Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Rob-576-2007.pdf
PDF · 72.08 KB
Case nature
Subarea
1Rob/576/2007
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu Gard-invest spol. s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie Artézskych prameňov 1, 984 01 Lučenec, IČO: 31 590 641, v konaní o zaplatenie 28.500 SK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného dňa 21.12.2007 Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) domáhal zaplatenia 28.500 SK s príslušenstvom.
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/19/2007-133 zo dňa 03.01.2008 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený Konkurzný správca, k.s., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „správca konkurznej podstaty“ alebo „správca“). Uznesením okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/19/2007-188 zo dňa 08.04.2008 bol správca konkurznej podstaty úpadcu odvolaný z funkcie správcu úpadcu a zároveň bol týmto uznesením do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený správca Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833 (ďalej len „ správca konkurznej podstaty“). Konanie o zaplatenie 28.500 SK bolo v súlade s § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerušené.
3. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z. z., konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
4. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ ZoKR“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
5. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
6. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
7. Výzvou zo dňa 04.07.2023 súd vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia súdu oznámil, či navrhuje pokračovať v konaní v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01.01.2020 s poukazom na § 206j ZoKR. Správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 19.07.2023 oznámil, že pokračovanie v súdnom konaní nepovažuje za dôvodné a nedáva návrh na pokračovanie v súdnom konaní.
8. Výzvou zo dňa 04.07.2023 súd vyzval žalovaného, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia súdu oznámil, či navrhuje pokračovať v konaní v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01.01.2020 s poukazom na § 206j ZoKR. Žalovanému bola výzva doručená dňa 20.07.2023, avšak ten na ňu nereagoval.
9. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 47 ods. 4 výslovne uvádza, kto je oprávnený na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom podľa § 47 ods. 4 ZoKR na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré ustanovenie efektívnejšie rieši prerušenie súdnych konaní z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania, bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani dlžníka. Zo znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.
10. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Vzhľadom na to, že žalovaný ani správca konkurznej podstaty nepodali návrh na pokračovanie v konaní, pričom zákon toto oprávnenie priznáva len správcovi a úpadcovi, súd mal za to, že v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR zo zákona nastali účinky späťvzatia žaloby. Preto súd v súlade s § 145 ods. 1 CSP v spojitosti s § 47 ods. 4 ZoKR rozhodol tak, že konanie zastavil.
12. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval procesné zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania a dospel k záveru, že zavinenie nemožno pripísať ani jednej zo strán sporu. Súd poukazuje aj na závery z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/10/2020 zo dňa 13.05.2020, ktorý v odôvodnení k otázke náhrady trov konania uviedol, že: ,,V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila
účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t. j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože inak by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze, a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.“ Súd sa s odôvodnením súdu vyššej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a má za to, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo strán. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a § 257 CSP súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.