Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/17/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, proti povinnému H. P., T. R. J. F. R., A. Č.. XXXX/X, pre vymoženie 656,38 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 13.12.2011, č. k. -65 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa čiastočne zastavil exekúciu čo do vymoženia istiny 660,55 eur, s 0,25% úrokom z omeškania denne od 12.5.2007 do zaplatenia a ďalej ohľadom úroku z omeškania nad 8,50% ročne zo sumy 995,81 eur od 12.5.2007 do zaplatenia.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 30.000,- Sk a povinný sa zaviazal úver splatiť v mesačných splátkach po 6.200,- Sk a celkovo sa zaviazal splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkami vo výške 49.600,- Sk. Poplatok za poskytnutie pôžičky tak predstavoval sumu 19.600,- Sk. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že v Zmluve o úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov.

Na základe uvedených zistení vychádzajúc z ustanovenia dospel súd prvého stupňa k záveru, že vzhľadom na absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve treba považovať tento spotrebiteľských úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto bol toho názoru, že povinný vzhľadom na absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve je povinný uhradiť oprávnenému len skutočne poskytnutý úver, t.j. úver vo výške 995,81 eur vzhľadom na to, že doposiaľ povinný ani časť poskytnutého úveru nesplatil. Z uvedeného dôvodu preto súd v časti vymáhanej istiny 660,55 eur, ktorá pozostáva z poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za upomienku vo výške 9,95 eur, exekúciu aj s poukazom na ustanovenie zastavil. Mal za to, že v tejto časti ide o vymáhanie právom nedovoleného plnenia. Zároveň zastavil exekúciu aj čo do vymáhania úrokov z uvedenej istiny.

Účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania v Zmluve o úvere vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, považoval za úrok v rozpore s ustanovením a s dobrými mravmi. Vychádzal z toho, že oprávnený poskytol finančné prostriedky povinnému nie na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania, a preto sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý sa riadi ustanoveniami . Dohodnutý úrok preto predstavuje úrok z omeškania vo výške

91,25% ročne a tento úrok značne prevyšuje úrok určený v zmysle nariadenia vlády č. Úrok z omeškania určený podľa tohto ustanovenia platného v čase omeškania povinného, t.j. ku dňu 12.5.2007, bol vo výške 8,50% (dvojnásobok zákonnej úrokovej sadzby Národnej banky vo výške 4,25%). Z uvedeného dôvodu preto súd zastavil exekúciu v časti vymáhania úroku z omeškania nad 8,50% ročne zo sumy 995,81 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorom absentuje ročná percentuálna miera nákladov a taktiež s názorom súdu, ak považoval dohodnuté úroky z omeškania za neprimerane vysoké a právo nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Podľa názoru oprávneného úvery poskytuje klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle a nasl. , pričom tento druh zmluvy nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Je tomu tak preto, že peňažné prostriedky poskytuje svojim klientom síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle a nasl. . V predmetnej Zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá, okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov, tak ako to nesprávne uvádza súd prvého stupňa. Pokiaľ išlo o tvrdenie súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania uviedol, že povinný podpísaním Zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, ktoré okrem iného aj s výškou úroku z omeškania. Účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Podľa jeho názoru výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie , ktorý má podľa jeho názoru dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán, inak výška úrokov nie je nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom, t.j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť.

Povinný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Podľa jeho názoru konajúci súd dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec správne právne posúdil.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak vychádzal zo záveru, že úverová zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a že úrok dohodnutý účastníkmi vo výške 91,25% ročne je v rozpore s ustanovením , ktorý následne aj správne právne posúdil, ak exekúciu v časti zastavil.

K odvolaniu oprávneného je potrebné uviesť, že tento v konaní uplatňuje nároky zo zmluvy o úvere, ktorú správne súd prvého stupňa hodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch. Správne postupoval, ak uvedenú zmluvu o úvere hodnotil a dospel k záveru, že táto v rozpore s ustanovením neobsahuje údaj o

ročnej percentuálnej miere nákladov a toto skutkové zistenie správne aj právne posúdil, ak poskytnutý úver podľa § 4 ods. 2 považoval za bezúročný a bez poplatkov a preto konanie v časti o zaplatenie poplatku v sume 660,55 eur a poplatku za upomienku v sume 9,95 eur.

Proti uvedenému skutkovému zisteniu a právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa oprávnený v odvolaní nenamieta, preto odvolací súd na zistenia súdom prvého stupňa a na jeho právne hodnotenie v tejto časti poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje ( ).

Odvolacie námietky oprávneného smerujú voči záveru súdu prvého stupňa, ktorý mal konštatovať, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Ako však vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia tento však nekonštatoval, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou ale vychádzal z názoru, že vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou je potrebné posudzovať podľa o spotrebiteľských úveroch a tento vzťah treba považovať za vzťah občianskoprávny.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľské zmluvy v čase do 31.12.2007 bolo treba považovať nielen zmluvy vymenované v ustanovení , ale za spotrebiteľské zmluvy bolo treba považovať aj zmluvy uzavreté podľa , ktorých charakteristickým znakom bolo, že sa uzatvárali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval.

Vychádzajúc z uvedeného treba mať za to, že za spotrebiteľskú zmluvu je treba považovať aj účastníkmi uzavretú zmluvu o úvere podľa ustanovenia a nasl. , lebo je zrejmé, že jej charakteristickým znakom je, že bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ podstatným spôsobom neovplyvňoval jej obsah, lebo sa jedná o predtlač tejto zmluvy o úvere.

Je treba súhlasiť s názorom oprávneného potiaľ, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril s povinnou podľa a nasl. mala v danom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu a teda je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovenia . Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa - spotrebiteľa je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

Citované ustanovenie prikazuje aplikovať ustanovenie na práva a povinností spotrebiteľa pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, ako príslušné ustanovenia . Ustanovenie predstavuje

korektív pre použitie ustanovení , a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy, ako absolútneho obchodu podľa . Uvedené znamená, že možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z .

Pokiaľ potom zmluvné strany dojednali zmluvný úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou , ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa , dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú, podľa predpisu predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na jej základe požadované plnenie.

Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa na základe ustanovenia , ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter absolútnych obchodov, správne postupoval súd prvého stupňa, ak uvedenú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu a ak na ňu aplikoval ustanovenie , keďže táto úprava bola pre povinnú ako spotrebiteľa výhodnejšia. Preto, ak súd prvého stupňa zastavil konanie ohľadom úroku z omeškania, prevyšujúceho zákonný úrok podľa v spojení s Vládneho nariadenia č. postupoval tak v súlade s ustanovením , lebo exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinnú na plnenie právom nedovolené.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal úspešný účastník v danom prípade povinná, ktorej však trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli a oprávnený úspech v konaní nemal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.