedené vyplýva aj zo súdnej praxe- rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.1So 5/02 zo dňa 25.09.2002.
Na základe výzvy zo strany krajského súdu, navrhovateľka v oznámení zo dňa 03.05.2011 uviedla, že svoje odvolanie zo dňa 24.02.2011 neberie späť. Vyjadrenie odporkyne o jej povinnosti, na základe poučenia v rozhodnutí z 01.10.1987, oznámiť do 8 dní nadobudnutie iného príjmu považuje za nezmyselné, nakoľko jedná sa o veľmi dlhý časový odstup a ako si uvedené skutočnosti má pamätať ako osoba zdravotne postihnutá a duševne chorá (doložila lekársky nález psychiatra P.. P. F. z mesiaca máj 2011, podľa ktorého trpí nešpecifikovanou schizofréniou a organickým psychosyndrómom). Uviedla, že v zmysle § 227 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec je povinný preukázať príslušné skutočnosti pobočke ako príslušnej organizačnej zložke a nie ústrediu Sociálnej poisťovne ako uvádza odporkyňa.
Na pojednávaní pred krajským súdom dňa 06.10.2011 navrhovateľka uviedla, že nedostala na pobočke Sociálnej poisťovne v Lučenci žiadne upozornenie na to, že by mala nahlásiť nejakú skutočnosť. Taktiež nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Syn navrhovateľky k veci uviedol že s matkou nemali záujem zamlčať priznanie príspevku za opatrovanie, naopak to oznámili pobočke Sociálnej poisťovne, len neboli zo strany jej pracovníkov usmernení na správny, potrebný postup. S matkou si ohlasovaciu povinnosť riadne splnili aj keď nemajú o tom žiadny dôkaz. Odporkyňa na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie zo dňa 19.04.2011.
Na pojednávaní pred krajským súdom dňa 19.01.2012 navrhovateľka k veci uviedla, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím bola uznaná pre svoj zhoršený zdravotný stav po utrpenej havárii. Lieči sa na schizofréniu a pravidelne navštevuje psychiatra, jej ošetrujúcim psychiatrom je P.. P. F.. Odporkyňa
na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah písomného vyjadrenia.
Na pojednávaní pred krajským súdom dňa 08.11.2012 navrhovateľka zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Rovnako odporkyňa zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne z 20. januára 2011 v znení jeho zmeny z 15. apríla 2011 i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. , vypočul účastníkov, syna navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, s rozhodnutím odporkyne č.615 909 6790 0 z 20.01.2011, s návrhom na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 24.02.2011, so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. 615 909 6790 0 z 15.04.2011, s písomnými vyjadreniami odporkyne z 18.03.2011 a 19.04.2011, s oznámením navrhovateľky z 03.05.2011, s lekárskymi správami svedčiacimi o invalidite navrhovateľky, s rozhodnutiami o priznaní invalidného dôchodku pre navrhovateľku, o jeho zvýšení z dôvodu jediného zdroja príjmu pre ňu a spoločne posudzovanú osobu jej syna, s rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny z 05.05.2006 o priznaní peňažného príspevku za opatrovanie synovi navrhovateľky U. D., s psychiatrickým nálezom z mesiaca máj 2011 predloženým navrhovateľkou (č.l.15 spisu), s vyjadrením P.. P. F.- ošetrujúcej psychiatričky navrhovateľky zo dňa 11.09.2012 (č.l. 31 spisu) ako aj s ostatným relevantným obsahom spisu, a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“), pretože vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo 07.04.1986 bola navrhovateľka (rozhodnutím posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 22.05.1986) dňom 28.12.1977 uznaná za úplne invalidnú (v priamej súvislosti s prekonaným úrazom zo dňa 28.12.1977) podľa § 25 ods. 3 písm. b) zákona č. 121/1975 Zb. a jej invalidita trvá doposiaľ; trvanie invalidity je dokumentované lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec z 09.03.2006, v ktorej bol stanovený pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 72% pre schizofréniu. Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 16.07.1987 podľa § 42 zákona č. 121/1975 Zb. požiadala vtedajší Úrad dôchodkového zabezpečenia v Bratislave o zvýšenie invalidného dôchodku (z dôvodu, že na jej dôchodok je odkázaný rodinný príslušník, jej syn Ján D.). V nadväznosti na danú žiadosť, bol podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia rozhodnutím č.615 909 6790 z 01.10.1987 zvýšený invalidný dôchodok navrhovateľky. V odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia bola navrhovateľka upozornená na skutočnosť, že nadobudnutie iného príjmu je povinná ohlásiť Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave do 8 dní; ak by tak neurobila spôsobila by preplatok na dôchodku, ktorý by bola povinná v plnom rozsahu uhradiť. V zmysle § 13 zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia, Slovenská správa sociálneho zabezpečenia (právny predchodca Sociálnej poisťovne) rozhoduje o dávkach dôchodkového zabezpečenia, ak nie je v tomto zákone alebo v zákone o sociálnom zabezpečení (zákon č. 100/1988 Zb.) ustanovené, že o nich rozhoduje iný orgán sociálneho zabezpečenia a zabezpečuje výplatu týchto dávok. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odbor sociálnych vecí a rodiny, detašované pracovisko Poltár zo dňa 05.05.2006 vyplýva, že žiadosti U. D. (syna navrhovateľky) bolo vyhovené a bol mu priznaný peňažný príspevok za opatrovanie navrhovateľky od 01.03.2006. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci zo dňa 28.12.2010 vyplýva, že syn navrhovateľky poberal príspevok na opatrovanie v období od 01.03.2006 do 19.05.2010 v rozpätí od 6000,-Sk mesačne do 223,29-€ mesačne. Úhrn invalidného dôchodku navrhovateľky a iného príjmu od 01.03.2006 do 19.05.2010 tak presiahol 1,1 násobok úhrnu súm životného minima ustanoveného osobitným predpisom pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu. Z vyjadrenia P.. P. F.- ošetrujúcej psychiatričky navrhovateľky zo dňa 11.09.2012 (vyžiadaného krajským súdom) krajský súd zistil, že psychické funkcie navrhovateľky podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii nie sú natoľko alterované, aby nebola schopná vnímať reálne zmeny vo svojom okolí a reagovať na ne. Skutočnosť, že navrhovateľka neoznámila zmenu v príjmoch nevyplýva z jej duševného ochorenia. Tiež však uviedla, že do akej miery je navrhovateľka schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie, reálne vnímať zmeny vo svojom okolí a primerane sa rozhodovať a konať, je predmetom znaleckého dokazovania, čím spochybnila použiteľnosť svojho vlastného odborného vyjadrenia.
Z § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z.z.) vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, o odňatí alebo o zmene sumy dávky za obdobie pred 1. januárom 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení je oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie. Obdobná povinnosť je zakotvená aj v § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Z § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vyplýva, že príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť. Nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím 3 rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím 10 rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila (§ 107 ods. 3 cit. zákona). Obdobne je právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom upravené aj v ust. § 236 ods. 1,3 zákona o sociálnom poistení.
Predpokladom povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo jej časť, je v zmysle cit. právnej úpravy preukázanie skutočnosti, že príjemca dávky vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, alebo že vedome inak (najmä nesplnením ohlasovacej povinnosti, vylákaním dávky alebo zamlčaním niektorej rozhodnej skutočnosti) spôsobil, že sa dávka alebo jej časť vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila. Splnenie uvedených zákonných predpokladov pre uloženie povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dôchodkovú dávku alebo jej časť musí byť v konaní nesporne preukázané. Zákon tu predpokladá nedbanlivosť príjemcu dávky, a to nevedomú (v 1. časti citovaného ust.) alebo vedomú (v 2. časti citovaného zákonného ust.). Vedomá nedbanlivosť znamená, že príjemca dávky vedel o tom, aký následok jeho nečinnosť (nesplnenie ohlasovacej povinnosti) alebo konanie (dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť) spôsobí a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že takýto následok nenastane. Nevedomá nedbanlivosť nezahŕňa vedomosť príjemcu dávky, avšak predpokladá, že vedieť mal a mohol, že svojím konaním vyvolá predpokladaný nepriaznivý následok. Možnosť takej vedomosti je však podmienená aj okolnosťami prípadu a osobnými pomermi príjemcu dávky.
V danej veci možno jednoznačne uzavrieť, že navrhovateľka bola povinná ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia (v zmysle § 106 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb.), resp. príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne (v zmysle § 227 ods.3 zákona č, 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), a to konkrétne ústrediu Sociálnej poisťovne v Bratislave zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu - t.j. nadobudnutie iného príjmu (príspevku na opatrovanie) jej synom ako spoločne posudzovanou osobou. Uvedené vyplýva aj zo súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.1So 5/02 zo dňa 25.09.2002). Preto tvrdenia navrhovateľky o tom, že poistenec je povinný preukázať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa dávky pobočke Sociálnej poisťovne a nie ústrediu nie je súladné so zákonom. Tvrdenie navrhovateľky, že poistenec je povinný v zmysle § 227 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nahlásiť zmenu v skutočnostiach týkajúcich sa dávky, ak je vyzvaný tiež nezodpovedá zákonu. Citované zákonné ustanovenie je potrebné vykladať systematicky v logickej vecnej náväznosti. Oznámenie rozhodujúcich skutočností iniciatívne, bez výzvy Sociálnej poisťovne je prvým, zákonom zásadne a prevažne požadovaným postupom. Oznámenie rozhodujúcich skutočností na výzvu Sociálnej poisťovne prichádza do úvahy ako alternatívny postup v prípade, že odporkyňa v priebehu správneho konania v dávkových veciach poistencov sama alebo prostredníctvom iného subjektu (napr. školy, zamestnávateľa, iného štátneho orgánu...) zistí skutočnosti, ktoré spochybnia trvanie alebo výšku určitého nároku poistenca a takú pochybnosť potom rieši v súčinnosti s poistencom.
Práve osobné pomery navrhovateľky, jej duševné ochorenie s dôsledkami na jej duševné schopnosti by mohli byť dôvodom, pre ktorý by nebolo možné u nej uplatniť jej zodpovednosť v zmysle § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pre posúdenie vecnej správnosti vyvodenia zodpovednosti navrhovateľky, aj keď nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je potrebné nepochybne preukázať, že jej osobné pomery (zdravotný stav) nevylučovali nesplnenie oznamovacej povinnosti a prijatie dôchodkovej dávky v nepatriacej výške. Vzhľadom na nejednoznačné odborné vyjadrenie ošetrujúcej psychiatričky navrhovateľky, ktorá relevantnosť svojho odborného vyjadrenia z 11.septembra 2012 spochybnila tvrdením, že zodpovedanie súdom položených otázok vyžaduje znalecké skúmanie duševného stavu navrhovateľky, nemohol krajský súd pre existenciu pochybností, vyplývajúcich z charakteru invalidizujúceho ochorenia navrhovateľky odobriť právny záver odporkyne o tom, že jej zodpovednosť za vzniknutý preplatok je daná. V konaní musí byť totiž nesporne zistené, že vyvodenie zodpovednosti navrhovateľky nie je pre prejavy poškodenia jej zdravia vylúčené. Nie je podstatné, či určité úkony (tvrdené osobné oznámenie rozhodujúcich skutočností na pobočke Sociálnej poisťovne) bolo zrealizované, pretože tie sa mali uskutočniť z iniciatívy a na podnet syna navrhovateľky, ktorý však nie je za navrhovateľku právne zodpovedný a nie je zodpovedný ani za vzniknutý preplatok na dôchodkovej dávke. Ak aj tvrdeným spôsobom postupovali, nebol to postup správny, preto nevyvolal žiadané následky. Je preto potrebné nepochybné zistenie, že zákonom vyžadovaný postup bola schopná pri svojom ochorení realizovať aj sama navrhovateľka.
Pre vyriešenie tejto otázky, tj. možnosti vyvodenia zodpovednosti navrhovateľky za nesplnenie oznamovacej povinnosti a prijímanie dávky invalidného dôchodku vo vyššej sume, než jej patrila v súvislosti s nadobudnutím iného príjmu (príspevku na opatrovanie) jej synom ako spoločne posudzovanou osobou nezistila odporkyňa skutkový stav tak, aby bol dostačujúci pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. To bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. Preto je potrebné v ďalšom konaní formou znaleckého dokazovania zistiť stav duševného ochorenia navrhovateľky s nespornými, zdravotne podmienenými dôsledkami na jej správanie vo vzťahu k jej schopnosti rozpoznať zmenu v rozhodujúcej skutočnosti pre výplatu dôchodkovej dávky a tiež jej schopnosti vyvodiť z takejto zmeny príslušné vecno-právne dôsledky a vykonať potrebné úkony.
Rozhodnutie odporkyne aj po vydaní zmenového rozhodnutia bolo naďalej nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a neúplnosť spisov správneho orgánu (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože z rozhodnutia ani z obsahu spisu nie je zrejmé, akým spôsobom dospela odporkyňa k vyčíslenej sume preplatku na invalidnom dôchodku. Napadnuté rozhodnutie obsahuje len údaj o skutočne vyplatenom invalidnom dôchodku a údaj o konkrétnej sume, v akej mala naň v tom - ktorom období nárok bez toho, aby bol ozrejmený matematický výpočet a aby boli v spise založené rozhodnutia o výške vyplácaného invalidného dôchodku, resp. aby boli iným vhodným spôsobom tieto údaje zhromaždené. Bez týchto údajov bolo pre účastníka i pre súd nemožné preskúmať správnosť vyčísleného preplatku na invalidnom dôchodku.
Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že sa bude musieť predovšetkým vysporiadať s otázkou vzniku zodpovednosti navrhovateľky za vrátenie preplatku na invalidnom dôchodku s ohľadom na jej osobné pomery, vyplývajúce z jej zdravotného stavu a odstráni vytýkanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nové rozhodnutie náležite skutkovo i právne zdôvodní postupom vyplývajúcim z § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, aby bolo presvedčivé, zrozumiteľné a preskúmateľné.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. , navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si nárok na náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti rozhodnutiu o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.