Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-235-2012.pdf
PDF · 104.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/235/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľky: Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, proti odporcovi: W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, S., zastúpený Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, P. O. Box 23, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 4. júna 2012, č. k. 7C/116/2009-232, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 26. 11. 2009 domáhala voči odporcovi vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ich manželstva.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí:
A/ Hnuteľné veci:
1. manželské postele v hodnote 49,79 eura, 2. sedacia súprava v hodnote 64,73 eura, 3. detská izba v hodnote 54,77 eura, 4. televízor v hodnote 106,22 eura, 5. automatická práčka v hodnote 348,54 eura, 6. chladnička v hodnote 269,70 eura, 7. osobné motorové vozidlo Škoda 120 LS v hodnote 250 eur, 8. veža v hodnote 0 eur. Spolu: 1.143,75 eura. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal veci pod bodom A/ položky 1., 3. až 6., 8. v hodnote 829,02 eura a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal veci pod bodom A/ položky 2. a 7. v hodnote 314,73 eura. Odporcu zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 1.843,35 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň účastníkov konania zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť do učtárne súdu prvého stupňa súdny poplatok v sume 66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním. Zistil, že rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 14. 12. 2006, č. k. 8C/216/2006-32, právoplatným dňa 01. 02. 2007 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a maloletý B. M. bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu. Za trvania manželstva účastníci nadobudli hnuteľné veci uvedené pod položkou A/ 1. - 8. Hodnota hnuteľných vecí pod položkami 1. až 6. a 8. bola určená znaleckými posudkami č. 7/2011 a 8/2011 znalca Y.. X. I.. Spolu hodnota hnuteľných vecí predstavuje sumu 893,75 eura. Účastníci nadobudli aj osobné motorové vozidlo Škoda 120 LS, ŠPZ: TO-XXX AP, v priebehu konania sa dohodli na zostatkovej hodnote tohto vozidla vo výške 250 eur. Z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľni, adresovanej odporcovi, vyplynulo, že na základe jeho žiadosti zrušili zmluvu č. 0345515202 a suma 51.558,40 Sk, t. j. 1.711,43 eura bola vyplatená odporcovi na účet. Z výpisov z účtu odporcu č. 170135071/4900, vedenom v ČSOB, a. s. za obdobie od februára 2002 až októbra 2003 vyplynulo, že boli vykonávané bežné výbery maximálne v sume 5.000 Sk. Dňa 13. 11. 2003 a 18. 11. 2003 boli urobené výbery, oba na sumu 30.000 Sk, spolu 60.000 Sk (1.991,64 eura). Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo po rozvode manželstva rozsudkom zo dňa 14. 12. 2006, č. k. 8C/216/2006-32, právoplatným dňa 01. 02. 2007 k dohode o vyporiadaní BSM, preto jeho vyporiadanie na návrh navrhovateľky vykonal súd podľa § 149 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní vychádzal z hodnoty vecí tvoriacich BSM účastníkov, teda zo sumy 1.143,75 eura a z toho, že podiely oboch účastníkov majú byť zásadne rovnaké, teda každý z nich by mal zo spoločného majetku dostať podiel 571,88 eura. Súd medzi veci patriace do BSM zahrnul hnuteľné veci uvedené pod položkou A/ 1. až 8. v sume 1.143,75 eura, spálňové skrine pod bodom 20. návrhu súd do masy BSM nezahrnul, nakoľko bolo preukázané, že išlo o dar pre navrhovateľku. Svedeckou výpoveďou matky odporcu D. M. bolo preukázané, že mraznička, kuchynská doska, kuchynský dres, digestor, kotol na drevo, kotol na plyn, vaňa, WC, umývadlo boli kupované z jej finančných prostriedkov. Bojler na teplú vodu dostal od švagra W. N., ktorý to vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil. Kovové regály dostala od sestry, ktorá podnikala, čo potvrdil aj svedok W. N.. Na benzínovú kosačku dala peniaze jej matka, nakoľko sa kosili oba dvory. Šijací stroj kúpil a doniesol nebohý zať, radiátory kúpila 5 ks od W. B.. Záhradný traktor bol kúpený zo záhradkárskej organizácie v S., skladali sa naň piati po 5.000 Sk a ktorú skutočnosť potvrdila aj sestra odporcu D. S., ktorá v čase rozvodového konania účastníkov traktor predala a všetkým vyplatila po 5.000 Sk. Rekonštrukciu domu hradila tiež matka odporcu, robilo sa podpiľovanie domu, ktoré stálo 30.000 Sk, prístavba 400.000 Sk. Finančné prostriedky jej daroval krstný otec R. M., ešte pred smrťou, nakoľko opatroval oboch krstných rodičov. Aj svedok T. M. potvrdil, že jeho brat R. M. mal peniaze, nevie však koľko, hotovosť získala sestra. Svedkyňa D. S., sestra odporcu, potvrdila, že brat jej požičal sumu 50.000 Sk a oni túto pôžičku vyrovnali tým, že mu dali auto Škoda 120. Počítač uvedený pod položkou 8. návrhu v čase zániku BSM neexistoval, nakoľko podľa vyjadrenia odporcu bol prejednaný ešte počas trvania manželstva za sumu 5.000 Sk. Na základe svedeckých výpovedí, ktoré skutočnosti neboli navrhovateľkou vyvrátené, súd mal za preukázané, že hnuteľné veci uvedené v návrhu pod bodom 7., 8., 9. až 16., 18., 19., 21. až 25., 27. až 29. do masy BSM nepatrili. Svedeckou výpoveďou D. M. a čiastočne aj A. U. bolo preukázané, že rekonštrukciu domu finančne zabezpečovala matka odporcu. Pokiaľ ide o traktor TZ 4x14 uvedený pod bodom 26. návrhu, tento v čase zániku BSM už neexistoval, nakoľko podľa vyjadrenia odporcu bol predaný v čase rozvodového konania. Jeho hodnota 1/5-ina však patrila do BSM. Odporca a jeho sestra potvrdili, že odporcovi bol vyplatený jeho podiel a to suma 5.000 Sk (165,97 eura). Pokiaľ odporca mal pracovať ako živnostník, súd nezisťoval jeho čisté obchodné imanie, nakoľko navrhovateľka ho nežiadala vyporiadať. Vyporiadanie spoločného majetku súd vykonal tak, že z vecí, ktoré v čase vyporiadania existovali, sú uvedené vo výrokovej časti a rozdelil ich tak, že navrhovateľke prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci pod bodom 1., 3. až 6., 8. v celkovej hodnote 829,02 eura. Odporcovi prikázal hnuteľné veci pod bodom 2. a 7. spolu v sume 314,73 eura. Vykonaným dokazovaním ďalej bolo preukázané, že odporcovi bola vyplatená suma 165,97 eura ako podiel za predaj traktora, s ktorou sumou nakladal už len on sám. Odporca aj svedok N. v konaní potvrdili, že odporcovi bola vyplatená suma aj za predaj rotavátora vo výške 331,94 eura (10.000 Sk), pričom odporca nevedel preukázať, ako naložil s touto čiastkou, iba tvrdil, že bola spotrebovaná v domácnosti. Odporca tiež nepreukázal, ako naložil s finančnou čiastkou, ktorá bola vyplatená titulom zrušenia sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 1.711,43 eura. Rovnako nevedel preukázať, ako naložil so sumou 1.991,64 eura (60.000 Sk), ktorú sumu vybral zo svojho účtu dňa 13. 11. 2003 a 18. 11. 2003. Odporca uvádzal, že boli použité na bežné účely, pričom obaja účastníci boli riadne zamestnaní, pôžičky nemali a aj rekonštrukcia domu mala byť robená výlučne z prostriedkov matky odporcu. Súd preto neuznal tvrdenia odporcu, že tieto finančné obnosy boli spotrebované v domácnosti. Vzhľadom na to, že ide o výbery v značných sumách a odporca nevedel preukázať, na čo tieto sumy boli použité, súd mal za to, že ich odporca použil vo svoj prospech, preto musí navrhovateľke vyplatiť polovicu z týchto peňažných čiastok, ktoré celkovo predstavujú sumu 4.201 eur (165,97 eura + 331,94 eura + 1.711,43 eura + 1.991,64 eura). Podiel navrhovateľky je teda 2.100,50 eura. Keďže navrhovateľka mala vyplatiť odporcovi sumu 257,15 eura, tak podiel navrhovateľky sa znižuje na sumu 1.843,35 eura (2.100,50 eura - 257,15 eura). Súd preto odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 1.843,35 eura v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V ďalšej časti súd rozhodol o zaplatení súdneho poplatku v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. a účastníkov spoločne a nerozdielne zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 eur (3% z predmetu konania). O trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že účastníci si na vyporiadanie spoluvlastníckych podielov nevyplácajú žiadnu sumu a zároveň si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti výroku, podľa ktorého je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 1.843,35 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na ust. § 150 Občianskeho zákonníka a uviedol, že jeho pripomienka k napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa týka výpočtu, ktorá by mu patrila na vyrovnanie podielu medzi hodnotou do výlučného vlastníctva navrhovateľke a jemu prikázaných vecí, pretože pri hodnote vecí prikázaných navrhovateľke v celkovej sume 829,02 eura a hodnote vecí prikázaných do jeho výlučného vlastníctva v celkovej sume 314,73 eura činí čiastka na vyrovnanie 285,94 eura, a nie 257,15 eura, z ktorej pre účely vyporiadania vychádzal súd. Nie je pravdou a vôbec žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že hoci aj časť prostriedkov získaných z predaja rotavátora, vyplatením podielu za predaj traktora ďalej získaných zrušením sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. a výbermi z jeho účtu v roku 2003, ktoré prostriedky nepochybne patrili do BSM, bola použitá na jeho ostatný majetok. To, že nevedel vydokladovať presný spôsob použitia týchto čiastok získaných od roku 2003, nemôže byť dôvodom pre záver, že tieto použil na svoj ostatný majetok. Je úplne logické, že tak ako on nevie vydokladovať to, ako použil svoje príjmy získané v rámci zamestnania a neskôr podnikania, tak ani navrhovateľka nevie vydokladovať, ako použila príjmy získané v zamestnaní, nevie presne vydokladovať ani to, ako boli použité vyššie označené čiastky. Nie je pravdou a tvrdí, že nebolo jediným dôkazom preukázané, že finančné prostriedky použil člen sčasti mimo rámca spoločných výdavkov na svoj ostatný majetok nepatriaci do BSM. Údaje o jeho mesačnom príjme vo výške 18.000 Sk súd prevzal iba z výpovede navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 19. 01. 2012, pričom z kontextu položenej otázky vyplýva, že takýto príjem mal dosahovať v roku 2005, čo nie je pravdou. Nevylučuje, že z tohto obdobia môžu existovať výpisy z účtu, z ktorých môže byť zrejmé, že v tomto období mal príjem okolo 18.000 Sk. Podotýka, že v tomto období podnikal a príjmy vyplývajúce z účtov nemajú nič spoločné s jeho čistým príjmom, keďže sa v nich logicky nepremietajú náklady spojené s podnikaním. Z predložených daňových priznaní je zrejmé, že z podnikania dosahoval výrazne nižšie príjmy, než zodpovedajúce čistému príjmu 18.000 Sk mesačne. Nepopiera, že v rokoch 2002 a 2003 mohol približne takýto príjem dosahovať, avšak zamestnanecký pomer bol s ním skončený z organizačných dôvodov v novembri 2003, pričom nepracoval až do konca roku 2004 a jeho jediným príjmom boli dávky v nezamestnanosti. Suma 1.991,64 eura, vybratá z účtu v dňoch 13. 11. 2003 a 18. 11. 2003, pozostáva z rozhodujúcej časti z vyplateného odstupného, ktorú dostal po rozviazaní pracovného pomeru od zamestnávateľa a táto bola v nasledujúcom období, kedy nepracoval, použitá na bežné potreby v spoločnej domácnosti. Je si vedomý, že v prípade akceptácie dôvodov uvedených v odvolaní by mal nárok na zaplatenie čiastky na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov on, avšak v kontexte so všetkými doterajšími vyjadreniami nežiada od navrhovateľky na vyrovnanie zaplatiť žiadnu sumu.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že nepopiera, že odporca s matkou platili poplatky spojené s bývaním, ako plyn a elektriku. Pokiaľ odporca tvrdí, že výber po 30.000 Sk minul na bežné účely, toto nie je pravdou, nakoľko po skončení pracovného pomeru v Pivovare dostával podporu v nezamestnanosti, čo v tej dobe tiež nebolo celkom málo, a ona tiež pracovala. Z dvoch príjmov určite vystačili, nakoľko mali iba jedného syna. Keď mu skončila podpora v nezamestnanosti, využil ešte PN a potom začal pracovať na živnosť a od štátu dostal finančnú podporu 2.000 eur. Sumu, ktorú jej má odporca zaplatiť z titulu vyporiadania BSM považuje za smiešnu a tento môže byť len rád, že ho neudala za nelegálne držanie zbrane a za nelegálnu pálenicu.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. b) OSP a § 214 ods. 1 OSP na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Predmetom konania bol návrh navrhovateľky, doručený súdu prvého stupňa dňa 26. 11. 2009, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25. 01. 1992, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. 12. 2006, č. k. 8C/216/2006-32, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 02. 2007. Maloletý B. M. bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu. K dohode o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) nedošlo, preto sa navrhovateľka domáhala návrhom podľa § 149 Občianskeho zákonníka, aby vyporiadanie vykonal súd podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa do masy BSM pojal hnuteľné veci uvedené pod bodom A/: 1. manželské postele v hodnote 49,79 eura, 2. sedaciu súpravu v sume 64,73 eura, 3. detskú izbu v sume 54,77 eura, 4. televízor v sume 106,22 eura, 5. automatickú práčku v sume 348,54 eura, 6. chladničku v sume 269,70 eura, 7. osobné motorové vozidlo Škoda 120 LS v hodnote 250 eur, 8. vežu v hodnote 0 eur. Teda spolu hodnota vecí tvoriacich BSM účastníkov konania predstavovala sumu 1.143,75 eura a pri rovnosti podielov oboch účastníkov by každý teda mal dostať zo spoločného majetku podiel vo výške 571,88 eura. Svedeckou výpoveďou svedkov: W. N., matky odporcu, ako aj sestry odporcu D. S., bolo preukázané, že záhradný traktor bol predaný a D. S. všetkým spoluvlastníkom tohto traktora vyplatila po 5.000 Sk (165,97 eura). Rovnako bolo v konaní svedkom N. preukázané, že odporcovi bola vyplatená suma za predaj rotavátora 10.000 Sk (331,94 eura), pričom odporca nevedel preukázať, ako s touto sumou naložil, tvrdil, že bola spotrebovaná v domácnosti. Z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľni, adresovanej odporcovi, vyplynulo, že na základe jeho žiadosti bola zrušená zmluva č. 0345515202 a suma 1.711,43 eura (51.558,40 Sk) bola vyplatená odporcovi na účet. Ďalej z výpisu z účtu odporcu, vedenom v ČSOB, a. s., č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX boli za obdobie február 2002 až október 2003 preukázané výbery, ktoré boli maximálne v sume 5.000 Sk. Iba v dňoch 13. 11. 2003 a 18. 11. 2003 boli urobené výbery na sumu 30.000 Sk, teda spolu 60.000 Sk (1.991,64 eura). Odporca nevedel preukázať, na čo boli uvedené sumy použité, preto súd mal za to, že ich použil vo svoj prospech, a preto vychádzajúc z celkovej masy BSM a z rovnosti podielov 571,88 eura, mal za to, že z vyššie uvedených súm, ktoré celkovo predstavujú sumu 4.201 eur pripadá navrhovateľke podiel 2.100,50 eura. Keďže navrhovateľka by mala ešte z hnuteľných vecí vyplatiť odporcovi sumu 257,15 eura, jej podiel sa tak znížil na sumu 1.843,35 eura, ktorú súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody.
Citované ustanovenie § 219 ods. 2 OSP vychádza z koncepcie zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa úplne a správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom a právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 a obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa a s jeho správnym zdôvodnením. S poukazom na ust.§ 219 ods. 2 OSP sa preto iba obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby tieto znovu opakoval.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva nasledovné:
Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené buď v zákone, alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môže byť všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. Zákon súčasne vyžaduje, že musí ísť o majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov zákonným spôsobom za trvania manželstva. Pojem vlastníctva - a tým i predmet bezpodielového spoluvlastníctva - môžu byť zásadne iba veci v právnom zmysle. Na základe širšieho vymedzenia predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť okrem vecí i práva (pohľadávky) a iné majetkové hodnoty. Spoločným atribútom všetkého, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva je majetková hodnota, t. j. hodnota, ktorú možno vyjadriť peniazmi, resp. hodnota, ktorou je možné disponovať a prevádzať ju na iné osoby. Zákon vyslovene neuvádza zdroje, z ktorých sa vytvára bezpodielové spoluvlastníctvo, ale zdrojom tvorby bezpodielového spoluvlastníctva sú predovšetkým príjmy manželov. Pri nich platí zásada, že príjem sa stane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva v čase, keď ho oprávnený prevzal. Všetky príjmy manželov, ktoré nie sú z bezpodielového spoluvlastníctva vylúčené zákonom, alebo ak nedošlo k dohode o zúžení rozsahu tohto majetku, patria do tohto spoluvlastníctva. Predovšetkým sem patria príjmy a úspory z pracovného alebo obdobného pracovného pomeru, príjmy zo sociálneho zabezpečenia, príjmy z podnikateľskej činnosti, príjmy z užívania práva duševného vlastníctva a pod. V bezpodielovom spoluvlastníctve sú ďalej i veci, ktoré boli z vyššie uvedených príjmov obstarané pre potreby rodiny a domácnosti, či už kúpou alebo výmenou, ako aj peniaze, ktoré boli získané predajom týchto vecí.
Námietka odporcu v podanom odvolaní, že pri hodnote vecí patriacich do BSM a pri hodnote vecí prikázaných navrhovateľke v celkovej sume 829,02 eura a hodnote vecí, ktoré patria do jeho výlučného vlastníctva v celkovej sume 314,73 eura, činí čiastka na vyrovnanie podielov suma 285,94 eura, a nie ako uviedol súd prvého stupňa 257,15 eura, nie je dôvodná. V konaní bolo nesporne preukázané, že záhradný traktor bol kúpený tak, že sa naň poskladali piati po 5.000 Sk, neskôr sa predal, pričom sestra odporcu potvrdila, že v čase rozvodového konania došlo k predaju tohto traktora a odporcovi vyplatila 165,97 eura (5.000 Sk). Rovnako bolo nesporne preukázané, že odporcovi bola vyplatená suma 331,94 eura za predaj rotavátora, čo v konaní dosvedčil svedok N.. Z účtu odporcu vedenom v ČSOB, a. s. bolo taktiež preukázané, že okrem bežných výberov v maximálnej hodnote 5.000 Sk dňa 13. 11. 2003 a 18. 11. 2003 boli urobené dva výbery po 30.000 Sk (spolu 1.991,64 eura). Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. potvrdila, že na základe zrušenia zmluvy bola odporcovi poukázaná suma 1.711,43 eura (51.558,40 Sk). Odporca sa bránil tým, že odstupom času už nevie vydokladovať a preukázať, že uvedené finančné prostriedky boli použité na bežné potreby v spoločnej domácnosti. Odvolací súd neuveril tvrdeniam odporcu a rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca v konaní nepreukázal, napriek tomu, že išlo o vyššie čiastky, ako bolo s uvedenými sumami naložené a že tieto boli skutočne použité na chod domácnosti. Obaja účastníci konania boli v rozhodnom období v pracovných pomeroch, mali príjmy z výkonu pracovnej činnosti, nemali pôžičku a odporca v priebehu celého konania tvrdil, že rekonštrukcia domu jeho matky bola robená výlučne z finančných prostriedkov jeho matky. Preto súd neuveril jeho tvrdeniu, že uvedené finančné čiastky boli spotrebované v domácnosti. Jednalo sa o finančné prostriedky vo vyšších sumách, keďže odporca v priebehu celého konania i spolu s ďalšími svedkami, najmä so svojou matkou, tvrdil, že celá rekonštrukcia jej rodinného domu, v ktorom v tom čase žili účastníci konania, bola financovaná výlučne ňou za finančné prostriedky, ktoré jej boli darované ešte pred smrťou svojho krstného otca, nebolo dôvodné uveriť tvrdeniu odporcu, že finančné prostriedky vo vyššie uvedených sumách boli použité na bežnú spotrebu domácnosti, a preto odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že odporca finančné prostriedky, ktoré bezpochyby patrili do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, použil vo svoj prospech a je preto povinný z nich vyplatiť polovicu finančných prostriedkov z titulu vyporiadania BSM navrhovateľke, tak ako to vyčíslil súd prvého stupňa v sume 1.843,35 eura pri zohľadnení hnuteľných vecí a ich hodnoty, ktoré vyporiadal pod bodom A/ rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil, pričom v podrobnostiach v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP poukazuje na rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.