Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7P-196-2012.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/196/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, v právnej veci navrhovateľa: F. Z., bytom O. N., V. X, v konaní zastúpený advokátkom V.. S. Z., I. E., Z. X proti odporkyni: R. Z., bytom O. N., V. X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletej Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa F. Z., nar. X.X.XXXX a odporkyne R. Z. rod. M., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX pred bývalým Obvodným úradom O., matrika W. zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletú Y. Z., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej sumou 65,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd u p r a v u j e styk matky s maloletou Y. Z., nar. XX.XX.XXXX neobmedzene na základe predchádzajúcej dohody rodičov.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 13.7.2012 domáhal proti odporkyni rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností voči maloletej Y. Z. tak, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a odporkyňa bola zaviazaná na platenie výživného v sume 100,- eur mesačne. Styk odporkyne s maloletou navrhol upraviť neobmedzene. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou bolo usporiadané a harmonické do mája - júna minulého roku, keď sa odporkyňa odsťahovala do obývačky, kde si telefonovala s mužmi, počul, ako ich oslovuje. Ďalej uviedol, že chodila neskôr domov, odchádzala aj na celé víkendy od piatku doobedia do nedele za svojím priateľom G. Q. do M..
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, pretože má naďalej rada svojho manžela a je ochotná sa aj rozísť so svojím priateľom G. Q.. Pre prípad rozvodu žiadala maloletú Y. zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného v sume 100,- eur mesačne a styk navrhla upraviť neobmedzene. Uviedla tiež, že manželstvo s navrhovateľom bolo usporiadané a harmonické do mája - júna minulého roka, odkedy sa ona odsťahovala do obývačky, pretože jej navrhovateľ hovoril, že je neatraktívna. Ďalej uviedla, že mimomanželskú známosť nadviazala až neskôr po odsťahovaní do obývačky.
Súd na pojednávaní vypočul maloletú Y. Z., ktorá uviedla, že keby sa rodičia rozviedli, chce bývať s otcom, s ktorým si viac rozumie a ktorý sa o ňu viac stará, zaujíma sa o ňu v škole, informuje sa aj o jej študijné výsledky a s mamou si nerozumie, pretože začala požívať alkoholické nápoje a keď príde od svojho priateľa, vždy je pod vplyvom alkoholu, pije už dva roky, všetko jej vadí a kričí na ňu.
Kolízna opatrovníčka navrhla maloletú pre prípad rozvodu zveriť do starostlivosti navrhovateľa a odporkyňu zaviazať na platenie výživného v sume 80,- eur mesačne a upraviť jej styk s maloletou neobmedzene.
Právny zástupca navrhovateľa navrhol manželstvo účastníkov konania rozviesť, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že ich manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené, čo potvrdili samotní účastníci konania a aj ich maloletá dcéra. Čo sa týka umiestnenia maloletej Y. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, poukázal na výpoveď maloletej, ktorá chce byť zverená do starostlivosti otcovi a zároveň navrhol, aby matka platila výživné na maloletú 100,- eur mesačne, čo je primerané, vzhľadom na vek a potreby maloletej. Styk navrhol upraviť neobmedzene.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletej Y. Z., potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, sobášnym listom, rodným listom maloletej, potvrdeniami o príjmoch účastníkov konania, správou z poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko- psychologických služieb Nové Zámky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX pred bývalým Obvodným úradom O., matrika W., z ich manželstva pochádzajú dve deti a to plnoletá M. Z. vydatá K. a maloletá Y. Z., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo vo O. N., V. XXX/X. U oboch ide o prvé manželstvo.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené. Manželia spolu nežijú od mája - júna 2011, nehospodária spolu, ani spolu intímne nežijú. Odporkyňa nadviazala mimomanželskú známosť s G. Q.. Zo správy z poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických služieb Nové Zámky súd mal preukázané, že navrhovateľ vníma problémy v manželskom spolužití ako neprekonateľné, nemá záujem o manželskú terapiu. Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasí, ale vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľa je pripravená prijať fakt rozvodu manželstva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pri riešení manželských problémov účastníkov konania psychologickými prostriedkami nie je možná.
Manželia spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú a nie sú schopní vytvoriť zdravé rodinné prostredie. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom, stratilo dôvody pre svoje ďalšie trvanie, preto súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v nadviazaní mimomanželskej známosti odporkyňou, kvôli ktorej navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a už nemieni s odporkyňou obnoviť manželské spolužitie. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 43 odsek 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloletá dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Súd s poukazom na výpovede účastníkov konania a výpoveď maloletej, ktorá je už vo veku blízkom plnoletosti, zveril maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľovi, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporkyňu zaviazal na platenie výživného v sume 65,- eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní prihliadol na odôvodnené potreby maloletej, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov.
Pokiaľ ide o potreby maloletej, sú bežného charakteru na oblečenie, stravu, obuv a zvýšené v súvislosti s návštevou strednej školy.
Navrhovateľ zarába priemerne mesačne 637,88 eur čistého. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Pokiaľ ide o pomery na strane odporkyne, zarába priemerne mesačne 366,96 eur čistého. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Podľa názoru súdu, odporkyňa môže prispievať na výživu maloletej sumou 65,- eur mesačne a to aj s poukazom na zákon č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od 1.7.2012 194,58 eur. Teda, keď odporkyňa zaplatí zo svojho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý činí 366,96 eur sumu 65,- eur mesačne, zostane jej ešte 301,96 eur, čo je o 107,38 eur viac ako činí jej životné minimum, zostane jej teda dostatočná suma na jej vlastnú výživu ako aj reprodukciu pracovnej sily. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku tak, že nepriznal účastníkom ich náhradu, keď nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.