Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/127/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. 11. 2012, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Janette Nôtovej a prísediacich Anny Šramkovej a Heleny Sekerešovej, v trestnej veci proti obžalovanému I. - W. I. a spol., stíhaných pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d/, ods.3 písm. b/ Tr. zákona a iné takto

rozhodol:

Obžalovaný 1) I. - W. I. T. Y. O. A. I. T. Y., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom A., G. F. G. C.. F., E.. D. U.. X, t. času vo väzbe v Ústave na výkon väzby R. R. od 18. 10. 2011, občan A.,

obžalovaný 2) N. R. K. A. R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom A., G. F. G. C.. F., E.. H. U.. XX, t. času vo väzbe v Ústave na výkon väzby R.Á. R. od 18. 10. 2011, občan A.,

obžalovaný 3) W. V. U. Y. N. Y. M. Z. E. , nar. XX. XX. XXXX, bydliskom A., G. K. C.. F., E.. N. R.. XXXX E.. K. K.. X, t. času vo väzbe v Ústave na výkon väzby R. R. od 18. 10. 2011, občan A.,

s ú v i n n í,

že

konajúc po vzájomnej dohode dňa 10. 10. 2011, v čase medzi 09.40 hod. a 09.51 hod. v meste L. spoločne vošli do priestorov predajne „Hodinárstvo a zlatníctvo Aurélia“, nachádzajúcej sa na Z.. Č. K. č. XXX, kde obv. I. - W. I. najprv pokynom ruky ukázal predavačke, poškodenej K. L., nar. XX. XX. XXXX, aby prešla k predajnému pultu, v ktorom sa nachádzali strieborné šperky, čomu táto vyhovela a počas toho, ako sa presúvala na dané miesto k nej pristúpil obv. W. V. U., ktorý ju udrel päsťou do ľavej časti tváre v oblasti lícnej kosti, v dôsledku čoho poškodená K. L. spadla na zem, následne obv. W. V. U. v útoku pokračoval tak, že poškodenú ležiacu na bruchu opakovane kopal do oblasti hrudníka, hrudnej chrbtice, ľavej hornej končatiny a pravej dolnej končatiny, šliapol jej nohou do chrbtovej časti tela, škrtil ju tým, že sa jej snažil z krku strhnúť zlatú retiazku, vykrúcal jej ľavú ruku a bránil jej dýchať a potom čo ho brániaca sa poškodená uhryzla do ruky, ju udrel rukou do oblasti úst, počas toho obv. I. - W. I. striedavo dával pozor pri dverách predajne, potom, čo poškodená K.M. L. volala o pomoc dal ústny pokyn obvinenému W. V. U., aby pokračoval vo fyzickom napádaní poškodenej a spoločne s obv. N. R. z predajných pultov vyberali a do prinesenej tašky ukladali v nich nachádzajúce sa predmety z drahých kovov s tým, že neskôr sa k tejto ich činnosti pripojil aj obv. W. V. U. a z predajne takto spoločne odcudzili: zlaté retiazky - 1 dámsky náhrdelník, 13 dámskych retiazok dĺžky 45 cm, 6 dámskych retiazok dĺžky 50 cm, 15 pánskych retiazok dĺžky 50 cm, 8 pánskych retiazok dĺžky 55 cm, spolu v hodnote 18.772,20 €, zlaté náramky - 2 dámske náramky dĺžky 18 cm, 10 dámskych náramkov dĺžky 19 cm, 1 dámsky náramok dĺžky 20 cm, 10 pánskych náramkov dĺžky 21 cm, 2 pánske náramky dĺžky 22 cm, spolu v hodnote 7.162,13 €, zlaté prívesky - 58 krížikov do výšky 1 cm, 33 krížikov výšky od 1 cm do 3 cm, 9 medailónikov so svätým motívom, 15 pánskych platničiek (ovál, štvorec, obdĺžnik), 17 znamení okrúhleho tvaru - detských,

14 znamení štvorcového tvaru - strojových, 16 znamení štvorcového tvaru - ručne gravírovaných, 128 dámskych príveskov - kameňových, spolu v hodnote 16.591,51 €, zlaté náušnice - 35 párov dámskych visiacich s klasickým zapínaním a šroubovačkami, 49 párov dámskych klasických, spolu v hodnote 12.346,36 €, zlaté prstene - 191 dámskych a 7 pánskych, spolu v hodnote 39.215,79 €, klenotnícke platá - 6 ks v hodnote 27,60 €, ako aj peňažnú hotovosť v sume 263,00 €, nachádzajúcu sa v pokladni predajne; týmto konaním obvinení I. - W. I., N. R., W. V. U. spoločne spôsobili podnikateľovi X. L., podnikajúcemu pod obchodným menom Waldemar Kleniar AURÉLIA, s miestom podnikania Ul. Československej armády č. 484, Krupina, IČO: 17 992 681, škodu v celkovej výške 94.378,59 € a obv. W. V. U. spolu s obvineným I. - W. I. fyzickým útokom vedeným na poškodenú K. L., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom L., C. X, tejto poruchu zdravia zahŕňajúcu zlomeninu korunovitého výbežku ľavej lakťovej kosti, pomliaždenie nosa a zlomeninu nosových kostí s krvácaním z nosa, pomliaždenie tváre s krvnými podliatinami a tržnú ranu dolnej pery, zlomenie ľavého horného rezáka, pomliaždenie krku a podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie chrbtice, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie, odreniny a tržnú ranu na pravom predkolení s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 10 až 14 týždňov, počas ktorých bola poškodená obmedzená v bežnom spôsobe života nutnosťou hospitalizácie a samotnej liečby, bolesťami postihnutých oblastí a pohybovými obmedzeniami s následnou nesamostatnosťou pri bežných denných činnostiach,

t e d a

obžalovaní 1) I. - W. I. a 3) W. V. U. -spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, spáchali taký čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, spôsobili ním značnú škodu, a takým činom spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,

obžalovaný 2) N. R.

-spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, spáchal taký čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a spôsobil ním značnú škodu,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní 1) I. - W. I. a 3) W. V. U. -obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d/, ods.3 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. e/ Tr. zákona, v časti ustanovenia § 188 ods.1, ods.2 písm. d/, ods.3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

obžalovaný 2) N. R.

-obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d/, ods.3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1) I. - W. I. a obžalovaný 3) W. V. U. Podľa § 188 ods.3 Tr. zákona s použitím § 38 ods.2 a § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody u oboch vo výmere 14 (štrnásť) rokov nepodmienečne.

Obžalovaný 2) N. R.

Podľa § 188 ods.3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods.2, 3 a § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov nepodmienečne.

Obžalovaný 1) I. - W. I., obžalovaný 2) N. R. a obžalovaný 3) W. V. U.

Podľa § 48 ods.3 písm. b/ Tr. zákona sa obžalovaní pre výkon trestu odňatia slobody zaraďujú do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 a § 78 ods.1 Tr. zákona sa obžalovaným 1), 2), 3) ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa sú obžalovaní 1), ), ) povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu:

-poškodenej K. L., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom L., C. X škodu vo výške 2.846,00 € ako bolestné a 343,74 € ako náhradu za rozbité okuliare, -poškodenému Waldemar Kleniar AURÉLIA, s miestom podnikania Ul. Československej armády č. 484, Krupina, IČO: 17 992 681 škodu vo výške 127.256,00 €.

odôvodnenie:

Na tunajšom súde bola dňa 20. 07. 2012 podaná obžaloba proti obžalovanému 1) I. - W. I., obžalovanému 2) N. R., obžalovanému 3) W. V. U. a to u obžalovaného 1) a 2) pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d/, ods.3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a proti obžalovanému 3) pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d/, ods.3 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. e/ Tr. zákona v časti ustanovenia § 188 ods.1, ods.2 písm. d/, ods.3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona pre skutok - konajúc po vzájomnej dohode dňa 10. 10. 2011, v čase medzi 09.40 hod. a 09.51 hod. v meste L. spoločne vošli do priestorov predajne „Hodinárstvo a zlatníctvo Aurélia“, nachádzajúcej sa na Z.. Č. K. č. XXX, kde obv. I. - W. I. najprv pokynom ruky ukázal predavačke, poškodenej K. L., nar. XX. XX. XXXX, aby prešla k predajnému pultu, v ktorom sa nachádzali strieborné šperky, čomu táto vyhovela a počas toho, ako sa presúvala na dané miesto k nej pristúpil obv. W. V. U., ktorý ju udrel päsťou do ľavej časti tváre v oblasti lícnej kosti, v dôsledku čoho poškodená K. L. spadla na zem, následne obv. W. V. U. v útoku pokračoval tak, že poškodenú ležiacu na bruchu opakovane kopal do oblasti hrudníka, hrudnej chrbtice, ľavej hornej končatiny a pravej dolnej končatiny, šliapol jej nohou do chrbtovej časti tela, škrtil ju tým, že sa jej snažil z krku strhnúť zlatú retiazku, vykrúcal jej ľavú ruku a bránil jej dýchať a potom čo ho brániaca sa poškodená uhryzla do ruky, ju udrel rukou do oblasti úst, počas toho obv. I. - W. I. striedavo dával pozor pri dverách predajne a spoločne s obv. N. R. z predajných pultov vyberali a do prinesenej tašky ukladali v nich nachádzajúce sa predmety z drahých kovov s tým, že neskôr sa k tejto ich činnosti pripojil aj obv. W. V. U. a z predajne takto spoločne odcudzili: zlaté retiazky - 1 dámsky náhrdelník, 13 dámskych retiazok dĺžky 45 cm, 6 dámskych retiazok dĺžky 50 cm, 15 pánskych retiazok dĺžky 50 cm, 8 pánskych retiazok dĺžky 55 cm, spolu v hodnote 18.772,20 €, zlaté náramky - 2 dámske náramky dĺžky 18 cm, 10 dámskych náramkov dĺžky 19 cm, 1 dámsky náramok dĺžky 20 cm, 10 pánskych náramkov dĺžky 21 cm, 2 pánske náramky dĺžky 22 cm, spolu v hodnote 7.162,13 €, zlaté prívesky - 58 krížikov do výšky 1 cm, 33 krížikov výšky od 1 cm do 3 cm, 9 medailónikov so svätým motívom, 15 pánskych platničiek (ovál, štvorec, obdĺžnik), 17 znamení okrúhleho tvaru - detských, 14 znamení štvorcového tvaru - strojových, 16 znamení štvorcového tvaru - ručne gravírovaných, 128 dámskych príveskov - kameňových, spolu v hodnote 16.591,51 €, zlaté náušnice - 35 párov dámskych visiacich s klasickým zapínaním a šroubovačkami, 49 párov dámskych klasických, spolu v hodnote 12.346,36 €, zlaté prstene - 191 dámskych a 7 pánskych, spolu v hodnote 39.215,79 €, klenotnícke platá - 6 ks v hodnote 27,60 €, ako aj peňažnú hotovosť v sume 263,00 €, nachádzajúcu sa v pokladni predajne; týmto konaním obvinení I. - W. I., N. R., W. V. U. spoločne spôsobili podnikateľovi X. L., podnikajúcemu pod obchodným menom Waldemar Kleniar AURÉLIA, s miestom podnikania Ul. Československej armády č. 484, Krupina, IČO: 17 992 681, škodu v celkovej výške 94.378,59 € a obv. W. V. U. sám

fyzickým útokom vedeným na poškodenú K. L., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom L., C. X, tejto poruchu zdravia zahŕňajúcu zlomeninu korunovitého výbežku ľavej lakťovej kosti, pomliaždenie nosa a zlomeninu nosových kostí s krvácaním z nosa, pomliaždenie tváre s krvnými podliatinami a tržnú ranu dolnej pery, zlomenie ľavého horného rezáka, pomliaždenie krku a podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie chrbtice, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie, odreniny a tržnú ranu na pravom predkolení s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 10 až 14 týždňov, počas ktorých bola poškodená obmedzená v bežnom spôsobe života nutnosťou hospitalizácie a samotnej liečby, bolesťami postihnutých oblastí a pohybovými obmedzeniami s následnou nesamostatnosťou pri bežných denných činnostiach.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v dňoch 19. 09. 2012, 20. 10. 2012, 02. 11. 2012, 07. 11. 2012. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný 1) uviedol, že v deň uvedený v obžalobe boli na ceste zo Q. do A. a smerovali k hraničnému prechodu Š. do G.. Asi 5 alebo 10 km pred hraničným prechodom sa zastavili na nejakom parkovisku na slovenskom území, kedy za 10-15 minút prišlo tam jedno motorové vozidlo Audi A4 s francúzskou ŠPZ, z ktorého vystúpili dve osoby a v rómskom jazyku ich požiadali o pomoc s benzínom. Keďže sa im nedalo pomôcť, títo odišli k svojmu autu, následne sa vrátili a ukázali im jeden malý predmet zo zlata, či ho nechcú kúpiť. Obžalovaný 3) prejavil oň záujem pre dcéru. Dohodli sa na cene a U. ho kúpil, dal si ho do peňaženky. Následne títo odišli a aj oni pokračovali do G. cez hraničný prechod Š.. 20-30 km od Š. na maďarskom území ich zastavila policajná hliadka a žiadala doklady totožnosti. Na to všetci vystúpili, odovzdali doklady a policajti povedali, že chcú urobiť prehliadku vozidla. Pri tom ako si U. vyťahoval doklady, spadol na zem medailón, ktorý keď policajti našli, oznámili im, že sú podozriví zo spáchania trestného činu na území E. A.. Ďalej obžalovaný uviedol, že do Q. prišli z dôvodu vyzdvihnúť pani H. N., o čo ich požiadal jej manžel G. B., nakoľko táto mala ísť domov z W.. Dohodol sa preto s obžalovaným 2) R. N., ktorý mal auto, nachádzal sa tam aj obžalovaný 3) U., ktorý prejavil záujem ísť s nimi na E.. Vyrazili 08. 11. z A., 09. 11. okolo 20.00 hod. boli vo Q.. Keďže on sám vie trochu po anglicky, spýtal sa, ako sa dostať na autobusovú stanicu vo Q., kde ich už čakala N., ktorú vyzdvihli. Následne auto odparkovali na benzínovej stanici vo Q., kde prespali do rána. Ráno odišli na smer Š.. Šoféroval R. N. na ceste zo Q., vedľa neho sedel on sám, za ním sedel U. a za šoférom H. N.. Išli autom zn. Audi A6 Quatro, ktoré patrilo N., malo britskú ŠPZ-ku. Ďalej uviedol, že tie osoby, ktoré žiadali o pomoc s benzínom, prišli na aute Audi A4 combi, sivej metalízy s francúzskou ŠPZ, vzadu žlté písmená na čiernom podklade. On videl len dve osoby, ktoré vystúpili, do auta nevidel, nakoľko malo tmavé sklá. K priebehu kontroly maďarskou políciou obžalovaný uviedol, že potom čo vystúpili z auta, odovzdali doklady totožnosti, práve vtedy U. vypadol z peňaženky medailón, ktorý maďarský policajt zdvihol, položil na peňaženku U. a fotografoval ho. Potom boli fotografovaní aj oni, zastavení boli mimo mesta, nakoľko tam bolo pole. Policajti im oznámili, že sú podozriví zo spáchania trestného činu a boli odvezení na policajnú stanicu, kde bola spísaná zápisnica. Bolo im oznámené, že budú odvezení do Š., kde budú zadržaní. S maďarskou políciou komunikoval on, nakoľko vie trochu po anglicky, skôr komunikovali intuitívne. V tom čase im nebolo umožnené nahliadnuť do zápisov maďarskej polície. Je však pravdou, že po ukončení vyšetrovania v tejto trestnej veci bol upovedomený o možnosti preštudovať vyšetrovací spis, bolo mu to taktiež umožnené, avšak zápisnicu nepodpísal. Na vysvetlenie rozporu mu bola prečítaná výpoveďou, ktorú obžalovaný 1) vykonal dňa 19. 10. 2011 na Okresnom súde Zvolen pri výsluchu, kedy súd rozhodoval o vzatí obvinených do väzby (čl. 61, 62), kedy obžalovaný vypovedal, že asi 15 km od parkoviska boli zastavovaní policajtom E., avšak N. mu nezastavil, na otázku N. prečo, tento povedal, že pil koňak a môžu mu zobrať vodičský preukaz. Vtedy sa už blížili k maďarským hraniciam. Po prejdení hraníc ich zastavovala maďarská polícia, kedy zastavili. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný poprel túto časť výpovede, poukázal, že bola nesprávne preložená jeho výpoveď pred súdom, pretože žiadna polícia na E. ich nezastavovala, zastavovala ich až maďarská polícia, jednalo sa o nesprávny preklad.

Obžalovaný 2) N. R. vypovedal, že na E. prišiel s I. a U. dňa 08. 10. 2011, lebo išli vyzdvihnúť H. N.. Bolo to na žiadosť jej manžela B., ktorý prišiel spolu s I., práve vtedy bol u neho aj U., ktorý sa rozhodol, že pôjde aj on. B. dal I. 300 € na benzín a cestu. Prišli za ním, pretože vlastní auto Audi A6 striebornej metalízy s anglickou poznávacou značkou, ktorá má jedno číslo s bielym podkladom a jedno číslo so žltým podkladom s čiernym písmom. Uvedené auto zakúpil v autobazáre v A.. Celú cestu šoféroval z A. cez G. na E. on, kedy ho podľa mapy navigoval I.. N. ich čakala na autobusovej stanici, vyzdvihli ju okolo 18.00 hod. Následne si všetci šli oddýchnuť na nejakú benzínku vo Q., dali si po koňačiku, ktorý on mal v aute a kupoval ho v A.. N. spala v aute, oni traja na dekách pri aute. Ráno, keď sa zobudili, bola im zima, takže si dali ešte po dúšku, on sám ten koňak dopil. Zbalili si veci a šli smerom do A.. Cestou späť taktiež šoféroval on, volant v aute je na pravej strane, vedľa neho sedel I., vzadu U. a

N.. Cestou zastali na nejakom parkovisku, že sa najedia a tam U. kúpil nejaký predmet, bolo to blízko maďarských hraníc. Zastavilo pri nich auto, z ktorého vyšli dvaja muži a pýtali od nich benzín, jednalo sa o auto Audi combi s francúzskou ŠPZ-kou, ktoré malo žltý podklad a čierne písmená. Auto bolo svetlej striebornej farby. O týchto mužov sa nejako nezaujímal, vedel len, že boli pleti tmavej farby, hovorili po rómsky, mal dojem, že to boli E.. Pokiaľ ide o ten predmet, tento popísať nevedel, len hovoril U., aby to nekupoval, lebo to nemuselo byť pravé zlato. U. si však tento predmet zakúpil, dal ho do peňaženky a následne do zadného vrecka. Potom išli do G., kde ich zastavila policajná hliadka na kontrolu a žiadali od nich doklady totožnosti. Keď im všetci z auta dali doklady, oni povedali, aby vystupovali z auta, on sám ako prvý odovzdal doklady a potom aj ostatní. Následne, keď odovzdali doklady, vystúpili z auta. U. si preberal tieto doklady a vtedy mu vypadol medailón z peňaženky, ktorý zdvihol príslušník maďarskej polície a povedal, že sú podozriví z trestného činu na území E. A.. Policajti tento predmet dali do auta a fotili. Potom ich zobrali na policajnú stanicu, kde sa písal záznam, bol tam aj jeden tlmočník, ale presne si už okolnosti obžalovaný nepamätal. Na otázku prokurátora, aby vysvetlil rozpor, keď pri výsluchu na Okresnom súde Zvolen dňa 19. 10. 2011 (čl. 99, 100) vypovedal tak, že na E. sa zastavili kúpiť salámu v Lidli, obžalovaný uviedol, že alkohol aj potraviny mali so sebou, takže nekupovali nič. Zrejme to tlmočník zle pochopil.

Obžalovaný 3) W. V. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že šiel spolu s I. K. R. z A. do Q., aby vyzdvihli H. N.. On bol vtedy v dome u R., ktorý komunikoval s I. a s B. a keďže obžalovaný nemal čo robiť, povedal, že by tiež šiel na Slovensko. Išli autom Audi A6 Quatro striebornej farby, zadné sklá tmavé s čiernou fóliou. ŠPZ-ka bola anglická, farby žltej s čiernou. Auto patrilo R., tento ho aj šoféroval. Do Q. prišli večer, boli na autobusovej stanici, kde vyzdvihli H. N.. Chceli ísť späť, ale N. bol unavený, tak sa dohodli, že zostanú na benzínovej pumpe, kde si odpočinie. Ráno si na stanici kúpili kávu a odišli preč. Cestou zo Q. do G. sa zastavili na nejakom parkovisku asi 10-15 km pred maďarskými hranicami, kde sa najedli. Prišli tam nejakí dvaja srbskí A. na aute Audi combi A4, sivé auto a pýtali si benzín. Boli vo veku asi 35 rokov, jeden mal 1,75 m, druhý bol nižší, jeden mal modré rifle a koženú bundu, druhý nejaké športové oblečenie. Benzín sa im nedal vytiahnuť z nádrže, tak oni odišli a vrátili sa späť, doniesli medailón, ktorý núkali na predaj. On ho kúpil, spočiatku chceli 50 €, napokon sa dohodli na 30 €. Kúpil ho dcére, ktorá mala mať 1 rok, ako darček. Tento si dal do peňaženky. Následne šli smer A. cez hranice do G.. Asi 20 km od hraníc boli zastavení maďarskou políciou. Žiadali ich, aby vystúpili a predložili doklady totožnosti. Vtedy ako z vrecka vyťahoval peňaženku a doklady, vypadol mu medailón. Keď to zbadal policajt, povedal, že budú mať veľké problémy, boli zadržaní na mieste, kedy prehľadali auto a následne ich zobrali na policajnú stanicu. Ten medailón zdvihol sám policajt, urobil im osobnú prehliadku aj prehliadku auta, zároveň fotil ten medailón položený na jeho peňaženke, čo položil na auto asi z vonku na zadnej časti auta. Obžalovaný poprel, že by niekedy predtým už bol na území E.. Na doplňujúcu otázku prokurátora, keď pri výsluchu na Okresnom súde Zvolen dňa 19. 10. 2011 (čl. 120) ako aj pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 24. 11. 2011 (čl. 225) vypovedal, že sa mu zdalo, že ich zastavoval ešte na E. nejaký policajt, ale N. mal vypité, tak nezastal, bál sa, že mu vezmú vodičák, ako aj, že sa mu zdalo, že počul na ceste zo Zvolena nejaké sirény, ale nie si je vedomý, či chceli zastaviť ich alebo niekoho iného, obžalovaný na hlavnom pojednávaní povedal, že na tieto okolnosti si už nespomína.

Poškodená K. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že zlatníctvo Aurélia je vo vlastníctve jej syna, ktorému ona chodieva asi 20 rokov vypomáhať podľa potreby. V uvedený deň taktiež išla synovi pomôcť, kedy prišla do predajne okolo 07.00 hod. ráno. Syn tam už bol, bol aj povykladaný tovar, platá so šperkami boli uložené v jednotlivých zásuvkách ako zvyčajne. V tom čase si nevšimla v okolí žiadne podozrivé osoby, nejakí zákazníci už boli v obchode, bola tam pani Š., ktorá ju prišla pozdraviť. Potom odišiel syn na nákup do Tesca. Po jeho odchode zostala v predajni sama, stála za pultom. V momente ako odišiel syn, vošli do predajne traja muži. Svedkyňa na pojednávaní prehlásila, že obžalovaného 1) videla už týždeň pred skutkom v L., všetkých troch obžalovaných videla prechádzať sa po meste L., avšak v samotnom zlatníctve bol obžalovaný 1), ktorý si len niečo prezeral a následne odišiel. K priebehu skutku svedkyňa uviedla, že obžalovaný 1) dával rozkazy ostatným dvom. Obžalovaný 2) na ňu pokynul, aby prišla ku skrinke so striebrom, keďže stála za pultom pri zlate, obišla poza pult s tým, že obžalovaný 2) stál z jej ľavého boku. Ukázala mu prsteň, ktorý si vybral. Keďže nič nehovoril, prsteň vložila späť. Na to ju obžalovaný 2) udrel päsťou do ľavej časti tváre, zvalil na zem, kde ju kopal a dokopal ju až dozadu k pultu. Medzi tým aj kričala o pomoc, on ju začal dusiť, škrtiť, zakrýval jej ústa aj nos. Zakaždým keď kričala ju kopal alebo udieral. Na žiadosť prokurátora sa svedkyňa postavila tvárou v tvár k obžalovaným 1), 2), 3), ktorí sa postavili a svedkyňa prehlásila, že to bol obžalovaný 2), ktorý ju zavolal k tomu striebru, na čo mu obžalovaný 1) niečo povedal a nasledoval úder od obžalovaného

2). Pokiaľ ide o obžalovaného 3), tento mal tašku a začal hneď vyťahovať kazety, následne sa všetci k nemu pridali. Bolo to tak, že ten, čo mal tašku postupne z jednotlivých zásuviek vyberal šperky, pomáhal mu obžalovaný 1). Ten, čo ju bil ku koncu taktiež bral zo zásuviek kazety so šperkami a hádzal ich do tašky. Poškodená sa k fyzickému útoku vyjadrila tak, že dostala úder päsťou, následne jej začala tiecť krv z nosa a pocítila silnú bolesť. Potom, keď ju aj škrtil a rukou zakrýval ústa, útočníka uhryzla. Ako ležala na zemi, tak z ľavej strany ju kopal, jednu nohu mal aj na jej chrbte a z pravej strany sa takto dostala ku pultu. Následne boli svedkyni predložené fotografie obžalovaných z času spáchania skutku na čl. 1468, 1477 a 1485, kedy svedkyňa potvrdila, že fyzicky ju mal napadnúť obžalovaný 2). Svedkyňa si pamätala, že keď títo opustili zlatníctvo, pričom odchádzali pomalým krokom, ani neutekali, ona bola na zemi pod pultom. Vtedy prišla pani K., ktorá jej zrejme pomáhala zdvihnúť sa. Následne videla aj pani O.. Tieto kričali na syna, ktorý sa medzi tým vrátil, že ich vykradli. Syn ihneď utekal z obchodu, ale spadol na schodoch. Na to bola svedkyni prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 06. 12. 2011 (čl. 502), kedy za útočníka označila obžalovaného 3), aby sa vyjadrila k zmene výpovede na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa uviedla, že v tom čase bola v šoku. Na to na výzvu sudkyne a následne aj obhajcu obžalovaných, či vylučuje, že by sa pri opoznaní obžalovaných mýlila, svedkyňa uviedla, že na 100 % sa nedá nič povedať, avšak na svojej výpovedi trvá. Je zrejmé, že v tom čase bola v šoku, ale je možné, že sa na hlavnom pojednávaní pomýlila, ale s istotou potvrdila, že všetci traja boli dnu a kradli. Útočníci sa jej vryli do pamäte a obžalovaného 1) si s určitosťou pamätá ešte z predchádzajúceho obdobia, konkrétne ju upútal orlí nos, pamätala si, že už predtým týždeň chodili po L.. Taktiež poukázala, že si všíma takýchto nápadných ľudí, keďže obžalovaný 1) jej bol povedomý a pri vstupe do obchodu obžalovaný 3) mal tašku, mala podozrenie, že majú úmysel kradnúť. Svedkyňa potvrdila, že celý incident trval len okamih, možno 2 a pol minúty, všetci konali rovnako, spolupracovali, každý vedel čo má robiť. Stále medzi sebou komunikovali s tým, že podľa nej obžalovaný 1) dával rozkazy. Pri útoku, keď kričala o pomoc a mykala sa, práve obžalovaný 1) vždy niečo povedal, pripadalo jej, že on je šéf. Ich reči nerozumela, avšak vedela identifikovať, že sa jedná o rumunský jazyk, čo jej bolo povedomé z predchádzajúcich dovoleniek v A.. K svojim zraneniam a liečbe uviedla, že mala zlomenú ruku, čo sa stalo zrejme pri tom ako jej ju vykrúcali. Túto jej dali do sadry. Bola dobitá, kvôli úderom na tvár mala vybitý zub. Pri prvom údere jej rozbili tiež okuliare, jednalo sa o špeciálne okuliare, ktoré používa na denné nosenie. Po hospitalizácii v nemocnici šla k dcére, ktorá jej musela pomáhať, ošetrovali ju, nemohla sa pohybovať, trvalo to dobrý mesiac. Aj následne sa pohybovala len za použitia francúzskej palice. Túto síce používala aj skôr, avšak len na udržanie rovnováhy. Užívala lieky od bolesti a tiež vitamíny. Zhruba prvý mesiac potrebovala intenzívnu pomoc, následne sa už začala pohybovať sama, avšak pomoc potrebovala i naďalej. V súvislosti s útokom mala aj psychické problémy, bola v šoku, nespávala, v podstate to pretrváva doposiaľ. Stále má skutok pred očami. Po uvedenom útoku už nechodí synovi vypomáhať do obchodu, nakoľko má strach. Potom čo svedkyňa nahliadla do fotografie k predmetu zaistenému na mieste činu - čierne plastové putá, svedkyňa uviedla, že si nepamätá, že by tento predmet niekedy pred alebo počas útoku videla.

Poškodený X. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je majiteľom predajne Zlatníctvo Aurélia, je živnostníkom. Dňa 10. 10 .2011 prišiel do predajne ako zvyčajne okolo 06.50 hod. Odomkol bezpečnostnú mrežu a vchodové dvere. V čase jeho príchodu toto nebolo porušené. V okolí si nevšimol pohybovať sa žiadne podozrivé osoby. Po vojdení do predajne za sebou zamkol a šiel do zadnej časti predajne, kde sú umiestnené trezory, ktoré odomkol a vybral kazety so zlatým tovarom. Toto vložil do zásuviek obchodného pultu. Keď prišla do predajne jeho matka Aurélia, tovar už bol vyložený. Práve otváral predajňu. Hneď po otvorení prišla známa pani Špániková, ktorá sa rozprávala s mamou. Následne prišla do predajne zákazníčka pani E., ktorá kupovala zlatý dámsky prívesok. Následne odišiel do Tesca, ktoré sa nachádza oproti predajni, treba prejsť len cez hlavnú cestu. V Tescu sa zdržal iba krátko, kupoval dve pivá pre brigádnikov, pri pokladni nebol nikto, takže hneď zaplatil a odišiel. Keď bol na prechode pre chodcov vo vzdialenosti asi 15 metrov od predajne, počul ako pani T. kričala niečo v tom význame „X., X. rýchlo, lebo cigáni vás prepadli“, a videl pred predajňou tri osoby, pričom ich postavenie označil na fotografii č. 7 na čl. 1556 v poradí 1, 2, 3. Svedok potvrdil, že do tváre videl len obžalovanému 3), ktorý bol z nich najtenší, taký veselý. Taktiež si pamätal, že obžalovaný 1) mal biely golierik aj spod kožáku mu trčalo niečo biele. Práve obžalovaného 1) si pamätal najviac. Za týmto šiel obžalovaný 2) a posledný šiel obžalovaný 3), ktorý mal takú veľkú fialovú tašku ako z Tesca a z nej niečo trčalo v podobe plata. Obžalovaného 1) spoznal, keď v správach televízie JOJ dávali zábery zo súdu, kedy boli obžalovaní zadržaní spolu s H. N., kedy bol prítomný aj muž, ktorého označovali ako manžela H. N.. Práve obžalovaného 1) a tohto muža si pamätal, že ešte pred skutkom ich videl v L. ako prechádzajú okolo ich výkladu. Taktiež H. N. pravidelne chodila do obchodu. Pamätal si, nakoľko sa

správali podozrivo, robili to tak, že jeden zabával predavača, aby ostatní mohli kradnúť. Avšak toto sa im nepodarilo. Ako dobehol k predajni, vybehol hore po schodoch. V predajni na zemi ležala mama, bola tam sama, okolo nej bola na zemi krv. Mama kričala, že ich prepadli rumunskí cigáni, všetko zobrali, že ju dobili. Kričať ju počul, ešte keď prichádzal. Vtedy prišla pani C., ktoré hovorila, že volala záchranku, že sa o mamu postará. Na to on vybehol z predajne, kde sa potkol na schodoch a spadol. Videl odchádzať tých troch mužov, ešte stále ich videl ísť po chodníku, tak sa postavil a utekal za nimi a videl ako nastupujú do pripraveného naštartovaného auta. Jednalo sa o Audi A6, pričom šoférom bol obžalovaný 2), vedľa neho sedel obžalovaný 1), vzadu vľavo sedel obžalovaný 3). Vpravo vzadu boli otvorené dvere, ktoré sa zavreli, takže tam musel sedieť ešte niekto ďalší. Hneď ako muži nastúpili, auto prudko vyrazilo smerom do kopca. Medzi tým už volal linku 158, kde popisoval všetko, čo sa udialo a sledoval pohyb auta v smere na Š.. Vtedy ho vonku oslovil svedok G.Š., že videl tých páchateľov nastupovať do auta. Poškodený pred súdom potvrdil, že jasne videl do tváre obžalovanému 3), obžalovaného 1) si pamätal ako osobu, ktorú predtým videl pohybovať sa po L., takže úplne vylučuje, že by došlo k zámene osôb. K popisu obžalovaného 1), 2) uviedol, že títo boli v tmavšom oblečení, obžalovaný 3) mal hnedú bundu a modré rifle. Keď sa vrátil za matkou, pamätá si, že táto mu popisovala, že ju mal biť ten tenký, najmenší z nich. Rozprávala mu to pri tom ako ju ošetroval, a že rozhodoval ten s tým krivým nosom, čo ho predtým týždeň videli. Rozprávala ako ju bili, skákali jej po nohách, bola dobitá, krvavá, dolámaná. Následne bola v nemocnici, po návrate z nemocnice doma riadne ani nespávala, musel pri nej sedávať, upokojovať ju. Nemohli sa o skutku ani rozprávať, bola v šoku. Museli všade s ňou chodiť, obliekať ju, trvalo dobrý mesiac, kým sa začala sama pohybovať. Z uvedenej lúpeže sa mu vrátili dva prstene, ktoré našla pani T.F. pri obchode a tiež medailón, ktorý bol zaistený pri obžalovaných a ktorý bezpečne opoznal. Ďalej mu bolo vrátených aj 6 ks platá, ktorá sa našli neskôr v Tesco taške. Z dodacích listov a na základe tržieb urobil inventúru a doložil do spisu inventúrny súpis zo dňa 12. 10. 2011, v ktorom špecifikoval odcudzené predmety. Zároveň doložil príslušnú fotodokumentáciu k jednotlivým predmetom spolu s príslušnými certifikátmi. K nadobúdacej cene zakúpeného tovaru doložil faktúry a dodacie listy od dodávateľov a škodu vrátane ušlého zisku vyčíslil na celkovú sumu 126.993,00 € za odcudzené šperky a 263,00 € za odcudzenú hotovosť.

Svedok G. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako príslušník policajného zboru v uvedený deň vykonával službu a bolo prijaté hlásenie v čase okolo 09.55 hod. až 10.00 hod. o prepadnutí zlatníctva v L.. Páchatelia boli na striebornej alebo šedej audine so žltými evidenčnými číslami. Malo sa jednať o Audi A4 alebo Audi A6 sedan. Na základe oznámenia na služobnom motorovom vozidle vyrazili smer na L.. Pred obcou T. F. v smere z L. zaregistrovali v čase asi 10.05 hod. oproti prichádzajúce motorové vozidlo zn. Audi. Svedok si pamätal, že malo spredu bielu poznávaciu značku, vzadu žltú, prípadne opačne. Poškodenie vozidla si nevšimol. Po stretnutí s vozidlom zapol výstražné znamenie, avšak uvedené vozidlo začalo pridávať. Oni na vozidle šli maximálne 140 km/hod. Jedná sa o staršie vozidlo, ktoré nemohlo ísť rýchlejšie. Pred nimi sa vozidlo pohybovalo rýchlejšie 150 až 160 km/hod. Najbližšie k vozidlu sa dostali na 400 až 500 metrov. Toto vozidlo prenasledovali až po obec F.. Cestou videli kolegov z dopravnej polície z M., ktorí vtedy na úseku merali rýchlosť. Svedok pred súdom potvrdil, že vpredu vo vozidle sedel obžalovaný 2) ako šofér, vedľa neho sedel obžalovaný 1). Na zadné sedadlá nevideli. Svedok uviedol, že posádka prenasledujúceho vozidla ich musela registrovať, nakoľko je tam aj rovina 2 km, takže určite ich museli vidieť.

Svedkyňa Y. O. uviedla, že v uvedený deň šla popred zlatníctvo Aurélia, počula odtiaľ krik a videla vyjsť troch mužov v čiernom, bola od nich asi jeden meter. Tiež si pamätá, že ešte predtým ju upútalo auto, ktoré malo také oranžové zvláštne značky, bolo to Audi. Vozidlo ju upútalo, pretože malo predok nasmerovaný dole ulicou. Keď títo traja muži prešli, ona utekala dnu, kde bola už pani C., videla poškodenú pani L. za pultom, sedela na stoličke, ústa mala plné krvi a kričala, že im všetko zobrali. Všetko v predajni bolo prázdne. Svedkyňa však obžalovaných 1), 2), 3) neopoznala, pamätala si len, že páchatelia niesli nejakú tašku a vyšli takmer všetci traja naraz.

Svedkyňa K. T. na pojednávaní uviedla, že v predmetný deň šla smerom od Tesca, keď prešla na druhú stranu, zaregistrovala, že zo zlatníctva vyšli nejakí traja muži. Vtedy zaregistrovala, že od Tesca ide aj pán L., tak mu zakričala „X., cigáni bežia z obchodu“ alebo niečo v tom zmysle. V tom čase ona stála na rohu zlatníctva a pán L. bol na prechode. Uvedení muži bežali dole, popísať ich svedkyňa nevedela, vedela len, že jeden z nich bol čierny, mal čierne vlasy. Svedkyňa obžalovaných 1), 2), 3) ako páchateľov neopoznala s tým, že povedomý jej bol len obžalovaný 1). Keď vošla dnu, boli tam už pani O. a C..

Poškodená pani L. sedela za pultom, bola zakrvavená. Keď vchádzala do zlatníctva, našla dva zlaté prstene. Nevie či to bolo pred predajňou alebo už dnu, avšak tieto odovzdala pánovi L..

Svedkyňa N. C. vypovedala, že v uvedený deň šla do mesta po ulici, kde sa nachádza zlatníctvo Aurélia. Keď prechádzala po chodníku popred zmrzlinára, všimla si po chodníku kráčať troch mužov a uhla pred nimi pohľadom. Jeden z nich niesol tašku, z ktorej trčali zlatnícke kazety tzv. plató. Po prvý krát ich zazrela, keď už boli mimo vchodových dverí do zlatníctva, oni šli možno rýchlejším krokom, ale určite nebežali. Mali tmavšie oblečenie, tmavé vlasy, avšak do tváre im nepozerala. Ešte sa za nimi pootočila a videla ako zabočili za roh. Keď prešla popri predajni, počula krik, vrátila sa asi dva kroky späť a vošla dnu. Poškodená bola za pultom na pravej strane, určite nestála. Videla na nej, že má zranené ústa, krv na tvári. Následne prišli ešte ďalšie panie. Potom prišiel pán L., to bola len chvíľa na to, on potom volal s políciou a utekal z obchodu, ešte skoro spadol. Potom tam prišiel ešte jeden pán, ktorý je prítomný ako svedok.

Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň šiel do SLSP v L. a zaparkoval v uličke naproti Sporiteľni. Jedná sa o odbočku od hlavnej cesty v smere od Q. na Š. doprava, pričom na hlavnej ceste, odkiaľ vedie táto odbočka sa nachádza zlatníctvo Aurélia. Šiel na svojom motorovom vozidle zn. Suzuki SX4 a zaparkoval na pravej strane. Pritom si všimol, že na ľavej strane parkovalo motorové vozidlo Audi v protismere, pričom prednú časť malo vytočenú do ulice, ako keby bolo pripravené na rýchly odchod. Auto bolo tmavošedej metalízy Audi A4, bolo také špinavé, označenie Audi A4 si prečítal na uvedenom vozidle. Jednalo sa o sedan, okná malo tmavšie, odzadu nebolo dnu vidno. ŠPZ-ka mala žltý podklad, videl zadnú značku a písmená boli tmavé. Nevedel potvrdiť, či bol zapnutý motor, ale zrejme áno, lebo hneď ako osoby do neho nasadli, auto ihneď vyštartovalo. Keď uvedené osoby prišli k autu, nasadali tak, že dvaja - jeden zľava druhý sprava dopredu, tretí dozadu, ale nevedel z ktorej strany. Jeden z týchto mužov mal hnedú bundu, ďalší dvaja čiernu. Ten posledný niesol tmavú tašku, bol z nich najštíhlejší a ten si sadol dozadu. Na hlavnom pojednávaní svedok po prezretí si osôb obžalovaných 1) až 3) uviedol, že sa mu zdá, že obžalovaný 3) je ten čo niesol tú tašku. Následne na rohu stretol pána L., ktorý povedal, že ho vykradli cigáni a všetko mu zobrali. V tom čase rozprával do telefónu s policajtmi, že odchádzali páchatelia na aute Audi A4, ako mu svedok povedal. Následne ho p.L. poprosil o kontakt, tak išli spolu do predajne, kde bola pani L. a pani C.. V predajni bolo všetko prehádzané, poškodená pani L. hovorila, že ich vykradli, bolo vidieť na nej, že je v šoku. Po nahliadnutí na fotografiu na čl. 1435 svedok uviedol, že podľa neho videl tmavšie auto ako to na fotografii. Ďalej svedok sám prehlásil, že je presvedčený, že videl auto A4, lebo pri výsluchu sa ho snažili presvedčiť, že sa jednalo o auto typu Audi A6. Preto si následne na parkovisku sám porovnával tieto dva typy áut a zotrval na tom, že videl auto typu Audi A4, ktoré bolo tmavšie ako to, čo mu bolo predložené na fotografii ako zaistené auto z G. A..

Súd ďalej prečítal svedecké výpovede z prípravného konania svedkyne K. E. a svedkyne K. Š.Á., ktoré obe zhodne potvrdili, že v ranných hodinách navštívili zlatníctvo Aurélia, avšak nič podozrivé si nevšimli.

Súd tiež oboznámil zápisnicu o výsluchu svedka splnomocnenca poškodeného VšZP, ktorý si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.322,90 € ako náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej L..

Súd oboznámil výpoveď svedka A. G. z prípravného konania, ktorý vypovedal, že je príslušníkom ODI OR PZ Levice a dňa 10. 10. 2011 vykonával službu podľa plánu cestnej dopravnej hliadky. V čase o 09.00 hod. sa presunuli spolu s kolegom do obce T., kde vykonávali meranie rýchlosti jazdy. V čase okolo 10.11 hod., kedy riešili v blokovom konaní iné motorové vozidlo, začul zvuk prichádzajúceho vozidla v smere od N. na Š.. Jednalo sa o vozidlo zn. Audi A6 alebo Audi A8 tmavosivej farby s fóliami na zadných oknách. Vpredu alebo vzadu malo evidenčné číslo žltej farby. Vozidlo sa približovalo vysokou rýchlosťou, na ich úrovni trochu pribrzdilo, on mu rukou ukázal, aby spomalilo. Vedel, že vozidlo sa nepodarí zamerať práve kvôli vysokej rýchlosti. Mal možnosť vidieť osoby na predných sedadlách. Jednalo sa o A.. Za 30-40 sekúnd prešlo služobné policajné vozidlo zn. Opel Astra so zapnutým zvukovým a svetelným výstražným znamením. Toto vozidlo sa pri nich pristavilo a kolegovia ich informovali, že prenasledovali osoby, ktoré prepadli nejaké zlatníctvo v L.. Spolu s kolegom sa rozhodli pokračovať v hľadaní vozidla, avšak po približne hodinu trvajúcom negatívnom pátraní toto ukončili.

Súd ďalej oboznámil zápisnicu o ohliadke miesta činu, ktorá bola vykonaná dňa 10. 10. 2011 od 11.00 hod. do 12.30 hod. spolu s príslušnou fotodokumentáciou. Pri ohliadke miesta činu boli zaistené stopy a to stopa č. 1 - daktyloskopická na ochrannom kryte dverí z vnútornej strany vchodových dverí. Stopa č. 2, 3 - dve trasologické stopy z podlahy vpravo od vchodových dverí, stopa č. 4 - pachová, stopa č. 4a - biologická a to jednorazových pút plastových čiernej farby nájdených v uličke na zemi v časti pred prvou vitrínou, stopa č. 5 - pachová zaistená na zemi za putami, stopa č. 6 - pachová v uličke na konci pred vitrínou č. 4 a v širšom okolí predajne na chodníku pri Poisťovni Kooperatíva stopa č. 7 - biologická stopa nedopalok. K tomu súd oboznámil tiež výpoveď svedka G., ktorý ako kriminalistický technik OKP OR PZ Zvolen popísal presný postup pri zabezpečovaní jednotlivých stôp.

Bola oboznámená tiež zápisnica o ohliadke miesta činu (čl. 1550) zo dňa 22. 03. 2012, kde prítomný bol poškodený L. a vtedajšia obhajkyňa obžalovaných JUDr. Bariaková, kde bol taktiež fotograficky zadokumentovaný pohyb páchateľov a ich vozidla podľa popisu poškodeného.

Podľa úradného záznamu zo dňa 03. 12. 2011 (čl. 1596) bolo oznámené policajtom D. L. OKP OR PZ Zvolen, že tento počas súkromnej cesty do L. si všimol po pravej strane hlavnej cesty v smere od obce N. na N. tašku zn. Tesco, z ktorej trčali drevené podložky so zelenou výstielkou s označením Aurélia. Preto na mieste nálezu bola zabezpečená ohliadka miesta. Podľa zápisnice o ohliadke miesta nálezu zo dňa 03. 12. 2011 od 11.00 hod. do 11.25 hod. (čl. 1543) a to za prítomnosti vtedajšej obhajkyne obžalovaných JUDr. Bariakovej, bola nájdená taška zn. Tesco, v ktorej sa nachádzalo 6 ks drevených podložiek so zelenou výstelkou, z toho 4 ks s označením „Aurélia“, ktoré boli zaistené ako stopa č. 1. K zápisnici bola oboznámená tiež príslušná fotodokumentácia.

Súd oboznámil výpoveď svedka C. T. - príslušníka PZ, ktorý ako kriminalistický technik KR PZ Banská Bystrica vykonával odbery odtlačkov prstov a dlaní rúk, vzoriek pachu, výter bukálnej sliznice a fotografovanie jednotlivých obvinených, pričom bola zabezpečená aj asistencia tlmočníka. Svedok vo svojej výpovedi presne popisoval postup jednotlivých odberov. K tomu súd oboznámil záznamy o vykonaní jednotlivých odberov vzoriek a iných potrebných úkonov u obžalovaného 1), 2), 3) ako aj poškodenej K. L. (čl. 1462 až 1489).

Súd oboznámil zápisnice o vydaní veci, na základe ktorých obžalovaní 1), 2) a 3) dobrovoľne vydali oblečenie a odev, ktorý mali na sebe v čase zadržania.

Podľa znaleckého posudku KEÚ PZ (čl. 1051) a to z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, boli skúmané predložené predmety a to stopa č. 4 - plastové putá a stopa č. 7 - nedopalok, zabezpečené pri ohliadke miesta činu a porovnávané s výterom bukálnej sliznice od obžalovaného 1), 2), 3). Predmetom skúmania boli tiež nedopalky cigariet zabezpečené z motorového vozidla, na ktorom boli obžalovaní 1), 2), 3) zaistení. Výsledkom skúmania a porovnávania DNA bolo zistené, že profil DNA z biologického materiálu zaisteného z povrchu pút je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky získanej od obžalovaného 1), čím bolo dokázané, že pôvodcom biologického materiálu zaisteného z povrchu pút je osoba obžalovaný 1). Z biologického materiálu na cigaretovom ohorku označeným ako stopa č. 7 (zaistený pri ohliadke miesta činu) bola izolovaná DNA ženského pohlavia. Pri skúmaní cigaretových ohorkov označených ako predmety č. 1 až 12, bola zistená pri cigaretových ohorkoch č. 1 až 5 zhoda s DNA profilom od obžalovaného 3). Pri predmetoch č. 6 a 7 bola izolovaná DNA ženského pôvodu, ktorá však nebola zhodná s DNA profilom zistenej zo stopy č. 7 (ohorok zaistený na mieste činu). Na stopách č. 8 a 11 bol zistený zhodný DNA profil s obžalovaným 2) a na predmetoch č. 9, 10, 12 bol zistený zhodný DNA profil z DNA profilom obžalovaného 1).

Podľa znaleckého posudku KEÚ PZ (čl. 1068) z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy bolo predmetom skúmania taška s obsahom 6 ks drevených podložiek s označením Aurélia ako aj oblečenie zaistené od obžalovaných. Na jednej z drevených podložiek s označením Aurélia sa na troch miestach nachádzali otery hnedočervenej farby, v ktorých bola zistená prítomnosť krvi. Bola izolovaná a analyzovaná DNA. Taktiež z povrchu ušiek tašky bola izolovaná a analyzovaná DNA. Z ďalších skúmaných predmetov v predmete č. 3 - tesilové teplákové nohavice čiernej farby s nápisom „LOTO“ bol nájdený ľudský vlas hnedej farby a dva chlpy, z ktorých bola izolovaná a analyzovaná DNA a taktiež z predmetu č. 11 - rifľové nohavice modrej farby zn. „AZRA JEANS“ sa na vrchnej časti stehna pravej nohavice nachádzali dve drobné škvrny hnedočervenej farby, v ktorých bola zistená prítomnosť krvi. Zo škvŕn bola izolovaná a analyzovaná DNA. Na ostatných predmetoch nebola zistená

prítomnosť biologického materiálu vhodného na ďalšie skúmanie. Za účelom individuálnej identifikácie boli porovnávané získané DNA profily s DNA profilmi získaných od obžalovaného 1), 2) a 3). Z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že rovnaký DNA profil krvných stôp zaistených z drevenej podložky s označením „Aurélia“ je zhodný s porovnávacím materiálom získaným od obžalovaného 3). DNA analýzou teda bolo dokázané, že pôvodcom uvedených krvných stôp je osoba - obžalovaný 3). Vo vzorke z ušiek tašky nebolo zaistené dostatočné množstvo vhodného biologického materiálu potrebného na úspešné vykonanie DNA analýzy. Taktiež v analyzovanom vlase a chlpoch z predmetu č. 3 nebolo zistené dostatočné množstvo vhodného biologického materiálu potrebného na úspešné vykonanie DNA analýzy. Z krvných škvŕn z predmetu č. 11 bola izolovaná DNA mužského pôvodu, ktorá vykazovala zhodu s porovnávacou vzorkou získanou od obžalovaného 3). Z ďalších výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že v analyzovaných stopách nebola zistená zhoda s biologickým materiálom získanej od poškodenej K. L.. K výsledkom znaleckého posudku obžalovaný 3) na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, nemohla to byť jeho stopa, cíti sa byť nevinný, všetko považuje za špekuláciu polície.

K porovnaniu zaistených pachových stôp pri ohliadke miesta činu s porovnávacími pachovými stopami odobranými obvinenému 1), 2) a 3) bol vypočutý svedok D. (čl. 609 až 615), ktorého výpoveď súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. Z jeho výpovede vyplýva postup akým došlo k porovnaniu pachových stôp s porovnávacími pachovými stopami a výsledkom bola zistená zhoda jednej pachovej stopy, konkrétne pachovej stopy č. 4 zaistenej z jednorazových pút za pultom s porovnávacou pachovou stopou obžalovaného 1), a ďalej zhoda medzi pachovou stopou č. 6 zaistenej z podlahy za pultom pod treťou až štvrtou zásuvkou s porovnávacími pachovými stopami od obžalovaného 2) a 3). K tomu svedok uviedol, že zhoda s dvomi porovnávacími pachovými stopami znamená, že daná pachová stopa bola vytvorená prekrytím dvoch pachových stôp. Tomu zodpovedá i správa o výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 04. 11. 2011 (čl. 1353).

Podľa úradného záznamu zo dňa 14. 10. 2011 (čl. 1363) došlo k stiahnutiu záznamu z kamerového systému Mestskej polície v L. na prenosný hard disk z KEÚ PZ Banská Bystrica. Uvedené bolo realizované na základe príkazu prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Jednalo sa o kamerový záznam z ulíc Č. K. a priľahlých ulíc k miestu skutku za obdobie od 05. 10. 2011 čas 00.00 hod. do 10. 10. 2011 čas 12.00 hod. Podľa zápisnice o vydaní veci zo dňa 13. 10. 2011 o 10.00 hod. (čl. 1424) náčelník MsP v L. vydal dobrovoľne 1 ks DVD nosiča s kamerovým záznamom zo dňa 10. 10. 2011 čas 09.50 hod. do 10.02 hod.

Podľa znaleckého posudku KEÚ PZ (čl. 976) odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie bolo predmetom skúmania 1 ks DVD nosič s kamerovým záznamom a 1 ks prenosný hard disk so záznamom z monitorovacieho kamerového systému a porovnávací materiál a to fotografie osôb obžalovaného 1), 2), 3) ako aj osoby H. N. (osoba, ktorá bola zadržaná spolu s obžalovanými 1), 2), 3) na území G. A.). Preskúmaním obsahovej stránky predložených videozáznamov bolo zistené, že tieto pochádzajú zo dňa 10. 10. 2011. Preskúmaním týchto videozáznamov bolo zistené a taktiež fotograficky zadokumentované, že dňa 10. 10. 2011 v časovom intervale 09.40 hod. až 09.41 hod. bolo zaznamenané podozrivé osobné motorové vozidlo, ktoré svojim vzhľadom pripomína vozidlo zn. Audi A6 v odtieňoch svetlosivej farby, na ľavých zadných sklách má pravdepodobne tmavé fólie, tabuľka so zadným evidenčným číslom je v odtieňoch oranžovej farby, disky kolies vozidla majú päť lúčov, pričom disky predných kolies sú tmavších odtieňov ako disky zadných kolies. Ďalej po vykonanej analýze bol zistený pohyb rovnakého vozidla v čase medzi 09.41.21 do 09.41.25. V čase 09.51.14 až 09.51.25 boli zaznamenané tri osoby mužského vzhľadu kráčajúce po ulici a následne sa všetky tri rozbehli smerom k zaparkovanému vozidlu. Prvá z osôb je štíhlejšej postavy, má oblečenú bundu tmavších odtieňov pripomínajúcich hnedý odtieň, dlhé nohavice. Na nohách obuv tmavých odtieňov. Má pravdepodobne vysoký golier a v ľavej ruke drží predmet pripomínajúci tašku modrých odtieňov. Druhá osoba má zavalitejšiu postavu, krátke tmavé vlasy, dlhé nohavice tmavých odtieňov, bundu tmavých odtieňov so svetlým prvkom v ľavej hornej náprsnej oblasti, na nohách obuv svetlých odtieňov. Počas behu kríva. Tretia osoba má na hlave pravdepodobne čiapku, resp. šiltovku tmavších odtieňov, dlhé nohavice tmavých odtieňov, bundu tmavých odtieňov, spod ktorej vyčnieva kus bieleho odevu, na nohách má obuv svetlých odtieňov. V časovom intervale 09.51.15 až 09.51.31 kamera zaznamenala osobu mužského vzhľadu (ďalej len svedok), ktorý prechádzal v bezprostrednej blízkosti bežiacich podozrivých osôb, pričom najmenej dvakrát pozeral v smere ich úteku. Kamera zaznamenala aj príchod tohto svedka na motorovom vozidle zn. Suzuki SX4 v odtieňoch šedej farby. V časovom intervale od 09.52.06 až 09.52.13 bolo zaznamenané osobné motorové vozidlo pripomínajúce svojim vzhľadom motorové vozidlo

zn. Audi A6, na základe porovnania predchádzajúcich znakov je možné konštatovať, že sa jedná o to isté motorové vozidlo. Na hlavnom pojednávaní bolo obžalovanému 2) umožnené nahliadnuť do priloženej fotodokumentácie a tento sa vyjadril, že predmetné vozidlo je Audi, ale nejedná sa o jeho vozidlo. Poukázal, že sa jedná o slabé fotografie, nevidno ŠPZ-ku. Pokiaľ sú zachytené tri podozrivé osoby, z týchto fotografií nie je možno dedukovať, že sa jedná o nich troch, skôr sa mu podobali na tých troch E., ktorí ich zastavili na parkovisku, čo usudzoval podľa ich výšky aj podľa ich oblečenia.

Podľa zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 26. 10. 2011 bola v Š. prevzatá vec a to osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 2.8 Quatro, ev. č. PII8 LKU striebornej farby. Uvedené vozidlo bolo zaistené od obvineného 2) na území G. A. (čl. 1433). Bola pripojená tiež príslušná fotodokumentácia. Podľa získaných správ z prípravného konania (čl. 1563 až 1569) uvedené motorové vozidlo nebolo v evidencii Interpolu M.. Podľa zápisnice o ohliadke zo dňa 26. 10. 2011 (čl. 1517) bola vykonaná ohliadka vozidla za účasti vtedajších obhajcov obžalovaných. Pri ohliadke boli okrem iného zaistené i nedopalky cigariet ako biologické stopy. Súčasťou zápisnice o ohliadke je aj príslušná fotodokumentácia a opis vecí nájdených pri prehliadke vozidla.

Predmetom znaleckého posudku (čl. 997) KEÚ PZ z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej expertízy bolo porovnanie motorových vozidiel a to z monitorovacieho kamerového systému a z ohliadky motorového vozidla zn. Audi A6. Podrobným preskúmaním vzhľadu motorového vozidla zobrazeného na fotografiách, ktoré boli predložené ako porovnávací materiál (z ohliadky motorového vozidla) a podrobným preskúmaním predložených videozáznamov bolo zistené, že vozidlo na fotografiách obsahuje znaky viditeľné aj na vozidle zaznamenanom kamerovým záznamom v meste L. dňa 10. 10. 2011. Bola zistená zhoda u porovnávacích znakov a to 1) celkový vzhľad vozidla, 2) tmavé fólie na bočných zadných oknách vozidla, 3) päť lúčov v diskoch kolies, 4) nálepky v hornej časti predného skla vozidla, 5) dve nálepky na pravej strane predného skla, 6) farba a rám zadnej tabuľky s evidenčným číslom vozidla, 7) farba prednej tabuľky s evidenčným číslom vozidla, 8) farba nárazníka vozidla, 9) prítomnosť bočnej lišty vo farbe karosérie na dverách vozidla, 10) predmet modrých odtieňov za zadným sklom vozidla. Na základe porovnania vyššie uvedených znakov a zistenej zhode je možné konštatovať, že sa jedná o to isté vozidlo. K uvedeným záverom obžalovaný 2) na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho auto nie je jedinečné, také kolesá má veľa Audín, tak isto na zadných dverách má čierne fólie veľa áut. Pokiaľ aj jeho auto je na záberoch z kamier v L., mohlo sa stať, že tadiaľ prechádzali a teda mohli ho kamery zachytiť. Poukázal však, že oni sa však neprechádzali po meste, ale šli smerom domov. Ďalej obžalovaný 1) poukázal na to, že svedok G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že nevidel auto zn. Audi A6, ale Audi A4 metalízy skôr svetlej farby. Tento svedok bol však poučený políciou, aby ukazoval na auto Audi A6, ale pravda je taká, že videl Audi A4. Preto uvedené dôkazy považoval za špekuláciu zo strany polície. K tomu prokurátor predložil na hlavnom pojednávaní ako dôkaz fotografie vozidiel typu Audi A4 a Audi A6, aby si aj súd mohol urobiť obraz o podobnosti typov uvedených vozidiel.

Podľa dokladov zaslaných z G. republiky týkajúcich sa zadržania a ďalšieho postupu voči obžalovaným 1), 2) a 3) vyplýva, že dňa 10. 10. 2011 o 10.33 hod. bol zverejnený obežník o pátraní, podľa ktorého tri osoby rómskeho pôvodu vylúpili zlatníctvo v meste L. - E. A.. Páchatelia odišli na osobnom motorovom vozidle zn. Audi A4 tmavošedej farby smerom do G.. Zadné evidenčné číslo pozostáva z čiernych písmen na žltom podklade (úradný záznam čl. 636). Podľa hlásenia zo dňa 10. 10. 2011 príslušníci maďarskej polície na štátnej ceste č. II zbadali vozidlo uvedené v hlásení o pátraní, ktoré zastavili a po vyžiadaní dokladov zadržali. Následne podali centrálnemu dispečingu hlásenie a na miesto sa dostavili kolegovia z kriminálneho oddelenia (čl. 638). Podľa hlásenia z 10. 10. 2011 príslušníka policajného oddelenia v Retsagu bolo zistené, že v osobnom motorovom vozidle sa nachádzali traja muži a jedna žena. Na sedadlách vodiča bol obžalovaný 2), na ľavom prednom vozidle obžalovaný 1), na ľavom zadnom sedadle obžalovaný 3) a na pravom zadnom sedadle žena - H. N.. Muži sediaci vpredu mali na sebe športové oblečenie tmavej farby, muž sediaci vzadu mal oblečenú koženú bundu hnedej farby a tmavomodré rifle, žena mala oblečenú širokú sukňu svetlej farby a pulóver svetlej farby, všetky štyri osoby sú rumunskí A.. Na podlahe pod ľavým zadným sedadlom vozidla bolo nahádzané oblečenie, pod ktorým bol nájdený 1 ks prívesku tvaru kvapky so vzorom, ktorý vyzeral ako zo zlata, na ktorom sa nachádzala výrobná cena - 88 centov, váha prívesku 1,5 g. Pripojené boli fotografie osôb vozidla a prívesku, fotokópie cudzojazyčných občianskych preukazov, rozhodnutie o pribratí tlmočníka. Ďalej podľa zápisnice zo dňa 10. 10. 2011 (čl. 641), podľa ktorej obžalovaný 2) dobrovoľne vydal nasledovné veci: 1) 1 ks OMV zn. Audi A6 šedej farby, ev. č. D. M., 2) z podlahy pred ľavým zadným sedadlom z osobného motorového vozidla 1 ks prívesok tvaru kvapky, 3) 1 ks kľúča od zapaľovania, 4) VK

registration certifikate, 5) MOT test certifikate. Zaistené veci boli odvezené na policajný kapitanát Retsag. Podľa záznamu o stave motorového vozidla zo dňa 10. 10. 2011 (čl. 644) sa jednalo o osobné motorové vozidlo ev. č. D. M. zn. Audi A6 2.8 Quatro spolu s uvedenou výbavou a v stave, kedy pravé zadné svetlo bolo rozbité na ploche 4 cm, nad pravým zadným kolesom 5 cm priehlbina na dvoch miestach, 30 x 30 cm priehlbina na ľavej strane kufra vozidla, poškodená karoséria na ľavej zadnej strane asi na ploche 20 cm. Podľa hlásenia zo dňa 10. 10. 2011 (čl. 645) o ohliadke osobného motorového vozidla v rámci ktorej dvakrát boli prezreté všetky úložné priestory vozidla, motorový priestor a batožinový priestor, taktiež oblečenie a sieťky nachádzajúce sa vo vozidle. Bolo poklepané po dverách, vnútorných blatníkoch, čalúnení strechy vozidla a prezreté všetky úložné priestory, ktoré bolo možné prezrieť bez rozobratia. Bol prezretý aj spodok vozidla. V rámci toho pod oblečením nachádzajúcim sa na podlahe pred ľavým zadným sedadlom bol nájdený prívesok vyzerajúci ako zo zlata a tento prívesok bol zaistený. Ďalšie veci, ktoré by bolo možné dať do súvisu s trestným činom sa nenašli. Prvá ohliadka bola vykonaná na mieste zastavenia vozidla a druhá ohliadka na dvore policajného kapitanátu v Retsagu. Podľa hlásenia zo dňa 10. 10. 2011 o 10.25 hod. (čl. 666 až 668) boli voči osobe obžalovaného 3) vykonané opatrenia: 1) kontrola totožnosti, 2) prehľadanie osoby, 3) predvedenie osoby. Za účasti tlmočníka bol tento poučený o svojich právach v súvislosti s opravnými prostriedkami, proti opatreniam na obmedzenie osobnej slobody sťažnosť nepodal a prevzal ústne oznámenie o dôvode a predpokladanej dobe zadržania. Uvedené vyhlásenie bolo podpísané osobou, proti ktorej opatrenie smeruje, ako aj osobou tlmočníka. Rovnako tak bolo postupované voči osobe obžalovaného 2) (čl. 676 až 678) a obžalovaného 1) (čl. 694 až 696). Podľa záznamu zo dňa 24. 10. 2011 (čl. 705) bolo zistené, že o 08.32 hod. príslušník polície zbadal, že na osobnom motorovom vozidle zn. Audi uskladnené na dvore policajného kapitanátu Retsag je rozbité pravé zadné okno. Následne došlo k vykonaniu ohliadky a popisu poškodenia vozidla (čl. 706 až 710) k čomu bola pripojená i fotodokumentácia. K tomuto dôkazu obžalovaní 1), 2), 3) zhodne uvádzali, že uvedený predmet - medailón sa nenašiel v aute, ale až pri aute, pričom fotografia predmetu bola robená na peňaženke U.. Podľa zápisnice zo dňa 10. 10. 2011 (čl. 909) bol 1 ks prívesku odovzdaný slovenským orgánom od maďarských orgánov. Podľa zápisnice o rekognície veci zo dňa 08. 11. 2011 (čl. 556) poškodený X. L. s určitosťou opoznal zaistený predmet ako medailón, ktorý mu bol ukradnutý dňa 10. 10. 2011.

K následkom na zdraví u poškodenej L. mal súd k dispozícii znalecký posudok znalca MUDr. Ťažkého, ktorý bol vypočutý tiež na hlavnom pojednávaní. Znalec na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu zotrval na záveroch znaleckého posudku. Podľa znaleckého posudku, ktorý znalec vypracoval po oboznámení sa s vyšetrovacím spisom, ako aj lekárskych správ týkajúcich sa ošetrenia poškodenej, znalec uzavrel, že pri žalovanej udalosti poškodená utrpela poranenia tak, ako sú špecifikované v skutkovej vete rozsudku. Uvedené poranenia vznikli v dôsledku opakovaného pôsobenia vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru do oblasti tváre a hlavy, do oblasti hrudníka hrudnej chrbtice, ľavej hornej končatiny a pravej dolnej končatiny. Tento mechanizmus je v súlade s výpoveďami poškodenej, ktoré mal znalec k dispozícii. Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil, že k útoku na poškodenú došlo v stoji, avšak vzhľadom na celú škálu zranení a ich rozsah sa táto poloha neskôr menila. Zranenia boli spôsobené tupohranatým predmetom, čomu veľmi dobre zodpovedá ruka útočníka zovretá v päsť, prípadne noha útočníka obutá v mäkkej obuvi. Doba liečenia a práceneschopnosti uvedených poranení vo všeobecnosti je 10 až 14 týždňov. Poranenia počas liečby poškodenú obmedzovali na bežnom spôsobe života a to nutnosťou hospitalizácie a následnej liečby, bolesťami postihnutých oblasti, pohybovými obmedzeniami, nesamostatnosťou pri bežných denných činnostiach osobnej hygieny, prípravy potravy a podobne.

Na hlavnom pojednávaní splnomocnenec poškodenej navrhol výsluch svedkyne K. L., dcéry poškodenej, ktorá sa mohla vyjadriť k následkom na zdraví u poškodenej, ako aj k okolnosti zmeny výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. Súd tento dôkazný návrh zamietol vzhľadom k tomu, že mal dostatok dôkazov k objasneniu uvedených okolností.

Na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že vina obžalovaného 1), 2), 3) bola v konaní pred súdom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Žalovaný skutok je preukazovaný výpoveďou poškodeného L. a poškodenej L., ako aj výpoveďami ďalších svedkov, vyplýva tiež zo zápisnice o ohliadke miesta činu a ďalších listinných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že dňa 10. 10. 2011 v čase medzi 09.40 hod. a 09.51 hod. došlo k lúpežnému prepadnutiu predajne Hodinárstvo a zlatníctvo Aurélia, počas ktorého páchatelia odcudzili tovar presne špecifikovaný v skutkovej vete rozsudku, ako aj finančnú hotovosť v sume 263,00 €. Rozsah škody mal súd preukázaný listinnými dôkazmi, o ktorých súd nemal

žiadne pochybnosti. Celková škoda na majetku bola vyčíslená na sumu 94.378,59 € za odcudzený tovar a 263,00 € za odcudzenú hotovosť, takže sa jedná o značnú škodu v súlade s ustanovením § 125 ods.1 Tr. zákona. Z výpovede samotnej poškodenej L., ako aj ďalších svedeckých výpovedí, lekárskych správ, výpovede a znaleckého posudku znalca MUDr. Vážneho mal súd taktiež jednoznačne preukázané, že pri lúpežnom prepadnutí konaním páchateľov došlo k ťažkej ujme na zdraví u poškodenej L.. Ťažkou ujmou na zdraví sa v súlade s ustanovením § 123 ods.3 písm. i/, ods.4 Tr. zákona rozumie porucha zdravia trvajúca dlhší čas, ktorý si objektívne vyžiada liečenie v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňuje obvyklý spôsob života poškodeného. Z výpovedí poškodenej L. ako aj L., ďalej znalca MUDr. Vážneho a predložených lekárskych správ mal súd preukázané aké zranenia utrpela poškodená L. a tiež akú liečbu bola nútená absolvovať. Aj po ukončení hospitalizácie poškodená mala problémy sama sa pohybovať. Vyžadovala neustálu pomoc ďalšej osoby s úkonmi bežných ľudských potrieb, čo je závažným zásahom do inak obvyklého spôsobu života poškodenej. Z výpovede znalca MUDr. Vážneho je nepochybné, že vzhľadom na utrpené zranenia, takýto stav poškodenej určite nemohol trvať kratšie ako 8 až 10 týždňov. Po zohľadnení celého komplexu predložených dôkazov, mal súd za nepochybne preukázané, že páchateľmi žalovaného skutku boli obžalovaní 1), 2) a 3). Hoci obžalovaní od počiatku popierali svoju vinu a svoju obhajobu postavili na tom, že síce sa v čase spáchania skutku nachádzali na území E. A., taktiež sa mohli pohybovať cez mesto L., kde došlo k lúpežnému prepadnutiu, avšak počas cesty stretli iné osoby, ktoré im boli podobné a mali tiež motorové vozidlo, ktoré bolo podobné ich motorovému vozidlu. Celá ich obhajoba v kontexte vykonaných dôkazov vyznela nehodnoverne a ich tvrdenia súd považoval za účelové. Ich prítomnosť na mieste činu súd vyvodil z radu dôkazov objektívneho i subjektívneho charakteru. Nepochybne dôležitým dôkazom v tomto prípade bola výpoveď poškodených L. a L., ktorí ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní bezpečne opoznali obžalovaných 1), 2), 3) ako páchateľov lúpeže. Najmä obžalovaného 1) si obaja svedkovia zreteľne pamätali, pričom poukázali, že tohto videli už pred samotným skutkom a to priamo v priestoroch predajne, či pred predajňou. O tejto okolnosti si obaja svedkovia boli na 100 % istí a vzhľadom na ich postoj a vyjadrovanie pred súdom, ich tvrdenia považoval súd za hodnoverné. Okrem toho poškodený L. jednoznačne opoznal obžalovaného 3) podľa tváre a to ako v prípravnom konaní bezprostredne po skutku, tak i na hlavnom pojednávaní. Poškodená L. podrobne popísala konanie páchateľov pri lúpežnom prepadnutí. Je pravdou, že na hlavnom pojednávaní sa odlišne vyjadrila o okolnosti, ktorý z páchateľov ju mal fyzicky napádať, keď za útočníka na jej osobu označila obžalovaného 2), pričom v prípravnom konaní pri výpovedi a rekognícii označila obžalovaného 3). Súd túto zmenu v svedeckej výpovedi vyhodnotil v dôsledku situácie na hlavnom pojednávaní, kedy svedkyňa vypovedala v bezprostrednej blízkosti samotných obžalovaných, pričom sa jedná o osobu vo vyššom veku s vážnym zdravotným stavom, čo dokladovala lekárskymi správami, ako i v dôsledku lúpežného prepadnutia v nepriaznivom psychickom stave, ktorý popisovala i sama svedkyňa, ako aj jej syn - poškodený L.. Súd preto vyhodnotil označenie popisu páchateľov a ich konania z prípravného konania za pravdivé. Súd tu poukazuje i na kontext ďalších dôkazov a to svedeckej výpovede L., podľa ktorého matka hneď po skutku uvádzala, že ju bil „ten najtenší“, čo zodpovedá postave obžalovaného 3). Okrem toho bola nájdená na zlatníckych platách biologická stopa - krv, z ktorej získaná DNA bola zhodná s DNA práve obžalovaného 3). Poškodená L. vypovedala, že sa útoku intenzívne bránila krikom, škriabaním i uhryznutím útočníka, čo zodpovedá nálezu biologickej stopy. Poškodená však i na hlavnom pojednávaní jednoznačne zotrvala na tom, že páchateľmi skutku boli obžalovaní 1), 2) a 3). Hoci obžalovaní poukázali i na rozpor vo výpovedi svedka L., ktorý spočiatku uvádzal, že ten komu videl do tváre mu bol povedomý, pričom videl do tváre obžalovanému 3) a neskôr opoznal obžalovaného 1) ako osobu, ktorá mu bola povedomá. Tu súd uvádza, že nemožno konštatovať nejaký rozpor vo výpovediach poškodeného. Pri prvotných výpovediach a rekognícii poškodený s určitosťou uvádzal, že videl do tváre jedného z páchateľov, ktorý bol posledný a niesol tašku a bol „výrazne štíhlejší“ (čl. 242) a vždy rovnako tvrdil, že sa jedná o obžalovaného 3). S odstupom potvrdil, že pozná i obžalovaného 1) a to v súvislosti s tým, že videl jeho tvár v televízii a aj následne na hlavnom pojednávaní, kedy potvrdil, že práve obžalovaného 1) videl v meste L. už pred skutkom. Námietky obžalovaných ohľadne rekognície vo vzťahu k fotografiám, kedy pozadie na fotografiách obžalovaných bolo iné ako na ostatných fotografiách súd vyhodnotil ako nedôvodné. Opoznávajúce osoby poškodení L. i L. jednoznačne popísali, z akých dôvodov opoznali práve osoby obžalovaných. Ich popis osôb sa zhoduje i so zaistenými vecami a to oblečením obžalovaných v čase ich zaistenia.

Rozhodujúcimi dôkazmi v tomto prípade sú však dôkazy zaistené na mieste činu a to pachové stopy, ktoré potvrdili prítomnosť obžalovaného 1), 2) aj 3) v priestoroch zlatníctva. Pokiaľ obžalovaní tvrdili,

že tam nikdy neboli, ich tvrdenie je v zjavnom rozpore s takto zabezpečeným dôkazom. Ďalším nevyvrátiteľným dôkazom sú bez akýchkoľvek pochybností nájdené biologické stopy a to na plastových putách, ktoré boli nájdené na mieste činu s tým, že poškodení L. a L. popreli, že by im patrili, prípadne, že by boli ešte pred skutkom na mieste činu. Ďalej bola biologická stopa zaistená na zlatníckych platách, ktoré sa našli na mieste v smere, kadiaľ páchatelia unikali. Tieto biologické stopy boli prostredníctvom DNA stotožnené s obžalovaným 1) a obžalovaným 3). Námietky obžalovaných o zmanipulovaní dôkazov súd vyhodnotil len ako účelové, nakoľko obžalovaní neuviedli žiadny konkrétny dôvod prípadne okolnosť, ktorá by čo len nasvedčovala tomuto tvrdeniu.

V kontexte týchto dôkazov je tiež znalecké dokazovanie KEÚ PZ pri vyhodnocovaní motorového vozidla, ktoré bolo zachytené bezpečnostnými kamerami v meste L. s motorovým vozidlom zaisteným od obžalovaného 2). Je nepochybné, že uvedený kamerový záznam, ktorý bol predmetom znaleckého skúmania zachytáva vozidlo páchateľov, čo zodpovedá svedeckým výpovediam najmä výpovedi svedka G., tento je sám zachytený na predmetnom kamerovom zázname, ako i svedka L., ktorý popisoval pohyb vozidla z miesta činu po meste L.. Výsledkom porovnania bola zistená zhoda vozidiel. Je pravdou ako namietal obžalovaný 2), že určité zhodné markanty sa môžu vyskytovať na všetkých typoch vozidiel značky Audi A4. Avšak sú tu i jedinečné znaky, napr. nálepky na prednom skle, modré predmety za zadným sklom, čo v slede ostatných znakov umožňuje jednoznačný záver znaleckého posudku, o ktorom súd nemal pochybnosti. Pokiaľ ide o výpoveď svedka G.Ž., na ktorú poukazujú obžalovaní, ktorý tvrdil, že s určitosťou videl vozidlo typu Audi A6, tu je potrebné si uvedomiť, že svedecká výpoveď býva subjektívnym dôkazom, je odrazom toho ako svedok na danom mieste a v danom čase vnímal okolnosti okolo seba. Pokiaľ je však táto výpoveď v rozpore s dôkazmi objektívnymi, v tomto prípade znaleckým posudkom, súd za hodnovernejšie považuje práve dôkazy znaleckého skúmania, ktorých závery sa opierajú o skutočnosti dané a nemenné. Prokurátor predložil súdu fotografie jednotlivých typov motorových vozidiel zn. Audi A4 a Audi A6, z ktorých na prvý pohľad je zrejmé, že sa jedná o veľmi podobní typy áut, čo mohlo mať vplyv na vnímanie a následné reprodukovanie okolností svedkom.

Z dokladov zaslaných maďarskými orgánmi mal súd preukázané, že u obžalovaných bol nájdený predmet - zlatý medailón, ktorý pochádzal z predmetnej lúpeže - toto potvrdil svedok L.. Okolnosti nájdenia a zaistenia predmetu boli popísané v záznamoch maďarskej polície, konkrétne, že bol nájdený vo vnútri vozidla na zadnom sedadle. Hoci obžalovaní zhodne tvrdili, že predmetný medailón vypadol obžalovanému 3) až po vystúpení z vozidla a následnej kontrole dokladov, túto obranu obžalovaných súd považoval len za účelovú v kontexte predchádzajúcich tvrdení. Súd nevidí žiadny dôvod, aby policajti, ktorí zadržali obžalovaných, hneď na mieste nejakým spôsobom manipulovali s dôkazmi, pričom maďarská polícia v tom čase mala len strohé informácie o samotnom skutku. Uvedený predmet je ďalším z dôkazov, na základe ktorých sú obžalovaní 1), 2) a 3) nepochybne spojení s lúpežným prepadnutím.

Pohyb vozidla od miesta činu bol sledovaný taktiež policajným autom, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede príslušníka policajného zboru, ktorý potvrdil sledovanie vozidla páchateľov s tým, že posádka prenasledovaného vozidla ich musela zaregistrovať. V tom čase prenasledované vozidlo bolo zastavované i inou policajnou hliadkou, ktorá vykonávala cestnú kontrolu. Toto potvrdili obžalovaní vo svojich výpovediach pred Okresným súdom Zvolen v prípravnom konaní. Hoci na hlavnom pojednávaní obžalovaní tvrdili, že šlo o zlý preklad a zrejme nepochopenie zo strany tlmočníka, ich výpoveď v tomto smere však bola v prípravnom konaní jednoznačná, pretože zhodne túto okolnosť potvrdili s tým, že pri prvej kontrole na území E. A. nezastavili - údajne z dôvodu požitia alkoholu obžalovaným 2) ako šoférom a až 15 - 20 km od hranice na území G. A. boli opätovne zastavovaní policajnou hliadkou.

Oproti obžalobe súd z výpovede poškodenej L., ktorá už v prípravnom konaní poukazovala na to, že obžalovaní konali premyslene, zrejme mali vopred všetko naplánované, pretože každý vedel, čo mal robiť a práve obžalovaného 1) označila za osobu, ktorá ostatným dávala pokyny, vyhodnotil konanie obžalovaného 1) odlišne. Hoci svedkyňa nemohla rozumieť konkrétnym slovám, čo sama potvrdila, z konania jednotlivých obžalovaných mohla vypozorovať tvrdené okolnosti. To zodpovedalo i ďalším tvrdeniam poškodených L. a L., že práve obžalovaného 1) videli už v čase pred skutkom pohybovať sa v meste L., dokonca i v samotnej predajni. Súd potom pričítal obžalovanému 1) za vinu okolnosť spôsobenia ťažej ujmy na zdraví poškodenej L. podľa § 188 ods.3 písm. a/ Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona spolu s obžalovaným 3). Poškodená L. jednoznačne uviedla, že pri tom, ako ju obžalovaný 3) bil a následne, keď kričala a bránila sa, obžalovaný 1) niečo povedal a obžalovaný 3) ju znovu začal biť, čo sa opakovalo. Z uvedeného je zrejmý priamy úmysel obžalovaného

1) práve takýmto spôsobom dosiahnuť cieľ svojho konania, t.j. že sa obžalovaní 1) a 3) spoločným konaním týmto spôsobom chceli zmocniť cudzej veci.

Po vyhodnotení všetkých týchto dôkazov, obrana obžalovaných o okolnosti stretnutia s osobami im podobnými na vozidle, ktoré sa podobalo ich vozidlu vyznieva značne nehodnoverne. Preto súd uzavrel, že obžalovaní ako po objektívnej, tak i po subjektívnej stránke naplnili všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d/, ods.3 písm. b/ Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným konaním použili násilie proti poškodenej L. v úmysle zmocniť sa cudzej veci, uvedený čin spáchali na chránenej osobe - podľa § 139 písm. e/ Tr. zákona - osobe vyššieho veku, ktorou sa rozumie v súlade s § 127 ods. 3 Tr. zákona osoba staršia ako 60 rokov. Svojim konaním obžalovaní spôsobili poškodenému L. značnú škodu podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaní 1) a 3) svojim konaním naplnili tiež všetky znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods.3 písm. a/ Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným konaním uvedeným činom spôsobili ťažkú újmu na zdraví poškodenej L.. Svojim konaním tak obžalovaní 1), 2) a 3) porušili právo na osobnú slobodu, majetok a ľudské zdravie.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods.1, 4 Tr. zákona. Súd k osobám obžalovaných zistil, že sa jedná o občanov A. A., ktorí na území E. A. neboli doposiaľ priestupkovo riešení, ani súdne trestaní. Zo správ jednotlivých zložiek Interpolu bolo zistené, že obžalovaný 1) bol súdne trestaný na území A. A. a ďalej je v záznamoch Interpolu, ako aj obžalovaný 3). Proti obžalovanému 3) sa na Okresnom súde v Trenčíne vedie trestné konanie pre prečin krádeže. V čase rozhodovania tunajšieho súdu však v tejto veci nebolo rozhodnuté (pozn. súdu - v čase písomného vyhotovenia rozsudku bola súdu zaslaná informácia, že dňa 30. 10. 2012 bol v uvedenej trestnej veci vydaný trestný rozkaz, ktorý však ešte nebol doručovaný obžalovanému 3). Z oznámení Krajského súdu Banská Bystrica a Krajskej prokuratúry Banská Bystrica mal súd preukázané, že na obžalovaného 1) a obžalovaného 2) bol vydaný Európsky zatýkací rozkaz R. A. pre majetkovú trestnú činnosť.

V súlade s ustanovením § 38 ods.2 Tr. zákona súd prihliadal na pomer a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Obžalovanému 2) poľahčovalo, že doposiaľ viedol riadny život, u obžalovaného 1) a 3) súd poľahčujúce okolnosti nezistil. Súd tiež nezistil priťažujúce okolnosti. Z uvedených zistení je zrejmé, že u obžalovaných 1) až 3) sa jedná o osoby so sklonmi k páchaniam majetkovej trestnej činnosti a to na území rôznych štátov. Na území E. A. sa dopustili trestného činu, ktorý je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považovaný za obzvlášť závažný zločin, kedy svojím konaním spôsobili značnú škodu na majetku poškodenému L. a tiež ťažkú ujmu na zdraví poškodenej L.. Ich konanie vykazovalo znaky značnej necitlivosti a neúcty k spoločenským normám správania, k majetku iných a presadzovania svojich potrieb bez ohľadu na to, kto tým trpí. Za obeť útoku si vybrali staršiu osobu, u ktorej je predpoklad nízkej schopnosti sebaobrany. Obžalovaní využili skutočnosť, že v rámci spolupráce krajín Európskej únie sa prechod cez hranice jednotlivých štátov zjednodušil, nie je evidovaný pohyb osôb, čím je pre páchateľov ľahší pohyb medzi jednotlivými štátmi. Preto je potrebné dať na vedomie ako obžalovaným, tak i prípadným potencionálnym páchateľom navonok, že E. A. prísne trestá každé takéto závažné konanie na území svojho štátu, aby sa dosiahol nielen účel represívny, ale i účel individuálnej a generálnej prevencie. Napriek žiadosti obhajoby, aby súd pri ukladaní trestu prejavil zhovievavosť a uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby, súd je toho názoru, že v tomto prípade je na mieste prísny postih páchateľov za vykonaný skutok. Preto súd ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby a to u obžalovaných 1) a 3) vo výmere 14 rokov. U obžalovaného 2) súd vychádzal vzhľadom na poľahčujúcu okolnosť z upravenej trestnej sadzby a preto mu uložil trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 12 rokov. V súlade s ustanovením § 48 ods.3 boli obžalovaní 1), 2), 3) pre výkon trestu odňatia slobody zaradení do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Súd taktiež obligatórne ukladal obžalovaným 1), 2) a 3) ochranný dohľad v trvaní 2 rokov. To znamená, že aj po prepustení z výkonu trestu na slobodu bude súd sledovať správanie obžalovaných na území E. A. v záujme prevencie.

Keďže obžalovaní 1), 2) a 3) svojím konaním spôsobili škodu poškodenému L. na majetku, ktorú si vyčíslil a zdokladoval v sume 126.993,00 € za odcudzené šperky a 263,00 € za odcudzenú hotovosť spolu 127.256,00 € a spôsobili tiež škodu na zdraví poškodenej L., vyčíslenú znaleckým posudkom ako bolestné v sume 2.846,00 € a tiež škodu na majetku spôsobenú poškodením okuliarov v hodnote 343,74 €, súd v súlade s ustanovením zaviazal obžalovaných 1), ) a ), aby uvedenú škodu spoločne a nerozdielne poškodeným zaplatili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).