Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_9CoE-88-2012.pdf
PDF · 65.98 KB
Case nature
Subarea
9CoE/88/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: D.S.D.K.-Služby, spol. s r.o, Obchodná 2, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 460 095, proti povinnému: A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., štátnemu obanovi SR, o vymoženie 1.175,50 eur, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, so sídlom Stará Ľubovňa, Obchodná 2 proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Er/411/2012-21 zo dňa 26.9.2012, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.7.2012.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal vymoženia sumy vo výške 1.175,50 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresního soudu Olomouc č.k. 18C/111/2002-28 zo dňa 27.5.2002. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvostupňový súd postupom v zmysle § 44 ods. 2 zák. č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) skúmal, či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a dospel k záveru, že k výkonu rozhodnutia podľa Exekučného poriadku môže dôjsť až po tom, čo sa uskutočnilo požadované nostrifikačné konanie. Z toho dôvodu samotný text Exekučného poriadku neupravuje žiadny osobitný postup pri cudzích rozhodnutiach, u ktorých sa vyžaduje nostrifikačné konanie. Predpokladá totiž jeho uskutočnenie skôr, než dôjde k uplatneniu exekučného konania. Bez uskutočnenia tohto nostrifikačného konania takéto cudzie rozhodnutie nie je exekučným titulom. Poukázal na Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ktoré vyžaduje ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Konanie o vyhlásenie cudzieho rozsudku za vykonateľný sa spravuje priamo ustanoveniami citovaného Nariadenia (čl. 38-56). Toto nariadenie má prednosť pred dvojstrannými zmluvami. Z uvedeného vyplýva, že ak exekútor dostane návrh na vykonanie exekúcie vo veci rozhodnutia z iného členského štátu a ak ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie, nemôže vo veci konať (ide o vadu návrhu), kým mu oprávnený nepredloží právoplatné rozhodnutie slovenského súdu o tom, že sa cudzie rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné. Keďže súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. V dôvodoch odvolania uviedol, že oprávnený mu ešte pred vydaním napadnutého uznesenia zaslal doplnený návrh
na vykonanie exekúcie aj o návrh na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu. Má za to, že tento doplňujúci návrh, ktorým povinný navrhuje vykonať nostrifikačné konanie, je návrhom, ktorým oprávnený navrhuje pred podaním návrhu na exekúciu, aby slovenský súd najskôr právoplatne rozhodol o tom, že cudzie rozhodnutie je vykonateľné, a teda predchádza z časového aj logického hľadiska podaniu návrhu na exekúciu, teda začatiu vlastného vykonávacieho konania. Zastáva právny názor, že doplnený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 31.5.2012 o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu je dostatočným dôkazom na to, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol najskôr vo veci vyhlásenia cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, a po nadobudnutí jeho právoplatnosti následne o jeho žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na cudzie rozhodnutie, ktoré sa tak stane exekučným titulom.
Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení sa s podaným odvolaním skonštatoval, že odvolaniu súdneho exekútora nemieni vyhovieť, nakoľko s rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za správne predložil vec v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Pred preskúmavaním odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa sa prioritne odvolací súd zaoberal otázkou oprávnenosti podania odvolania samotným odvolateľom.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva otázka subjektívnej legitimácie na podanie odvolania. Zákon priznáva právo podať odvolanie predovšetkým účastníkovi konania. Kto je účastníkom exekučného konania je upravené v ustanovení § 37 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok. Účastníkmi exekučného konania sú len oprávnený a povinný. Iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva samotný Exekučný poriadok. V tejto súvislosti treba uviesť, že súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania, s výnimkou tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. V iných prípadoch zákon súdnemu exekútorovi postavenie účastníka nepriznáva. Preto nemá súdny exekútor právo podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu v exekučnom konaní, a teda ani proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.