Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/49/2006

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcu G. K., B.. XX.X.XXXX, X. P. W., D. XX, Z.. Y.. T. D., H. P. W., W. XX, proti žalovanému T. R. - W., B.. X.X.XXXX, X. P. W., X. X, N.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Martinom Breznenom, advokátom v Košiciach, Vrátna 20, o úhradu zmluvnej pokuty 18.867,42€ a nákladov na odstránenie vád diela 5.056,89€ s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1.268,67 eur do l5 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti o zmluvnú pokutu súd žalobu z a m i e t a.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 5.056,89 eur s prísl. súd z a s t a v u j e.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 18.867,42€ (568.400.- Sk) a náhrady nákladov na odstránenie vád diela vo výške 5.056,89€ s prísl (152.344.- Sk). Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli 1.8.2005 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž technológie kotolne a solárneho systému na rodinnom dome žalobcu za dohodnutú cenu 490.000.- Sk v termíne do 15.10.2005, pričom termín plnenia bol poistený zmluvnou pokutou vo výške 2 % denne z ceny dodávky, čo činí 9.800.- Sk za každý deň omeškania. V časti žaloby o zmluvnú pokutu tvrdil, že žalovaný ako zhotoviteľ diela napriek riadnemu spolupôsobeniu žalobcu dokončil dielo až 13.12.2005, preto jeho omeškanie trvalo 58 dní a zmluvná pokuta tak prestavuje čiastku 568.400.-Sk (58 x

9.800.- Sk). Námietky žalovaného, že pri formulácii zmluvy o dielo došlo k chybe pri uvedení výšky zmluvnej pokuty, pretože zmluvná pokuta mala byť 0,2 % a nie 2 % denne, považoval žalobca za neopodstatnené, nakoľko sám žalovaný predkladal žalobcovi návrh zmluvy o dielo aj so zmluvnou pokutou vo výške 2 % denne z ceny dodávky. Titulom nároku na náhradu nákladov za práce vykonané na odstraňovaní vád dodávky diela žalovaným sa domáhal sumy 5.056,89€ s prísl (152.344.- Sk) s odôvodnením, že po spustení vykurovacieho systému zhotoveného žalovaným nebolo možné v dome dosiahnuť predpísané teploty, že montáž vykurovacieho systému vykonal podľa neho žalovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo žalobca zistil zo správy zhotoviteľky projektovej dokumentácie N.. W. O. a keďže žalovanému už nedôveroval, opravu technológie kotolne a solárneho systému si objednal u H. X. - X. a ten vyfakturoval žalobcovi sumu 147.344.- Sk. Vadu spočívajúcu v úniku napájacej vody z vykurovacieho systému odstránil ďalší zhotoviteľ N. Y. - N. U. U. P. W. a za vykonané práce žalobcovi fakturoval sumu 15.864.- Sk. Žalobca tvrdil, že u žalovaného ako zhotoviteľa diela reklamoval vady

telefonicky, osobne aj písomne, žalovaný sa mu však vyhýbal a preto bol nútený objednať odstránenie vád u iných dodávateľov, lebo rozsah vád bol taký, že nemohol dielo užívať, preto v zmysle ust. mal právo aj na zrušenie zmluvy.

V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti zo zmluvy o dielo riadne a včas, čím zapríčinil omeškanie dohodnutého termínu 15.10.2005 so splnením predmetu zmluvy podľa čl. 5 predmetnej zmluvy, z toho dôvodu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania so splnením svojho záväzku. Dňa 13.12.2005 žalobca pri podpise odovzdávacieho protokolu nevzniesol ku kvalite a rozsahu vykonaného diela žiadne námietky, pričom v článku 10 zmluvy je jasne definovaný spôsob a postup pri uplatnení zodpovednosti za vady diela. Žalovaný poprel, aby ho žalobca osobne, či telefonicky kontaktoval za účelom uplatnenia vady vykonaného diela. Reklamáciu vykonal listom z 23.1.2006 a ten zaslal žalovanému až 20.4.2006. Žalobca sa neobrátil na žalovaného, aby odstránil vytýkanú vadu diela v záručnej dobe, ale dal si vykonať opravu iným dodávateľom, čím nepostupoval podľa čl. 10 zmluvy o dielo. Poukázal na to, že zmena diela bola uskutočnená na žiadosť žalobcu a s jeho súhlasom, dielo bolo funkčné a vada tvrdená žalobcom nebola neodstrániteľná, ani takého charakteru a rozsahu, aby odovzdané dielo nebolo funkčné a žalobca ho nemohol riadne užívať.

Tunajší súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 26.5.2008 a po zrušení veci uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 30.11.2009 rozsudkom zo dňa 5.5.2010 tak, že žalobu vždy zamietol. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli 1.8.2005 zmluvu o dielo v písomnej forme, že predmetom plnenia bola dodávka a montáž technológie kotolne a solárneho systému podľa projektovej dokumentácie za zmluvne dohodnutú cenu diela vo výške 490.000.- Sk s DPH, že miestom plnenia bol rodinný dom žalobcu na J. D. P. W. - W.j, že žalovaný ako zhotoviteľ diela mal podľa čl. 5 zmluvy splniť predmet zmluvy v termíne do 15.10.2005. V čl. 6 zmluvy účastníci zakotvili záväzky objednávateľa podmieňujúce plnenie zmluvy, kedy žalobca ako objednávateľ mal v termíne do 15.9.2005 zabezpečiť stavebnú pripravenosť objektu a upovedomiť o tom zhotoviteľa. V rámci stavebnej pripravenosti sa zaviazal poskytnúť elektrickú prípojku pre rozvádzač v kotolni, vodovodnú prípojku, prípojku plynu a pripojenie na elektrickú energiu, vodu a plyn počas realizácie diela bez úhrady. V článku 11 zmluvy účastníci dohodli ako sankcie zmluvné pokuty tak, že v prípade nedodržania termínu odovzdania diela žalobca bol oprávnený požadovať od žalovaného zmluvnú pokutu vo výške

2 % z hodnoty plnenia za každý deň omeškania. Taktiež mal možnosť od zmluvy odstúpiť v prípade, že žalovaný nezačne realizovať dielo do 15.9.2005 a v tom prípade sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000.- Sk a vrátiť zálohu v plnej výške do 20.9.2005 pod následkom zaplatenia úroku vo výške 0,5 % za každý deň omeškania. Účastníci si v článku 10 zmluvy dohodli zodpovednosť za vady a záruky, podľa ktorých žalobca mal všetky pripomienky ku kvalite diela a zjavné vady uviesť v preberacom protokole a žalovaný sa zaviazal odstrániť vady diela do 10 dní od ich uvedenia v preberacom protokole. Na montážne práce a dodaný materiál poskytol žalovaný ako dodávateľ záručnú dobu 24 mesiacov dňom riadneho odovzdania a prevzatia diela, ku ktorému došlo 13.12.2005, o čom svedčí odovzdávací protokol, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu za dodávku ústredného vykurovania na stavbe rodinného domu Diamant faktúrou č. 012006 zo dňa 13.4.2006 so splatnosťou 27.4.2006 v celkovej výške 568.400.- Sk a faktúrou č. 02206 z 18.4.2006 so splatnosťou 2.5.2006 opravu ústredného vykurovania na stavbe domu vo výške 152.344.- Sk. Na pokus o zmier reagoval žalovaný cestou svojho právneho zástupcu s tým, že nárok žalobcu považoval za neopodstatnený.

Z listín predložených žalobcom súd zistil, že H. X. - X.n ako dodávateľ fakturoval žalobcovi za prerobenie ústredného vykurovania na stavbe jeho domu cenu 147.344.- Sk faktúrou č. 29/2006 z 30.3.2006 a dodávateľ Imrich Y. - N. faktúrou č. 060019 z 10.4.2006 fakturoval žalobcovi za úpravu rozvodov ÚK a únik napájacej vody zo systému čiastku 15.864.- Sk. Žalobca písomne listom z 23.1.2006 reklamoval u žalovaného, že vo vykurovanom objekte nie je možné dosiahnuť požadované teploty, avšak neuplatnil voľbu zodpovednostného práva, čo malo za následok zánik tohto práva, ku ktorému súd bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti s poukazom na to, že pokiaľ si občan uplatnil u organizácie právo

zo zodpovednosti za vady a organizácia mu nevyhovela, mohol sa domáhať svojho práva na súde vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo u organizácie uplatnilo. Nakoľko žalobca si neuplatnil pri vytknutí vady konkrétne právo zo zodpovednosti za vadu, aj keď tak urobil v záručnej dobe, nezačala mu plynúť ani lehota na uplatnenie práva na súde. Ak žalobca ako objednávateľ iba vadu reklamoval (vytkol) a neuplatnil si konkrétne právo zo zodpovednosti za vady zhotoveného diela u žalovaného, nedošlo k riadnemu uplatneniu práva. V prvom rade objednávateľ má právo na bezplatné odstránenie vady pri odstrániteľnej vade, ako tomu bolo v danom prípade, čo žalobca nerealizoval, ale reklamovanú vadu si dal odstrániť u iného dodávateľa namiesto žalovaného ako zhotoviteľa. Iba pri neodstrániteľnej vade by žalobca mal právo na zrušenie zmluvy alebo primerané zníženie ceny. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že išlo o vadu odstrániteľnú, ktorú žalobca aj odstraňoval prostredníctvom H. X. a že žalobca v konaní nepreukázal vadu úniku napájacej vody, ani jej reklamáciu u žalovaného,pričom neuplatnil si ani u tejto vady konkrétne zákonné právo zo zodpovednosti za vady, aj keď tieto práva vyplývajú priamo zo zákona.

V prejednávanej veci súd právne vec posúdil tak, že ide o zodpovednosť za vadu, ktorá sa vyskytla po prevzatí veci v záručnej dobe (tzv. záručná zodpovednosť), vychádzajúc zo skutkového stavu, keď žalovaný ako zhotoviteľ dielo dokončil a odovzdal žalobcovi 13.12.2005, do zhotovenia diela žalobca neodstúpil od zmluvy, ale reklamoval vadu, že po spustení vykurovacieho systému nebolo možné v objekte dosiahnuť predpísané teploty, následne pre nedôveru k žalovanému opravu technológie kotolne a solárneho systému objednal u H. X. - X.. L. J. N.. O. W. Z.a chybu pri montáži vykurovacieho systému považovala nedodržanie rozdielnych teplôt vykurovacieho

média pre radiátorový a podlahový okruh. Pred súdom ako svedkyňa vypovedala, že spojenie vykurovacieho systému do jedného okruhu sa vykonalo po vzájomnej dohode účastníkov konania, t.zn., že zmena projektu bola vykonaná so súhlasom žalobcu, aj keď žalobca to popieral v konaní a tvrdil, že viackrát ústne reklamoval u žalovaného nedosiahnutie požadovanej teploty vo vykurovacom systéme. Pracovníci žalovaného aj prestavovali kotol, ale systém podľa žalobcu nefungoval, lebo nemohol regulovať teplotu na termostate kotla. Následne odobral žalovanému kľúče od stavby, zavolal servisného pracovníka z A. L.. Y. a ten zistil, že systém nie je zhotovený podľa projektu, čo bolo uvedené v správe projektantky N.. O.. Žalobca si zabezpečil odstránenie vady funkčnosti vykurovacieho systému inou firmou, ktorá po odstránení vady vykurovací systém sfunkčnila. Žalobca si nebol vedomý nesplnenia svojich povinností podľa zmluvy o dielo v rámci stavebnej pripravenosti. Na tieto okolnosti súd vypočul navrhnutého svedka Jozefa Staša, ktorý pred súdom vypovedal zmätočne čo sa týka existencie prípojok na stavbe domu v rámci stavebnej pripravenosti, keď najprv tvrdil, že prípojky neboli a zo strany žalovaného bolo meškanie s prácami z dôvodu, že neboli prípojky, potom tvrdil, že boli na stavbe prípojky skôr, ako nastúpili kúrenári na práce. U. H. X. vypovedal, že kúrenie nebolo zhotovené podľa projektu, lebo bolo napojené na jednu vetvu a nie na dve vetvy, že niečo bolo napojené a niečo nebolo a čo bolo zlé, to on opravil. Zo svedeckej výpovede N. Y. vyplynulo, že žalobca ho žiadal nastaviť kotlovú reguláciu a napojiť radiátor zo steny, nie z podlahy, preto svedok prerobil prívody a odstránil únik vody. Systém vykurovania bol podľa neho funkčný aj bez zmeny rozvodov z podlahy do steny a išlo len o estetické hľadisko, kedy zmena prívodov nezlepšila funkčnosť systému.

Pokiaľ ide o formuláciu zmluvy o dielo v časti zmluvnej pokuty, svedok L. J. vypovedal, že bol prítomný pri vyhotovení zmluvy, že návrh zmluvy bol mailom zaslaný žalobcovi a obsah zmluvy vypracoval svedok spolu so žalovaným, tú zmluvu potom vytlačil žalobca a podpísali ju pri osobnom stretnutí, že pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, dohodli sa na 0,025 % za každý deň omeškania a nie je pravdou, aby si dohodli pokutu 2% denne a zrejme to žalovaný pri podpise zmluvy prehliadol Termín dokončenia dodávky a montáže kúrenia žalovaným nebol dodržaný z dôvodu nezabezpečenia stavebnej pripravenosti žalobcom, keďže nebola zhotovená prípojka elektriny,vody, ani plynová prípojka, ktorá bola zhotovená až po ukončení ich prác, z toho dôvodu vykurovací systém nemohli spustiť do riadnej prevádzky, keď nemali plyn, vyskúšali systém a ten bol funkčný a žalobca nič nenamietal. Každú zmenu projektu IB., O. W.onzultovali so žalobcom a akceptovali jeho zmenu umiestnenia rozdeľovača. V dome bol únik tepla cez otvorené nepodmurované vrchné časti domu, ktorý nebol dokončený. Žalovaný na reklamáciu žalobcu ohľadom nízkej teploty v dome sa dostavil na miesto, ale žiadne vady systému nezistil a inú vadu resp nefunkčnosť

systému žalobca nereklamoval. Svedok potvrdil tvrdenie žalovaného, že zmena projektu, aby celý vykurovací systém bol na jeden okruh, bola realizovaná žalovaným na požiadanie žalobcu.

Z výpovedí svedkov Y. V. H. T. T. vyplynulo, že kúrenie zhotovili podľa projektu na jeden okruh, na stavbe nebola elektrina, ani voda, ktorej rozvody po dome zhotovili samy a plynová prípojka bola zhotovená až po ukončení kúrenia, kedy kotol spustili a bol funkčný. Nikto ich nevyzval na odstránenie vád kúrenia, ktoré bolo po dokončení funkčné. Svedkovia Š., Y. H. Y. P. - murári na dome žalobcu uviedli, že prípojka plynu na dome bola zhotovená neskôr a prípojku elektriny a vody robili oni v čase vymeriavania stavby. Nevedeli sa vyjadriť k vade kúrenia.

Ďalším dokazovaním súd zistil zo správy SPP distribúcia, a.s. z 31.3.2008, že plynová prípojka pre RD žalobcu bola zrealizovaná a napustená plynom dňa 4.10.2005. odberné plynové zariadenie bolo zrealizované dňa 3.11.2005. Podľa správy Východoslovenskej energetiky, a.s. pripojenie odberného miesta elektriny u žalobcu bolo zrealizované 17.6.2005.Vodovodná prípojka RD žalobcu bola zriadená 29.6.2005, čo súd zistil zo správy Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo 14.4.2008. Zo stavebného denníka predloženého žalobcom vyplynulo, že v popise prác dňa 17.6.2005 sa uvádza prípojka elektriky, dňa 29.6.2005 napojenie vody.

Súd vyvodil z dokazovania záver, že žalobca nedodržal zákonný postup pri reklamácii zhotoveného diela, keď pri odstrániteľnej vade nepožadoval bezplatné odstránenie vady u žalovaného, ale neúčinne zrušil zmluvu (nakoľko jeho prejav odstúpenia od zmluvy sa nedostal do dispozičnej sféry žalovaného ) a vadu odstrániteľnú žiadal odstrániť u iného subjektu, pričom v konaní nepreukázal, aby išlo v danom prípadne o väčší počet vád, ako to tvrdil, pre ktoré nemohol vec riadne užívať a aby aj z toho dôvodu mu vzniklo právo na zrušenie zmluvy. Pri vytknutí vady 23.1.2006 neuplatnil voľbu zodpovednostného práva a tak dôvodom neplatnosti uplatnenia práva v tomto prípade bola aj neurčitosť právneho úkonu, t.j. voľby práva na strane žalobcu. Omeškanie stavebnej pripravenosti na strane žalobcu, pokiaľ ide o plynovú prípojku, malo za následok posun v termíne splnenia zmluvy zhotoviteľom, preto omeškanie na strane objednávateľa nemôže mať za následok omeškanie s nedodržaním termínu odovzdania diela na strane žalovaného ako zhotoviteľa, z čoho nemôže napokon žalobca vyvodzovať svoj nárok na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. 11 zmluvy.

Proti obom rozsudkom súdu I. stupňa podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.11.2009 sp. zn. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu, vyplývajúci zo zodpovednosti za vady, ten označil aj odvolací súd za nezodpovedajúci zákonu. Konštatoval, že žalobca ako spotrebiteľ neoznačil svoj nárok náležite, že mohol stratiť dôveru k žalovanému, ale v takom prípade by miesto odstránenia vady kvôli viackrát bezúspešnému opakovanému pokusu žalovaného mohol si vady odstrániť a žiadať náhradu škody v cene tohto odstránenia iba v prípade, že by platne zrušil zmluvu podľa ust. § 648 ods. 2 Obč. zákonníka. Ak v odvolaní formuluje svoj nárok žalobca v zmysle náhrady škody bez zrušenia zmluvy, odvolací súd poukázal na to, že ide zrejme o márny pokus, ktorý je naviac nezákonný. Odvolací súd teda považoval nárok žalobcu v tejto časti za nezákonný pre nedodržanie zákonného postupu podľa cit. ust. .

Súd v rámci doplnenia dokazovania vypočul svedka Ladislava Urdu, ktorý potvrdil, že vykonal tlakovú skúšku rozvodu plynu v RD žalobcu 18.9.2005 a v ten deň spísal aj odbornú skúšku plynového zariadenia a zápis o tlakovej skúške. Doklad o odbornej skúške vystavil rovnakého obsahu aj 3.11.2005 len na požiadanie dodávateľa Bujňáka, ktorý stratil pôvodný doklad o tlakovej skúške. Jednalo sa však o rozvod plynu od plynomeru po spotrebiče plynu a nemalo to súvis s plynovou prípojkou, ktorú zabezpečujú plynárne. Či bola na stavbe RD plynová prípojka v čase, keď tam bol, svedok si nepamätal. Ani doplnením dokazovania nebolo v konaní preukázané, aby žalobca uplatnil včas a riadne právo zo zodpovednosti za vady u žalovaného. Nesporne žalovaný ako zhotoviteľ dielo vykonal a žalobca ako

objednávateľ potvrdil jeho prevzatie svojim podpisom v odovzdávacom protokole dňa 13.12.2005, v ktorom nie sú uvedené žiadne vady diela pri jeho prevzatí.

V zmluve o dielo v čl. 10 si účastníci jasne definovali spôsob a postup uplatnenia zodpovednosti vád diela, keď žalobca ako objednávateľ zjavné vady mal uviesť v preberacom protokole s tým, že k prevzatiu diela dôjde až po úplnom odstránení týchto vád, ktoré žalovaný mal odstrániť do 10 dní od dátumu ich uvedenia v preberacom protokole. Žalobca do zhotovenia diela neodstúpil od zmluvy, v záručnej dobe síce reklamoval (vytkol) vadu dodávky vykurovacieho a solárneho systému (nemožnosť dosiahnuť požadované teploty) písomnou reklamáciou z 23.1.2006, ktorú až 20.4.2006 žalovanému doručil, avšak neuviedol, aké právo z dôvodu reklamovaných vád si uplatňuje u vytknutej vady. V prvom rade objednávateľ má právo na bezplatné odstránenie vady pri odstrániteľnej vade, ako tomu bolo v danom prípade, avšak žalobca ním reklamovanú a vytknutú vadu si dal odstrániť u iného subjektu a nedožadoval sa toho u žalovaného ako zhotoviteľa diela. V súlade s ust. mal právo žalobca zrušiť zmluvu pri neodstrániteľnej vade, ak by bránila riadnemu užívaniu veci a tiež mal právo zrušiť zmluvu pri odstrániteľnej vade (ako to bolo v prejednávanej veci), ak pre opätovné vyskytnutie vady po oprave alebo väčší počet vád nemohol by vec riadne užívať. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby vada vytknutá žalobcom bola neodstrániteľná, lebo ako sa preukázalo, odstraňoval ju prostredníctvom H. X.. Súčasne žalobca uvádzal ďalšiu vadu spočívajúcu v úniku napájacej vody z vykurovacieho systému, ktorú odstránil N. Y. - N., ale v konaní nepreukázal, aby túto vadu úniku napájacej vody vôbec u žalovaného reklamoval, aby táto vada vznikla konaním žalovaného a aby uplatnil si u tejto vady príslušné právo zo zodpovednosti za vady. t.j. čo žiada z titulu zodpovednosti za vady. Riadne neuplatnenie práva zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe má za následok zánik tohto práva, ku ktorému súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Žalovaný nezodpovedá ani za vady veci, ktoré nevznikli v dôsledku poskytnutej služby. Vada poskytnutej služby musí mať svoj pôvod v zmluvnom základe a žalovaný nezodpovedá za vady, ktoré nevznikli v dôsledku poskytnutej služby. Taktiež v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, aby množstvo a rozsah vád bol taký, že nemohol dielo riadne užívať, nakoľko hodnoverne bolo preukázané iba reklamovanie nedosiahnutia požadovaných teplôt vo vykurovanom objekte, a nie reklamácia akýchkoľvek ďalších vád.

Žalobca tým že nedodržal zákonný postup pri reklamácii zhotoveného diela, keď pri odstrániteľnej vade nepožadoval bezplatné odstránenie vady u žalovaného, ale neúčinne zrušil zmluvu (nakoľko jeho prejav odstúpenia od zmluvy sa nedostal do dispozičnej sféry žalovaného ) a vadu odstrániteľnú žiadal odstrániť u iného subjektu, nemá nárok na náhradu vynaložených nákladov na odstránenie vady.

V súlade s právnym zhodnotením tohto nároku žalobcu odvolacím súdom v uznesení zo dňa 27.2.2012 sp.zn. žalobca v tejto časti vzal počas konania žalobu späť, s ktorým späťvzatím prejavil žalovaný súhlas, preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.056,89 eur s prísl. titulom náhrady nákladov na odstránenie vád diela zastavil v súlade s ust. ods, 1,2

V odvolaní proti rozsudku, aj v rámci doplňovania dokazovania pred súdom I. stupňa žalobca poukázal na to, že meškal s odovzdaním iba plynovej prípojky, ktorú zhotoviteľ potreboval až ku dňu dokončenia diela vykurovacieho systému na skúšanie jeho funkčnosti 19 dní, pričom žalovaný bol oproti omeškaniu žalobcu v omeškaní s odovzdaním diela - vykurovacieho systému po dobu 57 dní, čo je zjavný nepomer.

Odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia zo dňa 30.11.2009 považoval rozhodnutie tunajšieho súdu o zmluvnej pokute za nepresvedčivé. Za potrebné považoval predovšetkým objasniť otázku zavinenia porušenia zmluvy žalovaným a v prípade, že sa zistí, že je žalovaný povinný platiť zmluvnú pokutu, či táto pokuta je primeraná. Poukázal na ust. , z hľadiska ktorého je treba preskúmať dohodu účastníkov o zmluvnej pokute, uzavretú pred 1.,1.2008, nakoľko cit. ust. v znení zák. č sa vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou cit. zákona, a to v súlade s ust. cit. zákona, kedy neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na

hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zároveň citoval ust. , podľa ktorého ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Konštatoval, že ak súd opätovne dospeje k záveru, že nebola splnená náležitosť vzniku nároku na zmluvnú pokutu, a to porušenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa diela, túto okolnosť musí preskúmateľným spôsobom odôvodniť. Ak tunajší súd dospeje k záveru, že je dôvod na priznanie zmluvnej pokuty, potom bude potrebné, aby sa zaoberal aj jej výškou. Rovnako hodnotil aj v uznesení z 27.2.2012, že ak je dôvod na priznanie zmluvnej pokuty, bude potrebné sa zaoberať aj jej výškou. Taktiež úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o náhrade trov konania.

V zmysle ust. tunajší súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v naznačenom smere postupoval pri posúdení nároku na zmluvnú pokutu, uplatnenú žalobcom za porušenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa.

V článku 11 bod 11.1. účastníci v zmluve o dielo dohodli, že v prípade nedodržania termínu odovzdania diela (15.10.2005) je objednávateľ oprávnený požadovať od zhotoviteľa úhradu zmluvnej pokuty vo výške 2 % z hodnoty plnenia za každý deň omeškania, v súlade s ust. , písomne ako sankciu.

Súd pri posudzovaní zavinenia na strane žalovaného pri nesplnení dohodnutého termínu odovzdania diela (15.10.2005) považoval za preukázané v konaní z výsluchu viacerých svedkov N.. O., J., V. H. T., že žalovaný vykurovací systém zmontoval podľa zmeny projektu (namiesto dvoch vykurovacích obvodov jeden okruh) po dohode so žalobcom, nie z vlastného rozhodnutia, že žalobca ako objednávateľ mal dodatočné požiadavky k zmene predmetu plnenia, t.j. k rozsahu a spôsobu vykonávania diela, keď sám si vymienil zmenu projektu a žalovaný posúdil, že požiadavka žalobcu nebráni riadnemu zhotoveniu diela. Z tohto je zrejmé, že aj vykonávané zmeny diela podľa požiadaviek žalobcu mali za následok posun pri odovzdaní diela. Hodnotiac okolnosti, ktoré mali za následok posun v termíne splnenia zmluvy žalovaným ako zhotoviteľom, súd vzal do úvahy, že žalobca ako objednávateľ mal zabezpečiť stavebnú pripravenosť objektu podľa zmluvy v termíne do 15.9.2005 ( čl.6 bod 6.1 ), čo však preukázateľne nesplnil, čím sám porušil podmienky zmluvy. Svedčí o tom obsah predloženého stavebného denníka, aj správa SPP, a.s., o čase realizácie plynovej prípojky, podľa ktorej odborná skúška plynového zariadenia bola vykonaná až 3.11.2005, keďže ide o kompetentný subjekt, ktorý sám konštatoval realizáciu plynovej prípojky v zmysle platných noriem a zákona až 4.10.2005 a napokon aj výsluchy svedkov potvrdili, že plynová prípojka na RD žalobcu bola realizovaná až po ukončení prác žalovaným. Omeškanie stavebnej pripravenosti na strane žalobcu, pokiaľ ide o plynovú prípojku ( tlaková skúška p. Urdu 18.9.2005 nemala súvis s plynovou prípojkou), malo tiež za následok posun v termíne splnenia zmluvy zhotoviteľom, keďže išlo o záväzok žalobcu ako objednávateľa podmieňujúci plnenie zmluvy. Omeškanie v stavebnej pripravenosti na strane objednávateľa malo preto podľa názoru súdu objektívne za následok posun v termíne splnenia

zmluvy zhotoviteľom o 19 dní. Takto si do zmluvy účastníci sformulovali následky omeškania ( bod 6.1. čl. 6), preto ak žalobca stavebne stavbu nepripravil do 15.9.2005, ako podľa zmluvy mal, z toho možno vyvodiť, že omeškanie samotného žalobcu s odovzdaním plynovej prípojky trvalo po dobu 19 dní, čo nemožno pripísať na vrub omeškania žalovaného, ale zohľadniť pri posúdení celkovej doby omeškania žalovaného.

Žalovaný v rámci doplnenia dokazovania na preukázanie skutočnosti, že nezavinil porušenie povinnosti dokončiť dielo do 15.10.2005, tvrdil, že nemohol dielo dokončiť včas z dôvodov na strane jeho poddodávateľov diela, čo ale nevedel žiadnym relevantným spôsobom preukázať pre odstup času a fakticky uznal pred súdom, keď pripustil, že meškal s termínom dokončenia diela po dobu 39 dní, avšak namietal výšku dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá je podľa neho v rozpore s platnou legislatívou a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo a zmluvnú pokutu primerane znížil s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, s poukazom na rozsudok KS v Nitre sp.zn. zo dňa 13.10.2010.

Súd na základe uvedených dôvodov považoval v konaní za rozhodujúce, že ak bolo preukázané v konaní omeškanie objednávateľa so stavebnou pripravenosťou po dobu 19 dní (od 16.9.2005 do 4.10.2005), nemôže to mať za následok omeškanie zhotoviteľa v tomto časovom intervale, pretože tieto sa navzájom vylučujú. V konaní bola splnená podstatná náležitosť na vznik nároku na zmluvnú pokutu. Nebolo žiadnym hodnoverným dôkazom zo strany žalovaného, ktorého v tom smere zaťažovalo dôkazné bremeno, preukázané, aby žalovaný odovzdanie diela po termíne 3.11.2005 nezavinil, preto došlo k vzniku nároku na zmluvnú pokutu žalobcovi za dobu omeškania žalovaného po dobu zostávajúcich 39 dní ( od 4.11.2005 do 13.12.2005).

V článku 11.bod11.1.až 2. zmluvy o dielo účastníci dohodli, že v prípade nedodržania termínu odovzdania diela je objednávateľ oprávnený požadovať od zhotoviteľa úhradu zmluvnej pokuty vo výške 2 % z hodnoty plnenia za každý deň omeškania.

Žalovaný ako dlžník potvrdil pred súdom, že zmluvnú pokutu sám sformuloval do zmluvy o dielo, ale že zmluvná pokuta mala byť vo výške 0,2 % denne z ceny dodávky a len žalobca zrejme upravil výšku zmluvnej pokuty na 2% denne, čo pri podpise zmluvy žalovaný prehliadol. Súd posúdil z obsahu zmluvy, že žalovaný vedel vopred o obsahu zmluvy, ktorú nakoniec podpísal.

Podľa ust., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust., ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Záväzok zo zmluvnej pokuty je akcesorickým záväzkom. Musí nutne existovať zaistená povinnosť, aby bolo možné vôbec uvažovať o jej porušení a až potom vzniká právo na úhradu

zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta prestavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ svoju zmluvnú povinnosť nesplní, vznikne mu povinnosť uhradiť dojednanú pokutu. Účastníci si v zmluve dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti odovzdať dielo v termíne do 15.10.2005, a to vo výške 2% denne z hodnoty plnenia ( čl. 11. zmluvy), teda došlo k dohode o zmluvnej pokute v písomnej forme, pokuta bola určená nie pevnou sumou, ale vyjadrením v percentách. V danom prípade žalovaný ako dlžník mal odovzdať dielo v dohodnutom termíne a jeho nesplnenie bolo sankcionované pokutou. Žalovaný neodovzdal predmet diela včas v dohodnutej lehote do 15.10.2005 a nepreukázal v konaní, ako bolo vyššie uvedené, že nezavinil porušenie zmluvnej povinnosti po dobu omeškania s termínom odovzdania diela , t.j. za 39 dní, preto si žalobca oprávnene uplatnil zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie tejto zmluvnej povinnosti .

Podľa ust. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Súd „môže" právo moderácie využiť vtedy, ak budú k tomu splnené podmienky pre zníženie a v závislosti na okolnostiach nesplnenia zaistenej povinnosti. Ide vlastne o vonkajší zásah do platne vzniknutých zmluvných vzťahov účastníkov, ktorí sú v prvom rade pánmi svojich zmlúv a sami si svoje práva a povinnosti zakladajú. Základnou podmienkou využitia práva k zníženiu dohodnutej zmluvnej pokuty súdom je, že bude o to požiadaný, ako to bolo v prejednávanej veci, kedy žalovaný požiadal súd o zníženie zmluvnej pokuty.

Zo skutkových okolností veci vyplynulo, že medzi účastníkmi ide o občiansko-právny, nie obchodno- právny vzťah, v ktorom sa preukázateľne žalovaný ako zhotoviteľ omeškal s termínom odovzdania diela. Súd skúmal primeranosť výšky dohodnutej zmluvnej pokuty vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Ide hlavne o pomer vplyvu nesplnenia povinnosti na veriteľa a vplyvu zaplatenia z toho výslednej pokuty na dlžníka. V danom prípade povinnosť odovzdať dielo v dohodnutom termíne už porušená bola, ide teda o reparáciu tým vzniklej škody žalobcovi. Žalobca nevedel sa vyjadriť, aká škoda mu vznikla odovzdaním diela zo strany žalovaného s omeškaním, tvrdil iba, že minimálne v tom je škoda, že nemohol ďalších dodávateľov penalizovať v súvislosti s náväznosťou stavebných prác. Ich výšku ale vyčísliť nevedel. Jeho právny zástupca bol toho názoru, že škoda vznikla žalobcovi tým, že montáž vykurovacieho systému vykonal žalovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou, porušil zmluvu a žalobca musel vynaložiť ďalšie finančné prostriedky na odstránenie vád diela, t.j. sumu 152.344 Sk, t.j. 5.056,89 eur.

Súd v súvislosti so škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi porušením pokutou zabezpečenej právnej povinnosti, uvádza, že žalobca mohol si vady odstrániť a žiadať náhradu škody v cene tohto odstránenia iba v prípade, že by platne zrušil zmluvu podľa ust. , ak formuluje svoj nárok žalobca ako náhradu škody bez zrušenia zmluvy, aj odvolací súd poukázal na to, že ide zrejme o márny pokus, ktorý je naviac nezákonný, čím považoval nárok žalobcu v tejto časti za nezákonný pre nedodržanie zákonného postupu podľa cit. ust. . V konaní nebolo preukázané, aby žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s neskorším odovzdaním diela zo strany žalovaného ( aj sám žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda vadným zhotovením diela, nie jeho opozdeným odovzdaním), z toho dôvodu nemožno primeranosť výšky zmluvnej pokuty v danom prípade porovnávať s výškou vzniklej

škody žalobcovi, ale možno ju len limitovať k významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti.

Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zo súdnej praxe je zrejmé (rozhodnutie NS SR ), že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Aj keď je zmluvná pokuta predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť zmluvnú pokutu v akejkoľvek výške, pretože dohoda musí byť v súlade s ust. , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto vždy od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutej zmluvnej pokuty je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi, pretože neprimerane vysoká zmluvná pokuta je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi.

Súd považoval dojednanú zmluvnú pokutu 2% denne ( 730 % ročne) za neprimerane vysokú, nápadne neadekvátnu hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti (k cene plnenia), preto ju znížil (moderoval) s využitím ustanovenia , lebo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Výška dojednanej zmluvnej pokuty je výrazne vysoká vzhľadom aj na jej dennú sadzbu ( sankcia takmer 10.000 Sk, resp. 331,94 eur denne). Zmluvná pokuta podľa musí byť určená tak, aby jej výška bola zistiteľná ku dňu porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú sa viaže. Nemusí byť v zmluve uvedená pevnou čiastkou, ale spôsob jej určenia v zmluve musí umožňovať vyčíslenie zmluvnej pokuty jednorazovou čiastkou v okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Určenie zmluvnej pokuty formou 2%

denne z hodnoty plnenia, t.j. zo sumy 490.000.-Sk by v prejednávanej veci činilo 9.800 Sk denne a za dobu 39 dní omeškania žalovaného by predstavovala 9.800 Sk x 39 dní , t.j. sumu 382.200 Sk, čo odporuje a je čiastočne neplatné podľa ust. . Dohoda o zmluvnej pokute odporuje podľa názoru súdu dobrým mravom vtedy, ak by už pri nepatrnom omeškaní dlžníka bola veriteľom požadovaná vysoká zmluvná pokuta. A o takýto prípad ide aj v danej veci. Celá vymáhaná pokuta vo výške 18.867,42 eur za 58 dní omeškania, t.j za menej ako 2 mesiace omeškania žalovaného s odovzdaním diela včas pri dennej sankcii 9.800.-Sk t.j. 568.400.-Sk v porovnaní s cenou diela 490.000Sk by bola značne neprimeraná a nezodpovedala by podľa názoru súdu hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Za primeranú súd považoval v danom prípade zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne z hodnoty plnenia, t. zn. zo sumy 490.000.-Sk x 0,2% denne = 32,53 eur denne ( 980 Sk denne, nie 9.800.-Sk) x 39 dní omeškania žalovaného, čo predstavuje sumu 1.268,67 eur tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, ktorú súd považoval za obvyklú pri obdobných zmluvných vzťahoch.

Na základe cit. zákonných ustanovení a vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty nad priznanú výšku zamietol pre rozpor s dobrými mravmi.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s ust. vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v konaní, po vyčíslení celkových trov konania účastníkmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).