Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov: matka Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, pobytom R., otec H. X., nar. XX.XX.XXXX, pobytom R., o návrhu navrhovateľa: H. J., nar. XX.XX.XXXX, pobytom H. XXX/ XX, Z., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie navrhovateľa voči rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. - 71 zo dňa 15.12.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č. k. -71 zo dňa 15.12.2022 Okresný súd Prievidza (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľa na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Tento návrh navrhovateľ podal z dôvodu, že maloletý bol od 01.08.2017 v starostlivosti navrhovateľa a jeho manželky ako profesionálnych rodičov, starali sa o neho od 10 mesiacov veku až do ukončenia pracovného pomeru v Centre pre deti a rodiny M. (ďalej len „CDR“). Vyrastal v rodine s deťmi navrhovateľa, so svojimi súrodencami i s mal. Y., ktorú má navrhovateľ s manželkou v pestúnskej starostlivosti, pričom matka a otec sa o maloletého zaujímali len veľmi sporadicky. Prvostupňový súd poukázal na to, že u navrhovateľa možno konštatovať splnenie zákonných predpokladov (osobných, najmä zdravotných a osobnostných) na to, aby mu maloletý mohol byť zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, avšak uvedené nemožno konštatovať u jeho manželky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, nakoľko 5 maloletých detí, ktoré žili v profesionálnej náhradnej rodine u navrhovateľa uviedlo, že jeho manželka sa k nim nesprávala dobre a odmietli sa k nim vrátiť. CDR na základe vyjadrení detí podalo trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu páchaného na deťoch. Manželka navrhovateľa údajne používala neprimerané výchovné metódy, uprednostňovala svoje biologické deti, deti z CDR zastrašovala, zakazovala im o niektorých veciach hovoriť, pričom celkovo prostredie v domácnosti navrhovateľa na základe výpovedí detí nebolo možné považovať za harmonické. Hoci sa navrhovateľ s manželkou starali o mal. J. od jeho 10 mesiacov, teda nepochybne sa medzi nimi vytvorili citové väzby a maloletý ich považuje za svoju rodinu, vzhľadom na podané trestné oznámenie voči manželke navrhovateľa by zverenie mal. J. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa nebolo v záujme dieťaťa. Hoci trestné konanie nebolo ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu ukončené, za danej situácie manželka ako osoba, s ktorou navrhovateľ žije v domácnosti, spôsobom svojho života nezaručuje, že náhradná osobná starostlivosť bude vykonávaná v záujme dieťaťa.

Naproti tomu maloletý je v súčasnosti umiestnený v inej profesionálnej náhradnej rodine, kde je spokojný a dobre sa adaptoval na nové prostredie. Vo výroku II. prvostupňový súd vychádzajúc z (ďalej len „“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ tvrdiac, že psychologičky, ktoré vypočúvali deti žijúce predtým u nich v profesionálnej náhradnej rodine, nevedeli správne určiť mieru správnosti a opodstatnenosti tvrdení detí voči manželke navrhovateľa. Keďže do domácnosti chodievali neohlásené návštevy a taktiež biologickí rodičia detí ich mohli kedykoľvek navštevovať v domácnosti, podľa navrhovateľa kedykoľvek mohli uviesť, že sa im v domácnosti navrhovateľa niečo nepáči, čo sa nestalo. Daná situácia vznikla iba pre slovné nedorozumenie medzi manželkou a Y. K., ktorá bola zo strany manželky navrhovateľa opakovane upozornená na zlepšenie správania. Mal. Y. nahovorila deti na vyjadrenia voči manželke navrhovateľa, čo môže potvrdiť aj ich pestúnska dcéra Y.. Deti sa nikdy na nič nesťažovali, boli spokojné, aj keď by radšej žili so svojou matkou, čo považoval navrhovateľ za prirodzené. Ďalej poukázal na to, že mal. J. navštevujú v CDR dva razy v mesiaci a tento je šťastný, keď sa stretnú a chce sa vrátiť domov. Taktiež navrhovateľ s manželkou sú nešťastní, že mu toto nemôžu splniť. Preto zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti by bolo v súlade s najvyšším záujmom maloletého.

3. Navrhovateľ doplnil odvolanie podaním doručeným súdu 12.01.2023, v ktorom poukázal na to, že podal žiadosť o predčasný dôchodok, aj na vhodné bytové podmienky v rámci jeho rodinného domu. Opätovne zdôraznil citové väzby mal. J. k členom jeho rodiny. Navrhol, aby si súd vyžiadal vyjadrenie vyšetrovateľky, ktoré sa vedie voči manželke navrhovateľa. 4. K podanému odvolaniu sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť, napriek tomu, že navrhovateľ má vytvorené podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti maloletému vzhľadom na dokazovanie v rámci konania, ako aj neukončené vyšetrovanie, keď existujú pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia.

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka navrhovateľ uviedol, že kolízny opatrovník nemá možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a na základe toho posudzovať vhodnosť výchovného prostredia. Maloletý stále prejavuje záujem vrátiť sa do ich rodiny a pobyt v inej profesionálnej náhradnej rodine je už dlhodobý a pre neho nekomfortný. Svoju vôľu vyjadruje na každej návšteve navrhovateľa a jeho manželky.

6. Otec sa k podanému odvolaniu vyjadril v tom smere, že maloletý J. je u rodiny navrhovateľa od malička, majú medzi sebou pozitívne vzťahové väzby a ich výchovné prostredie považuje za vhodné. Žiadal, aby súd prihliadol k názoru maloletého J.. Hoc on sám nemá ako bezdomovec možnosť sa o nich postarať, nechce, aby sa dieťaťu ubližovalo. Podľa jeho názoru odobratím od rodiny navrhovateľa maloletý J. psychicky trpí.

7. K vyjadreniam navrhovateľa a otca kolízny opatrovník uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, avšak vzhľadom k tomu, že maloletý je na bývalých profesionálnych rodičov veľmi citovo naviazaný, bolo navrhovateľovi umožnené stretávať sa s ním aj mimo CDR, avšak bez možnosti prespávania. Poukázal na to, že konanie v trestnej veci voči manželke navrhovateľa bolo postúpené na priestupkové konanie.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“ v spojení s , ďalej len „CMP“), preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v spojení s rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa ust. , odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa , na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa veta prvá a druhá o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa a , maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. 10. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených týkajúcich sa náhradnej osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje jeho správnosť, pričom uvádza, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné:

11. Vzhľadom na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav považoval odvolací súd taktiež za preukázané, že navrhovateľ spĺňa stanovené osobnostné predpoklady pre náhradnú osobnú starostlivosť, avšak existujú pochybnosti o tom, či spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácnosti, a to najmä jeho manželky, dokáže zaručiť, že bude náhradná osobná starostlivosť vykonávaná v záujme maloletého dieťaťa. Splnenie tejto podmienky je nutné považovať za dôležité, pretože osoby žijúce s navrhovateľom v spoločnej domácnosti vedome alebo nevedome ovplyvňujú výchovu dieťaťa a svojím správaním ovplyvňujú stabilitu domáceho prostredia, jeho harmóniu a hodnotový systém. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania navyše vyplýva celková dominancia manželky navrhovateľa v rámci rodiny, pričom aj CDR M. vo svojej správe zo dňa 08.09.2022 poukazovalo na skutočnosť, že výchovný aspekt zabezpečovala v prevažnej miere manželka navrhovateľa.

12. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého z vykonaného dokazovania vyplývajú pochybnosti o vhodnosti výchovných pomerov v domácnosti navrhovateľa. Mal. deti Y. K., N. K., T. Y., R. Y. a W. Y., žijúce spolu s mal. J. do augusta 2022 u navrhovateľa a jeho manželky v rámci profesionálnej náhradnej rodiny (t. j. v ústavnej starostlivosti) vo svojich tvrdeniach poukazovali na neprimerané výchovné metódy manželky navrhovateľa, a to najmä na drobné fyzické tresty, krik, rozdielny prístup k náhradným deťom a vlastným biologickým deťom, zastrašovanie či celkový prístup poznačený dešpektom vo vzťahu k mal. deťom v náhradnej starostlivosti. Z ich vyjadrení vyplynulo, že ani vzťahy medzi navrhovateľom a jeho manželkou nie sú harmonické, táto sa dopúšťa násilia i voči nemu. Na základe tvrdení vyššie menovaných maloletých detí boli tieto odňaté z domácnosti navrhovateľa a jeho manželky.

13. Z rozhodnutia Okresného úradu v Trenčíne, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov (ďalej len „správny orgán“) číslo spisu OU-TN-OVVS2-2023/020424-007 zo dňa 23.08.2023, ktoré predložila odvolaciemu súdu v priebehu odvolacieho konania manželka navrhovateľa, vyplýva, že trestné konanie vedené v súvislosti s vyššie uvedeným obvinením bolo na základe uznesenia Krajského riaditeľstva policajného zboru Trenčín, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania pod č. ČVS: ORP-513/1-VYS-TN-2022 odstúpené 28.03.2023 postúpené na priestupkové konanie pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa a o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zo strany manželky navrhovateľa, ktorého sa mala dopustiť ako profesionálny náhradný rodič CDR M. úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním. Rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 23.08.2023 bolo priestupkové konanie podľa zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané.

14. Odvolací súd je v zmysle viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. V prejednávanej veci správny orgán priestupkové konanie zastavil pre nedostatok dôkazov o vine manželky navrhovateľa skonštatujúc, že postupoval v súlade so zásadou prezumpcie neviny, pretože vyhodnotením všetkých dôkazov v súhrne, ako i v jednotlivých súvislostiach nemohol dospieť k jednoznačnému záveru o vine obvinenej. Odvolací súd z uvedeného vyvodil záver, podľa ktorého v priestupkovom konaním síce nebola preukázaná vina manželky navrhovateľa, nie je však vylúčené, že k incidentom tak, ako ich opisovali maloleté deti, nedošlo. Inak by správny orgán priestupkové konanie zastavil podľa z dôvodu, že skutok sa nestal. Vzhľadom k tomu pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia navrhovateľa naďalej existujú, a preto odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky stanovené ust. pre zverenie mal. J. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa.

15. Odvolací súd považuje ďalej za dôležité poukázať aj na správu z psychologického posúdenia citových väzieb zo dňa 12.09.2022, podľa ktorej mal. J. (ani po 5 rokoch spolužitia od útleho veku maloletého) nemal k navrhovateľovi vytvorený žiadny citový vzťah - ani kladný, ani záporný, naopak objavili sa známky vychádzajúcich záporných citov voči nemu. Za hlavný objekt lásky považoval manželku navrhovateľa, ktorá bola pre neho primárnou opatrujúcou osobou a na ktorú bol najviac naviazaný; napriek tomu sa u neho aj voči nej objavili náznaky negatívnych citov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého maloletý síce mal väzby v domácnosti navrhovateľa, a to najmä k jeho manželke a pestúnskej dcére Y., avšak samotný navrhovateľ pre neho napriek rokom spolužitia dôležitú vzťahovú osobu nepredstavoval. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je predpoklad nadobudnutia silnej vzťahovej väzby medzi nimi do budúcna, ani keby bol maloletý zverený navrhovateľovi do náhradnej osobnej starostlivosti.

16. Odvolací súd ďalej prihliadol k tomu, že maloletý v novom prostredí u nových náhradných profesionálnych rodičov prosperuje; možno teda predpokladať, že sa novej situácii bez ďalšej traumatizácie prispôsobí. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na rozpory v názoroch medzi samotnými biologickými rodičmi maloletého, v rámci ktorých matka s náhradnou osobnou starostlivosťou navrhovateľa vzhľadom na výpovede ostatných detí nesúhlasila a naopak otec bol za to, aby bol maloletý ponechaný v dovtedajšom výchovnom prostredí. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku o d v o l a n i e nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).