Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/200/2011

Potvrdené rozhodnutím 8Co/121/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Q. X, občan SR, proti odporkyni: Q.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., H. XX, občan SR, zastúpená JUDr. Jaroslavom Veisom, so sídlom v Nitre, Štefánikova 22, o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/200/2011-79 zo dňa 7. novembra 2012, jednohlasne takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: I. Q., Q. č. X, XXX XX K., proti odporcovi: MUDr. S. H., bytom H. XXX, XXX XX K., zastúpená zástupcom: JUDr. Jaroslavom Veisom, Štefánikova 22, Nitra, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou podanou dňa 4.11.2011 sa navrhovateľka domáhala nemajetkovej ujmy od odporkyne vo výške 5.000,-eur, lebo nepriateľským správaním ohrozila jej vážnosť, dôstojnosť, v dôsledku čoho utrpela nemalú majetkovú aj nemajetkovú ujmu. Okrem toho žiadala ušlý zárobok na SZŠ včítane platieb nemocenského a sociálneho poistenia, verejné ospravedlnenie a návrat do práce na SZŠ.

Návrh odôvodnila tým, že odporkyňa je jej obvodnou lekárkou a predtým u nej pracovala ako zdravotná sestra. Uviedla, že odporkyňa prišla osobne do bytu jej rodičov a nútila ich, aby ju dali psychicky liečiť. Okrem toho sa kontaktovala na riaditeľstvo Strednej zdravotníckej školy v Nitre a telefonovala jej nadriadenej. Týmto jej správaním bola prinútená po mnohoročnom mobingu zo strany zamestnávateľa podpísať výpoveď. Uviedla, že Dr. W. ju prinútila ísť na psychiatrické vyšetrenie, hoci zákon jej to neumožňoval. Odporkyňa ju posielala po vyšetreniach, výsledok nerešpektovala a prinútila ju ísť k MUDr. I.. Uviedla, že odporkyňa nemala oznamovať zamestnávateľovi diagnózu, na ktorú sa pacient lieči a aj to, že z jej syna urobila mrzáka tým, že ho neodporučila k odborníkovi, ale k niekomu, kto si hrubo zanedbal povinnosť. Zanedbala aj starostlivosť o jej matku, nevšímala si jej zdravotné problémy, hoci k nej každý druhý mesiac chodila na predpis liekov.

Súd vyzval navrhovateľku na doplnenie jej podania, ktoré čiastočne doplnila. Uznesením zo dňa 4.1.2012 súd konanie o neplatnosti právneho úkonu, v časti náhrady ušlého zárobku, sociálneho, zdravotného poistenia a hodnoty stravných lístkov odmietol. Predmetom konania tak zostala ochrana osobnosti a nárok navrhovateľky na nemajetkovú ujmu 5.000 eur a ospravedlnenie pre všetky regionálne printové médiá v znení: Ospravedlňujem sa Mgr. I. Q. za to, že som ju obvinila zo psychiatrickej úchylnosti pred 8 rokmi, prišla som ju obviniť k rodičom domov, čím so znepríjemnila život jej rodičom. Od nich som žiadala, aby ju dali psychiatricky liečiť. Ospravedlňujem sa za to, že som viackrát telefonovala zamestnávateľovi na SZŠ v Nitre a oboznamovala ich so zdravotným stavom menovanej, čo viedlo k problémom v práci a jej následnému prepusteniu. Ospravedlňujem za to, že napriek tomu, že som mala k dispozícii nález psychiatričky Dr. R., ktorá potvrdila jej psychickú spôsobilosť pracovať ako učiteľka a

nástup do práce do konca septembra 2009, som ešte duplicitne od nej žiadala a prinútila ísť na ďalšie psychiatrické vyšetrenie a pripravila ju tým o prácu.

.

Navrhovateľka, vypočutá ako účastníka konania uviedla, že odporkyňa oslovila jej rodičov, keď priamo prišla do ich bytu asi okolo roku 2000 a neustále im hovorila, že ju majú dať psychiatricky liečiť, lebo ju vyhodia z práce. O tomto nátlaku zo strany odporkyne sa od rodičov dozvedela až po rokoch. Otec jej povedal aj to, že mu odporkyňa povedala, že ju majú dať liečiť, aby sa nestalo to, čo v G. S., keď tam vybuchol dom.

Uviedla, že v roku 2006 sa rozviedla, a veľmi zle znášala, keď jej jej manžel hovoril slová, ktorá použila pred odporkyňou. Pôvodne pracovala ako zdravotná sestra u odporkyne v rokoch 1985-1987 a veľmi si ju vážila aj ako človeka, aj ako odborníka, pomohla jej s deťmi pri ich zdravotných problémoch a aj jej a preto aj zostala u nej ako pacientka. V roku 1992 ukončila VŠ a pracovala ako učiteľka v Zdravotníckej škole v Nitre, kde učila ošetrovateľstvo. Dozvedela sa, že odporkyňa zavolala vtedajšej riaditeľke zdravotníckej školy U., že potrebuje psychiatrickú liečbu, čo malo byť v roku 2009. Odporkyňa bola ošetrujúcou lekárkou aj syna Q., ktorý mal psychické problémy a dodnes chodí k psychiatrovi. pričom vyčíta odporkyni to, že nezariadila náležitú liečbu synovi. Na jej žiadosť ho poslala k MUDr. O., z tejto ambulancie syn ušiel a nikto neskontaktoval políciu, v ten deň skočil z okna. Následne žiadala odporkyňu, aby zabezpečila liečbu synovi, pretože len ležal doma a fajčil, bol apatický. Odporkyni v tejto súvislosti vyčíta to, že keď syn odišiel z ambulancie MUDr. O., nikto nekontaktoval políciu, aby mu zabránili vykonať to, čo urobil.

Potvrdila, že sa následne v zborovni vyjadrovala, že MUDr. O. je vrah, a že si nesplnil svoje povinnosti. Syn mal po páde zlomeninu ramennej kosti, kostičiek na ruke, prepichnuté pľúca a má o 6 cm skrátenú končatinu. Po týchto vyjadreniach si ju predvolala už nová riaditeľka zdravotnej školy Y. W., ktorá jej povedala, že sa má dať liečiť a ak to čo najskôr neurobí, skončí s ňou pracovný pomer. Dávala jej 3 možnosti. Navrhovateľka išla k lekárovi - MUDr. R., ktorá ju vyšetrila a doporučila ukončiť PN. Nález priniesla odporkyni, ktorá trvala na tom, že sa musí sa dať vyšetriť MUDr. I.. MUDr. I. ju vyšetril rovnakým spôsobom, ako MUDr. R. a vydal posudok, že nie je schopná pracovať v zdravotníctve, školstve a viesť motorové vozidlá. Tento posudok odporkyňa osobne zaniesla policajtom a bol doručený aj jej zamestnávateľovi. Dr. W. jej povedala, že musí byť hospitalizovaná, bez toho nemôže učiť na škole. Takže sa musela ďalej ponižovať, I. ju liečiť nechcel, chodila MUDr. V., ktorá jej dala lieky na depresiu, ktoré mali na ňu zlé účinky a preto ich prestala užívať. Po pol roku bola na kontrole u MUDr. I. na doporučenie Dr. W., čo bol rozkaz, pričom jeho stanovisko sa nezmenilo a riaditeľka školy jej dala 3 možnosti, z ktorej jedna bola výpoveď a musela skončiť pracovný pomer výpoveďou dňa 4.5.2010. Potom začala pracovať v nemecky hovoriacich krajinách, kde boli s jej prácou spokojní. Výška majetkovej ujmy sa odvíja od jej kvalifikácie a jej príjmu, ktorý bol v tom čase nadštandardný.

Zástupca odporkyne poukázal na to, že si navrhovateľka pomýlila poradie vyšetrení. Najskôr bola u Doc. I. a to 8.9.2009 a potom u MUDr. R. dňa 21.9.2009, pričom poradie je dôležité. Uviedol, že zo správy Doc. I. je zrejmé, že navrhovateľka by sa mala liečiť a je tam konštatované, že pacient nie je spôsobilý riadiť motorové vozidlá a je nutné podať hlásenie na odňatie vodičského preukazu. Odporkyňa teda musela na základe tejto správy konať, nechala 3 mesiace navrhovateľke čas, aby sa preliečila a až po 3 mesiacoch došlo k rozhodnutiu o odňatí vodičského preukazu a to z 31.12.2009. Čiže Doc. I. stanovil navrhovateľke diagnózu. Odporkyňa chcela a chce pomôcť navrhovateľke, nemôže však niesť zodpovednosť za jej konanie. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka poslala odporkyni po žiakovi otvorený list, resp. v otvorenej obálke počas vyučovania, kde sa v podstate odporkyni vyhrážala a žiadala ju o zaplatenie dlhu exekútorovi a následne ju žiadala o zaplatenie dlhu voči Všeobecnej a Sociálnej poisťovni, Európskej poisťovni a pod. Žiadal žalobu zamietnuť.

Odporkyňa, vypočutá ako účastníčka konania, poprela, že by navštevovala rodičov navrhovateľky a nútila ich, aby ju dali psychiatricky liečiť. Jej pacientkou bola od roku 1991 aj matka navrhovateľky. Jeden krát navštívila rodičov navrhovateľky a to 2.1.2007, v súvislosti so synom navrhovateľky, ktorý bol tiež jej pacientom. V tom čase prišiel za ňou s tým, že sa jej zdal veľmi smutný a preto ho odporučila

MUDr. O., ktorého žiadala o vyšetrenie a vyjadrenie. MUDr. O. nie je jej priateľ, ale spolupracovník. Žiadala syna navrhovateľky, aby sa od neho ku nej vrátil, čo ale neurobil. Po skončení ambulantnej doby mala telefonát o tom, že syn navrhovateľky vyskočil z balkóna. Volala preto na čísla, ktoré mala od navrhovateľky, keďže ju predtým často stresovala rôznymi sms-kami, nedvíhala to a preto išla k jej rodičom a následne na ÁRO a zistila, že skutočne skočil z balkóna a bol hospitalizovaný. Poprela, že by sa poznala s bývalým manželom navrhovateľky. V roku 2011 jej volala navrhovateľka, že znovu chcel jej syn skočiť z okna. V tom čase už boli medzi nimi konflikty, napriek tomu nechcela nič zanedbať a išla do bytu navrhovateľky. Syn navrhovateľky poprel, že by mal úmysel skočiť z okna, navrhovateľka si čítala noviny, čo ju nahnevalo.

Uviedla, že v roku 2007 keď bol hospitalizovaný syn navrhovateľky na ÁRE ju neustále žiadala, aby zasiahla do liečby, lebo podľa nej liečba nebola správna, čo ale odmietla, lebo to nebola jej vec. Ďalej ju žiadala, aby oznámila policajtom to, čo si myslela, že to nebol pokus o samovraždu, ale že to bola vražda, čo tiež odmietla, lebo to nebolo v jej kompetencii.

Následne sa na predvolanie dostavil k nej syn navrhovateľky, s ktorým išla za MUDr. O., hoci to bežne nerobí a vtedy tam povedal, že mu matka tvrdí, že nie je chorý, že nemá brať lieky a že ho otec sotil z balkóna.

Ďalej uviedla, že ju navrhovateľka žiadala dať potvrdenie na prihlášku synovi na Strednú zdravotnú školu, pričom na doporučenie psychiatričky mu ho nedala. Nasledujúci deň jej žiak navrhovateľky priniesol do ambulancie list, ktorý nebol zalepený, a žiak potvrdil, že list čítal. Považovala to za vrchol drzosti a zavolala riaditeľke zdravotníckej školy Dr. W. a vysvetlila jej, čo sa udialo. O diagnóze navrhovateľky s ňou nehovorila. Zrejme v rámci šetrenia tejto udalosti potom riaditeľka vyžadovala od navrhovateľky odborné vyšetrenie. Navrhovateľka bola vyšetrená Doc. I., tento navrhol liečbu aj hospitali-zácii, ktorú ale ona negovala a dala sa vyšetriť psychiatričke MUDr. R., ktorá zrejme nevedela, o čo všetko v tejto veci ide. Nie je pravdou, že by ju posiela po ďalších vyšetreniach. Navrhovateľka sľubovala, že sa bude liečiť, potom to odmietla.

Svedkyňa Dr. O. U., uviedla, že keď vykonávala funkciu riaditeľky Strednej zdravotnej školy v Nitre, nemala žiadne problémy s navrhovateľkou. Neboli jej známe žiadne okolnosti, pre ktoré by nemala vyučovať. Navrhovateľka učila na škole ako odborná učiteľka, bola dobrá učiteľka, z praxe. Svedkyňa bola vo funkcii do roku 1992, v trvaní 17 rokov, teraz je už 3 roky doma.

Potvrdila, že jej jedenkrát odporkyňa volala a chcela ju informovať o navrhovateľke. Uviedla, že to bol asi predposledný alebo posledný deň, kedy bola vo funkcii. Odporkyni povedala, že ak niečo má, nech to predloží písomne na riaditeľstvo školy. Snažila sa rozhovor čím skôr ukončiť, pretože jej to nebolo príjemné. Povedala navrhovateľke, že tento telefonát od odporkyne mala. Uviedla, že odporkyňa jej nepovedala, že navrhovateľka potrebuje psychiatrickú liečbu, odporkyňa spomenula liečbu, ale nie psychiatrická, nevedela o akú liečbu ide. Na obsah telefonátu si presne nespomínala, vtedy končila funkciu, bola sústredená najmä na to, aby dala veci do poriadku a spomenula si, že padlo slovo liečba.

Svedkyňa X. B., matka navrhovateľky uviedla, že chodievala k odporkyni ako pacientka. Občas, keď tam prišla, mala poznámky na jej dcéru najmä, že jej posielala sms-ky, pričom vedela, že dcéra jej posiela nejaké sms-ky, ale všetky nečítala. Vie, že tieto sa týkali požiadaviek dcéry na odporkyňu ohľadom liečby jej syna a teda všetky sms-ky si nepamätala. Mala na dcéru poznámky aj ohľadom toho, ako sa oblieka.

Potvrdila, že odporkyňa ich navštívila kvôli dcére s tým, aby dcére pomohli, že dcéra je psychicky narušená a aby ju dali liečiť. Táto návšteva sa uskutočnila práve v čase, keď vnuk Q., syn navrhovateľky mal úraz, takže ani nevie, ako tá návšteva dopadla. Potom ešte raz prišla k nim odporkyňa s tým, že ich prišla poprosiť, aby sme jej pomohli dať dcéru na psychiatriu liečiť, že je psychicky narušená, aby tam nemusela ísť v doprovode policajtov. Svedkyňa uviedla, že bola v šoku, nemohla zareagovať inak, ako záporne. Svoju dcéru takto nevidela, starala sa o nich. Podľa nej psychiatrickú liečbu nepotrebovala.

Potom od odporkyne ako pacientka odišla, čo súviselo s tým, že vždy prehodila niečo o dcére, bola zvedavá ohľadom jej roboty a detí a nadobudla dojem, že je voči nej zaujatá. Svedkyňa potvrdila, že nevedela o listoch, ktoré jej dcéra zasielala odporkyni, pričom potvrdila, že je písmo na listoch je písmo jej dcéry. O vyšetrení dcéry u MUDr. I. vedela, ale záver nepoznala. Nevedela, že vodičský preukaz jej vzali na doporučenie psychiatra, myslela si, že to zariadila odporkyňa.

Svedkyňa Mgr. Y. W., uviedla, že s navrhovateľkou boli kolegyne, mali spoločnú zborovňu ako odborné učiteľky. Potom bola na funkcii riaditeľky školy, kedy bola jej podriadenou. Do funkcie nastúpila v školskom roku 2009-2010. U kolegyne si všimla zvláštne správanie, prejavovalo sa to tým, že stále rozprávala o abstraktných nepriateľoch ako jej ubližujú aj v škole, aj doma. Raz ju vyzvala, nech pomenuje ľudí, ktorí jej ubližujú, vtedy jej navrhovateľka povedala, že nech z nej nerobím paranoičku a že ich nebude menovať. Stále sa cítila byť ukrivdená. Už v prvom školskom roku jej funkcie sa situácia vyhrotila, pretože sa sťažovali kolegyne, ktoré jej opakovane hlásili, že im navrhovateľka telefonuje vo večerných aj nočných hodinách, že majú krv jej syna na rukách, a preto mali obavy z jej správania a nechceli s ňou ostávať sami v zborovni. Skúsenosti mala aj ona, kedy jej navrhovateľka to isté hovorila do telefónu a to v nočných hodinách, že má krv jej syna na rukách, že ju sledujú a to aj v Y., kde mala ísť pracovať že má GPS, že aj predavačka v Tescu vie, čo ide nakupovať a potom to má hlásiť jej manželovi. Toto jej správanie hraničilo s normálnym správaním, vo všeobecnosti na poradách na to upozorňovala. Neskôr o tom hovorila aj s navrhovateľkou. Vrcholom bolo to, keď sa začali sťažovať žiaci, že nosí osobné problémy na hodiny, že jej nevládzu oponovať a žiadali o nápravu. Potom urobila anonymnú anketu a výsledkom ankety bolo zrušenie triednictva, lebo z nej vyplynulo, že týchto žiakov obťažuje svojimi osobnými problémami. Dokonca sa sťažovali na to, že ich posiela počas vyučovania do ambulancie Dr. H., kde mala žiadať potvrdenie posudku pre syna. Po týchto zisteniach začala konať, lebo išlo o porušenie pracovnej disciplíny. Na konci školského roku ju vyzvala, nech jej prinesie posudok od odborného lekára psychiatra o tom, že je zdravá Vtedy vstúpil zákon č. 317 o zamestnancoch, kde bola možnosť dať vyšetriť zamestnanca, ak bolo podozrenie o jeho duševnom stave. Navrhovateľka bola potom PN a ani po ukončení PN v januári 2010-2011 posudok nepredložila. Na jar 2011 chcela navrhovateľka nastúpiť po PN. Pretože stále nepredložila posudok psychiatra, ukončili pracovný pomer dohodou. Na žiadosť dcéry navrhovateľky sa zúčastnila stretnutia s primárom E., cieľom bolo priviesť navrhovateľku k liečeniu. Jedenkrát sa náhodne stretli s odporkyňou na pohotovosti, kde sa jej opýtala, prečo je stále navrhovateľka v jej evidencii praktického lekára, ak s ňou nie je spokojná. Hovorili vtedy o navrhovateľke a jej zdravotných problémoch, a hovorila jej o stretnutí s Dr. E.. Potvrdila, že jej odporkyňa volala, že tam má žiakov, ktorých poslala navrhovateľka, ktorí tam nemajú čo robiť. Povedala jej aj to, že ju atakuje telefonátmi a sms-kami a teda že má podozrenie, že to čo robí, nie je normálne.

Svedok Y. B., otec navrhovateľky uviedol, že odporkyňa ich doma navštívila asi 2 krát. Najmenej raz bol za ňou v ambulancii aj on. Prvý krát prišla k nim s tým, aby dali ich dcéru navrhovateľku liečiť, lebo je psychicky narušená. On sa s týmto jej názorom nestotožnil, navrhovateľka je vynikajúca učiteľka, vyhrala SOČ a teda nebol dôvod na žiadnu liečbu. O druhej návšteve vedel sprostredkovane od svojej manželky, bolo to vtedy, keď tam prišiel aj zaťko a zaťkov zať, a bola tam aj odporkyňa, nevedel uviesť prečo, ale zrejme znovu kvôli tomu, aby dali dcéru na liečenie. Za odporkyňou išiel do ambulancie najskôr s tým, že zaniesol knihu, do ktorej prispela najviac strán dcéra a tým som chcel dokázať , že nemôže byť blázon, keď takto prispieva do odbornej literatúry. Potom druhý krát išiel pre knihu a prosil Dr. H., aby neoznamovala psychické narušenie v škole. Bolo to v čase, keď v G. W. došlo k výbuchu domu, na čo mu povedala odporkyňa, že to už teraz musí oznámiť. Nevedel sa vyjadriť k tomu, čo a komu oznámila, ale vie, že spolupracovala s MUDr. I., ktorý dal dcére posudok, že je psychicky narušená a ona potom išla za Dr. R., ktorá jej dala iný posudok. Svedok uviedol, že nepoznal obsah listov, ktoré písala navrhovateľka odporkyni, potvrdil, že listy sú písané navrhovateľkou

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil listinné dôkazy a to výmenný lístok, lístok od MUDr. I., lekárska správa, nález, psychiatrický nález Doc. I., doklady z PO predložené zo strany navrhovateľky listy písané navrhovateľkou čl. 66-72 a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 4.9.2009 vydal pre pacientku - navrhovateľku nález Doc. MUDr. I., psychiater z K., z ktorého vyplýva, že pacientka bola vyšetrená na vyžiadania zamestnávateľom SZŠ. Záver lekárskej správy je paranoidná psychóza, pacientka nie je spôsobilá vykonávať pedagogickú prácu, ani žiadnu zdravotnícku prácu. Je nutné psychiatrické liečenie, predbežne pacientka súhlasil liečiť sa u Dr. V. a riadne užívať lieky. Odporučil ponechať PN, diagnóza nepriaznivá, zvažovať invalidizáciu. Pacientka nie je spôsobilá riadiť motorové vozidlá, je nutné podať hlásenie na odňatie vodičského oprávnenia.

MUDr. R., psychiater so sídlom v O. vydal dňa 21.9.2009 výmenný lístok, kde je uvedené, že záver psychiatrického vyšetrenia je totožný s dg na PN, odporučila psychoterapiu, nácvik AT a sedatíva t.č. Persen, ukončiť PN u pacienta - navrhovateľky.

Navrhovateľka napísala odporkyni niekoľko listov, ktoré sú bez dátumu a obsahujú popis správania sa jej syna Q., ktorý je rok bez cieľa a len fajčí, uvádza, že sa zaraďuje na úroveň Dr. O., ktorý nebude potrestaný za zanedbanie lekárskej povinnosti a že dúfa, že sa na Q. hrob bude chodiť klaňať.

V ďalšom liste bez dátumu uvádza, že sa našli ľudia, ktorí robia zle jej deťom, uvádza, že dúfa, že sa "dobrým ľuďom" žije dobre a milionársky, so svedomím, že im strieka krv jej syna spod nechtov.

V ďalšom liste bez dátumu uvádza, že uvádza, že syn Q. fajčí, kašle, ale to ju nezaujíma, nech už skape a bude po probléme. Vyčíta odporkyni, čo urobila s jej rodinou, lekárske svedomie je ubližovať, zanedbať povinnosti a tak, ako to povedal Q., keď sa vrátil z O. - oni sa chceli zabaviť, aby mi dokázali, aký nie som odborník na psychiatriu. Uvádza, aby dala syna liečiť na odvykačku od cigariet, nemôže chodiť do práce, lebo fajčí a nevie sa načas zobudiť. Ďalej uvádza, že nech to zaplatia ľudia, ktorí sa zaviazali zničiť jej deti a rodičov.

Podľa § 11 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobu je nedôvodná a preto ju zamietol Navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza niekoľko konaní niekoľkých ľudí, ktorí mali spôsobiť zásah do jej osobnostného práva, pričom tento zásah nešpecifikovala. Vzhľadom na to, že za zodpovednú označila odporkyňu, súd sa zaoberal konaním odporkyne, ktorým mala poškodiť navrhovateľku.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka v minulosti pracovala u odporkyne ako zdravotná sestra a v tom čase boli ich vzťahy dobré. Po ukončení VŠ začala navrhovateľka učiť na Strednej zdravotníckej škole v Nitre. V konaní nebolo sporné ani to, že odporkyňa bola ošetrujúcou lekárkou nielen navrhovateľky, ale aj jej syna Q. a jej rodičov.

Navrhovateľka predovšetkým vyčítala odporkyni, že oznámením vedeniu školy o potrebe navrhovateľky liečiť sa na psychiatrii, spôsobila, že s ňou bol rozviazaný pracovný pomer. K tomuto súd vykonal

dokazovanie výsluchom svedkov a to riaditeľky školy Dr. U., ktorá síce potvrdila telefonát od odporkyne, ale uviedla, že odkázala odporkyňu na písomnú korešpondenciu a pamätala si len, že hovorila o liečbe navrhovateľky, nie však psychiatrickej. Sama svedkyňa uviedla, že si presne obsah telefonátu nepamätá, lebo to bolo posledný alebo predposledný deň jej trvania funkcie, kedy odovzdávala agendu. Svedkyňa Mgr. W. rovnako nepotvrdila, že by ju bola odporkyňa informovala o zdravotnom stave navrhovateľky. Potvrdila, že na správanie navrhovateľky sa sťažovali nielen kolegovia, ale aj žiaci a sama mala z jej správania dojem, že potrebuje vyšetrenia odborníkom a preto ju aj zrejme poslala na psychiatrické vyšetrenie MUDr. I., čo vyplýva z jeho nálezu. Svedkyňa potvrdila, že s odporkyňou hovorila o tom, že navrhovateľka za ňou posiela počas vyučovania žiakov s lístočkami a v tomto smere žiadala nápravu. Z výpovede svedkýň teda nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že by odporkyňa informovala školu o diagnóze navrhovateľky. Žiadnymi inými dôkazmi navrhovateľka svoje tvrdenie nepreukázala.

Pokiaľ ide o ostatné vytknuté správanie sa odporkyne k navrhovateľke, pokiaľ išlo o prístup k liečbe jej syna, súd podotýka, že pokiaľ sa domnieva syn navrhovateľky, že mu bola v dôsledku konania odporkyne spôsobená ujma či už majetková alebo nemajetková, musel by sa domáhať jej náhrady on sám, teda navrhovateľka nie je pasívne legitimovaná na uplatnenie si náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy za syna Q.. Okrem toho v rámci vykonaného dokazovania ani nebolo zistené pochybenie odporkyne vo vzťahu k liečbe syna navrhovateľky Q., skôr išlo o nadštandardné konanie, ak ho doprevádzala k MUDr. O. a išla za s ním aj na ARO potom, čo vyskočil z balkóna, po ukončení svojej pracovnej doby.

Pokiaľ ide o konanie odporkyne spočívajúce v tom, že informovala rodičov navrhova-teľky o potrebe jej liečby, súd vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa s rodičmi minimálne raz hovorila o potrebe liečby navrhovateľky, čo potvrdili obidvaja rodičia navrhovateľky. Súd má však za to, že týmto nezasiahla do osobnostných práv navrhovateľky. Odporkyňa poznala súkromnú situáciu navrhovateľky, teda aj to, že sa rozviedla, mala v rukách nález psychiatra, ktorý liečbu odporučil a stanovil diagnózu a preto ak v tejto situácii požiadala odporkyňa o súčinnosť pri liečbe ich dcéry jej rodičov, má súd za to, že konala v záujme navrhovateľky. Z výpovede matky aj otca navrhovateľky vyplynulo, že nevedeli o listoch, ktoré zasielala navrhovateľka odporkyni a matka navrhovateľky nevedela ani o diagnóze, ktorú stanovil odborník pri vyšetrení navrhovateľky. Z uvedeného vyplýva, že rodičia nevedeli o zdravotných problémoch a preto sa kriticky stavali voči odporkyni a považovali jej názor za zaujatý. Súd má za to, že ak by aj odporkyňa, poznajúc situáciu v rodine, problémy so synom navrhovateľky a jeho pokus o samovraždu, požiadala o pomoc rodičov navrhovateľky, nemožno jej konanie považovať za také, ktoré by zasiahlo do osobnostných práv navrhovateľky.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Závažnosť ujmy treba posudzovať aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, ktoré vznikli. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Súd nezistil, že by konaním odporkyne bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľky a ani to, že by v dôsledku konania odporkyne vznikla závažná ujma navrhovateľke a preto jej nemajetkovú ujmu nepriznal. Rovnako súd nevyhovel návrhu na uverejnenie ospravedlnenia, lebo jednak tento petit bol nevykonateľný, navrhovateľka nešpecifikovala, v ktorých printových médiách by malo byť ospravedlnenie uverejnené, hoci ju súd na to vyzval. Okrem toho ospravedlnenie v takom znení, ako žiadala uverejniť, nemalo základ vo vykonanom dokazovaní. Nebolo v konaní preukázané, že by odporkyňa obvinila navrhovateľku zo psychiatrickej úchylnosti, nebolo preukázané, že by telefonovala na SZŠ a oboznamovala jej zamestnávateľa so zdravotným stavom navrhovateľky, čo malo viesť k jej

prepusteniu a rovnako že duplicitne žiadala o vyšetrenie MUDr. I. potom, čo mala k dispozícii nález MUDr. R.. Jednak bolo preukázané, že vyšetrenie MUDr. I. predchádzalo vyšetreniu MUDr. R. a jednak z nálezu MUDr. I. vyplynulo, že ho vykonal na vyžiadanie školy, nie odporkyne.

Z uvedených dôvodov súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju zamietol.

O náhrade trov konania súd podľa a v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo ich nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.