Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_51C-79-2012.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: M. K., trvale bytom D.G. XX, XXX XX H., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou S. C., súdnou tajomníčkou Okresného súdu H. D., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2 389,71 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 389,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 11 560,16 eur od 11.03.2006 až do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný a vedľajší účastník na starne žalovaného sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 143,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 391,17 eur právnemu zástupcovi žalobcu, advokátskej kancelárií TOMÁŠ KUŠNIR, s.r.o., a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa v prejednávanej veci svojou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2 389,71 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. VÚB, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 22.06.2004 Zmluvu k úverovému účtu, k číslu zákazníka XXXXXXXX, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Na základe uvedenej Zmluvy Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanému úver. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. So žalovaným nebolo dohodnuté predĺženie konečnej splatnosti úveru.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 2 389,71 (71 992,40 Sk), ktorá pozostávala z istiny 1560,16 eur, riadneho úroku 720,23 eur, ostatného príslušenstva a poplatkov 47,77 eur, v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým postupca Všeobecná úverová banka, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle
zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaný k dnešnému dňu neuhradil ani časť tejto dlžnej sumy. Okrem istiny si žalobca v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, počnúc dňom 11.03.2006. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, resp. Európskej centrálnej banky navrhovateľ považuje deň 11.03.2006, t.j. deň nasledujúci po dátume splatnosti tak, ako je uvedený vo výpise z Účtovných kníh peňažného ústavu.
Do konania vstúpilo oznámením zo dňa 22.02.2012 ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Navrhovateľ dňa 01.10.2012 doručil súdu Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.05.2009, v ktorej odporca uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške žalovanej istiny a príslušenstva a zaviazal sa dlh uhradiť v zmysle dohody v splátkach vo výške 100,- eur splatných k 25. dňu príslušného mesiaca, s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 25.06.2009. Napriek uvedenej dohode žalovaný nedodržal splátkový kalendár a neuhradil žalobcovi ani jednu splátku. Vedľajší účastník namietol vo svojom písomnom vyjadrení premlčanie s odôvodnením, že dlh odporcu bol splatný dňa 10.03.2006 a žaloba bola podaná dňa 11.11.2012. Uplatnil si tiež náhradu trov konania.
Vo vzťahu k dohode o uznaní dlhu súd z konaní vedených pred týmto súdom je oboznámený s argumentáciou vedľajšieho účastníka vo vzťahu k predmetnej dohode, nakoľko vedľajší účastník v prebiehajúcich konaniach opakovane uvádza, že v prípade tejto dohody ide o formulár, ktorý vopred pripravil žalobca pre žalovaného, a tento nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ide preto o zmluvné podmienky, ktoré sú absolútne neplatné. Je nelogické a vylúčené, aby žalovaný ako spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty na desať rokov. Uzavretie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi a žalobca použil lesť a využil omyl žalovaného v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľom. Podľa názoru vedľajšieho účastníka ide o nekalú obchodnú praktiku v rozpore s dobrými mravmi, preto jej nemožno poskytnúť súdnu ochranu. Zároveň vedľajší účastník vo svojich podaniach uvádza, že pre prípad, že by súd neakceptoval argumentáciu vedľajšieho účastníka ohľadom posudzovania dohody o uznaní záväzku a jej právnych účinkov, navrhol vedľajší účastník konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie prejudiciálnej otázky, ktorú špecifikoval v podaní.
Žalovanému sa nepodarilo doručiť písomností súdu na jedinú známu adresu jeho pobytu (bydliska). Súd vykonal všetky dostupné úkony na zistenie pobytu žalovaného. Ani v súčinnosti s orgánmi polície, dostupnými registrami pobytu obyvateľstva v Slovenskej republike a Sociálnou poisťovňou, sa však súdu nepodarilo pobyt žalovaného zistiť. Súdu preto nezostalo nič iné, než konštatovať, že pobyt žalovaného je neznámy a ustanoviť mu v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 O.s.p. pre toto konanie opatrovníčku - tajomníčku Okresného súdu Bratislava D. S. C..
Súd pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného, vedľajšieho účastníka a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou, Zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám občanom, Výpis z účtovných kníh VÚB, a.s. s prílohou, pokus o zmier a Dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.05.2009.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd skutkovo ustálil, že VÚB, a.s. poskytla žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 22.06.2004 úver - flexipôžičku v sume 48 000,- Sk, pričom žalovaný tento úver nesplácal riadne a včas, v dôsledku čoho VÚB, a.s. úverovú zmluvu vypovedala. Na základe úverovej zmluvy vznikol VÚB, a.s. voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, pričom celková dlžná 2 389,71 (71 992,40 Sk), pozostávala z istiny 1 560,16 eur, riadneho úroku 720,23 eur, ostatného príslušenstva a poplatkov 47,77 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.03.2006 postúpila VÚB, a.s. túto pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil.
Dňa 05.05.2009 uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. V bode 2. Dohody žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi v celkovej výške 1 56,15 eur. V zmysle splátkového kalendára sa odporca zaviazal uhradiť uznaný záväzok v splátkach vo výške 100,- eur s dátumom prvej splátky 25.06.2009.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť i úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu (s účinnosťou do 14.01.2009).
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Keďže žalovaný doposiaľ dlžnú sumu istiny žalobcovi, no ani jeho právnemu predchodcovi (VÚB, a.s.) neuhradil, súd žalovanému uložil povinnosť dlžnú sumu istiny zaplatiť týmto rozsudkom. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej peňažnej sumy a toto omeškania pretrváva aj v súčasnosti, súd tiež v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej zákonnej výške za celú dobu omeškania.
Vo vzťahu k Dohode o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.05.2009, sa súd nestotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka ohľadom použitia ľsti, uvedenia do omylu a použitia nekalých obchodných praktík v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalobcu, nakoľko tieto tvrdenia vedľajší účastník ničím nepreukázal. Neobstojí ani argumentácia vedľajšieho účastníka ohľadom neprijateľnej podmienky, nakoľko podľa názoru súdu, uznanie dlhu je samostatný jednostranný právny úkon vymedzený v Občianskom zákonníku a nie je ho možné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu, ani ako dodatok k nej, a preto ho nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku úverovej zmluvy. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka voči veriteľovi, ktorý pri splnení zákonom požadovaných náležitostí (ktoré v tomto prípade splnené boli), zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase jeho uznania dlžníkom trval. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ nemusí preukazovať existenciu dlhu, ale naopak dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka. Ak dlžník neexistenciu alebo zánik dlhu nepreukáže, platí, že dlh existuje čo do dôvodu a do výšky uvedenej v uznaní dlhu a dlžník je povinný tento dlh voči veriteľovi uhradiť. Keďže žalovaný dlh voči navrhovateľovi platne uznal, súd návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v žalovanej a zároveň uznanej výške.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 143,- eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 391,17 eur. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje náhradu za 3 úkony právnej služby po 121,50 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. návrh na začatie konania a 3. účasť na pojednávaní) + 3 x režijný paušál po 8,89 eura, zvýšené o DPH, nakoľko právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH (náhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Žalovaný a vedľajší účastník boli v konaní neúspešní, preto sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť náhradu trov konania. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na podporu ktorého do konania vstúpil, a uplatňoval si tiež v tomto konaní náhradu trov, ktoré by mu mohli byť v prípade
úspechu prisúdené. Súd má teda za to, že je spolu s účastníkom v prípade neúspechu povinný znášať náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.