Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/225/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: R. X., nar. XX.X.XXXX, B. č. XXX, XXX XX B., štátny občan SR o zaplatenie sumy 1.534,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.7.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 1.534,36 eur so 14% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.335,20 eur a 199,16 eur od 12.10.2006 do zaplatenia, náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.2.2007 medzi postupcom a žalobcom nadobudol pohľadávku voči žalovanej. Dňa 14.7.2005 uzatvoril postupca so žalovanou zmluvu č. 2700107, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje dlh žalovanú sumu.

Žalovaná žiadala, aby súd posúdil, či jej záväzok voči žalobcovi nemôže by premlčaný, vzhľadom k uplynulej dobe.

Súd vec prejednal bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o vydanie pôžičkovej karty, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných kariet, výpisom z pôžičkovej karty, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávok, výzvou žalobcu, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 14.7.2005 žalovaná podpísala žiadosť o vydanie pôžičkovej karty, ktorá bola zo strany banky

- postupcu podpísaná dňa 25.8.2005, na základe ktorej bol žalovanej schválený úverový rámec vo výške 995,82 eur, predtým 30.000,- Sk, čerpaný bezhotovostným prevodom na účet, ktorý sa zaviazala splácať štandardnou mesačnou splátkou v sume 33,19 eur, predtým 1.000,- Sk. Podľa čl. VI. bod 32 obchodných podmienok výpočet úrokov, dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou. Žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, v akej výške bola dohodnutá úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov. Podľa čl. X. bod 56 obchodných podmienok sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich alebo zrušením kartového účtu. Banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 3.5.2007 pohľadávka voči žalovanej bola splatná dňa 11.10.2006 a tento deň je uvedený ako deň ukončenia klientskej zmluvy. Súd má za to, že týmto dňom bol zmluvný vzťah medzi účastníkmi ukončený.

Podľa dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 1.4.2010, z ktorej je zrejmé, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Podľa bodu 2.1 dohody žalovaná uznala záväzok na základe zmluvy s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 1.534,36 eur čo do právneho dôvodu a výšky voči žalobcovi a nákladov na inkasné konanie v sume 149,37 eur.

Z dohody podľa bodu 3.1 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných 25.deň v mesiaci s prvou splátkou dňa 25.4.2010.

Výsluchom žalovanej mal súd preukázané, že jej bol poskytnutý v roku 2005 úver tak, že sumu 30.000,- Sk dostala na svoj účet. Nepamätá si za akých podmienok bol úver poskytnutý, aké boli dohodnuté úroky ani poplatky. Od roku 2007 má vážne zdravotné problémy a opakovane prišla o zamestnanie. Nemala peňažné prostriedky na zasielanie ďalších splátok. V roku 2008 telefonovala poskytovateľovi úveru s tým, že nemá peniaze na dohodnuté mesačné splátky a úver môže splácať po 10 eur mesačne. Povedali jej, aby posielala koľko má. V súčasnej dobe si vybavuje invalidný dôchodok, nemá peniaze. Počula niečo o premlčaní a to keď uplynie dlhšia doba. Bližšie sa k tomuto nevedela vyjadriť. Podpísala predloženú dohodu o splátkovom kalendári a uznaní. V čase jej podpísania nemala vedomosť o tom, že by mohol byť jej dlh premlčaný, nemá vedomosť o tom, čo znamená uznanie, aké sú s tým spojené následky. Žiadala, by súd posúdil, či jej záväzok voči žalobcovi nemôže byť premlčaný, vzhľadom k uplynulej dobe.

Súd posúdil vec v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa, , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa , prvá veta , spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovenia a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovenia , 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa , , , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa , , strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom.

Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa , , zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovanou bola dňa 25.8.2005 (deň podpisu veriteľom) uzavretá zmluva o vydaní pôžičkovej karty, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy - revolvingového úveru a ktorej súčasťou sú obchodné podmienky. Postupca v právnom vzťahu nepochybne vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaná ako spotrebiteľ. Žalobca predložil súdu zmluvu o vydaní pôžičkovej karty, z ktorej nevyplývajú konkrétne práva a povinnosti v súvislosti s poskytnutým revolvingovým úverom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy je zrejmý poskytnutý úverový rámec a výška mesačnej splátky. Obchodné podmienky v časti úrokovej sadzby odkazujú na štandardnú úrokovú sadzbu, bez preukázania jej výšky v čase poskytnutia úveru. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok pohľadávka voči žalovanej v súvislosti s poskytnutým úverom bola splatná dňa 11.10.2006.

Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.1.2009 spadali pod ochranu , podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje .

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu v zmysle ustanovení / a nasl. - zmluva o úvere/, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení . Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú (na čo poukazujú aj obchodné podmienky v čl. XIII. bod 71.), na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. . Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení a nasl. , o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzavretia zmluvy. Žalobca /resp. jeho právny predchodca/ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah subsidiárne ustanovenia ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.

Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.augusta 2010 č.k. Súd preto podľa obsahu posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, ktorá poukazovala na uplynulú dobu a oprávnenie domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy žalobcom s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení . Použitie úpravy o premlčacích dobách z na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.

V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť práva možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na zaplatenie dňom 12.10.2006, nasledujúcim po dátume splatnosti a uplynula dňa 12.10.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 27.7.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaná premlčania dovolala a preto súd žalobu žalobcu zamietol.

Uznanie dlhu zo dňa 1.4.2010 so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby súd považoval za právne neúčinné. Súd poukazuje na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a žalovaná je priemerným spotrebiteľom, ktorá nevedela posúdiť následky týchto inštitútov. Vyplýva to z jej vyjadrení, keď potvrdila, že niečo počula o premlčaní a uplynutí dlhšej doby, nevie bližšie čo je premlčanie, čo znamená uznanie, aké následky sú spojené s podpísaním predmetnej dohody. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola pohľadávka žalobcu premlčaná. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná vedela o premlčaní pohľadávky žalobcu v čase jeho uznania tak ako to vyžaduje ustanovenie . Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku. Aj zo samotnej výpovede žalovanej vyplynulo, že pri podpisovaní dohody nemala vedomosť o premlčaní uplatnenej pohľadávky. V súvislosti s premlčaním vedela, že je to uplynutie dlhšej doby.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ods. l a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhla a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, -f/ )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( )

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).