Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-141-2012.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/352/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého X. V., K.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, na návrh otca Q. V., K.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho B. S. K. T. H. Č.. X, za účasti matky X. V., K.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej B. S. K. T. H. Č.. XX, v konaní o zmenu umiestnenia maloletého takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mení rozsudok Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 14C 215/2005 zo dňa 16.11.2005 tak, že zveruje maloletého X. V., K.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho záležitosti a zaväzuje matku prispievať na výživu maloletého X. od 1.11.2012 do budúcna výživným vo výške po 30 € mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého doručil tunajšiemu súdu dňa 13.10.2011 návrh, ktorým žiadal súd o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a o zaviazanie matky prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 40 € mesačne od 7.10.2011 do budúcna, konštatoval, že matka je oprávnená sa s maloletým X. stýkať bez obmedzenia. Tento svoj návrh odôvodňoval tým, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice okolie zo dňa 16.11.2005 č.k. 14C 215/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2006, ktorým rozsudkom bol maloletý X. zverený do osobnej starostlivosti matky, on ako otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 3.000 Sk mesačne, vzhľadom na želanie maloletého X. trvalo žiť v domácnosti s otcom, byť mu zverený do starostlivosti, sa účastníci dohodli, že od 7.10.2011 bude X. bývať s otcom Q. a matka bude prispievať na jeho výživu po 40 € mesačne, matka s touto dohodou súhlasila, vo veci úpravy styku matky s maloletým sa účastníci dohodli tak, že styk je umožnený bez obmedzenia po predošlej dohode účastníkov. K návrhu otec pripojil fotokópiu rodného listu maloletého a fotokópiu rozsudku Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 14C 215/2005 zo dňa 16.11.2005, taktiež fotokópiu dohody rodičov o úprave rodičovských práv zo dňa 10.10.2011.
Keďže predmetný návrh otec podal na Okresnom súde Košice II a vo veci starostlivosti súdu o maloletého naposledy rozhodoval Okresný súd Košice okolie, tunajší súd v súlade s ust. § 105 ods. 1, 2 O.s.p. bol nútený postúpiť vec dovtedy príslušnému Okresnému súdu Košice okolie, ktorému vec bola postúpená 7.12.2011 a následne Okresný súd Košice okolie uznesením sp. zn. 9P 262/2011 zo dňa 19.12.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2012, preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Košice II, ktorému vec bola následne postúpená 3.7.2012.
Matka sa k návrhu nevyjadrila.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 11.9.2012 doporučil schváliť dohodu rodičov maloletého a maloletého zveriť do osobnej starostlivosti otca, zo strany matky určiť výživné 30 € mesačne, keďže mal za to, že dohoda rodičov je v prospech maloletého.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka a maloletého, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Výkon rodičovských práv a povinnosti rodičov voči maloletému X. bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 14C 215/2005 zo dňa 16.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2006 a ktorým rozsudkom na čas po rozvode manželstva rodičov bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 3.000 Sk mesačne.
Z výpovedí rodičov súd zistil, že títo sa vzájomne dohodli na tom, že maloletý bude v starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti reálne je od 7.10.2011, dôvodom ich rozhodnutia bolo to, že matka nezvládala výchovu maloletého a mala problémy pri zabezpečovaní jeho potrieb aj po finančnej stránke, maloletý odkedy je v starostlivosti otca prospieva, zlepšilo sa jeho správanie, jeho prospech v škole, otec s ním nemá žiadne výchovné problémy. Maloletý v súčasnosti navštevuje 6. ročník ZŠ, kde mu otec hradí školné 7 - 8 € mesačne, za obedy v školskej jedálni mu uhrádza okolo 25 - 28 € mesačne, v rámci školy mu zakupuje potrebné školské pomôcky, maloletý sa mimoškolským aktivitám nevenuje. Maloletý má problémy so zrakom, nosí dioptrické okuliare, je sledovaný v neurologickej ambulancii, bola mu diagnostikovaná slabá dysleksia a dysgrafia.
Otec spolu s maloletým býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, kde býva spolu s nimi i družka otca s ktorou má otec maloletého 3-ročného syna Q. V., K.. XX.X.XXXX s ktorým je družka otca, t.j. matka dieťaťa na materskej dovolenke a jej príjmom je rodičovský príspevok. Okrem maloletého X. a Q. otec ďalšie vyživovacie povinnosti zatiaľ nemá.
Otec je osobou samostatne zárobkovo činnou, ako vyplýva s ním podaného daňového priznania za rok 2011 jeho priemerný mesačný čistý príjem z podnikateľskej činnosti bol 138,82 €.
Matka maloletého je pracovníčkou Q. + Q. V. W..Y..R.. S., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 349,50 €, ktorý príjem reálne dosahovala do konca júna 2012, následne sa stala práceneschopnou a sú jej vyplácané nemocenské dávky vo výške po 150 € mesačne, v decembri očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa s terajším partnerom z dôvodu čoho v súčasnosti nastupuje na materskú dovolenku. Matka spolu s maloletým pôvodne bývala v 3-izbovom byte, v osobnom vlastníctve jej rodičov, ktorý bývali spolu s nimi v spoločnej domácnosti, t.č. sa presťahovala do spoločnej domácnosti k svojmu terajšiemu partnerovi.
Z výpovede maloletého pred súdom, za prítomnosti kolízneho opatrovníka, bez prítomnosti rodičov dieťaťa súd zistil jednoznačnú vôľu maloletého zostať naďalej v starostlivosti otca, pričom maloletý uviedol, že s otcom vychádza veľmi dobre, rovnako takto vychádza i s jeho terajšou družkou a má taktiež dobré vzťahy s maloletým nevlastným bratom Q..
V priebehu pojednávania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie, otec v prevyšujúcej časti pokiaľ ide o ním pôvodne navrhované výživné zo strany matky vo výške 40 € mesačne vzal svoj návrh späť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4, 5, Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na základe súdom schválenej rodičovskej dohody a zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, rešpektujúc aj vôľu samotného maloletého, keďže dospel k záveru, že táto zmena umiestnenia je jednoznačne v záujme maloletého. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu o výške výživného tak, ako túto dohodu uzavreli rodičia na pojednávaní a zaviazal matku prispievať na výživu maloletého po 30 € mesačne od 1.11.2012, aj z dôvodu, že matka t.č. začína materskú dovolenku.
V prevyšujúcej časti pokiaľ ide o otcom navrhované výživné a jeho spätnú úpravu konanie zastavil vzhľadom na späťvzatie tejto časti návrhu otcom, rovnako zastavil i konanie v časti navrhovanej úpravy styku matky s maloletým, keďže v priebehu konania rodičia uviedli, že styk matky s maloletým nežiadajú upraviť, keďže na tomto sa vedia dohodnúť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.