Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/18/2022

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX X/ D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Lenkou Bartoš Almášiovou, LL.M., advokátska kancelária Spišská Nová Ves, Radlinského 20 o zaplatenie 104,-- Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 104,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104,-Eur od 11.06.2020 do zaplatenia.

2. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 17.10.2022 sp. zn.: – 62 uložil pôvodnému žalovanému C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/X, G. H. I., povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 104 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104 eur od 11.6.2020 do zaplatenia, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. V priebehu doručovanie rozsudku stranám sporu súd zistil, že žalovaný zomrel. Dedičské konanie po žalovanom bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn.:_ . Podľa oznámenia notárky JUDr. Márie Barabášovej, ktorá bola poverená prejednaním dedičstva po poručiteľovi - žalovanom bolo preukázané, že ako právny nástupcovi - dedičia po žalovanom by prichádzali v úvahu jeho deti, a to syn A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX a dcéra D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX.

4. Uznesením zo dňa 20.3.2023 sp. zn.: – 92 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami nebohého žalovaného, a to 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX X/ D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX.

5. Dňa 5.4.2023 bol súdu doručený návrh na zastavenie konania podaný žalovanými prostredníctvom právnej zástupkyne. Žalovaní v odôvodnení podaného návrhu uviedli, že dňa 27.03.2023 bolo právnym nástupcom žalovaného doručené uznesenie -92, ktorým súd rozhodol, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami žalovaného. V uznesení o pokračovaní súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že ide o majetkový spor, a súdu sú známi právni nástupcovia žalovaného. Súd však pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, že dedičské konanie sa skončilo zastavením konania z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok a teda žalobca má nevymožiteľnú pohľadávku nakoľko mu chýba opora v hmotnom práve na jej vymoženie od dedičov. Taktiež nesúhlasil s odôvodnením, že súd pokračoval v konaní podľa §66, nakoľko procesnú subjektivitu stratil žalovaný v lehote na uplatnenie

prostriedkov procesnej obrany určenej vo výzve súdu, doručenej žalovanému dňa 10.09.2022. Procesná subjektivita na dedičov neprešla v plnom rozsahu tak, aby súd mohol pokračovať v konaní. Na dedičov neprešla spôsobilosť na povinnosti vo vzťahu dlhu poručiteľa, nakoľko na nich neprešiel v dedičskom konaní žiadny majetok. Citujúc ustanovenie a s poukazom na rozsudok NS SRsp. zn. zo dňa 25.08.2020 navrhli konanie zastaviť.

6. Uznesením zo dňa 9.5.2023 sp. zn.: – 107 súd vyzval žalovaných na doplnenie podania v súlade s ustanovením a 363 , ktoré podľa obsahu súd posúdil ako odvolanie.

7. Dňa 5.6.2023 žalovaní súdu prostredníctvom, právnej zástupkyne predložili doplnené odvolanie namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej, pretože žalovaný C. B., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie po poručiteľovi C. B., vedené na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp.zn. -64, , bolo zastavené pre nemajetnosť. Žiadali teda zamietnuť žalobu.

8. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.7.2023 sp. zn.: – 124 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie, ktorý v čase vydania rozsudku nemal vedomosť o smrti žalovaného C. B., rozhodol napriek tomu, že žalovaný C. B. smrťou dňa 24.9.2022 stratil procesnú subjektivitu. Tým došlo k procesnej vade predpokladanej v . Existencia tejto vady zakladá opodstatnenosť odvolania žalovaných a je dôvodom, pre ktorý odvolací súd musel postupom podľa bez ďalšieho pristúpiť k zrušeniu rozsudku a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom v súlade s posúdi podľa povahy tohto sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať, vysporiadajúc sa súčasne s námietkami žalovaných v tomto odvolacom konaní.

9. Podľa , súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

15. Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

16. Podľa , ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

17. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

18. Spôsobilosť byť stranou sporu (účastníkom konania) je jednou zo základných podmienok konania. Rozumie sa ňou mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva. Zákon

odkazuje na hmotné právo, preto procesnoprávna subjektivita splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Otázku hmotnoprávnej subjektivity rieši , resp. .

19. V zmysle veta prvá , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne ( veta prvá ).

20. Zistenie nedostatku procesnej podmienky na strane žalovaného (procesná subjektivita) je procesnou úlohou súdu.

21. Postup podľa prichádza do úvahy iba v prípade, ak strana po začatí konania stratí spôsobilosť na práva a povinnosti. Ak takáto okolnosť nastane, súd podľa hmotnoprávnej povahy prejednávanej veci najskôr posúdi, či táto okolnosť sama o sebe bráni ďalšiemu pokračovaniu vo veci, alebo či možno v konaní pokračovať s právnym nástupcom zomrelej sporovej strany. Procesnoprávne nástupníctvo sa odvíja od hmotnoprávneho nástupníctva. Právnym nástupcom zomrelej fyzickej osoby (poručiteľa) spravidla sú jej dedičia. Úvaha súdu o tom, či môže v konaní pokračovať, závisí od povahy predmetu konania, od osoby, ktorá stratila spôsobilosť na práva a povinnosti a tiež od stavu konania, v ktorom sa zisťujú jej právni nástupcovia. I keď dedičstvo v zmysle sa nadobúda smrťou, vo väčšine prípadov v čase smrti poručiteľa nie je známy okruh jeho dedičov. Prekážkou ďalšieho postupu v súdnom konaní sú prípady, v ktorých strata tejto spôsobilosti vytvorí prekážku ďalšiemu pokračovaniu vo veci; okrem iného je tomu tak v prípade, ak strana sporu nemá žiadneho právneho nástupcu, napríklad v prípade postupu súdu podľa alebo 188 a podobne. Ak však strata spôsobilosti mať práva a povinnosti nevytvára prekážku ďalšieho konania, súd zistí, na koho po zomrelej strane sporu prešli práva, príp. povinnosti, o ktorých v konaní ide. V týchto prípadoch súd rozhodne, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom zomrelej strany sporu ( ).

22. Z právoplatného dedičského rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves v dedičskej veci sp. zn. - 64, po poručiteľovi C. B. je zrejmé, že Okresný súd Spišská Nová Ves konanie o dedičstve po žalovanom ako poručiteľovi postupujúc podľa zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Žalovaný v priebehu konania smrťou stratil procesnú subjektivitu a zomrel teda ako nemajetný.

23. Súd poznamenáva , že postavenie dedičom vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení a nie z okolnosti, aký majetok zanechal dedičom poručiteľ. Aj samotné ustanovenie uvádza, že súd (pri majetkových sporoch obligatórne) pokračuje v konaní v prvom rade s dedičmi strany. ( porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 15.03.2022) . Súd preto pokračoval s dedičmi pôvodného nebohého žalovaného, ktorý v čase vyhlásenia pôvodného zrušeného rozsudku už nežil.

24. Podľa dedič zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. V prípade pôvodného nebohého žalovaného však títo dedičia nenadobudli žiaden majetok po nebohom, a teda v ich prípade neprichádzalo do úvahy, aby za dlh pôvodného nebohého žalovaného ako poručiteľa , ktorý tento mal voči žalobcovi, zodpovedali.

25. Zároveň podľa judikatúry najvyššieho súdu platí, že s (inými) osobami, na ktoré prešlo žalované právo alebo povinnosť súdy pokračujú v konaní iba vtedy, ak už bol tento majetok potvrdený predmetnej osobe v právoplatne skončenom konaní. Ide teda o dve odlišné situácie( t.j. dedič versus iná osoba, na ktorú prešlo žalované právo a povinnosť ) , pričom spojka „prípadne“ tento záver jasne preukazuje. ( porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 15.03.2022).

26. Dlh poručiteľa, ktorý predstavuje pohľadávku žalobcu voči tomuto poručiteľov v tomto sporovom konaní však neprešiel na žiadnu takúto osobu . So zreteľom na túto skutočnosť a na dôvod zastavenia dedičského konania je nepochybné, že v danom prípade nie sú žiadne subjekty, ktoré by vstúpili do procesnoprávneho postavenia nebohého žalovaného.

27. V danom prípade okruh týchto osôb je daný, poručiteľ však nezanechal majetok, dedičské konanie bolo preto zastavené postupom podľa , takže ani nedošlo k prejednaniu dedičstva

( a nasl. ). Povaha veci z uvedených dôvodov preto nepripúšťa, aby súd mohol pokračovať v konaní s dedičmi žalovaného, a teda je daný dôvod na zastavenie konania.

28. Súd vzhľadom na uvedené a s poukazom na , 63 ods. 1 a 2 konanie zastavil.

29. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

30. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

31. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

34. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, pričom nerozlišuje či dôvodom zastavenia konania bola samotná procesná aktivita alebo k zastaveniu viedli iné procesné dôvody. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkami zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

35. Špecifická procesná situácia môže nastať vtedy, ak žalobca podá žalobu voči niekomu, kto nemá procesnú subjektivitu. Žalobca síce zavinil zastavenie konania, avšak náhradu trov konania nie je komu priznať. Na žalovanej strane niet nikoho, komu by vzniklo právo na náhradu trov konania. Obvykle sa žaloba doručuje subjektu, ktorý procesnú subjektivitu má, a ktorý spravidla upozorní na nedostatok procesnej subjektivity a žiada priznať náhradu trov konania. Náhrada mu však nepatrí, pretože žaloba nesmerovala voči nemu; preto sa nestal stranou sporu a len strana sporu má nárok na náhradu trov konania.

36. V danom prípade žalobca podal žalobu voči žalovanému, ktorý v priebehu konania stratil procesnú subjektivitu, teda procesné zavinenie na zastavení konania nie je možné pričítať žalobcovi a zaviazať ho k náhrade trov konania. Nakoľko žalovaný ako poručiteľ nezanechal majetok a dedičské konanie bolo postupom podľa zastavené, nebol daný dôvodov, aby súd mohol pokračovať v konaní s dedičmi žalovaného. Na uvedený nedostatok upozornili právny nástupcovia pôvodného žalovaného, a zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd má však za to, že na základe uvedených skutočností žaloba nesmerovala voči nim, a teda nemajú nárok na náhradu trov konania. Taktiež ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovi nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania v dôsledku straty procesnej spôsobilosti žalovaného v priebehu konania. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.