Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-22-2023.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: IŠstav, s. r. o. , so sídlom Liptovská Teplá 114, 034 83 Liptovská Teplá, IČO: 47 725 311, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304,, proti žalovanému: Sco – VIA spol. s r.o., so sídlom Veľký Diel 3323, 010 08 Žilina, IČO: 48 088 561, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 2.991,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.991,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.081,16 eur od 18.09.2021, zo sumy 667,19 eur od 10.10.2021, zo sumy 1.243,56 eur od 04.11.2021, všetko až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy 2.991,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.081,16 eur od 18.09.2021, zo sumy 667,19 eur od 10.10.2021 a zo sumy 1.243,56 eur od 04.11.2021 všetko až do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka žalobca dodal žalovanému stavebný materiál, ktorý čo do druhu a rozsahu bol podrobne špecifikovaný v daňových dokladoch, a to vo faktúre č. 2021099 na sumu 1.622,14 eur so splatnosťou 21.06.2021, ktorú žalovaný uhradil dňa 17.06.2021, faktúrou č. 2021109 na sumu 1.346,83 eur so splatnosťou 06.07.2021, ktorú žalovaný uhradil dňa 16.07.2021, faktúrou č. 2021146 na sumu 280,79 eur so splatnosťou 22.08.2021, ktorú žalovaný uhradil dňa 19.08.2021, faktúrou č. 2021165 na sumu 1.081,16 eur so splatnosťou 17.09.2021, ktorá nebola uhradená ani len sčasti, faktúrou č. 2021179 na sumu 2.193,52 eur so splatnosťou 09.10.2021, ktorá bola žalovaným uhradená sčasti dňa 12.10.2021 v rozsahu sumy 1.526,33 eur, v dôsledku čoho zostatok dlhu na tejto faktúre predstavuje sumu 667,19 eur a faktúrou č. 2021195 na sumu 1.243,56 eur so splatnosťou 03.11.2021, ktorú žalovaný neuhradil ani len sčasti. Napriek prísľubu úhrady dlžnej kúpnej ceny dodaného tovaru v celkovej výške 2.991,91 eur žalovaný ku dňu podania žaloby svoj záväzok nesplnil. S poukazom na obsah zákonných ustanovení § 409 ods. 1, § 447, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a ustanovenie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. žalobca navrhol
zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne z dlžných čiastok a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 3x40,- eur.
2. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil a k návrhu pripojil daňové doklady, listiny o zrealizovaní transakcie, predžalobnú výzvu právneho zástupcu žalobcu, prehľad úrokovej sadzby ECB a navrhol výsluch štatutárneho orgánu žalobcu. V zmysle žaloby doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.02.2023 a predložených listinných dôkazov, Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 27.02.2023, proti ktorému podal žalovaný včasný a vecne odôvodnený odpor. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdenej druhotnej platobnej neschopnosti v dôsledku neuhradených pohľadávok dlžníkmi žalovaného v celkovej sume presahujúcej 100 tisíc eur, s dôsledkom omeškania niektorých platieb, medzi ktoré patria aj pohľadávky žalobcu. Žalovaný uviedol, že pohľadávky žalobcu, týkajúce sa výstavby chatiek v A. B., mali byť predmetom dohody o vyrovnaní s investorom projektu, ktorý ich mal žalovanému čiastočne kompenzovať pri ukončení predmetnej zmluvy. V prípade potvrdenia výšky pohľadávky žalobcu sa žalovaný zaviazal tieto uhradiť v lehote 3 dní.
3. Žalobca v reakcii na procesnú obranu žalovaného označil túto za zjavne obštrukčnú, bez vecného odôvodnenia. Žalobca navrhol žalovaným podaný odpor odmietnuť postupom podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z. Žalobca uviedol, že žalovaný nepoprel uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalobcom, nepoprel dodanie tovaru zo strany žalobcu ani jeho prevzatie. Žalovaný potvrdil riadne doručenie daňových dokladov, na základe ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok a ďalej skutočnosť, že tieto žalovaný eviduje v účtovníctve, pričom uvedené faktúry žalovaný uviedol v kontrolnom výkaze k DPH. Právne vzťahy žalovaného a investora stavby chatiek v A. B. označil žalobca za nesúvisiace s predmetom konania.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu navrhol výsluch štatutárneho orgánu žalovaného C. D. E., a to k skutočnosti prevzatia záväzku žalovaného investorom stavby.
5. Žalobca popiera existenciu dohody o prevzatí záväzku žalovaného. Popiera akúkoľvek vedomosť o prevzatí záväzku či pristúpení k záväzku zo strany tretej osoby a prehlasuje, že dlh žalovaného doposiaľ nikto neplnil a tento záväzok nebol uhradený ani len sčasti. Žalobca poukázal na zákonom stanovenú písomnú formu právneho úkonu o prevzatí dlhu vo väzbe na ustanovenia § 531 ods. 3 a § 533 Občianskeho zákonníka, ktorý obligatórne stanovuje písomnú formu právneho úkonu, pričom jej nedodržanie je spojené s následkom neplatnosti takýchto dohôd. Žalobca má za to, že čiastočným plnením pohľadávok žalovaným nastali účinky uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca preto na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo za účasti konateľa žalobcu a právnych zástupcov procesných strán, na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
7. Z obsahu žaloby a predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru, ktorú žalobca po prevzatí tovaru žalovaným vyúčtoval v žalobe označenými faktúrami so stanovenou lehotou splatnosti. Na žalobcom vystavené faktúry žalovaný čiastočne plnil, pričom žalovaná pohľadávka predstavuje zostatok neuhradenej kúpnej ceny.
8. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah procesných strán ako obchodnoprávny podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a na daný skutkový stav súd aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:
9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
11. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
13. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
14. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
15. Medzi stranami je nesporné uzatvorenie kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar v jeho vecnej a cenovej špecifikácii podľa pripojených daňových dokladov. Rovnako je medzi stranami nesporné, že žalovaný svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu žalobcom dodaného tovaru nesplnil.
16. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdenej druhotnej platobnej neschopnosti a ďalej existencii dohody o prevzatí dlhu investorom diela, v rámci ktorého bol tovar dodaný žalobcom zabudovaný.
17. Základnou povinnosťou žalovaného ako kupujúceho je povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu a to v čase určenom dohodou strán. Ak čas zaplatenia kúpnej ceny, t. j. splatnosť nie je určený osobitnou dohodou zmluvných strán, splatnosť kúpnej ceny sa riadi dispozitívnym ustanovením § 450 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Žalobca v konaní o zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, keď preukázal existenciu záväzkovo-právneho vzťahu, t. j. uzavretie kúpnej zmluvy, na podklade ktorej dodal žalovanému tovar špecifikovaný čo do druhu a množstva vo vystavených faktúrach, nesporné prevzatie tovaru žalovaným ako kupujúcim a ďalej skutočnosť, že za toto plnenie žalovaný neposkytol žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ odporca sa chcel v konaní úspešne brániť voči žalovanej pohľadávke, jeho povinnosťou bolo tvrdiť a preukázať, že splatnosť kúpnej ceny nenastala. Za danej procesnej situácie došlo k tzv. presunutiu dôkazného bremena na žalovaného a následkom spojeným s nesplnením tejto dôkaznej povinnosti je vecne nepriaznivé rozhodnutie pre procesnú stranu , ktorá si svoju povinnosť v procese dokazovania nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti procesnej strany, ktorá si nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec (rozsudok NS SR z 22.09.2010, sp. zn.3M Cdo 6/2010).
18. K žalovaným tvrdenej dohode o prevzatí dlhu súd poukazuje na ustanovenie § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie predpokladá dohodu tretej osoby s dlžníkom, že preberá jeho dlh za predpokladu, že veriteľ na prevzatie dlhu dá súhlas. Ustanovenie § 531 ods. 3 Občianskeho zákonník vyžaduje pre zmluvu o prevzatí dlhu písomnú formu právneho úkonu. V takom prípade pôvodný dlžník prestáva byť účastníkom záväzkového právneho vzťahu a na miesto pôvodného dlžníka nastupuje nový dlžník (intercedent). Teda ide o dohodu medzi dlžníkom a treťou osobou, na základe ktorej na miesto pôvodného dlžníka vstupuje tretia strana ako nový dlžník, a to so súhlasom veriteľa. Zmluva o prevzatí dlhu predpokladá súhlas veriteľa, keďže veriteľa nemožno nútiť, aby prijal dlh
od niekoho, s kým nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu. K prevzatiu dlhu tak nemôže dôjsť na základe jednostranného právneho úkonu preberateľa dlhu alebo bez súhlasu veriteľa. Napriek tomu, že existenciu dohody o prevzatí dlhu žalobca v konaní výslovne poprel, žalovaný na preukázanie uvedenej spornej skutočnosti neoznačil žiadne dôkazy a písomnú dohodu o prevzatí dlhu nepredložil. Rovnako druhotná platobná neschopnosť, ktorou sa žalovaný bránil voči uplatnenému nároku žalobcu, nemá na obsah a existenciu záväzku žalobcu žiaden právny dôsledok.
19. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. s povinnosťou riadne a včas zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru. Uvedeným omeškaním žalovaný porušil svoj záväzok vo vzťahu k času plnenia. V prípade, pokiaľ čas plnenia nebol medzi zmluvnými stranami určený, žalobca ako veriteľ je oprávnený požadovať splnenie záväzku, keď predávajúci v súlade so zmluvou a Obchodným zákonníkom umožnil kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca vystavenými faktúrami so stanovenou lehotou splatnosti prejavil vôľu, aby mu žalovaný ako kupujúci zaplatil kúpnu cenu v lehote splatnosti vyplývajúcej z vystavených faktúr. Pokiaľ žalovaný svoj záväzok nesplnil, dostal sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti do omeškania s úhradou kúpnej ceny, ktoré omeškanie v časti nezaplatenej kúpnej ceny naďalej trvá. V prípade omeškania so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vzniká dlžníkovi povinnosť platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve a pokiaľ tieto neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Nárok na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona, podobne aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky pre obchodno-záväzkové vzťahy podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
20. Pokiaľ právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na absenciu dodacích listov, ktoré by preukazovali nárok žalobcu a uskutočnenie dodávky tovaru, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáha, v danom prípade nemožno procesnú obranu žalovaného hodnotiť ako účinné popretie pohľadávky žalobcu, navyše uvedenú námietku žalovaný uplatnil v rozpore s poučením súdu o sudcovskej koncentrácii konania, keď žalovanému nič nebránilo uplatniť svoje námietky riadne a včas. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní poukázal na trojstrannú dohodu medzi žalobcom, žalovaným a investorom diela, na základe ktorej malo dôjsť k prevzatiu všetkých záväzkov zo strany investora, existenciu takejto platnej dohody žalovaný v konaní nepreukázal.
21. Konateľ žalobcu poprel akúkoľvek vedomosť o existencii trojstrannej dohody, na základe ktorej by pohľadávku uplatňovanú žalobcom v spore mala zaplatiť tretia osoba.
22. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní spoľahlivo nepreukázal prevzatie dlhu treťou osobou, ktorým úkonom by došlo k zmene v osobe dlžníka. Rovnako nepreukázal existenciu súhlasu veriteľa ako jednostranného právneho úkonu, ktorého následkom by sa stala zmluva o prevzatí dlhu účinnou a na splnenie dlhu by bol zaviazaný nový dlžník, zatiaľ čo povinnosť pôvodného dlžníka na plnenie dlhu by zanikla. Súhlas veriteľa je jednou z nevyhnutných súčastí zloženej právnej skutočnosti, ktorou dochádza k zmene záväzku v osobe povinného, keďže zmluva pôvodného a prípadne nového dlžníka o prevzatí dlhu sama o sebe bez súhlasu veriteľa nevyvoláva, pokiaľ ide o zmenu v osobe povinného, žiadne právne následky. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že k zmene osoby dlžníka nedošlo a žalovaný je tak vecne pasívne legitimovaný na splnenie dlhu.
23. Vzhľadom na uvedené súd posúdil nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu ako skutkovo a právne dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny titulom zmluvného plnenia, t. j. úhrady kúpnej ceny dodaného tovaru v sume 2.991,91 eur spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe 8% ročne od splatnosti kúpnej ceny, resp. v prípade čiastočnej úhrady kúpnej ceny od vykonanej čiastočnej úhrady až do úplného zaplatenia kúpnej ceny a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky spolu za tri faktúry vo výške 120,- eur.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že žalobcovi ako procesnej strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).