Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_RK-10C-26-2023.pdf
PDF · 111.86 KB
Case nature
Area
Subarea
RK-10C/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: Ing. S. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, zastúpený: JUDr. Ján Bartánus, advokát so sídlom Ružomberok, Medveckého 1, proti žalovaným: 1. M. E., rod. I., 2. I. I. a 3. S. I., rod. K., zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO:17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I.Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 3. rade k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. a obec X., a to k pozemku parcela č. E-KN XXXX/XXX orná pôda o výmere 967 m2.
II.Nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. a obec X., a to pozemok parcela. č. E-KN XXXX/XXX orná pôda o výmere 967 m2 súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti (podiel 1/1).
III.Žalobca je povinný zaplatiť za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely žalovanej v 1.rade náhradu vo výške 807,60 eur, žalovanému v 2.rade náhradu vo výške 1.211,20 eur, žalovanej v 3.rade náhradu vo výške 1.211,20 eur na účet Slovenského pozemkového fondu číslo: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV.Súd žalobcovi voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.5.2023 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1/ až 3/ rade k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. a obec X., a to k pozemku parcela č. E-KN XXXX/XXX orná pôda o výmere 967 m2 s tým, aby nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. a obec X., a to pozemok parcela. č. E-KN XXXX/XXX orná pôda o výmere 967 m2 súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti (podiel 1/1). Zároveň aby ho súd zaviazal zaplatiť za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely žalovanej v 1.rade náhradu vo výške 807,60 eur, žalovanému v 2.rade náhradu vo výške 1.211,20 eur, žalovanej v 3.rade náhradu vo výške 1.211,20 eur na účet Slovenského pozemkového fondu číslo: SK34 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2.Žalobu odôvodnil tým, že v zmysle LV XXXX, vedeného Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom pre k.ú a obec X., sú žalobca a žalovaní v rade 1/- 3/ vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti: pozemku parc. č. E-KN XXXX/XXX orná pôda o výmere 967 m2, a to žalovaná 1/ v podiele 1/12, žalovaný 2/ v podiele 6/48, žalovaná 3/ v podiele 1/8, a žalobca v podiele 2/3.V časti B listu vlastníctva č. XXXX k.ú a obec X. vedeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom sú žalovaní v rade /1 - 3/ označení menom a priezviskom, údaje o dátume narodenia ani mieste trvalého pobytu uvedené nie sú. Na základe neúplných zápisov v časti B listu vlastníctva XXXX k.ú
a obec X. sa žalovaní v rade 1/ - 3/ považujú za nezistených vlastníkov, ktorých v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO: 17 335 345. Obec X. vydala potvrdenie o žalovaných v rade /1 - 3/, že sú vlastníkmi s pobytom na neznámom mieste a obec nemá vedomosť ani o ich prípadných právnych nástupcoch. Pozemok parc. č. E-KN XXXX/XXX orná pôda o výmere 967 m2, zapísaný na LV XXXX pre k.ú. a obec X. žalobca sám užíva, avšak poukazujúc na spoluvlastníctvo s neznámymi vlastníkmi, považuje za nevyhnutné usporiadať vlastnícke vzťahy tak, aby mohol vyššie uvedenú nehnuteľnosť užívať účelne a v súlade s právnymi predpismi, čo je podľa jej názoru možné len v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva. Žalobca má za to, že vzhľadom na výmeru vyššie uvedenej nehnuteľnosti by nebolo účelné vykonať vyporiadanie spoluvlastníctva rozdelením vyššie uvedenej nehnuteľnosti, preto navrhuje, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti a túto prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Žalobca navrhuje, aby súd rozhodol o prikázaní vyššie uvedenej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu v celkovej výške 32XX,- eur, s tým, že náhrada za prikázanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX pre k.ú. a obec X. žalovanej 1/ by predstavovala sumu vo výške 807,60 eur, náhrada za prikázanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX pre k.ú. a obec X. žalovanému 2/ by predstavovala sumu vo výške 1211,20 eur, náhrada za prikázanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX pre k.ú. a obec X. žalovanej 3/ by predstavovala sumu vo výške 1211,20 eur. Žalobca pri určovaní výšky náhrady za prikázanie spoluvlastníckych podielov vychádzal zo znaleckého posudku č. 15/2023 vyhotoveného znalcom Ing. Milenou Hamackovou, za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku parc. č. E-KN XXXX/XXX orná pôda o výmere 967 m2, zapísaný na LV XXXX pre k.ú. a obec X., ktorého zadávateľom bol žalobca, kde všeobecná hodnota pozemku parc. č. E-KN XXXX/XXX orná pôda o výmere 967 m2, zapísaný na LV XXXX pre k.ú. a obec X. bola stanovená vo výške 9.689,34 eur, pričom všeobecná hodnota podielov žalovaných bola spolu stanovená na sumu 3.230,- eur.
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie: 1. list vlastníctva č. XXXX 2. potvrdenie obce X. 3. výsluch žalobcu 4. znalecký posudok č.15/2023 Ing. Mileny Hamackovej
4.Zástupca žalovaných v replike k podanej žalobe doručenej súdu dňa 22.5.2023 uviedol, že vo veciach pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a za štát koná zo zákona pred súdom SPF podľa § 34 ods. 18 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Žalobca sa ako podielový spoluvlastník domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku nachádzajúcemu sa v kat. úz. X., obec X., okres Ružomberok, evidovanému na LV č. XXXX, ako parcela reg. „E“ KN č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 967 m2, a to prikázaním za náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti. Nakoľko nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, SPF súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k vyššie špecifikovanému pozemku. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do vlastníctva žalobcov, SPF s odkazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka a ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, nepovažuje rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné, a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
- prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. V zmysle ust. § 2 ods. 1, písm. g) vyhl. MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Žalobca za účelom stanovenia primeranej náhrady predložil znalecký posudok č. 15/2023, v ktorom je jednotková hodnota sporom dotknutého pozemku určená vo výške 10,02 eur/m2. Ďalej uviedol, že k určovaniu výšky primeranej náhrady zaujalo stanovisko občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 20.10.1997 pod sp.
zn. Cpj 30/97, pričom podľa tohto stanoviska, cit.: „Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. ... Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú cenu nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen od konštrukcii a vybavení a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O.s.p., kde treba odborne posudzovať napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktorá sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú to poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľností musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia k tomu istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia ale aj nižšia ako iná cena (napr. vyhlášková, alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani individuálne ponúkaná cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt je ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného zo spoluvlastníkov. Takto zistená všeobecná cena v rozhodnom čase (§ 154 ods. 1 O.s.p.) bude použiteľná pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 Obč. zák.), prípadne pri realizácii zákonného predkupného práva (§ 140 Obč. zák.), neupraveného spoluvlastníkmi vedľajším dohovorom v súlade so zákonom (§ 602 a nasl. Obč. zák.), lebo rešpektuje zásadu rovnosti v právach zaručenú v čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a deklarovanú ešte aj osobitne pri úprave občianskoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Obč. zák.).“ Poukázal ma Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. X.. Predmetná dohoda bola uzatvorená v rámci internej činnosti SPF a primeraná náhrada bola určená vo výške 13,30 eur/m2. V tomto prípade sa však jednalo o pozemok, ktorý nebol samostatne prístupný a tvoril záhradu za rodinným domom. Sporom dotknutý pozemok je samostatne prístupný z miestnej komunikácie a v zmysle územného plánu obce je určený na výstavbu rodinného domu. Ceny nehnuteľností od roku 2020 vzrástli. Na základe vyššie uvedeného navrhuje primeranú náhradu vo výške 20 eur/m2 za odstupujúce podiely neznámych vlastníkov.
5. Žalobca v duplike doručenej súdu dňa 16.6.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že súhlasí s vyjadrením žalovaných v časti, že zástupca žalovaných nepovažuje rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné, a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
- prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Žalobca nesúhlasí s vyjadrením zástupcu žalovaných v časti, v ktorej zástupca žalovaných predložil konajúcemu súdu Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. X. s tým, že „Predmetná dohoda bola uzatvorená v rámci internej činnosti SPF a primeraná náhrada bola určená vo výške 13,30 eur/m2. V tomto prípade sa však jednalo o pozemok, ktorý nebol samostatne prístupný a tvoril záhradu za rodinným domom. Sporom dotknutý pozemok je samostatne prístupný z miestnej komunikácie a v zmysle územného plánu obce je určený na výstavbu rodinného domu. Taktiež dávame do pozornosti, že ceny nehnuteľností od roku 2020 vzrástli. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme primeranú náhradu vo výške 20 eur/m2 za odstupujúce podiely neznámych vlastníkov." Žalobca nesúhlasí s navrhovanou náhradou uvádzanou zástupcom žalovaných. Zástupca žalovaných vychádzal z individuálnej dohody konkrétnych zmluvných strán v danom právnom vzťahu o výške kúpnej ceny za nehnuteľnosti v k.ú. X., uvedené však nemá objektívne spôsobilosť spochybniť závery znaleckého posudku o všeobecnej hodnote predloženým žalobcom. Zároveň si žalobca dovoľuje predložiť vodárenskú mapku z ktorej vyplýva, že cez pozemok prechádza z viacerých smerov voda z prírodného rezervoáru, čo značne limituje možnosť výstavby rodinného domu. Žalobca bude teda využívať pozemok na hospodárske účely. Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na primeranej náhrade v zmysle predloženého znaleckého posudku.
6.Zástupca žalovaných v následnom vyjadrení doručenom dňa 29.6.2023 uviedol, že v znaleckom posudku predloženom žalobcom je uvedené, že v zmysle územného plánu je pozemok určený a vhodný
na stavbu rodinného domu. Žiadal, aby žalobca predložil potvrdenie obce o tom, že na pozemku je ochranné pásmo, prípadne iná prekážka, ktorá sťažuje akúkoľvek stavbu rodinného domu. V opačnom prípade považuje argumentáciu žalobcu, že bude pozemok využívať iba na hospodársky účel, za účelovú. Prírodný rezervoár prechádza aj cez susedné parcely, na ktorých sú postavené rodinné domy. Predložil súdu ponuku z internetu na predaj stavebného pozemku v k. ú. X. pre vytvorenie predstavy o dnešných trhových cenách nehnuteľností.
7.Súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 21.9.2023, vykonal dokazovanie listinami a výsluchom sporových strán a zistil tento stav: a) Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca zotrváva na žalobe v celom rozsahu, pridržiava sa jej obsahu a písomných vyjadrení. Medzi stranami nie je sporná otázka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom poukázal, že v danom prípade nie je možná reálna deľba vzhľadom k tomu, že sa jedná o pozemok mimo zastavaného územia obce o výmere 976 m2. Žalobca zotrváva aj na sume výplatku pre odstupujúcich podielových spoluvlastníkov, keď má za to, že táto suma vychádza zo znaleckého posudku, kde znalkyňa zhodnotila všetky skutočnosti týkajúce sa predmetného pozemku s tým, že táto vo svojom posudku uviedla, že si je vedomá následkov nepravdivého znaleckého posudku, teda v opačnom prípade by sa vystavila trestnému stíhaniu.
b) Zástupca žalovaných uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení. Medzi stranami nie je sporné zrušenie podielového spoluvlastníctva a vypriadanie spôsobom navrhovaným žalobcom. Sporným v tomto prípade je cena za odstupujúce spoluvlastnícke podiely. Opätovne poukázal na skutočnosť, že predložil kúpnu zmluvu resp. dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom v predmetom prípade znalec ohodnotil m2 prevádzaného pozemku na 2,41 eur a aj napriek tomu došlo k dohode na sumu 13,30 eur. Preto je názoru, že znalecký posudok neodráža trhovú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá má byť vyporiadaná. Tiež poukázal na to, že predložili aj cenovú ponuku na predaj pozemku kú X., kde bola cena za m2 - 49,37 eur avšak nejde o porovnateľný pozemok, preto zástupca žalovaných je názoru, že zodpovedajúca trhová cena je 20,- eur/m2. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, resp. potvrdenie obce o tom, že by cez pozemok bolo vedené ochranné pásmo. Rozhodnutie o náhrade za spoluvlastnícky podiel zástupca žalovaných ponecháva na úvahe súdu.
c) Z LV č. XXXX pre kú a obec X. mal súd za preukázané, že na predmetnom LV je vedená v časti A parcela reg. E - KN č. XXXX/XXX o výmere 967m2 orná pôda ( mimo zastaveného územia obce) a v časti B LV sú vedení podieloví spoluvlastníci a to žalovaná 1/ v podiele 1/12, žalovaný 2/ v podiele 6/48, žalovaná 3/ v podiele 1/8, a žalobca v podiele 2/3. Pri vlastníkoch pod B1,4, a7 je evidovaný správca - Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, IČO:17335345.
d) Z potvrdenia obce X. vyplýva, že žalovaní sú osoby s pobytom na neznámom mieste, o ktorých obec nemá žiadnu vedomosť a ani vedomosť o ich právnych nástupcoch.
e) Znaleckým posudkom č.15/2023 znalkyne Ing. Mileny Hmackovej bola stanovená cena za m2 vyporiadavanej nehnuteľnosti 10,02 eur.
f) Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č.04286/2020-PKZP-K40213/20.00, vyplýva, že predmetom vyporiadania bola parcela reg. E-KN č. XXX/2 o výmere 273m2 zapísanej na LV č. XXXX pre kú a obec X., pričom zmluvné strany sa dohodli na cene za m2 vo výške 13,30 eur., pričom znaleckým posudkom bola cena stanovená na 2,41 eur /m2. Dohoda bola predložená bez podpisu zmluvných strán.
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8.Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje (určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania. Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec z technického hľadiska a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by mala byť všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.
9.Z LV č. XXXX pre kú a obec X. mal súd za preukázané, že na predmetnom LV je vedená v časti A parcela reg. E - KN č. XXXX/XXX o výmere 967m2 orná pôda ( mimo zastaveného územia obce) a v časti B LV sú vedení podieloví spoluvlastníci a to žalovaná 1/ v podiele 1/12, žalovaný 2/ v podiele 6/48, žalovaná 3/ v podiele 1/8, a žalobca v podiele 2/3. Pri vlastníkoch pod B1,4, a7 je evidovaný správca - Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava , IČO:17335345.
10.V tomto konaní žalobca uplatňuje svoj nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom - prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcovi za peňažnú náhradu pre žalovaných, čiže ide o nárok v zmysle § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka.
11.Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle zákonnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka súd je povinný sa riadiť kritériami a stanoveným poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania. Prvým spôsobom vyporiadania v poradí je rozdelenie veci. Je nutné poukázať, že veľkosť spoluvlastníckych podielov svedčí v prospech žalobcu (veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu na pozemkoch 2/3-iny). Rovnako tomu nasvedčuje aj kritérium účelného využitia veci žalobcom, kde súd poukazuje na tvrdenie žalobcu v žalobe, ktoré je nesporným tvrdením v tomto spore, že žalovaní v rade 1/-3/ sú osoby na neznámom mieste a nepodarilo sa stotožniť ani ich právnych nástupcov, títo nehnuteľnosť dlhodobo neobhospodarujú. Podstatnou v tomto prípade je však skutočnosť , že predmetná parcela (podľa výpisu z LV) je vedená ako orná pôda nachádzajúca sa mimo zastavaného územia obce, teda reálnej deľbe vzhľadom na výmeru parcely (967m2 ) bráni zákonná úprava §23 ods.1 zákona č. 180/1995 z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Do úvahy teda prichádza druhá zákonná alternatíva a to prikázanie veci za náhradu do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov, ktorého sa domáha v tomto spore žalobca. Podľa názoru súdu požadovaný spôsob
vyporiadania je v súlade so zisteným skutkovým stavom, keď vyplýva z aktuálneho užívacieho stavu a tiež vlastníctva spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov, preto súd prikázal predmetnú parcelu do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti.
12.Pokiaľ ide o primeranú náhradu pre žalovaných v rade 1/-3/ za prikázanie pozemkov do vlastníctva žalobcovi, súd v tomto vychádzal zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č.15/2023 znalkyne Ing. Mileny Hamackovej.
13. Zástupca žalovaných namietal vo svojich písomných podaniach aj na pojednávaní hodnotu za m2 nehnuteľnosti, dôvodiac jednak tým, že v rámci mimosúdnej dohody vo vzťahu k parcele E KN XXX/2, orná pôda vo výmere 273 m2 sa dohodol so spoluvlastníkom na sume 13,30 eur, resp. poukázal na inzerovanie iného pozemku v obci X. (č.l. 43 spisu).Túto argumentáciu vo vzťahu k hodnote pozemku, ktorý je predmetom sporu súd nepovažoval za dôvodnú. Súd poukazuje na to, že v predmetnej veci ide o sporové konanie kedy sporové strany zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich skutkových tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
14.Zástupca žalovaných (aj keď ide o Slovenský pozemkový fond) je stranou v spore a preto na ňom leží dôkazné bremeno preukázania jeho skutkových tvrdení, čo v tomto prípade absentovalo. Nebolo preukázané žiadnym dôkazom , že hodnota prevádzaného pozemku je iná ako v znaleckom posudku č.15/2023. Zástupca žalovaných vo svojom vyjadrení (č.l. 28-29) uviedol, že v prípade pozemku E-KN parcela XXX/2, kde sa dohodli na sume 13,30 eur /m2 sa jednalo o pozemok, ktorý tvoril záhradu za rodinným domom a v prípade internetovej ponuky poukázal na to, že v prípade cenovej ponuky na predaj pozemku kú X., kde bola cena za m2 - 49,37 eur nejde o porovnateľný pozemok. Bolo teda na zástupcovi žalovaných aby prípade predložil dôkaz o hodnote pozemku, ktorý je predmetom sporu napr. vyjadrením realitných kancelárií resp. iným odborným posudkom. To, že predmetný pozemok je, ako uviedla znalkyňa vhodný na výstavbu rodinného domu, nie je v čase rozhodovania súdu podstatným, nakoľko nie je možné vopred určovať akým spôsobom vlastník so svojím vlastníctvom bude do budúcna nakladať.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15.Súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/-3/, hoci bol v spore úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho návrhu vyhovel. Žalobca trovy neuplatnil a zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci v rade 1/-3/ sú osoby na neznámom mieste, ktorí nemali možnosť samostatne konať v predmetnom spore. Súd teda aplikoval ustanovenie § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, písomne alebo elektronicky v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.