Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17P-71-2024.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/71/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci mal. detí: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.X.XXXX, D. B., nar. XX.X.XXXX, všetky bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matky E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX a otca A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX o návrhu matky na určenie výživného pre mal. deti, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 60 eur mes., na mal. C. B., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 50 eur mes. a na mal. D. B., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 70 eur mesačne počnúc od 22.4.2024 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
II. Dlh na výživnom na mal. C. B., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 22.4.2024 do 31.07.2024 vo výške 200 eur, na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 22.4.2024 do 31.07.2024 vo výške 240 eur a na mal. D. B., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 22.4.2024 do 31.07.2024 vo výške 280 eur je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky..
III. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.4.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky (ďalej aj ako matka), ktorým žiadala, aby súd určil výživné zo strany otca vo výške 80 eur mesačne na každé z detí. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. detí uzatvorila manželstvo dňa 13.8.2014, v spoločnej domácnosti žili 6 rokov, pričom z tejto otec odišiel pred štyrmi rokmi. Z manželstva sa im narodili tri mal. deti, o ktoré otec po svojom odchode nejaví žiaden záujem, neprispieva na ich výživu žiadnou čiastkou. Príjmom navrhovateľky sú prídavky na deti, na stravu minie 150 eur mesačne a ošatenie 40 eur mesačne na každé z detí.
2. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:
3. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že otec po svojom odchode z domácnosti prispel iba dvakrát po 150 eur, s deťmi sa nekontaktuje. K svojim výdavkom uviedla, že na stravu minie 200 eur mesačne, oblečenie 150 eur, deti sú zdravé a chodia do školy. Matke pomáhajú rodičia, ktorí zabezpečujú domácnosť, nepoberá prídavky ani dávku v hmotnej núdzi, vykonáva aktivačné práce.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní odporúčal súdu návrhu na určenie výživného za trvania manželstva vyhovieť.
5. Súd pojednával v neprítomnosti otca, nakoľko v priebehu konania sa aj napriek vykonaným procesným úkonom nepodarilo zistiť jeho skutočný pobyt. Súd mu preto v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku návrh vo veci samej a ostatné písomnosti doručoval prostredníctvom úradnej tabule súdu.
6. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné:
7. Zo sobášneho listu vyplynulo, že navrhovateľka uzatvorila manželstvo s A. B., nar. X.X.XXXX v F. G. dňa 13.8.2015, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Spišské Vlachy vo zväzku č. 9, ročník 2015, na str. 171 pod por. č. 19.
8. Z rodných listov vyplynulo, že mal. A. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, C. B. dňa 10.1.2017 a D. B. dňa 28.8.2013 matke E. B., nar. X.X.XXXX a otcovi A. B., nar. X.X.XXXX.
9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že otec je nezamestnaný.
10. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 17P/71/2024-30 zo dňa 25.4.2024 súd ustanovil mal. deťom B. kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.
11. Zo správy zo sociálnej poisťovne vyplynulo, že matka ani otec nepoberajú nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku.
12. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že matka bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 22.8.2022, kedy bola dňa 23.8.2022 vyradená z dôvodu nedostavenia sa na úrad, má neukončené základné vzdelanie, nemá žiadnu kvalifikáciu, bola poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov od 01.01.2023 do 29.02.2024, od 01.03.2024 jej bola pomoc v hmotnej núdzi v sume 136,00 Eur zastavená. Matka bola poberateľkou prídavku na dieťa, dňa 01.03.2024 jej bol prídavok zastavený z dôvodu odchodu do zahraničia. Matka nie je poberateľkou iných peňažných príspevkov. Otec bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený dňa 23.06.2022 z dôvodu nedostavenia sa na úrad, má neukončené základné vzdelanie, nemá žiadnu kvalifikáciu, nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, bol spoločne posudzovanou osobou - partnerom v rodine navrhovateľky, nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok ani príspevkov.
13. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine vyplynulo, že matka, býva v rodinnom dome svojich rodičov (jedna izba, kuchyňa). Matka je nezamestnaná, pričom pri pohovore uviedla, že otec detí odišiel pred štyrmi rokmi do H. k svojej matke na návštevu a už sa nevrátil. Naposledy ju kontaktoval pred tromi rokmi a poslal jej 300 Eur na pasy. Odvtedy nemá o ňom žiadnu vedomosť. Matka je simplexná osobnosť, pri starostlivosti o maloleté deti ako aj finančne jej vypomáhajú jej rodičia. Mal. D. navštevuje 4. ročník na Základnej škole v C., mal. A. navštevuje 2. ročník a mal. C. je žiakom prvého ročníka na základnej škole v C.. Deti v škole navštevujú počítačový krúžok, sú vedení ako žiaci s nedbalou školskou dochádzkou, s matkou boli vykonané výchovné pohovory, s rodinou bude úrad pracovať vhodne zvolenými metódami sociálnej práce, rodina bude zaradená do spolupráce s Centrom pre deti a rodiny Spišská Nová Ves. Maloleté deti sú zdravé. Otec o maloleté deti nejaví žiaden záujem už viac ako štyri roky, celková finančná aj osobná starostlivosť je preto na matke.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 36,80 eur mesačne na jedno dieťa.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
24. Na základe takto vykonaného dokazovania pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP, zistil, že navrhovateľka a otec sú rodičmi maloletého A., C. a D.. Rodičia sú manželmi, v spoločnej domácnosti dlhodobo nežijú, o úprave rodičovských práv a povinnosti doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté. Matka je nezamestnaná, nepoberá žiadne príspevky ani dávky (zastavená výplata). Osobnú starostlivosť mal. deťom zabezpečuje výlučne matka, ktorá s maloletými žije v spoločnej domácnosti svojich rodičov, ktorí jej finančne vypomáhajú. Maloleté deti navštevujú prvý stupeň základnej školy, sú zdravé, nemajú žiadne zvýšené výdavky v súvislosti z ich zdravotným stavom, výdavky na maloleté deti tak sú najmä na stravu, oblečenie, ktoré matka vyčíslila na sumu 350 eur. Otec mal. detí je nezamestnaný, nemá ukončené ani základné vzdelanie, nemá žiadnu kvalifikáciu, o deti sa dlhodobo nezaujíma, neprispieva na ich výživu. U otca sa nepodarilo sa zistiť jeho skutočné osobné a majetkové pomery, jeho aktuálny pobyt sa nepodarilo prešetriť.
25. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak čo sa týka výšky rozsahu výživného, súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť výšku vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom s prihliadnutím k jeho majetkovým pomerom, možnostiam a schopnostiach.
26. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
27. Pri výške výživného vychádzal súd z potencionálneho príjmu otca, nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť jeho skutočné príjmy. V súlade so zákonnými ustanoveniami súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 60 eur, na mal. C. sumou 50 eur a na mal. D. sumou 70 eur mesačne. Otec je v produktívnom veku, nemá žiadnu kvalifikáciu, preto má súd za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy v čistom vo výške 615,50 eur (brutto 750 eur) a platiť takto súdom určené výživné na úhradu základných odôvodnených potrieb mal. detí. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojich detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého ich výživu zabezpečí. Nakoľko nateraz nie je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu svojich detí vyššou sumou, súd v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol.
28. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté deti za obdobie od 22.4.2024 do budúcna, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom od podania návrhu do 31.7.2024 a to za štyri mesiace
- na mal. C. vo výške 200 eur, na mal. A. v sume 240 eur a mal. D. dlh vo výške 280 eur. Na základe takto určeného dlžného výživného súd uložil povinnosť otcovi uhradiť dlžné výživné spôsobom určeným v druhom výroku tohto rozsudku.
29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
31. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.