Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3T-22-2010.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/22/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Marekom Čechom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2012 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1./ Ľ. A., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom J.
2./ Ľ. A., nar. XX.X.XXXX K. Z., trvale bytom S., prechodne bytom S., X. X
s ú v i n n í
- z trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva, ktorý spáchali tak,
ž e
- dňa 4.10.2005, na ulici S. Č. XX v sídle Ú.X. Z., S. K. W. X. Z.C.Š. požiadala obžalovaná Ľ. A. podľa § 49 zákona NR SR číslo 5/2004 z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o poskytnutie jednorazového paušálneho nenávratného finančného príspevku na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, kde na základe tejto žiadosti dňa 12.10.2005 uzatvorila s Ú. Z., S. K. W. X. Z. dohodu číslo XXX/XX/ XXXX Paušálny príspevok - NPI o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorázovej paušálnej platby, v ktorej sa zaviazala vykonávať samostatne zárobkovú činnosť v oblasti stolárstvo - nábytkárska výroby, čalúnnické práce a maliarske práce na základe živnostenského oprávnenia č. živ. reg. XXX-XXXXX nepretržite po dobu dvoch rokov, pričom obžalovaný Ľ. A. podpísal fiktívne kúpne zmluvy a potvrdenie o zakúpení zariadení potrebných na vykonávanie predmetnej živnosti, ktoré boli doložené k predmetnej dohode, pričom obaja obvinení vedeli, že žiadne stroje za účelom vykonávania živnosti zakúpené neboli, kde poskytnuté finančné prostriedky použili pre vlastné potreby a nie v súlade s dohodou, čím takto spôsobili na rozpočte Slovenskej republiky škodu v sume 75.928,- Sk (2.520,34 Eur)
t e d a
- spoločným konaním vylákali od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého použitie je podľa zákona viazané na podmienky ktoré nespĺňa a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia
Z a t o i m s ú d u k l a d á :
obžalovanej Ľ.Q. A.
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona (Zákona č. 300/2005 Z. z.) a § 42 ods. 1 Tr. zákona (Zákona č. 300/2005 Z. z. ) s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (Zákona č. 300/2005 Z. z.) za prevahy poľahčujúcich okolností uvedených § 36 písm. j), l) Tr. zákona (Zákona č. 300/2005 Z. z.) za nezistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona (Zákona č. 300/2005 Z. z.) súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona (Zákona č. 300/2005 Z. z.) výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona (Zákona č. 300/2005 Z. z.) určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona (Zákona č. 300/2005 Z. z.) ruší výrok o treste uloženého jej trestným rozkazom Okresného súdu Z. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT XXX/XX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
obžalovanému Ľ. A.
Podľa § 250b ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a § 35 ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 ruší výrok o treste uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Z. zo dňa 24.2.2012, sp. zn. XT XX/XX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému Ú. Z., S. K. W. X. Z., S. XX, Z., škodu v sume 2.520,34 Eur (75.928,- Sk).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej Ľ. A., obžalovaného Ľ.X. A., prečítaním listinných dôkazov uvedených v ďalšom texte a zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaná Ľ. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa cíti byť vinnou zo spáchania skutku kladeného jej za vinu v obžalobe a pretože odpovedala áno na všetky otázky položené jej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d, f , g, h) Trestného poriadku, súd prijal jej vyhlásenie o vine.
Obžalovaný Ľ. A. v prípravnom konaní na otázku policajta, či vedel o tom že jeho manželka Ľ. A. požiadala úrad práce o finančný príspevok na podnikanie a či jej tento pomáhal vybavovať uviedol, že vedel o tom že si manželka požiadala o poskytnutie finančného príspevku na podnikanie, pričom on jej pomáhal s vypisovaním potrebných dokladov a papierov, pričom jej aj radil, ako a na ktoré úrady treba s týmito dokladmi chodiť. K nákupu strojov, respektíve k tomu, od koho dané stroje jeho manželka nakupovala sa obžalovaný odmietol vyjadriť. Priznal, že manželke pomáhal so zháňaním zákaziek, ktorých realizáciu aj on osobne následne vykonal a túto prácu vyfakturoval na jej meno - živnosť, pričom manželka v tom čase bola od februára 2006 v Českej republike. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že v tom čase, keď manželka dostala peniaze, mal on vysokú teplotu a v nohe mal zlatého stafylokoka. Priznal, že podnikal v jej mene, keďže on sám mal živnosť pozastavenú, pričom priznal, že podnikal aj v tom období, kedy manželka pracovala v Českej republike. Na hlavnom pojednávaní priznal, že vyhotovoval pre manželku falošné zmluvy na nákup strojov, ale to len preto, lebo jej chcel pomôcť, aby sa z toho dostala.
Zo živnostenského listu (č.l. 19) vyplýva že obžalovaná Ľ. A. bola držiteľkou živnostenského listu vydaného F. Ú. K. Z. na vykonávanie ohlasovacej živnosti v odbore stolárstvo - nábytkárska výroba. Ako zodpovedný zástupca bol v živnostenskom liste uvedený obžalovaný Ľ. A.. Z dohody po poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorázovej paušálnej platby na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti (č.l. 21-27) vyplýva, že medzi Ú. Z., S.P. K. W. X. Z. na jednej strane a Ľ. A. ako príjemkyňou pomoci bola uzatvorená dohoda, ktorej predmetom bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý sa poskytoval zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z Európskeho sociálneho fondu. Obžalovaná, ako príjemkyňa pomoci sa v tejto dohode zaviazala, že najneskôr dňom 15.10.2005 začne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú sa zaviazala a to stolárstvo - nábytkárska výroba, výroba drevených hračiek a čalúnnické práce a túto činnosť bude vykonávať alebo prevádzkovať nepretržite najmenej po dobu dvoch rokov. Zároveň sa zaviazala použiť poskytnutý príspevok v súlade so žiadosťou, predloženým podnikateľským zámerom a oprávnením na vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti v celkovej výške 75.928,- Sk. Zo zmluvy o biznis konte (č.l. 28 ) vyplýva že Ľ.U.P. A. dňa 03. 10. 2005 uzatvorila v OTP v banke zmluvu o zriadení a vedení konta, na ktoré jej bolo na základe platobného poukazu dňa 7. 11. 2005 poukázaných úradom práce 75.928,- Sk.
Zo správy o výsledku následnej finančnej kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ( č.l. 11
- 14 ) vyplýva, že kontrolou bolo zistené porušenie povinností použitia poskytnutého príspevku, keďže tento nebol použitý v súlade s podnikateľským zámerom. S ohľadom na uvedené bola preto obžalovanej uložená povinnosť vrátiť celý poskytnutý príspevok, teda 75.928,- Sk spoločne s penále, ktoré predstavuje 0, 1 % za každý aj začatý deň počínajúc dňom 17. 2. 2006. Z podnikateľského zámeru ( č.l. 17 ) vypracovaného dňa 20. 7. 2005 a podpísaného obžalovanou Ľ. A.W.Y. vyplýva, že menovaná vypracovala tento podnikateľský zámer, ktorého predmetom boli opravy nábytku a nábytkového zariadenia, čalúnenie nábytku, výroba nábytku na zákazku. Prvou etapou malo byť zakúpenie strojového vybavenia a druhou etapou uvedenie na trh s podporou reklamy a obnovenie predchádzajúcich kontaktov. Kalkulácia predpokladaných nákladov bola celkovo 154.900,- Sk. Uvedený podnikateľský zámer bol vypracovaný obžalovanou v spolupráci s obžalovaným Ľ. A., ktorú skutočnosť obaja potvrdili svojím podpisom.
Z fotokópii kúpno-predajných zmlúv podpísaných predávajúcim menom O. O. vyplýva, že v dňoch 19. 12. 2005, 12. 12. 2005, respektíve 5. 12. 2005 mal tento spoločnosti obž. A. predať rôzne stroje a prístroje, o čom boli vyhotovené aj potvrdenky o vyplatení konkrétnych súm O. O.. Z čestného vyhlásenia podpísaného v Z. dňa 31. 07. 2008 na Ú. Z., S. K. W. X. Z. vyplýva, že obžalovaná Ľ. A.Á.D. vyhlásila, že peniaze, ktoré jej boli z tohto úradu poskytnuté vo výške 75.928,- Sk a ktoré jej boli poukázané na účet dňa 14. 11. 2005 vybrala dňa 16. 11. 2005 a nepoužila ich na účel v súlade s podnikateľským zámerom. Z úradného záznamu (č.l. 121) vyplýva, že O. O., bývajúci K. T. XX, Z., uviedol, že obžalovanú Ľ. A.F.K. ani obžalovaného Ľ. A. nepozná, nikdy takéto mená nepočul a pravdepodobne sa s nimi ani nikdy vo svojom živote nestretol. Ďalej menovaný uviedol že nikomu nikdy žiadne faktúry za stroje nevystavoval a ani nikdy podobné zariadenia, respektíve stroje nepredával.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac jednotlivé dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne, dospel súd k záveru že skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora sa stal a že ho spáchali obaja obžalovaní. Súd k uvedenému záveru dospel na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov pričom ako hlavný usvedčujúci dôkaz súd vyhodnotil výpoveď obžalovanej Ľ. A., ktorá sa v celom rozsahu priznala k spáchaniu skutku kladeného jej za vinu, pričom svojou výpoveďou usvedčovala aj spoluobžalovaného Ľ. A.W.Y.. Obžalovaný A. sprvoti popieral spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, avšak na hlavnom pojednávaní priznal že vyhotovoval pre manželku fiktívne doklady na nákup strojov. Na vysvetlenie uviedol že tak činil len preto lebo jej chcel pomôcť aby sa dostala z finančných problémov. Zo záznamov Ú. Z., S. K.Í. W. X. Z. pritom vyplýva že obžalovaná požiadala o poskytnutie jednorazového paušálneho nenávratného finančného príspevku na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na základe tejto žiadosti jej bol úradom práce poskytnutý príspevok v sume 75.928,- Sk ( 2.520,34 Eur). Uvedenú sumu použila pre vlastné účely a nie na nákup strojov ako sa k tomu zaviazala v predmetnej zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorazovej paušálnej platby. Zároveň mal súd za preukázané, že v tomto konaní resp. vo vyhotovovaní fiktívnych zmlúv jej napomáhal jej manžel Ľ. A. v úmysle zakryť skutočnosť, že peniaze neboli použité na účel, na ktorý boli určené.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd kvalifikoval konanie obžalovaných po právnej stránke ako trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12. 2005. Súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že vykonaným dokazovaním bolo bez pochybností preukázané, že obaja obžalovaní spoločným konaním vylákali od úradu práce príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého použitie bolo podľa zákona viazané na podmienky, ktoré nesplnili a to tým, že úrad práce uviedli do omylu v otázke splnenia týchto podmienok. Takto naplnili skutkovú podstatu uvedeného trestného činu po stránke objektívnej. Subjektívna stránka ich konania je charakterizovaná formou priameho úmyslu, ktorý je evidentný zo spôsobu, akým požiadala obžalovaná o poskytnutie predmetného príspevku a u žalovaného Ľ. A. zase vyhotovením nepravdivých kúpno-predajných zmlúv pod cudzím menom so zrejmým účelom zakrytia skutočného použitia finančných prostriedkov.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu, spôsobený následok, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaných a tiež na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy.
Obžalovaný Ľ. A. bol pred spáchaním skutku 2 krát súdne trestaný, naposledy rozhodnutím F. S. Z. pre trestný čin podľa § 224 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona a iné na nepodmienečný trest odňatia slobody 22 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Po spáchaní skutku bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Z. zo dňa 24. 2. 2012, spisová značka X J. XX/XXXX, ktorý trestný rozkaz mu bol doručený dňa 16. 4. 2012, ktoré doručenie má účinky vyhlásenia rozsudku. Uvedeným trestným rozkazom bol uznaný vinným z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25. 4. 2012
Obžalovaná Ľ. A. je bezdomovkyňa zdržiavajúce sa v meste J., odkiaľ nie je bližšie hodnotená. Trestným rozkazom Okresného súdu Z. zo dňa 15. 11. 2011, spisová značka X J. XXX/XXXX, ktorý jej bol doručený dňa 17. 10. 2012, a ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa bola uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Pred spáchaním inkriminovaného skutku nebola súdne trestaná.
Vychádzajúc zo skutočností že žalovaného skutku sa obaja obžalovaní dopustili predtým než boli iným rozhodnutím právoplatne uznaní vinnými za iné trestné činy, ukladal súd obom súhrnné tresty. Pri porovnaní trestných sadzieb zbiehajúcich sa trestných činov dospel súd k záveru že u obžalovanej Ľ. A.D. je najprísnejšie trestným prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona a preto jej ukladal trest podľa tohto zákonného ustanovenia. Podľa názoru súdu osobnosť obžalovanej nie je narušená vo vzťahu k páchaniu trestnej činnosti do takej miery, aby na jej prevýchovu bolo potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeného s jeho výkonom. Aj keď obžalovaná žije asociálnym spôsobom života, keďže je bezdomovkyňou a opustila svoje deti, na výživu, ktorých navyše ani neprispieva, predsa len bol súd názoru, že na jej prevýchovu postačí aj trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov s podmienečným odkladom jej výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Súd v tejto súvislosti vzal do úvahy najmä jej priznanie a skutočnosť, že pred spáchaním žalovaného skutku nebola súdne trestaná. V zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste uloženého jej trestným rozkazom Okresného súdu Z.C.Š. zo dňa 15. 11. 2011, spisová značka X J. XXX/XXXX. Súčasne súd zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia ktoré na tento výrok obsahovo nadväzovali.
U obžalovaného Ľ. A. bol súd toho názoru, že trestom odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na kratšiu skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov bude možné dosiahnuť vyššie uvedený účel trestu. Aj u neho súd zrušil výrok o treste uložený mu vyššie uvedeným trestným rozkazom.
Poškodený, ktorým je Ú. Z., S. K. W. X. Z. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody v sume 2520,34 Eur. Pretože vykonaným dokazovaním bolo bezpečne preukázané že obaja obžalovaní si spoločným konaním prisvojili uvedenú sumu peňazí, zaviazal ich súd spoločne a nerozdielne k náhrade takejto škody poškodenému, keďže táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s ich protiprávnym konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.