Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozhodnutie_10C-101-2012.pdf
PDF · 113.66 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/101/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: v rade 1/ Q. W., J.. X.X.XXXX, G. G. XXX, okres Martin, v rade 2/ S. W., J.. XX.XX.XXXX, G. G. Č..XXX, okres Martin, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ Občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, konaní o zaplatenie 275,96 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 132,02 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,95 eur od 18.9.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žiadny z účastníkov konania a vedľajší účastník na strane žalovaných nemajú proti sebe právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.2.2012 a postupne upravenou podaniami právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.4.2012 (na súd došlým 26.4.2012) a zo dňa 18.5.2012 (na súd došlým 23.5.2012) sa žalobca proti žalovaným ako povinným spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 275,96€ spolu s vyčísleným úrokom z omeškania 13,07€ a ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 118,95€ od 18.9.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že veriteľom tejto pohľadávky voči žalovaným v rade 1/ a 2/ sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (Zák.č.40/1964 Zb.) dňa 10.12.2009, kde postupcom pohľadávky bola Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave a postupníkom žalobca. Pohľadávka vznikla na základe tej skutočnosti, že žalovaní v rade 1/ a 2/dňa 2.8.2002 uzavreli Zmluvu č.XXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovaným v rade 1/ a 2/ peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov a ďalšie povinnosti boli upravené tak v zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach postupcu. Keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia na žalobcu predstavovala sumu 365,96€ a pozostávala z istiny vo výške 208,95€, úroku z omeškania vo výške
157,01€, ktorý bol vyčíslený v súlade so zmluvou. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje Obchodným zákonníkom (teda Zák.č.513/1991 Zb.) a zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaný ku dňu podania žaloby žalobcovi zaplatili dňa 24.5.2010 sumu 50,-€, dňa 16.8.2010 sumu 20,-€ a 17.9.2010 sumu 20,-€. Tým istina úveru klesla na sumu 118,95€ a celková pohľadávka na sumu 275,96€. Žalobou uplatnená pohľadávka takto pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 118,95€, z úroku z omeškania vo výške 157,01€ a ďalej z úroku z omeškania, ktorý žalobca vyčíslil na sumu 13,07€ , čo predstavuje 9%-ný úrok z omeškania zo sumy 208,95€ od 11.12.2009 do 24.5.2010, 9%-ný úrok zo sumy 158,95€ od 25.5.2010 do 16.8.2010, 9%-ný úrok zo sumy 138,95€ od 17.8.2010 do 17.9.2010, a ďalej požadoval potom 9%-ný úrok zo sumy 118,95€ od 18.9.2010 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po uhradení poslednej splátky. Súčasne žalobca požadoval náhradu trov konania.
V priebehu konania žalobca na dotaz súdu odpovedal, že nedisponuje dôkazom, preukazujúcim, kedy postupca odstúpil od zmluvy, uzavretej so žalovanými v rade 1/ a 2/ a k námietke premlčania, ktorú vzniesli tak vedľajší účastník na strane žalovaných, ako aj obaja žalovaní, uviedol a to v podaní zo dňa 10.9.2012, že úrok z omeškania 157,01€, ktorý tvoril súčasť postúpenej pohľadávky bol vyúčtovaný v zmysle článku I. zmluvy o kontokorentnom úvere, podľa ktorého bola výška úroku z omeškania 26,40% ročne. Úrok z omeškania bol potom vypočítaný podľa vzorca výška dlžnej sumy za príslušné obdobie krát výška úrokovej sadzby delene počtom dní v roku a násobené počtom dní príslušného obdobia. V platobnej histórii úverového účtu, ktorý súčasne žalobca pripojil do súdneho spisu, predstavovala súčet položiek zvýšenie pohľadávok za zmluvný úrok z omeškania a pripísanie zmluvného úroku z omeškania mínus položka zníženie pohľadávky zo zmluvného úroku z omeškania, ku ktorému je započítaný úrok z omeškania od 24.12.2006 do 10.12.2009. Splatnosť dlhu nastala výpoveďou zmluvy o kontokorentnom úvere a výpoveďou zmluvy o sporožírovom účte dňa 20.9.2006. Podľa názoru žalobcu, ktorý do spisu pripojil aj písomné uznanie dlhu, urobené žalovanou v rade 1/ zo dňa 21.7.2010, podal nasledovný výklad. Podľa názoru žalobcu uznanie dlhu jedným z manželov, zaväzuje oboch manželov, pokiaľ ide o spoločný dlh a uznanie možno považovať za bežnú záležitosť v zmysle § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade teda došlo k uznaniu dlhu žalovanou v rade 1/, pričom došlo k uznaniu dlhu, ktorý zaväzuje obidvoch žalovaných manželov a bezpochyby ide o bežnú vec vzhľadom na hodnotu uznaného dlhu. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaní čiastočne platili svoj dlh v čase, keď žiadali žalobcu o splátkový kalendár a teda je zrejmé, že o dlhu vedeli obidvaja. Z opatrnosti poukázal tiež na skutočnosť, že aj v prípade, ak by nešlo o bežnú vec, tak právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka.
Dňa 14.5.2012 zahlásil vstup do konania na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ vedľajší účastník a to Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Vedľajší účastník sa vyjadril k žalobnému návrhu podaním došlým na súd 28.5.2012, kde žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní nekonali vrámci svojej podnikateľskej činnosti a uzavreli s právnym predchodcom žalobcu spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky. Podľa vyššie uvedenej zmluvy bola konečná splatnosť úveru dňa 5.8.2003. Dňa 6.8.2003 začala pre žalobcu plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 6.8.2006. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca do spisu nepripojil výpoveď vyššie uvedenej zmluvy ani nepreukázal skutočnosť, že žalovaným doručil odstúpenie od tejto zmluvy. Vzniesol tiež námietku premlčania, nakoľko zo žalobcom predloženej prílohy č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že ku dňu 10.12.2009 boli žalovaní v omeškaní s vrátením žalovanej sumy 1155 dní, teda viac ako tri roky. Na úpravu dĺžky premlčania je podľa názoru vedľajšieho účastníka aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak žalobca podal žalobu dňa 24.2.2012, podal ju po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vedľajší účastník preto žiadal priznať náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením advokátom.
Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prvýkrát podaním zo dňa 13.6.2012,na súd došlým 15.6.2012 a žalobu žiadali zamietnuť s tým, že rovnako oni, ako aj vedľajší účastník namietali premlčanie nároku žalobcu.
V priebehu konania poukázali na skutočnosť, že zo strany žalobcu resp. jeho právneho predchodcu im nebola doručená žiadna výpoveď ale ani odstúpenie od zmluvy o kontokorentnom úvere.
Žalovaná v rade 1/ vo svojej výpovedi potvrdila, že spolu s manželom, žalovaným v rade 2/ uzavrela spomínanú zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorý sa viazal k ich sporožírovému účtu v Slovenskej sporiteľni a mali povolené prečerpanie 15000,-Sk s tým, že mali zabezpečiť dostatočný prísun finančných prostriedkov na to, aby bol tento úver splácaný. Poprela, že by dostala výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 20.9.2006. Potvrdila tiež, že uzavrela s predstaviteľom súčasného žalobcu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorý jej dal k nahliadnutiu súd. Na úhradu tohto dlhu po uzavretí dohody dvakrát zaplatila sumu 20,-€ šekmi, ktoré jej poslal predstaviteľ žalobcu.
Žalovaný v rade 2/ doplnil výpoveď žalovanej v rade 1/ len v tom smere, že ani jemu nebola doručená výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere a v podstate ho nikto nevyzýval na úhradu dlhu. O tom, že jeho manželka, teda žalovaná v rade 1/ uzavrela zmluvu o uznaní záväzku a splácaní dlhu on nevedel, pretože ho manželka ho neinformovala.
V podstate na takýchto tvrdeniach všetci účastníci zotrvali v priebehu celého konania.
Mimo výsluchu žalovaných v rade 1/ a 2/ súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu žalobcom a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 2.8.2002 postupca Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľ a žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere v súlade s ustanovením § 497 až 507 Obchodného zákonníka (Zák.č.513/1991 Zb.). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru č.XXXXXXXXXX/X za základných podmienok - výška úverového rámca bola dohodnutá na 15000,-Sk, úroková sadzba bola dohodnutá 11,85% ročne, úroky boli splatné mesačne k ultimu mesiaca, končená splatnosť úveru bola stanovená na 5.8.2003. úroky z omeškania boli dohodnuté na 26,40% ročne, poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 2% z výšky úverového rámca, úrok z prečerpania predstavoval 26,40% ročne a poplatok za správu úveru predstavoval 0,20% z výšky úverového rámca mesačne. Veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod, alebo výbery finančných prostriedkov zo sporožírového účtu uvedeného v zmluve aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu, alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru bol dlžník oprávnený požadovať až do času konečnej splatnosti v rozsahu úverového rámca dohodnutého v článku I. tejto zmluvy. Veriteľ bol oprávnený odmietnuť vykonať príkaz dlžníka na prevod alebo na výber finančných prostriedkov, realizáciou ktorého by došlo k prekročeniu úverového rámca. Ak bude rozsah čerpaného úveru väčší, ako je úverový rámec v čase pred termínom konečnej splatnosti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z prečerpania v dohodnutej výške zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako úverový rámec. Dlžník bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie platby spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Spoludlžníci boli povinní veriteľovi splniť záväzok, vyplývajúci z tejto zmluvy spoločne a nerozdielne.
Podľa článku IV. bod 1. Zmluvy táto bola uzavretá na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predĺžila vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy pôvodnej alebo predĺženej, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65 roku vek u dlžníka. Podľa článku IV. bod 2. úver bol splatný v deň splatnosti, uvedený v základných podmienkach zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1.zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o jeden rok. Podľa článku IV. bod 3.dlžník bol oprávnený písomne vypovedať zmluvu, pričom výpoveď nadobudla účinky uplynutím 15.- teho dňa odo dňa doručenia. V prípade, že dlžník v tejto lehote nevyrovná všetky záväzky vyplývajúce
z tejto zmluvy, účinnosť výpovede nastáva až ich úplným vyrovnaním. Podľa článku IV. bod 4. veriteľ bol oprávnený vypovedať zmluvu, ak dlžník nečerpal úver v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Výpoveď bola účinná dňom jej doručenia dlžníkovi.
Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, teda postupcu, účinné od 1.8.2002.
Podľa bodu 10.1 Všeobecných obchodných podmienok banky písomnosti banky sa doručujú osobne, poštou a elektronickými komunikačnými médiami.
Podľa bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok banky pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručená v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela podľa vlastného uváženia písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.
Žalobca do spisu pripojil výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorú mala dať Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave dňa 20.9.2006 žalovaným v rade 1/ a 2/. Podľa znenia tejto výpovede Slovenská sporiteľňa a.s. využila ustanovenia zmluvy o kontokorentnom úvere a bod 7.6 všeobecných obchodných podmienok, vydaných Slovenskou sporiteľňou a.s. s účinnosťou od 1.8.2002 a týmto vypovedala zmluvu o kontokorentnom úvere vyššie uvedeného čísla dňa 5.8.2002. Táto výpoveď nadobudla účinnosť dňom jej doručenia. Ako bolo však uvedené, žalovaní namietali, že by im táto výpoveď bola doručená kedykoľvek skôr než dňa 19.7.2012, keď im táto listina, čo by dôkaz, predložený žalujúcou stranou, bol doručený súdom na pojednávaní dňa 19.7.2012.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok banky je zrejmé, že u výpovede, ktorá bola datovaná dňom 20.9.2006 nastala fikcia doručenia tri dni po odoslaní, teda 23.9.2006 a tohto dňa je možné považovať výpoveď úverovej zmluvy za doručenú.
Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu vyhotovil výpoveď už v septembri roku 2006 ako vyplynulo z histórie účtu, ktorú pripojil žalobca do súdneho spisu (čl.65-77), že sporožírový účet, z ktorého mohli žalovaní čerpať kontokorentný úver bol zrušený až podľa tejto histórie 10.12.2009, pričom dovtedy bol v mesačných intervaloch prolongovaný a posledný vklad žalovaných na tento účet bol uskutočnený 30.6.2009. Bol to súčasne jediný vklad na tento účet, ktorý žalovaní v roku 2009 uskutočnili. Podľa tejto histórie, pohľadávka banky titulom istiny úveru predstavovala sumu 208,95€.
Ako vyplynulo z histórie účtu, ktorý pripojil žalobca do súdneho spisu (čl.65-77) je z neho zrejmé, že už v roku 2005 žalovaní prestali pravidelne splácať úver. V roku 2006 neurobili žiadnu splátku úveru, v januári, februári a marci až 10.4.2006 vložili na účet hotovosť v sume 1500,-Sk a následne od spomínaného dňa až do konca augusta 2006 a potom ani do 20.9.2006 neurobili žiadnu splátku úveru.
V dôsledku tejto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že výpoveď, ktorú dala banka žalovaným dňa 20.9.2006 bola v súlade s ustanoveniami zmluvy a aj v súlade s ustanovením § 5 Zák.č.258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch.
Listom z 29.12.2009, ktorý žalovaní prevzali 17.2.2009, oznámila Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave žalovaným, že jej pohľadávka vo výške 365,96€, ktorá banke vznikla z úveru poskytnutého vyššie uvádzanou zmluvou,bola postúpená žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.XXXX/XXXX/CE, ktorú uzavrela s postupníkom dňa 10.12.2009. Na základe tejto skutočnosti banka oznámila žalovaným, že záväzok v celkovej výške 365,96€ je možné od okamihu doručenia oznámenia
uhradiť výlučne plnením postupníkovi na účet tam uvedený. Zmluvou o postúpení pohľadávok č.XXXX/ XXXX/CE včetne jej príloh, žalobca preukázal, že sa stal veriteľom pohľadávky voči žalovaným.
Podľa prílohy č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 (čl.18) postúpená pohľadávka vo výške 365,96€ pozostávala z istiny vo výške 208,95€ a zákonných úrokov z omeškania vo výške 157,01€. Žalobca následne výzvami z 11.1.2012 vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 317,91€, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 118,95€, úroku 41,95€ a ďalšieho úroku vyčísleného na sumu 157,01€.
Žalobca do spisu pripojil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (čl.52) č.1604497, ktorú prostredníctvom F.. K. E.Č. spísal v G. 21.7.2010 so žalovanou v rade 1/. V tejto dohode je žalobca definovaný ako veriteľ a žalovaná v rade 1/ ako dlžníčka, pričom žalovaná v rade 1/ podľa tejto dohody uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy, uzatvorenej s pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľnou a.s. zo Zmluvy č.XXXXXXXXX. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 158,95€ a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov za inkasné konanie vo výške 54,89€. Z údajov, ktorými bol špecifikovaný záväzok, bolo zrejmé, že žalovaná v rade 1/ touto dohodou písomne uznala svoj záväzok voči žalobcovi, ktorý jej vznikol zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č.XXXXXXXXXX/X.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ súd posudzoval podľa ustanovení § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (zák.č.513/1991 Zb.) v zmysle príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch (zák.č.25/2001 Z.z.) a aj v súlade s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sa bránili námietkou premlčania, súd sa zaoberal touto skutočnosťou.
Zmluva o úvere je absolútnym obchodom v zmysle ustanovení § 261 ods.3 písm.d/ Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkové vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o úvere. Ak sa v zmysle úverovej zmluvy dlh stal zročný dňom doručenia výpovede, za ktorý sa považuje v zmysle Všeobecných obchodných podmienok banky deň 23.9.2006 a žalovaná v rade 1/ uznala dlh voči žalobcovi - nárok na istinu vo výške 157,95 eur dňa 21.7.2010, urobila tak pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom 23.9.2006. V zmysle Obchodného zákonníka a to § 397 je totiž premlčacia doba pre jednotlivé práva štyri roky.
V zmysle § 407 ods.1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Podľa § 407 ods.2 Obchodného zákonníka, platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.
Podľa § 407 ods.3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 407 ods.4 Obchodného zákonníka, účinky uznania záväzku spôsobom, uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
Súd dospel k presvedčeniu, že keď žalovaná v rade 1/ uznala dňa 21.7.2010 dlh vo výške 158,95 eur titulom istiny predmetného úveru a v sume 54,89 eur titulom príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné konanie, začala od tohto uznania v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného
zákonníka plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Ak potom žalobca uplatnil svoje nároky na súde dňa 24.2.2012, urobil tak podľa presvedčenia súdu včas. Navyše súd je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že úverovou zmluvou vznikol spoločný záväzok oboch manželov, uznávací prejav žalovanej v rade 1/, ktorý týkal spolu sumy približne 200,-euro, zakladal účinky uznania dlhu aj pre žalovaného v rade 2/ ako manžela. V tomto smere sa súd stotožňuje s názorom žalujúcej strany, že takýto právny úkon len žalovanej v rade 1/, týkajúci sa spoločného dlhu s manželom - žalovaným v rade 2/ je nutné posudzovať v zmysle ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.).
Podľa § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Tento právny úkon uznania spoločného dlhu podľa presvedčenia súdu je nutné vzhľadom na nie príliš vysokú sumu, ktorú žalovaná v rade 1/ uznala, posudzovať ako vybavenie bežnej záležitosti, týkajúcej sa spoločného dlhu manželov. Takémuto názoru súdu korešponduje aj rozhodnutie R 47/1984, ktoré sa týka uznania dlhu vzniknutého nedoplatkom neveľkej výšky z neplatenia úhrady opakujúcich platieb, súvisiacich s užívaním spoločného bytu, čo v zmysle spomínaného judikátu treba tiež považovať za bežnú záležitosť, týkajúcu sa tohto užívania, pričom právny úkon uznania takéhoto dlhu, urobený jedným z manželov je platný a zaväzuje oboch manželov.
Je zrejmé, že žalovaná v rade 1/ sa podľa dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku aj následne aj správala, pretože ešte pred podpísaním tejto dohody odoslala žalobcovi sumu 50,-eur a po podpísaní tejto dohody dvakrát po 20,--eur v dňoch, ktoré uvádzal žalobca v žalobe. Tieto platby žalobca v zmysle žaloby započítal na istinu, ktorá tak klesla na sumu 118,95 eur.
O výške tohto nároku súd nemal pochybnosti, nárok žalobcu na istinu, ktorá predstavuje nesplatenú časť úveru nachádza právnu oporu v ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Popri istine v sume 118,95 eur súd žalobcovi priznal nárok aj na vyčíslený 9%-ný úrok z omeškania v sume 13,07 eur, ktorá suma predstavuje 9%-ný úrok z omeškania zo sumy 208,95 eur od 11.12.2009 (deň nasledujúci po dni uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky) do 24.5.2010, keď žalovaní zaplatili sumu 50,-eur, následne zo sumy 158,95 eur od 25.5.2010 do 16.8.2010, ďalej zo sumy 138,95 eur od 17.8.2010 do 17.9.2010, čo zohľadňuje ďalšie splátky po 20,-eur, vykonané 16.8.2010 a 17.9.2010 a rovnako ho súd priznal zo sumy 118,95 eur od 18.9.2010 do zaplatenia.
Súčet oboch týchto súm (118,95+13,07) predstavuje sumu 132,02 eur.
Nároky na úroky z omeškania, ktoré žalobca nepožadoval v sume, ktorá bola dohodnutá v úverovej zmluve (26,40% ročne), ale požadoval ho v súlade s aktuálnym znením § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v sadzbách, vychádzajúcich z občiansko-právnych predpisov (§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z.), súd považoval za nesporné. Žalobca požadoval úrok odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky a k tomuto dňu žalovaní, vzhľadom na vyššie uvedené už v omeškaní boli.
Žalobu súd zamietol v časti, kde žalobca požadoval priznať úrok z omeškania v sume 157,01 eur. Tento úrok žalobca v priebehu celého konania napriek výzvam súdu bližšie nekonkretizoval, súd nemal možnosť preskúmať z akej istiny, za aké obdobie, v akej sadzbe bol vypočítaný, žalobca sa v tomto smere odvolával len na prílohu zmluvy o postúpení pohľadávky, kde úrok v tejto výške špecifikovala
banka. V tejto časti nárok žalobcu zostal nepreskúmateľný a nepreukázaný a z toho dôvodu súd v tejto časti žalobu zamietol.
Obe procesné strany boli v konaní čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné, pričom úspech a neúspech bol približne rovnaký, z toho dôvodu súd pri rozhodovaní o trovách konania využil ustanovenie § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol, že žiadny z účastníkov konania a vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane žalovaných, nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.