Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-20-2012.pdf
PDF · 76.21 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-25P/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľa Q. Q., A.. XX.X.XXXX, bytom W. XX, prechodne bytom T. XXX, proti odporcom maloletej T. D., A.. X.X.XXXX, L. D., A.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašovaným pracoviskom Košice II a odporkyni T. D., A.. XX.X.XXXX, bytom O. XX, F., v konaní o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.1.2012 upresneným podaním zo dňa 20.2.2012 žiadal vykonanie testov DNA u maloletých detí L. D. Y. T. D., A.. X.X.XXXX Y. P. O. D., A.. X.XX.XXXX, všetky bytom u matky, z dôvodu, nakoľko matka sa vyjadrila, že deti nie sú jeho. S matkou maloletých detí neuzatvoril manželstvo, zároveň uviedol, že nie je evidovaný ako otec maloletej O. D..
Súd v súlade s ust. § 104 a 83 Občianskeho súdneho poriadku uznesením č.k. 25P 20/2012-46 zo dňa 3.10.2012 konanie o určenie otcovstva k maloletej O. D., A.. X.XX.XXXX zastavil z dôvodu skoršie začatého konania o určenie otcovstva k maloletej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 45P 34/2012.
Súd návrh navrhovateľa posúdil podľa obsahu ako návrh na zapretie otcovstva k maloletým deťom T. Y. L. D..
Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výpoveďou navrhovateľa, odporkyne - matky maloletých detí zistil tento skutkový stav:
Podľa rodných listov predložených navrhovateľom v konaní navrhovateľ je evidovaný ako otec maloletých detí L. Y. T. D., A.. X.X.XXXX v knihe narodení Matričného úradu Mestskej časti O. - N..
Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P 30/2011-26 zo dňa 21.10.2011 právoplatným 6.11.2011 bola schválená rodičovská dohoda podľa ktorej maloleté deti L. Y. T. D. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec - navrhovateľ sa zaviazal prispievať na výživu maloletej L. Y. T. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.4.2011.
Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že s matkou maloletých detí L. Y. T. D.h sa poznali od roku 2006. Žili spolu od narodenia maloletých detí jeden rok do apríla 2008. Od uvedenej doby nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ uznal otcovstvo k obom maloletým deťom a návrh na zapretie otcovstva podal z dôvodu, že bol zneistený či je otcom maloletých detí nakoľko matka, odporkyňa v tomto konaní sa vyjadrila v priebehu ročného spolužitia tak, že spochybnila jeho otcovstvo. Návrh navrhovateľ podal z toho dôvodu, že si chcel byť istý svojim otcovstvom k obom maloletým deťom, pričom nevedel uviesť žiadne skutočnosti, pre ktoré by jeho otcovstvo k deťom bolo vylúčené. V súčasnosti je nezamestnaný, je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Navrhovateľ nevedel vo svojej výpovedi uviesť, prečo nenamietal zapretie otcovstva v konaní o úprave rodičovských práv a povinností, v ktorom uzavrel dohodu s matkou maloletých detí o úhrade bežného výživného. Pochybnosti o otcovstve maloletých detí mal jednak z dôvodu vyjadrenia matky maloletých detí ako aj vzhľadom na okolnosť, že pokiaľ s matkou v minulosti chodil do pohostinstiev, táto tam zvykla ostávať aj bez neho, teoreticky by mohla mať styk aj s iným mužom, avšak konkrétnu osobu, ktorá by prichádzala do úvahy ako biologický otec maloletých detí nevedel uviesť.
Odporkyňa - matka maloletých detí vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom maloletých detí sa poznali pred narodením maloletej L. Y. T. asi 1,5 roka. Z ich vzťahu sa narodila maloletá L. Y. T. T. X.X.XXXX. Vzhľadom na okolnosť, že maloleté deti sa narodili so zdravotným postihnutím navrhovateľa sa vyjadril, že sa nechce o deti s takýmto zdravotným postihom starať. Po narodení maloletých detí žili v spoločnej domácnosti od troch mesiacov ich narodenia po dobu šiestich mesiacov. Otcovstvo iného muža ako navrhovateľa k obom maloletým deťom je vylúčené, jediným do úvahy prichádzajúcim biologickým otcom maloletých detí je navrhovateľ. Odporkyňa nemala žiadneho iného intímneho partnera pred navrhovateľom ani po ňom. Pokiaľ, ako tvrdí navrhovateľ, že spochybnila jeho otcovstvo bolo to iba v rozčúlení, nemyslela to doslovne. Zároveň podala návrh na určenie rodičovských práv a povinností k maloletej L. Y. T. na súd a zvýšenie výživného zo strany navrhovateľa, toto konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 45P 34/2012.
Podľa ust. § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa ust. § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa ust. § 93 ods. 1,3 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že neboli dané zákonné predpoklady pre určenie, že navrhovateľ nie je otcom maloletých detí L. Y. T. D., otcovstvo k obom maloletým deťom zo strany navrhovateľa bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pričom navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali jeho otcovstvo.
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia zamietol.
O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval, nakoľko účastníci nežiadali ich náhradu priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II . (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).