Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-149-2012.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/149/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Skalickým, v právnej veci navrhovateľa: C. T., nar.XX.XX.XXXX, bytom J., T. XXX/XXa, proti odporkyni: D. T., rod. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom J., T.W. XXX/XXa, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému: E. T., narodený XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov C. T., narodeného XX.XX.XXXX a D. T., rodenej V., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred Rímsko-katolíckym farským úradom v J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci ktorej sa zveruje maloletý E. T., narodený XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. sumou 120,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatným rozsudkom v časti výroku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje a ponecháva sa neobmedzený, podľa vzájomnej dohody rodičov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 07.06.2012 sa domáhal navrhovateľ o rozvod manželstva s odporkyňou a o úpravu práv a povinností k maloletému E., nar. XX.X.XXXX.
Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že približne pred dvomi rokmi nastal vzťahový rozkol medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorý vyústil k emocionálnemu odcudzeniu a verbálnym konfliktom. Tento status dosiahol vrchol začiatkom roku 2011, kedy obaja zistili, že neexistuje žiadny emocionálny ani racionálny dôvod, ktorý by smeroval k obnoveniu ich vzájomného manželského súžitia. Z uvedených dôvodov preto navrhovateľ dospel k záveru, že nemá záujem na ďalšom trvaní ich manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené, keďže už k sebe ako manželia necítia žiadne citové puto a preto akákoľvek úvaha o spoločnom bývaní a súžití zo strany navrhovateľa je neprípustná. Podľa navrhovateľa manželstvo už neplní svoj spoločenský účel a nie je predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil,
keďže manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre navrhovateľa a ani odporkyňu a zároveň ani pre výchovu ich spoločného syna E., takže rozvod manželstva účastníkov nebude v rozpore so záujmami ich maloletého syna. Vzhľadom na takto rozpísané a uvedené skutočnosti, navrhovateľ navrhol, aby súd ich manželstvo rozviedol a maloletého E. na čas po rozvode zveril do starostlivosti a opatery matky.
Súd vykonal vo veci dokazovanie žalobným návrhom navrhovateľa, sobášnym listom, rodným listom maloletého, stanoviskom odporkyne k návrhu na rozvod zo dňa 23.10.2012, rozpisom mesačných nákladov na maloleté dieťa a na bývanie, potvrdením o návšteve školy a návšteve školskej jedálne maloletým, potvrdením o výške príjmu o výške príjmu odporkyne, potvrdením o príjme u navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v J., T. XXX/XX, čím je podľa ust. § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p. založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva účastníkov pochádza maloletý E. T., nar. XX.XX.XXXX.
Z výpovede oboch účastníkov konania súd zistil, že manželstvo účastníkov je formálne aj napriek tomu, že obaja manželia bývajú v spoločnej domácnosti, manželia nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne a intímne sa nestýkajú a ani jeden z nich nevidel predpoklad obnovenia spolužitia do budúcnosti, z čoho teda vyplýva, že citový vzťah medzi manželmi neexistuje už dlhšiu dobu.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv i povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí , komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo prešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovaní jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo ; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine veta prvá, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Účastníci konania sa vzdali odvolania po vyhlásení rozsudku, preto súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol v súlade s § 157 ods. 3 O.s.p..
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia aj napriek tomu, že žijú v jednej domácnosti, nemajú jeden k druhému vzájomný citový vzťah, preto manželstvo ako nefunkčné v súlade s ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol.
Príčinu rozvratu manželstva ustálil súd v citovom ochladení a rozdielnosti pováh a odlišnosti záujmov.
V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletému E. schválil súd dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a styk otca s maloletým nebol upravený v zmysle návrhu všetkých účastníkov konania.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci výslovne vzdali do zápisnice súdu po jeho vyhlásení a odôvodnení.
Rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska ( § 27 ods. 2 Zákona o rodine ).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.