Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-68-2012.pdf
PDF · 78.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/68/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci navrhovateľa: L. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., L. XXX, občan Slovenskej republiky proti odporcom: 1. P. Y., rod. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L., L. XXX, toho času bytom vo L., R. XXXX, občianka Slovenskej republiky, zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom 810 05 Bratislava 15, Námestie slobody 12, IČO: 30798841, 2. L. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom ako odporkyňa 1., zastúpená kolíznym opatrovníkom Ú. Y., T. L. D. I. K. R., v konaní o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že L. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., L. XXX n i e j e otcom maloletej L. Y., nar. XX. X. XXXX v Liptovskom Mikuláši z matky P. Y., rod. O., nar. XX. X. XXXX.
Náhrada trov konania sa navrhovateľovi neprisudzuje.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 23. 5. 2012 sa navrhovateľ domáhal zapretia otcovstva k maloletej L. Y. - odporkyni 2., ktorý návrh opravil a doplnil na pojednávaní 28. 9. 2012. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou 1. uzavrel 14. 9. 1991, ktoré manželstvo bolo v roku 2011 rozvedené. Počas manželstva sa narodila dcéra L. Y. XX. X. XXXX. Myslel si, že dieťa, ktoré sa počas manželstva narodilo, je spoločné, teda jeho. Utvrdil sa v tom, že bývalá manželka ho podviedla a dieťa nie je jeho. Nie je ochotný prispievať na dieťa výživným, ktorým ho zaviazal súd. Výživné by mal platiť jeho skutočný otec L. O., ktorý žije vo L. na X. C. Č.. XXX.
K návrhu na začatie konania sa odporkyňa 1. písomne vyjadrila (čl. 12) a uviedla, že otcom dieťaťa nie je navrhovateľ, ktorý to vedel od samého začiatku. On sám chcel byť zapísaný ako otec maloletej. Akékoľvek skúšky by boli zbytočne vynaložené finančné prostriedky. Otcom maloletej je L. O. z L.. Po zapretí otcovstva podá žalobu ona, lebo chce, aby skutočný otec maloletej platil výživné.
Navrhovateľ L. Y. na pojednávaní vypovedal, že o tom, že nie je otcom L. Y., nar. XX. X. XXXX sa dozvedel asi po polroku od ľudí a kamarátov. Spýtal sa na to manželky a ona mu povedala, že L. nie je jeho dcéra. Najskôr si myslel, že iba sranduje, lebo boli pohádaní. Manželka odišla ku svojim rodičom začiatkom januára 2009 a odvtedy spolu nežili. Pred narodením dcéry L. žili ako manželia, pohlavný styk mali aj pred otehotnením manželky s dcérou L.. A to aj v roku 2007 a roku 2008. Návrh podáva až teraz, lebo nechce byť stíhaný policajtmi za neplatenie výživného. Aj bol za to odsúdený. V konaní o rozvode neuvádzal, že nie je otcom L. Y..
Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba OSP súd konal a pojednával 7. 11. 2012 v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie neustanovil, hoci bol riadne ústne predvolaný na pojednávaní 28. 9. 2012 (čl. 17) podľa § 51 OSP. O odročenie pojednávania nežiadal.
Odporkyňa 1. P. Y. na pojednávaní vypovedala, že otcom L.Í. Y., nar. XX. X. XXXX je L. O.. Bývalý manžel (navrhovateľ) o tom vedel, lebo mu to povedala, keď prišla z pôrodnice. Ona odišla zo spoločnej domácnosti, lebo bývalý manžel pil a hral automaty a potom nemali peniaze na mlieko pre dieťaPred narodením dcéry a otehotnením mala pohlavný styk iba s L. O.. S manželom pohlavný styk nemala. Nepamätala si, ako dlho pred narodením dcéry nemala pohlavný styk s manželom. L. O. vie, že dieťa je jeho, ale sa o dieťa nezaujíma. Nevie prečo bývalý manžel uvádzal, že pred narodením dcéry mali pohlavný styk, nakoľko to vôbec nie je pravda. Nepamätala si kedy mala naposledy pohlavný styk s bývalým manželom pred narodením dcéry. Vie však, že on nemôže byť otcom dieťaťa, lebo je neplodný. Vie to od neho aj od jeho rodičov. Žila s ním 22 rokov a nemali žiadne deti. Odporca už od okamihu, keď otehotnela vedel, že nie je otcom maloletej L.. On si bol istý. Vedel, že dieťa nie je jeho. Ona mu povedala, že nie je otcom dieťaťa a aj to kto je otcom dieťaťa. Dcéra sa podobá na svojho biologického otca. Bývalý manžel jej povedal, že on deti mať nemôže. Ani s prvou ženou, s ktorou žili dva roky, deti nemal.
Kolízny opatrovník uvádzal, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo v rodnom liste zapísané biologického otca. Konečné rozhodnutie ponechal na zváženie súdu vzhľadom na dobu, ktorá už uplynula.
Okrem výsluchu účastníkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 25, najmä návrh čl. 1, fotokópia rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľa a odporkyne čl. 3-5, písomné vyjadrenie odporkyne čl. 12, zápisnica z pojednávania čl. 15-17, rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci odporkyni čl. 20-24, plná moc na zastupovanie Centra právnej pomoci čl. 25, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/155/2011, najmä návrh z čl. 1-2, fotokópia rodného listu maloletej L. Y. čl. 5, fotokópia sobášneho listu čl. 6, zápisnica o výsluchu účastníkov čl. 28-32.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané:
§ 84 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej iba ZR
Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
§ 85 ZR
(1)Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
§ 86 ZR
(1)Zrušený od 8. 9. 2011.
§ 87 ZR
(1)Ak sa narodí dieťa v čase medzi stosedemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
§ 88 ZR
(1)Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Odporkyňa 2. - maloletá L. Y. sa narodila dňa XX. X. XXXX v Liptovskom Mikuláši počas manželstva navrhovateľa a odporkyne 1., ktoré uzavreli dňa 14. 9. 1991 vo Važci, ktoré bolo rozvedené 7. 12. 2011 rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29. 9. 2011 č.k. 10C/155/2011-33. V konaní o rozvode manželstva na čas po rozvode súd zveril maloletú L. Y. nar. XX. X. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju mala zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej L. Y. po 35 eur mesačne. Keďže L. Y. sa narodila po uzavretí manželstva navrhovateľa a odporkyne 1. je otcovstvo navrhovateľa určené na základe domnienok otcovstva svedčiacich manželovi matky dieťaťa (§ 85 ods. 1, § 87 ods. 3 ZR). V záujme maloletého
dieťaťa je súlad právneho stavu s faktickým, aby bol otcom dieťaťa zapísaným v rodnom liste biologický otec dieťaťa a nie osoba, ktorej otcovstvo bolo určené len na základe domnienok otcovstva ustanovených v Zákone o rodine. Manžel matky dieťaťa môže kedykoľvek podať návrh na zapretie otcovstva voči dieťaťu a matke (ustanovenie § 86 ods. 1 ZR, že manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť otcovstvo na súde bolo zrušené od 8. 9. 2011). Súd nevykonal znalecké dokazovanie na vylúčenie otcovstva navrhovateľa, lebo medzi navrhovateľom a odporkyňou 1. nebolo sporné, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej L. Y. (odporkyne 2.). Matka maloletej popierala pohlavný styk s bývalým manželom - navrhovateľom pred otehotnením. Ďalej uvádzala, že u navrhovateľa išlo o jeho druhé manželstvo, ani z prvého manželstva nepochádzali žiadne deti a počas ich manželstva, ktoré trvalo od 14. 9. 1991 sa im žiadne iné deti, okrem maloletej L. O., nenarodili.
Teda je vylúčené, najmä na základe súhlasných tvrdení navrhovateľa a odporkyne 1., že by navrhovateľ ako bývalý manžel matky, mohol byť otcom dieťaťa. Preto súd návrhu vyhovel a určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej odporkyne 2., narodenej odporkyni 1.
Hoci mal navrhovateľ vo veci plný úspech podľa § 142 ods. 1 OSP, súd mu náhradu trov konania neprisúdil podľa § 151 ods. 1 OSP, lebo o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh a navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).