Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-90-2012.pdf
PDF · 100.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/90/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: H.. H. H., nar. X.XX.XXXX, bytom F., P. XX, zast. JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom, Floriánska č. 16, Košice proti odporkyni: C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F., P. XX, zast. JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, Mäsiarska 30, Košice v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: V. H., nar. X.X.XXXX, bytom F., P. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania H. H. a C. H. uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. - E. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a.
Maloletú V. H., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. V., nar. X.X.XXXX sumou 300 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. V., nar. X.X.XXXX nasledovne:
- každý nepárny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- počas jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod.
- počas veľkonočných sviatkov od nedele od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod.
- počas letných prázdnin posledný júlový týždeň a prvý augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- počas vianočných sviatkov od 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod.
Otec mal. dieťa prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 14.8.2012 žiadal, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, nakoľko toto neplní svoj spoločenský účel.
V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. V. do osobnej starostlivosti odporkyne a je ochotný prispievať na jej výživu sumou 300 € mesačne. Súčasne navrhol úpravu styku s mal. dieťaťom nasledovne:
- každý nepárny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- počas jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod.
- počas veľkonočných sviatkov od nedele od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod.
- počas letných prázdnin posledný júlový týždeň a prvý augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- počas vianočných sviatkov od 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.
V prípade rozvodu manželstva súhlasila s úpravou rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 7.11.2012 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné vo výške 300 € mesačne. Súčasne upraviť styk ako navrhujú rodičia, nakoľko je to v záujme mal. dieťaťa.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu F. - E. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza mal. V. H., nar. X.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na P. č. XX v F..
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželské spolužitie neplní svoj spoločenský účel. Neprichádza do úvahy jeho obnovenie. Preto žiada, aby súd manželstvo rozviedol.
V súčasnosti je zamestnaný na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach s príjmom vo výške 1.100 € mesačne. Výdavky má nasledovné: nájomné vrátane inkasa 180 €, stavebné sporenie 260 € mesačne, telefón, strava 60-70 € mesačne, poistky 1.000-1.500 € ročne. Mal. dcére platí škôlku a iné výdavky a matke bude prispievať na výživu sumou 300 €. Iné mimoriadne výdavky nemá.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že manželské spolužitie považuje za neperspektívne. Došlo k jeho rozpadu a súhlasí s návrhom na rozvod.
Odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti FRENIA s.r.o. s príjmom vo výške 500 € mesačne. Výdavky má nasledovné: v súvislosti s mal. dcérou strava 150 €, ošatenie 100 €, lieky a vitamíny 50 €, poplatky za nájomné, škôlku v súčasnosti platí navrhovateľ. Ostatné potreby pre dcéru zabezpečuje odporkyňa.
Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom odporkyne bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2011 do 9/2012 bol vo výške 433 € netto.
Z písomného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľa bolo zistené, že jeho príjem za obdobie 10/2011 do 9/2012 bol vo výške 1.204 € netto.
Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode.
Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, obaja účastníci odmietajú obnovenie manželského spolužitia, dospel k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky, t.j. u odporkyne. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka aj otec sa podieľajú na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku detí, ich zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách detí rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa, odporkyne, ako aj na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a navrhovateľ ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Súd podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 300 € mesačne je primerané.
V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku navrhovateľa s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení podať proti nemu odvolanie sa účastníci konania tohto práva vzdali (§ 157 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.