Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_16C-4-2012.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľky J. zastúpená JUDr. Jánom Derevjaníkom, advokátom so sídlom Štefánikova 60, Michalovce, proti odporcovi V., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacia zmluva, takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
V návrhu, ktorý bol na tunajší súd doručený dňa 11.1.2012, navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi V. Michalovce, ako darkyňou a odporcom, ako obdarovaným, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Michalovce, zapísané na LV č. XXXX., byt č. 1 s príslušenstvom, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, ul. kpt. N., orientačné č. XX, na parcele č. XXX v podiele 1/1, spoločné časti a spoločné zariadenia domu v podiele XXXX/XXXXXX,. zapísané na LV č. XXXX, pozemok- parcela č.. zastavané plochy a nádvoria o výmere 944 m2, v podiele XXXX/XXXXXX ( ďalej len predmetné nehnuteľnosti), je voči navrhovateľke neúčinná ( ďalej len predmetná darovacia zmluva).
Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že s matkou odporcu- V. kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom navrhovateľka ako kupujúca, zaplatila matke odporcu, ako predávajúcej, kúpnu cenu 26 555,13 EUR. K prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na navrhovateľku však nedošlo, lebo Správa katastra zastavila konanie o povolenie vkladu rozhodnutím zo dňa 10.11.2008 a matke odporcu vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľke zaplatenú kúpnu cenu, čo sa však doposiaľ nestalo. Navrhovateľka preto podala návrh na súd proti matke odporcu, o vrátenie kúpnej ceny a Okresný súd Michalovce vydal platobný rozkaz sp. zn. 11 Ro 119/2010, v ktorom zaviazal matku odporcu na zaplatenie sumy 26 555,13 EUR s prísl., tento platobný rozkaz nie je zatiaľ právoplatný. Následne, darovacou zmluvou zo dňa 12.1.2009, V XXXX/XX, matka odporcu previedla predmetné nehnuteľnosti na svojho syna, ktorý je v tomto konaní odporcom, pričom darovaciu zmluvu uzavrela v úmysle zbaviť sa svojho jediného majetku a tým zmariť uspokojenie pohľadávky navrhovateľky, ktorú táto má voči matke odporcu z titulu vrátenia kúpnej ceny.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:
Z darovacej zmluvy zo dňa 10.12.2008, ktorú uzavrela V. ako darkyňa a V.( odporca), ako obdarovaný, bolo zistené, že ňou darkyňa darovala odporcovi v podiele 1/1- byt č. 1 v obytnom dome č. XXXX, o výmere XX,XX m2, k.. orientačné č. 29, parcela č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané na LV č. XXXX, parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 944 m2. Vklad vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam bol povolený pod č. V XXXX/XXXX, s právnymi účinkami vkladu od 12.1.2009.
Z výpisu z LV č XXXX, kú. Michalovce, bolo zistené, že odporca je vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností v podiele 1/1 a titulom nadobudnutia vlastníctva je darovacia zmluva- vklad V XXXX/XX z. d. XX.X.XXXX.
Z pripojeného rozsudku tun. súdu č.k. 5 C 36/2012-59, zo dňa 11.6.2012, vyplýva, že matka odporcu bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľke sumu 26 555,13 EUR s prísl., z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia- vrátenia kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti.
Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 42a, ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a, ods.2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a, ods.3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b, ods.1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa odseku 2, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa odseku 4, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
V zmysle dostupnej judikatúry ( rozsudok NSSR, sp. zn. 5Cdo/142/02- 63/2004ZSR), aj keď veriteľ v čase uzatvárania odporovateľného právneho úkonu, nebol s dlžníkom (darcom), v právnom vzťahu, úspešne mu môže odporovať, ak takýto nárok uplatnil v lehote 3 rokov od uzavretia odporovateľného právneho úkonu (darovacej zmluvy), a je objektívne preukázané, že obdarovaný úmysel dlžníka, ukrátiť veriteľa, za daných okolností a pri náležitej starostlivosti, musel poznať. V odôvodnení citovaného judikátu je okrem iného uvedené, že odporovanie je úspešné, ak k odporovateľnému úkonu došlo v období posledných 3 rokov a blízka osoba odporcu v čase vzniku darovacej zmluvy bola dlžníkom voči iným veriteľom.
V tomto konaní sa navrhovateľka domáha voči odporcovi vyslovenia neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorú uzavrela matka odporcu (V.,) ako darkyňa a odporca ako obdarovaný, a ktorou mu darovala v podiele 1/1- byt č. 1 v obytnom dome č. XXXX., o výmere XX,XX m2, k. ú. V., parcela č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané na LV č. XXXX, parcela č. XXX., zastavané plochy a nádvoria o výmere 944 m2. Vklad vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam bol povolený odporcovi s právnymi účinkami vkladu od 12.1.2009.
Súd z úradnej povinnosti skúmal, či navrhovateľka podala návrh o vyslovenie neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy, v lehote troch rokov, odkedy došlo k vzniku darovacej zmluvy. Bolo preukázané, že predmetná darovacia zmluva bola uzavretá medzi matkou odporcu ( tá je zároveň dlžníčkou navrhovateľky) a medzi odporcom, dňa 10.12.2008. Návrh na súd o vyslovenie neúčinnosti tejto darovacej zmluvy však navrhovateľka podala až dňa 11.1.2012, čo je už po uplynutí 3 ročnej prekluzívnej lehoty, ktorá navrhovateľke uplynula vzhľadom na vznik darovacej zmluvy, dňom 10.12.2011. Skutočnosť, že vklad vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam bol povolený až dňa 12.1.2009, nič nemení na tom, že k vzniku predmetnej darovacej zmluvy došlo práve dňom jej uzavretia 10.12.2008, keďže ide o perfektný právny úkon, a od uvedeného dňa plynula aj 3 ročná prekluzívna lehota na odporovanie tejto zmluvy. Vzhľadom na to, že návrh navrhovateľka podala až po uplynutí 3 ročnej prekluzívnej lehoty, súd ho zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešnému odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.