Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-62-2012.pdf
PDF · 74.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/62/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. R., Q. Y. č. XXX/XX, proti odporcovi: I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y., U. X. č. XX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/38/2011-29 zo dňa 31.októbra 2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 7P/38/2011-44 zo dňa 5. júna 2012 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi zvýšené výživné, vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.
Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým v zostávajúcej časti návrh zamietol sa
n e d o t ý k a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľovi zvýšené výživné vo výške 185 eur mesačne vždy do 15.tého dňa kalendárneho mesiaca vopred od 26.9.2011, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 18.5.1995 č.k. P/208/94-32, podľa ktorého mal odporca povinnosť platiť výživné vo výške 100 Sk mesačne. Navrhovateľ sa domáhal výživného v celkovej výške 250 eur, okresný súd jeho návrh v časti presahujúcej priznané výživné zamietol. Zročné výživné za obdobie od 26.9.2011 do 31.10.2011 vo výške 211,96 eur odporcovi uložil zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Okresný súd vychádzajúc z ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „ZoR“) a konštatoval, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi došlo k zmene pomerov. Navrhovateľ v čase predchádzajúceho rozhodnutia navštevoval predškolské zariadenie, aktuálne je študentom prvého ročníka vysokej školy. Celé obdobie detstva až do nadobudnutia plnoletosti úhrada nákladov na jeho osobu bola finančne zabezpečovaná iba matkou. Táto je poberateľkou starobného dôchodku, ktorý je jej jediným príjmom. V prípade odporcu konštatoval, že z jeho strany nedošlo k popretiu tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu na zvýšenie výživného, nevyjadril nesúhlas s platbou zvýšeného výživného a v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by nebol schopný platiť zvýšené výživné. Poukázal na tvrdenia matky navrhovateľa, že odporcovi zanikli vyživovacie povinnosti na staršie deti. Prihliadajúc na posledný druh jeho zárobkovej činnosti a okruh vyživovacích povinností ustálil, že je v jeho schopnostiach a možnostiach, vzhľadom na potreby navrhovateľa, platiť zvýšené výživné 185 eur mesačne.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Namietal, že je nezamestnaný a nemá z čoho platiť zvýšené výživné. Poukazoval na to, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 66 eur, z ktorého dôvodu jeho ďalší syn Daniel Y., musel prerušiť štúdium
na strednej škole. Poprel pravdivosť tvrdení navrhovateľa, na ktoré bolo poukazované v rozsudku okresného súdu.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že ponecháva na rozhodnutí súdu určenie výšky vyživovacej povinnosti odporcu vzhľadom na ním uvádzané skutočnosti.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu daného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., (z ktorého titulu zostal nedotknutý výrok, ktorým bol v zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietnutý) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v napadnutých a závislých výrokoch zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil v rozsahu zrušenia vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá ZoR (citovaného v napadnutom rozsudku) vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. V súvislosti s rozhodovaním o zmene vyživovacej povinnosti sa súd zaoberá zisťovaním oprávnených potrieb toho, ktorý je nositeľom práva na platenie výživného a schopnosťami a možnosťami osoby povinnej platiť zvýšené výživné.
Okresný súd, hoci v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, z ktorých bolo potrebné pri rozhodovaní vychádzať, pri ustálení stavu veci nepostupoval dostatočne dôsledne. Zameral sa na podrobné zistenie zmeny pomerov, ktorá nastala u navrhovateľa. Pre rozhodnutie však bolo nutné posúdiť schopností a možností odporcu platiť zvýšené výživné. Okresný súd „nečinnosť“ odporcu v konaní vyhodnotil de facto ako jeho súhlas s tvrdeniami navrhovateľa.
Z obsahu spisu mal krajský súd nepochybne preukázané, že odporca bol v prvostupňovom konaní nečinní, nezúčastnil sa pojednávania, nevyužil právo vyjadriť sa k podanému žalobnému návrhu. Predmetné konanie je klasickým sporovým konaním, kde navrhovateľ má povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa oprávnenosti svojho nároku a označiť, prípadne predložiť dôkazy na ich preukázanie. Navrhovateľ sa v podanom návrhu, ako aj počas konania obmedzil na tvrdenia týkajúce sa zmeny pomerov u jeho osoby. Netvrdil, ani neuvádzal okolnosti na strane odporcu, z ktorých odvodzoval jeho schopnosť platiť mu zvýšené výživné v žiadanej výške - 250 eur.
Podľa platného Občianskeho súdneho poriadku (§ 120 ods. 3 O.s.p.) tvrdenia , ktoré súd uznal za dôležité pre rozhodnutie a nie sú medzi účastníkmi sporné, alebo presnejšie, sú pre súd nepochybné, sú logicky dôkazným prostriedkom na vyvodenie záverov o existencii (neexistencii) určitej skutočnosti. To, že sa odporca k návrhu navrhovateľa nevyjadril, nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako súhlas „s podaným návrhom“ a konštatovať nespornosť tvrdení medzi účastníkmi, tak ako to urobil okresný súd. Následne ustálenie skutkového stavu o schopnosti odporcu platiť zvýšené výživné na základe takýchto zistení bolo predčasné . Okresný súd, všeobecne, bez bližšej konkretizácie uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal na posledný druh zárobkovej činnosti odporcu a okruh jeho vyživovacích povinností. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akú zárobkovú činnosť odporcu okresný súd zobral do úvahy, z akých dôkazov (ak boli na túto skutočnosť vykonané) pritom vychádzal. Len na okraj odvolací súd poznamenáva, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorým bola odporcovi naposledy uložená povinnosť platiť navrhovateľovi výživné 100,-Sk vyplýva, že v tom čase bol odporca poberateľom sociálnej dávky vo výške 1.200 Sk. Rovnako, za nepreskúmateľné považuje odvolací súd jeho konštatovanie týkajúce sa počtu vyživovacích povinností odporcu bez toho, aby uviedol ich počet, označil dôkazy, o ktoré oprel tieto svoje zistenia. Ani pri ďalších skutočnostiach, ktoré pri posúdení schopností odporcu zobral do úvahy - záver, že odporca si nepochybne svoje existenčné potreby zabezpečuje, neuviedol na základe akých dôkazov k nim dospel a opäť sa obmedzil iba na nekonkrétne konštatácie.
Krajský súd si je vedomý toho, že pri takýchto typoch konania, ako je aj prejednávaná vec, býva dôkazná situácia zložitá. Účastníci väčšinou spolu nekomunikujú a navzájom nemajú informácie o svojich osobných a majetkových pomeroch. Následne nemôžu vyčerpávajúco uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti, najmä, ak je druhá sporová strana nečinná. Za účelom zistenia týchto skutočností však majú účastníci možnosť požiadať súd o súčinnosť, ktorý môže na základe ich návrhu napríklad zabezpečiť dôkaz, ktorý nemôžu predložiť sami (§129 ods.2 O.s.p.). Ak je navrhnutý ako dôkaz výsluch účastníka, súd má možnosť v prípade nečinnosti nariadiť jeho predvedenie (§ 52 O.s.p.), prípadne aplikovať poriadkové opatrenie - uložiť poriadkovú pokutu (§ 53 O.s.p.).
V ďalšom postupe vo veci okresný súd (vo vyššie uvedených intenciách) jednoznačne ustáli skutkový stav tak ohľadom odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam rodičov, osobitne odporcu. Následne vyhodnotí rozsah zmeny pomerov a rozhodne o zvýšení výživného. Súvisiace úvahy a v nich rezultujúce závery stručne a jasne vyloží v odôvodnení „nového“ rozhodnutia, v ktorom zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.