Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/185/2011

Potvrdené rozhodnutím 4Sžso/5/2013
„Identifikačné číslo spisu: 7011201101 Dátum vydania rozhodnutia: 09.04.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Ida Hanzelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7011201101.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobkyne S. L., bytom D., zast. Advokátom JUDr. Dušan Antol, AK so sídlom Zbrojničná ul. č. 12, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. novembra 2011 č. 57646 - 2/2011 - BA, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/185/2011 - 29 zo dňa 8. novembra 2011, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/185/2011 - 29 zo dňa 8. novembra 2012 p o t v r d z u j e. Žalobkyni priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 165,56 Eur, ktorú j e p o v i n n á zaplatiť žalovaná advokátovi JUDr. Dušanovi Antolovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobkyne: S. L. D. X. F. J. Q. I. Á., bytom D. X, V., zastúpená advokátom: JUDr. Dušan Antol, Advokátska kancelária so sídlom Zbrojničná ul. č. 12, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. novembra 2011 č. 57646-2/2011-BA , takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. novembra 2011 č. 57646-2/2011-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 08. septembra 2011 č. 7309-24/2011-RV a v r a c i a jej vec na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 475,93 Eur, ktorú je p o v i n n á žalovaná zaplatiť advokátovi JUDr. Dušanovi Antolovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa včas podanou žalobou navrhla rozhodnutie žalovanej z 28.11.2011 č. 57646-2/2011-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava z 08.09.2011 č. 7309-24/2011-RV pre rozpor s ustanovením § 195, § 196 a § 209 zákona o sociálnom poistení zrušiť a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.

Uviedla, že vydané rozhodnutia považuje za vecne nesprávne z hľadiska požiadavky odôvodňujúcej za nepreskúmateľné z pohľadu práva na rozpor s platným právnym poriadkom. Nedostatkom vydaného rozhodnutia je predovšetkým rozhodnutie ignorujúce platný právny poriadok Slovenskej republiky. Dôkazom toho je skutočnosť, že konajúci Okresný súd Rožňava vo veci sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodol o postúpení veci v zmysle s tým, že vec postupuje príslušnej pobočke sociálnej poisťovni, ako príslušnému orgánu na rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nerešpektovala, že pri postupe súdu podľa o zastavení konania a postúpení veci orgánu do ktorého právomoci vec patrí rozhoduje vždy súd uznesením a že prejavom ochrany účastníka v týchto prípadoch je i veta za bodkočiarkou v odseku 1 „právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované“. Žalobkyňa si v zákonnej lehote na súdnom orgáne uplatnila svoje oprávnené nároky. Ďalším porušením zo strany odporkyne je skutočnosť nerešpektovanie znaleckého dôkazu podaného znaleckou organizáciou ako jedného z najrenomovanejších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku. V takomto štádiu konania nie je relevantné sa zaoberať napr. posudkom z 23.05.2005, prípadne posudkom za bolesť, ktorý nie je predmetom konania vo veci samej, pričom nemôže obstať ani názor, že poškodená žalobkyňa si pri uplatňovaní nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadosťou z 10.03.2011 nežiadala priznať nárok zo znaleckého posudku. Sociálna poisťovňa zjavne nerešpektovala rozhodnutie súdneho orgánu,

ktorý jej vec postúpil, bola povinná rešpektovať toto rozhodnutie vrátane aj znaleckého posudku a vec v zmysle obsahu ex offo posúdiť aj bez jej žiadosti a nie nachádzať riešenie smerujúce k jej poškodeniu zvlášť, keď právna úprava i zvolený postup súdu s postúpením veci je prejavom právnej istoty a ochrany účastníka konania. Z platného právneho poriadku Slovenskej republiky vyplýva, že povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Dodržiavanie princípov právneho štátu v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky je súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v , ale aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Má za to, že sociálna poisťovňa svojim jednostranným úkonom v rozhodovacej činnosti nemohla meniť výrok právoplatného rozhodnutia súdu a znovu posudzovať nárok, ale musela sa s jeho obsahom vyporiadať. Rovnako zdôraznil a poukázal aj na , podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (rozsudok NS SR sp. zn. ).

Ak správny orgán (sociálna poisťovňa) mal pochybnosti o správnosti vystaveného lekárskeho posudku, mal v tejto veci ustanoviť znalca, zvlášť keď je posudkový lekári v zmluvnom vzťahu so správnym orgánom, preto o ich objektivite a nezaujatosti možno mať vážne pochybnosti (ZSRaS SR R 62/2006).

Ďalej uviedla, že konanie o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je o odborných medicínskych posudkoch a nie o striktných príkazoch posudkového lekára posudzujúcemu lekárovi, a preto podľa ak bodové hodnotenie naďalej bude rozdielne, resp. sporné, treba vo veci vykonať znalecké dokazovanie (rozsudok NS SR sp. zn. ) z 25.08.2011).

V ďalšom uviedla, že je nutné v tejto situácii poukázať aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa týka javu a to rozpornosti a protirečivosti rozhodovacej činnosti súdov a to rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko (č. 1) zo dňa 06.12.2007.

V súvislosti s pokojným užívaním majetku a jeho zisku (úžitku) v zmysle na rozsudok NS SR z 31.05.2005 sp. zn. a na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Karakalios c. Grécko, Timbal c. Moldavsko, Almeida Carret, Mascanenhas Falca c. Portugalsko a Akkus c. Turecko, Iatridis c. Grécko.

Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú a nepriznať žalobkyni trovy konania.

Uviedla, že podľa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmto predpisom je . Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa podľa poskytuje ak poškodenie na zdraví ma preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Sťaženie spoločenského uplatnenia sa podľa vyhlášky odškodňuje na základe počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v lekárskom posudku vystavenom ošetrujúcim lekárom poškodeného.

Podľa § 8 vyhlášky o vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený a právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky posúdenie sa vykoná len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia posudok podáva ošetrujúci lekár. Ak sa na liečení poškodeného zúčastnilo viac zdravotných zariadení, podáva posudok ošetrujúci lekár toho zdravotného zariadenia, v ktorom sa poškodený liečil naposledy.

Žalobkyňa mala 13.08.2002 zistenú chorobu z povolania - profesionálne dermatózy z niklu a jeho zliatin. Oznámenie poistnej udalosti vystavil 01.12.2003 zodpovedný zamestnávateľ Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava. Žalobkyňa predložila posudok z 23.05.2005 vydaný S.. H. S., v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 200 bodov. Prvostupňový správny orgán požiadal Fakultnú nemocnicu L. Pasteura Košice o prepracovanie lekárskeho posudku, nakoľko posudok z 23.05.2005 bol vystavený na nesprávnom tlačive v zmysle zákona a nie v zmysle vyhlášky a zároveň požiadal o písomné potvrdenie, kedy sa mohlo uvedené poškodenie na zdraví z dôvodu zistenej choroby z povolania ohodnotiť prvýkrát od ustálenia zdravotného stavu na tieto účely. Klinika pracovného lekárstva a toxikológie lekársky posudok z 23.05.2005 prepracovala a listom z 22.08.2011 oznámila, že sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej 13.08.2002 bolo možno prvýkrát bodovo ohodnotiť 23.05.2005, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu. Na základe uvedených záverov bolo rozhodnuté o nepriznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni. Žalobkyňa si mohla po prvýkrát uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 23.05.2003 a ona si ho uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava dňa 10.03.2011.

Podľa nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili, lehota na uplatnenie nároku uplynula žalobkyni 23.05.2008, lebo k ustáleniu jej zdravotného stavu na účely nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia došlo 23.05.2005, a preto je tento nárok navrhovateľky premlčaný a uplatnenie základu nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, z ktorého žiada zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia do žiadosti z 10.03.2011 sociálnu poisťovňu nepožiadala. Sociálna poisťovňa ako vedľajší účastník v konaní na Okresnom súde v Rožňave pod sp. zn. v spore o náhradu škody na zdraví na uvedenú skutočnosť počas súdneho konania poukazovala. Totiž v konaní na súde si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý bol konkretizovaný žalobou z roku 2004 a jej doplnením v roku 2005 a súdom pribratým znalcom Jesseniova lekárska fakulta UK Martin, ktorý po hospitalizácii a vyšetrení žalobkyne vypracoval znalecký posudok č. 487/2007/AIII/1, doručený súdu 02.06.2008 a doplnený 12.08.2009, v ktorom sa klasifikuje poškodenie zdravia u žalobkyne pod položkou 76 a priznáva sa jej 750 bodov, ktoré boli zvýšené na 1500 bodov. Žalobkyňa v odvolaní žiadala, aby jej bolo vyplatené odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného znaleckého posudku v počte 1500 bodov.

O uplatnenie základu nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, z ktorého si žalobkyňa žiada zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia do predloženia žiadosti o priznanie náhrady dňa 10.03.2011 nepožiadala a v tejto žiadosti ani nežiadala priznať nárok zo znaleckého posudku č. 487/2007/AIII/3, doručený súdu 02.06.2008 a doplneného 12.08.2009. Keďže žalobkyňa si mohla uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď došlo k ustáleniu zdravotného stavu na tento účel, t. j. dňa 23.05.2005, podľa lehota na uplatnenie nároku uplynula 23.05.2008, a preto nárok, ktorý si uplatnila 10.03.2011 je premlčaný. Na základe uvedených skutočnosti žiadala žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania.

Súd v konaní podľa a nasl. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, obsahom administratívneho spisu žalovanej a prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavanú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej

samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (, , ).

Podľa ustanovení druhej hlavy, piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa druhej hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v ustanovení , aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí ( ).

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (, ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (, ).

Prvou námietkou, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe je namietanie postupu správneho orgánu, ktorý nepostupoval podľa , lebo podľa tohto ustanovenia Okresný súd v Rožňave uznesením postúpil na konanie sociálnej poisťovni vec sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože na konanie o sťažení spoločenského uplatnenia je daná vecná príslušnosť sociálnej poisťovni a že sociálna poisťovňa v konaní nerešpektovala znalecký posudok, ktorý bol vyžiadaný Okresným súdom v Rožňave vo veci sp. zn. .

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že Okresný súd v Rožňave uznesením zo dňa 12.10.2010 č. k. - 241 podľa zastavil konanie o nároku žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že vec nespadá do právomoci súdov, ale na konanie je vecne príslušný správny orgán, t. j. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, ktorej aj vec bola postúpená po právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.11.2010 a Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava bolo doručené 14.12.2010. Na základe písomného oznámenia zo dňa 25.01.2011 adresovaného žalobkyni, ktoré prevzala 01.02.2011 jej bolo oznámené, že uznesením Okresného súdu v Rožňave č. -241 jej bola postúpená vec na konanie o nároku na náhradu škody na zdraví. Podľa dávkové konanie sa začína na návrh a podľa ods. 5 uvedeného ustanovenia žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom sociálnou poisťovňou. Zároveň bolo aj uvedené, že v zmysle o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak ide o chorobu z povolania, podáva posudok výlučne oddelenie (Klinika pracovného lekárstva). Na základe tohto oznámenia do Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava sa dostavila žalobkyňa, kde bola s ňou na príslušnom tlačive spísaná žiadosť o priznanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 10.03.2011. K žiadosti bol pripojený lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa

23.05.2005, ako aj odborné lekárske nálezy. Sama zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sociálna poisťovňa začala vo veci konať potom, keď jej bola vec postúpená uznesením Okresného súdu v Rožňave a na základe tohto uznesenia potom dňa 10.03.2011 na príslušnom tlačive sociálnej poisťovni so žalobkyňou bola spísaná žiadosť o uplatnenie nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Postup podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy, ak konanie vykazuje také vady, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej. Bude o tak vždy, ak sa na súde uplatňuje vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu. V takomto prípade súd vždy uznesením konanie zastaví a vec postúpi príslušnému súdu. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania však zostávajú pritom zachované.

Podľa dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Podľa ods. 5 prvá veta citovaného ustanovenia žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom sociálnou poisťovňou.

Podľa za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku v pobočke. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na jej výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

Z uvedených ustanovení teda vyplýva, že dávkové konanie sa začína na návrh a v danom prípade týmto návrhom je žiadosť o priznanie dávky, ktorá sa podáva na tlačive určenom sociálnou poisťovňou.

V danom prípade žalobkyňa si svoj nárok na dávku sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnila na Okresnom súde v Rožňave žalobou zo dňa 1705.2004, ktorá bola doručená Okresnému súdu v Rožňave 27.05.2004 a v ktorej uviedla, že žiada doplatiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Túto žalobu doplnila písomným podaním, ktoré bolo doručené Okresnému súdu v Rožňave 01.06.2005 a v ňom uviedla, že pripája posudok sťaženia spoločenského uplatnenia z 23.05.2005 vystavený Fakultnou nemocnicou s poliklinikou, Trieda SNP č. 1, Košice. Okresný súd vo veci vykonal aj znalecké dokazovanie znalcom Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského Martin č. 487/2007 AIII/1, v ktorom znalec zaujal stanovisko aj k náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Okresný súd v Rožňave vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.04.2005 a Krajský súd v Košiciach ako odvolací uznesením zo dňa 31.05.2006 č. k. -59 rozsudok okresného súdu zrušil a v odôvodnení uznesenia uviedol, že nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol po 01.01.2004. Bol uplatnený tiež po 01.01.2004, t.j. 27.05.2004, a preto nevznikli pochybnosti o tom, že rozhodnutie o tomto nároku vzniknutého v súvislosti s chorobou z povolania - sťaženie spoločenského uplatnenia je v právomoci sociálnej poisťovne, pokiaľ ide o priznanie základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe toho potom Okresný súd v Rožňave uznesením z 12.10.2010 č. k -241 podľa zastavil konanie o priznaní základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpil Sociálnej poisťovni, pobočka Košice a sociálna poisťovňa ako prvostupňový správny orgán až na základe tohto právoplatného uznesenia začala vo veci ďalej konať.

Vychádzajúc z ustanovenia § 104 ods. 1, druhá veta časť za podkočiarkou „právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované“, podľa názoru súdu sociálna poisťovňa mala pokračovať v konaní o nároku dávky žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý si uplatnila podanou žalobou na Okresnom súde v Rožňave zo dňa 17.05.2004 (doručená Okresnému súdu v Rožňave 27.05.2004), lebo vtedy si žalobkyňa tento nárok uplatnila, i keď je pravdou, že si ho neuplatnila na príslušnom správnom orgáne, t. j. v sociálnej poisťovni, ale na súde. Sociálna poisťovňa vo veci postupovala správne, ak oznámením z 25.01.2011 potom, čo jej bolo doručené právoplatné uznesenie okresného súdu o postúpení veci, písomne oznámila žalobkyni čo všetko je potrebné v žiadosti o dávku priznať a ako sa má postupovať. Na základe toho potom na príslušnom tlačive sociálna poisťovňa so žalobkyňou spísala žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a to až 10.03.2011.

Podľa názoru súdu, tak ako už bolo uvedené, ak v ustanovení je uvedené, že vec, ktorá nespadá do právomoci súdov, alebo ak ma predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, ale právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované, tak aj v danom prípade, i keď je pravdou, že okresný súd konanie o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia odstúpil príslušnému správnemu orgánu po niekoľkých rokoch, účinky spojené s podaním návrhu, ktorý bol zaslaný nesprávne okresnému súdu, zostali v danom prípade zachované. Sociálna poisťovňa mala povinnosť už iba vyzvať žalobkyňu, aby takáto žiadosť bola podaná na príslušnom tlačive, ale to neznamená, že konanie o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo podané až vtedy, keď so žalobkyňou bola spísaná žiadosť na príslušnom tlačive, t.j. 10.3.2011.

Na základe uvedených skutočnosti nie je správny právny záver Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, ani samotnej žalovanej, že nárok žalobkyne podľa je premlčaný, lebo žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila 10.03.2011, pričom k ustáleniu zdravotného stavu na účely tohto nároku došlo 23.05.2005 a 3-ročná premlčacia lehota uplynula 23.05.2008. Taktiež nie je správny záver žalovanej, že žalobkyňa si pri uplatňovaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 10.03.2011 nežiadala priznať nárok zo znaleckého posudku č. 487/2007/AIII/1, lebo žalobkyňa už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu poukázala na to, že sociálna poisťovňa nebrala do úvahy to, že si uplatnila náhradu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na Okresnom súde v Rožňave v konaní a taktiež je to uvedené aj v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 28.10.2011, kde právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že vo veci Okresného súdu v Rožňave, sp. zn. bol vypracovaný znalecký posudok aj ohľadne náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde bol stanovený súčet bodov po navýšení na 1500.

Naviac, ak by si sociálna poisťovňa ako správny orgán dôsledne prečítala odôvodnenie uznesenia súdu o postúpení veci, bola by zistila, aké dokazovanie vo veci súd vykonal a mohla si v prípade potreby tieto dôkazy zadovážiť.

Nie je správny názor žalovanej, že sa premlčuje nárok na dávku sťaženia spoločenského uplatnenia podľa . Totiž v tomto ustanovení je uvedené, že nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí, to znamená, že nepremlčuje sa samotný nárok, ale nárok na výplatu dávky, teda samotná výplata dávky sa premlčuje v lehote troch rokov odo dňa, za ktorý dávka, alebo jej časť patrili. Preto podľa názoru súdu sociálna poisťovňa je povinná rozhodnúť o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a premlčaciu lehotu v zmysle možno uplatniť iba pri samotnej výplate dávky.

Pretože Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, ako aj žalovaná nepriznali žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že tento jej nárok podľa je premlčaný, bude úlohou žalovanej v ďalšom konaní dôsledne sa vyporiadať so skutočnosťou, že v danom prípade si nárok žalobkyňa na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnila žalobou na Okresnom súde v Rožňave v roku 2004 a okresný súd uznesením zo dňa 12.10.2010 č. k. -241 konanie o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavil a vec

postúpil sociálnej poisťovni, ktorá je vecne príslušná o tomto nároku rozhodnúť. Dôsledne sa vyporiadať aj s prihliadnutím na ustanovenie vetu za bodkočiarkou, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Zároveň sa bude musieť žalobkyňa v rozhodnutí aj náležite a dôsledne vyporiadať s ustanovením v súvislosti s premlčaním nároku na výplatu dávky.

Na základe uvedených skutočnosti po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu podanej žaloby, súd dospel k záveru, že sú dané podmienky pre zrušenie rozhodnutia podľa pre nesprávny právny názor správneho orgánu a preto vec zrušil a vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal náhradu trov konania titulom právneho zastupovania. Podľa vyhlášky č. 1/6 -tina výpočtového základu v roku 2011, ako to žiadal právny zástupca za 1 úkon 123,50 Eur, v roku 2011 si uplatnil za 2 úkony (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomný žalobný návrh z 12.12.2011) a za účasť na pojednávaní 08.11.2012 1/6-tina výpočtového základu 127,16 Eur. Zároveň si uplatnil ku každému úkonu paušálnu náhradu za 2 úkony v roku 2011 2x 7,41 Eur a 1x v roku 2012 7,63 Eur, takže spolu trovy právneho zastupovania sú 396,61 Eur a 20 % DPH je 79,32 Eur, v dôsledku čoho celková náhradu trov titulom právneho zastúpenia je 475,93 Eur, ktorú je povinná právnemu zástupcovi žalobkyne uhradiť žalovaná, ktorá v konaní úspešná nebola.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.