Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_11C-53-2011.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Subarea
11C/53/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: I.. J. Q., bytom W. Č.. XXX, XXX XX Č. Q., zastúpený: JUDr. Miroslav Medveď, advokát, Medveďovo 1441, 976 52 Čierny Balog, proti odporcovi: Fond detí a mládeže v likvidácii, Pražská 11, Bratislava, IČO: 17 313 309, o náhradu mzdy vo výške 1.493,75,-EUR, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.493,75,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 1.493,75,-EUR od 22.7.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.211,06,-EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.4.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Žalobný návrh odôvodnil tým, že pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy od 1.2.1994 ako vedúci útvaru Čiernohronskej železničky (ďalej len "ČHŽ). Dňa 17.1.1995 navrhovateľovi odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom zo dňa 12.1.1995. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 8 Co 92/2006 na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.11.2005 č.k. 18C 62/1995 určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V dôsledku vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozsudkom súdu pracovný pomer trvá i naďalej. Už po vyhlásení rozsudku navrhovateľ listom zo dňa 21.7.2010 odporcovi oznámil, že žiada úhradu náhrady ušlej mzdy za 5 mesiacov (5 x 298,75,-EUR/9.000,-Sk) vo výške 1.493,75,-EUR/45.000,-Sk. Do dnešného dňa však odporca na výzvu nereagoval.
Odporca sa k žalobnému návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 7.11.2012 odporca uznal nárok čo do dôvodu a výšky vrátane príslušenstva a navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie.
Rovnako navrhovateľ na predmetnom pojednávaní súhlasil, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
Skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, a teda nebolo sporné, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy od 1.2.1994 ako vedúci útvaru Čiernohronskej železničky (ďalej len "ČHŽ). Dňa 17.1.1995 navrhovateľovi odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru pre
porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom zo dňa 12.1.1995. Navrhovateľ napadol neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobou na príslušnom súde. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 24.11.2005 č.k. 18C 62/95-233 žalobný návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 9.3.2010 č.k. 8Co 92/2006-297 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 12.1.1995 je neplatné. Odvolací súd mal za to, že stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom nenaplnil skutkovú podstatu zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny, s ktorou zákon spája právne následky v podobe výnimočnej sankcie - okamžitého zrušenia pracovného pomeru, a na rozdiel od súdu prvého stupňa uzavrel, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.5.2010. Navrhovateľ sa v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nedomáhal náhrady mzdy za obdobie od doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru do rozhodnutia súdov.
Z rozhodnutia odporcu o priznaní osobného ohodnotenia navrhovateľovi zo dňa 30.9.1994 vyplýva, že základný mesačný plat navrhovateľa bol v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru vo výške 7.300,-Sk a osobné ohodnotenie vo výške 1.700,-Sk, spolu 9.000,-Sk mesačne.
Dňa 21.7.2010 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyzval odporcu na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie 5 mesiacov v celkovej výške 1.493,75,-EUR (5 x 9.000,-Sk/298,75,- EUR = 1.493,75,-EUR).
Odporca na písomnú výzvu navrhovateľa nereagoval a požadovanú náhradu mzdy navrhovateľovi nevyplatil.
Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer sa môže rozviazať:
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým zrušením,
d) zrušením v skúšobnej dobe.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, organizácia môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy,
a) ak bol pracovník právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok alebo ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na šesť mesiacov,
b) ak pracovník porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom,
Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil organizácii, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak celkový čas, za ktorý by sa mala pracovníkovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť organizácie jej povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy pracovníkovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či pracovník bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. V podnikovej kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve možno tiež dohodnúť, že sa niektoré zložky mzdy s výnimkou zaručenej mzdy vyplatia v neskoršom výplatnom termíne, najneskôr však v dobe troch mesiacov po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Mzda a náhrada mzdy sa vypláca vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vyhláškou Federálneho ministerstva financií vydanou po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.
Podľa § 275 ods. 1,2,3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po prerokovaní s Federálnym ministerstvom financií
a) podľa zásad schválených vládou Slovenskej republiky ustanoví vyhláškou zisťovanie a používanie priemerného zárobku,
b) môže v odôvodnených prípadoch ustanoviť vyhláškou odchýlky od všeobecne platnej úpravy pre niektoré skupiny pracovníkov, najmä v súvislosti so zmenami v odmeňovaní alebo úpravami pracovného času.
Priemerným zárobkom pracovníka na pracovnoprávne účely sa rozumie priemerný hrubý zárobok, pokiaľ pracovnoprávne predpisy neustanovujú inak.
V prípadoch, keď sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku pracovníka, zisťuje sa tento zárobok z priemerného mesačného hrubého zárobku odpočítaním poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, príspevkov do fondu zamestnanosti a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb, vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre pracovníka v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.
Podľa § 17 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde účinného v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Do hrubej mzdy sa nezahŕňa mzda, ktorá je úplne alebo sčasti oslobodená od dane zo mzdy; to neplatí, ak ide o mzdu oslobodenú od dane zo mzdy
a) podľa medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia,
b) preto, že nedosahuje zdaniteľnú výšku,
c) poskytovanú nevidomým zamestnancom alebo členom záchranných zborov zriadených podľa osobitných predpisov pre rizikové pracoviská za činnosť pri záchranárskom zásahu.
Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Pri vzniku zamestnania v priebehu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka je rozhodným obdobím doba od vzniku zamestnania do konca kalendárneho štvrťroka.
Ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, prípadne ako priemerný denný (smenový) zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín (dní) pripadajúcich v roku na jeden mesiac.
Podľa ust. § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa ust. § 153a ods. 3 O.s.p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa ust. § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou čo do základu aj výšky (čo odporca potvrdil aj svojim podpisom v zápisnici z pojednávania), súd rozhodol s poukazom na ust. § 153a ods. 1 O.s.p. rozsudkom pre uznanie, preto súd uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.211,06,-EUR nasledovne:
I. Trovy právneho zastúpenia:
Tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci bola v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ( ďalej len "vyhláška") vo výške 71,37,-EUR bez DPH:
- prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom (2010) - (§14 ods.1 (a) vyhlášky ........71,37,-EUR + 7,21,-EUR (režijný paušál) + 14,93,-EUR (19% DPH)......93,51,-EUR
- pokus o zmier (2010) - (§14 ods.1 (b) , §14 ods. 8 vyhlášky ........71,37,-EUR + 7,21,-EUR (režijný paušál) + 14,93,-EUR (19% DPH)......93,51,-EUR
- písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej (spísanie žalobného návrhu dňa 1.4.2011) - (§14ods.1 (b) vyhlášky............ 71,37,-EUR + 7,41,-EUR (režijný paušál) + 15,76,- EUR (20% DPH)......94,54,-EUR
- 24.9.2012 - účasť na pojednávaní - (§14 ods.1 (c) vyhlášky......... 71,37,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál).................................................79,-EUR
- 7.11.2012 - účasť na pojednávaní - (§14 ods.1 (c) vyhlášky......... 71,37,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál).................................................79,-EUR
Trovy právneho zastúpenia s DPH (vrátane režijných paušálov) spolu:..............439,56,-EUR
II.
Advokátovi patrí aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní podľa § 15 a) vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002Z.z. o cestovných náhradách za 1 km á 0,312,-EUR.
Pri vzdialenosti Čierny Balog - Bratislava a späť to je 286 km x 2 (572 km), motorovým vozidlom Škoda Octavia ŠPZ Q. XXX J.. Cestovné za 1 km na pojednávanie dňa 24.9.2012 je 0,312,-EUR, ktoré pozostáva z amortizácie vozidla vo výške 0,183 EUR/km a z náhrady za pohonné hmoty vo výške 0,129 EUR/km. Priemerná spotreba benzínu Natural 95 v cene 1,581 EUR/l na 100 km je 8,17 l. Cena cestovného teda je 0,312 x 572 = 178,46,-EUR. Navrhovateľ si uplatnil aj parkovné vo výške 3,-EUR, čo preukázal výpisom o jeho zaplatení z registračnej pokladne.
Pri vzdialenosti Čierny Balog - Bratislava a späť to je 286 km x 2 (572 km), motorovým vozidlom Š. G. Š. Q. XXX J.. Cestovné za 1 km na pojednávanie dňa 7.11.2012 je 0,31,-EUR, ktoré pozostáva z amortizácie vozidla vo výške 0,183 EUR/km a z náhrady za pohonné hmoty vo výške 0,127 EUR/km. Priemerná spotreba benzínu Natural 95 v cene 1,56 EUR/l na 100 km je 8,17 l. Cena cestovného teda je 0,31 x 572 = 177,32,-EUR. Navrhovateľ si uplatnil aj parkovné vo výške 6,-EUR, čo preukázal výpisom o jeho zaplatení z registračnej pokladne.
Náhrada cestovného spolu: (178,46,-EUR + 3,-EUR + 177,32,-EUR + 6 EUR)....364,78,-EUR
III.
Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky. Jedna cesta z Čierneho Balogu do Bratislavy a späť trvá 16 polhodín. Náhrada za stratu času za polhodinu v roku 2012 - 12,71,-EUR, za 16 polhodín na pojednávanie dňa 24.9.2012 je strata času 203,36,-EUR, za 16 polhodín na pojednávanie dňa 7.11.2012 je strata času 203,36,-EUR. Spolu 406,72,-EUR.
Trovy celkom (I,II,III).......................1.211,06,-EUR.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Navrhovateľ si v rámci trov konania uplatnil aj súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 89,50,- EUR. Tento nárok súd neuznal, nakoľko navrhovateľ žiadny súdny poplatok neplatil, nakoľko predmetné konanie je od poplatkovej povinnosti na strane navrhovateľa oslobodené. Navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil ani s podaným žalobným návrhom, ani nebol súdom k jeho zaplateniu vyzvaný.
Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, od poplatku sú oslobodení
- navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru.
V predmetnom spore si navrhovateľ uplatňoval nároky (náhradu mzdy za 5 mesiacov) z neplatného skončenia pracovného pomeru, preto sa naň vzťahovalo osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Podľa §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, od poplatku sú oslobodení - Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa.
Podľa zákona č. 189/1993 Z.z. o Fonde detí a mládeže, Zriaďuje sa Fond detí a mládeže (ďalej len "fond"). Fond je právnická osoba a zapisuje sa do obchodného registra.
a) vykonáva správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vymedzeného týmto zákonom (ďalej len "majetok fondu") a používa ho na podporu činnosti v prospech detí a mládeže. Táto podpora sa uskutočňuje najmä na
1. rozvoj talentu detí a mládeže vo všetkých oblastiach vedy, techniky, umenia, telesnej kultúry a športu,
2. budovanie materiálno-technickej základne pre tvorivú činnosť detí a mládeže a ich vedecko-výchovnú činnosť,
3. projekty účelného a efektívneho využitia voľného času detí a mládeže, ako aj mladých rodín s deťmi,
4. zlepšenie sociálneho postavenia a podpory sirôt, detí z neúplných a rozvrátených rodín,
5. podporu zdravotne postihnutých detí a mládeže,
6. cestovanie, pobyty a stáže detí a mládeže v zahraničí za účelom spoznávania cudzích krajín a zlepšenia ich odborných a jazykových znalostí,
7. podporu vydávania detskej a mládežníckej tlače a kníh,
8. podporu občianskych združení so zameraním na starostlivosť o deti a mládež,
b) vykonáva ďalšiu podnikateľskú činnosť v súlade s týmto zákonom a za podmienok určených štatútom fondu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Správca štátneho fondu predkladá ministerstvu financií návrh rozpočtu štátneho fondu na príslušný rozpočtový rok, prehľad pohľadávok štátneho fondu a záväzkov štátneho fondu a návrh záverečného účtu štátneho fondu.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca je štátnym účelovým fondom, a je rovnako podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch od platenia súdnych poplatkov osobne oslobodený. Preto sa naň nevzťahuje povinnosť (v prípade jeho neúspechu v spore) uvedená v §2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch zaplatiť súdny poplatok namiesto úspešného navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie okrem odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie tohto rozsudku, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Bratislava I, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.