Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-163-2011.pdf
PDF · 72.88 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/163/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, so sídlom Viedenská cesta 5, P.O.Box 226, 851 01 Bratislava, vo veci oprávneného: V.-L., U.. U. G..C.., N.: XX XXX XXX, L.Í. X, XXX XX X., proti povinnému: G., U..G..C.., P. I., N.: XX XXX XXX, L.G. XX, XXX XX O. B. P., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,27 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, sp.zn. 11Rob/671/2009 zo dňa 20.09.2010 a žiadosti exekútora, súd poveril exekútora vykonaním exekúcie (poverenie pod č. 5511089973*).
Písomným podaním zo dňa 03.10.2011 oprávnený navrhuje zastaviť exekúciu, a to s poukazom na zistenia exekútora o nemajetnosti povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") - exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ EP, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Aj vzhľadom na exekútorom zistenú nemajetnosť povinného, vyplývajúcu z predloženého exekučného spisu, č. EX 8/2011, a aj vzhľadom na návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, súd exekúciu podľa vyššie citovaných ustanovení zastavil.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"), spolu vo výške 61,27 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 eur (minimálna výška v zmysle § 14 ods. 1 in fine vyhlášky), pričom súd tu vychádzal z nasledovných záverov.
Exekútor si vo vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil odmenu v rozsahu 26x 3,32 eur, t.j. 86,32 eur, titulom odmeny za paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 € za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti).
Súd nepriznal exekútorovi odmenu v časti odmeny súvisiacej s doručovaním 14 príkazov na začatie exekúcie (14x 3,32 €), doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie (3,32 €), doručovaním upovedomenia o spôsobe exekúcie (3,32 €), doručovaním exekučného príkazu (3,32 €), nakoľko z exekučného spisu vyplýva (t.j. z uplatnenia si náhrady poštovných výdavkov), že pri týchto doručeniach exekútor využil služby iného subjektu (pošta), a teda nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad. Súd tu poukazuje na znenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie príkazu na začatie exekúcie (upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie), teda za fyzické doručenie týchto príkazov priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného;
Ohľadne zvyšných 9-tich paušálne odmeňovaných úkonov, ktoré si exekútor uplatnil, súd s poukazom na ustanovenie o minimálnej odmene 33,19 eur, konštatuje, že exekútorovi prináleží táto minimálna odmena 33,19 eur (t.j. odmena zodpovedajúca 10-tim paušálne odmeňovaným úkonom po 3,32 eur) bez ohľadu na to, či týchto 10 úkonov aj reálne vykonal, postačuje ak vykonal aspoň jeden úkon exekučnej činnosti (napr. by bolo postačujúce vykonanie úkonu "získanie poverenia na vykonanie exekúcie").
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 17,87 eur (poštovné) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky;
Súd nepriznal exekútorovi náhradu za uplatnené položky označené vo vyúčtovaní trov ako "obálky 40ks á 0,08 centa" a "kanc.papier+toner 200 ks á 0,03 centa". Súd výkladom ust. § 22 ods. 1 vyhlášky má za to, že nárok na náhradu podľa tohto ustanovenia prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis s tou-ktorou jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci. Materiálové náklady exekútora (kde spadajú aj náklady na kancelársky papier, toner do tlačiarne, obálky, lepidlá, písacie potreby, a pod.) si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Súd nepriznal ani náhradu za položky označené ako "zakladanie došlej pošty do spisu a úschova a evidencia registrov ukončených spisov", keďže ide o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora. Súd výdavky v súvislosti s týmito prácami považuje za bežné prevádzkové náklady v súvislosti s chodom exekútorského úradu, ktorých náhrada - v zmysle vyššie uvedeného - exekútorovi neprináleží.
Čo sa týka uplatnenej položky "telefonáty" v sume 6,64 eur, súd uvádza, že predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu však nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška a ani nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov. Preto súd náhradu tejto položky exekútorovi nepriznal.
3/ DPH 20% zo základu 51,06 eur vo výške 10,21 eur (§ 196 EP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.