Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/21/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Veroniky Svoradovaj a JUDr. Sidónie Sládečkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti : H. M., nar. XX.XX.XXXX, t. č. už plnoletého, za obdobie maloletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, a E. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, deti rodičov : J.. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: X., X. H. XXX/ XX a K. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: X., Y. XX/XX, zastúpený : Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 25, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o návrhu otca na zmenu umiestnenia maloletých detí, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 24. apríla 2012 pod č. k. -362 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého H. za čas od 01. 09. 2009 do 13. 11. 2010 a zročného výživného p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa tvorby úspor na maloletého E. a v časti náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o návrhu otca detí na zmenu umiestnenia mal. detí M.: H., t. č. plnoletého a E. zastavil. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra z 02.06.2004 pod č. k. -99 v časti vyživovacej povinnosti otca na mal. H., nar. XX.XX.XXXX, t. č. plnoletého tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 265,55 eura na 450 eur mesačne za obdobie od 01.09.2009 do 30.06.2010 a za obdobie od 01.07.2010 do 12.11.2010 určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať výživným v sume 350 eur mesačne a od 13.11.2010 naďalej určil otcovi plnoletého H. prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne, pričom za obdobie maloletosti dieťaťa je otec povinný na výživu H. M. výživné platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred a za obdobie plnoletosti vždy do 15 dňa v príslušnom mesiaci k rukám plnoletého dieťaťa. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 30.04.2012 v sume 2.242,28 eura súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 1.000 eur k rukám plnoletého dieťaťa pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra v časti vyživovacej povinnosti na mal. E., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvýšil výživné zo sumy 199,16 eura na 300 eur mesačne počnúc od 01.09.2009 do 31.08.2011 a od 01.09.2011 naďalej určil prispievať na výživu mal. E. výživným v sume 350 eur mesačne, pričom otec dieťaťa je povinný výživné platiť k rukám matky vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné za čas od 01.09.2009

do 30.04.2012 v sume 3.273,94 eura povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 1.000 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Otca dieťaťa zaviazal prispievať na tvorbu úspor v prospech mal. E. sumou 100 eur mesačne počnúc od 01.09.2009 tak, že túto sumu je otec povinný poukazovať na osobitný účet založený na meno mal. dieťaťa, ktorý v prospech mal. dieťaťa zriadi v banke matka a výživné na tvorbu úspor je povinný platiť vždy do 15 dňa príslušného mesiaca, pričom s nakladaním s finančnými prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas súdu. Matke dieťaťa uložil povinnosť zriadiť osobný účet založený na meno dieťaťa v banke a oznámiť založenie tohto účtu písomnou formou, s potrebnými identifikačnými údajmi k účtu otcovi dieťaťa do 5 pracovných dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Otec dieťaťa je povinný na osobitný účet založený na meno mal. E. vložiť sumu 3.200 eur, ktorá predstavuje zročnú sumu na tvorbu úspor za obdobie od 01.09.2009 do 30.04.2012 v piatich, po sebe nasledujúcich mesiacoch s výškou mesačnej splátky 640 eur v každom mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodil tým, že došlo k zmene pomerov na strane obidvoch detí, ktoré v čase poslednej úpravy výživného navštevovali základnú školu, postupne prešli na stredný stupeň škôl. Výdavky na obe deti ovplyvnili ich rast a vývoj, na strane H. jeho študijný pobyt na strednej škole v USA. U obidvoch rodičov v súčasnej dobe existuje príjem z podnikania. Otcovi odbudla vyživovacia povinnosť k synovi K.. Evidentne dokáže plniť výživné, pričom deťom prispieva aj iným spôsobom a so synmi H., H. a E. absolvoval týždenný pobyt v Kanade na zimnej olympiáde v čase pobytu H. v USA. Deti s ním absolvovali ďalšie zahraničné cesty, do Francúzska H., K. a H., do Grécka E.. H. kúpil auto a financoval mu prihlášky na vysoké školy a prípravu na školy, H. kúpil byt. Mal. E. u otca absolvoval pobyt od 01.04.2011 do 13.07.2011. Následne sa vrátil do starostlivosti matky. Otec sa v deň plnoletosti syna H. dohodol, že naďalej mu bude prispievať na výživu sumou 200 eur mesačne. Súd vo výške sumy výživného u H. za obdobie jeho maloletosti do 20.06.2010 zohľadnil i zvýšené výdavky v čase jeho študijného pobytu v USA. U mal. H. považoval za dôvodné zvýšiť výživné od septembra 2009 ako nastúpil do vyššieho ročníka gymnázia v Nitre na sumu 450 eur mesačne až do konca mesiaca, v ktorom sa vrátil z USA na Slovensko. Následne od 01.07.2012 do nadobudnutia plnoletosti, teda do 13.11.2011 výživné určil vo výške 350 eur mesačne a po nadobudnutí plnoletosti vzhľadom na dohodu s otcom na sumu 200 eur mesačne. V určených sumách výživného zohľadnil stav odôvodnených potrieb H., ktoré mali vyšší rozsah v období, keď bol na študijnom pobyte v USA. U mal. E. zvýšil výživné zo sumy 6.000,- Sk na 300 eur od 01.09.2009 do 31.08.2011 a od 01.09.2011 na 350 eur mesačne s tým, že od 01.09.2011 je žiakom gymnázia v Nitre a v súvislosti s návštevou tejto školy sa zvýšili jeho náklady. Na tvorbu úspor zaviazal otca prispievať na mal. E. sumou 100 eur počnúc od 01.09.2011, keďže maloletý sa pripravuje na štúdium na vysokej škole a otec z hľadiska ním dosahovanej životnej úrovne môže pokrývať i tvorbu úspor pre maloletého. Životná úroveň otca, jeho niekoľkoročné podnikateľské aktivity, široký predmet podnikateľskej činnosti, spôsob trávenia voľného času na dovolenkách jednoznačne poukazujú na to, že otec detí je v podnikateľskej činnosti úspešný a umožňuje aj svojim deťom čiastočne sa podieľať na jeho životnej úrovni, napr. absolvovaním ciest do zahraničia, preto podľa názoru súdu, jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery dovoľujú, aby sa na výžive synov H. a E. podieľal v širšom rozsahu ako stanovenom doteraz. V priebehu konania otec prehodnotil svoj návrh na zmenu umiestnenia, preto konanie o tomto návrhu bolo zastavené. V ďalšej časti rozhodol o zročnom výživnom. Suma zročného výživného predstavuje rozdiel, ktorý by otec mal platiť podľa rozsudku, a ktorú v skutočnosti zaplatil. Zároveň o zročnom výživnom rozhodol podľa . O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním matka v časti, ktorou súd prvého stupňa nezaviazal otca prispievať na tvorbu úspor pre syna H. za čas maloletosti. Domáhala sa v tejto časti zmeny napadnutého rozsudku tak, že otec bude zaviazaný prispievať na tvorbu úspor sumou 332 eur mesačne, počnúc od 01.09.2009 do dosiahnutia plnoletosti syna. Zároveň sa domáhala, aby zročné výživné na toho času už plnoletého H. bol otec povinný zaplatiť k jej rukám. Čo sa týka mal. E., rozsudok súdu prvého stupňa napadla v časti tvorby úspor, keď žiadala, aby bol rozsudok v tejto časti zmenený tak, že otec bude zaviazaný prispievať na tvorbu úspor sumou 332 eur mesačne, počnúc od 01.09.2009 naďalej. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že otec vo svojich výpovediach uvádzal, že mu poklesol príjem z podnikania, súčasne však nakúpil tri muničné sklady, ktoré nevyužíva

a neprenajíma, nehovoriac o nákupoch luxusných vozidiel a dovoleniek. Už len tieto skutočnosti jednoznačne hovoria, že pokles príjmov zo strany otca nie je v súlade s jeho vyhlásením, skôr sa jedná o účelné znižovanie príjmov a zvyšovanie nákladov. Otec sľúbil, že všetkým deťom pri dovŕšení plnoletosti kúpy byt, pričom starším deťom kúpil 4-izbový a 3-izbový byt, synovi H. kúpil len garzónku, synovi H. oznámil, že mu žiaden byt, vzhľadom na to, že bol na študijnom pobyte v USA nezabezpečí, hoci na predmetný pobyt neprispel. Žiadala, aby otec bol zaviazaný prispievať na tvorbu úspor sumou 332 eur mesačne, aby aspoň takýmto spôsobom mohol vykompenzovať to, že mu nebude umožnené prenajímať žiadnu nehnuteľnosť a tým si zvýšiť príjem počas vysokoškolského štúdia. Čo sa týka syna E., súd ho zaviazal prispievať sumou 100 eur na osobitný účet. Mal. E. má ambície študovať na vysokej škole, preto žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na tvorbu úspor sumou 332 eur mesačne.

K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že vyživovacia povinnosť rodiča nie je výlučne otázkou príjmu, ale aj posúdenia celkových možností a schopností rodičov. Deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (, ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a konanie, ktoré mu predchádzalo na odvolacom pojednávaní ( ), byť viazaný dôvodmi odvolania a neviazaný rozsahom odvolania (, ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. vychádza z zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom a právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale sa obmedzí len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskumávaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný ( ) uvedie úvahy či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Matka vo svojom odvolaní žiadala, aby súd zaviazal prispievať otca na tvorbu úspor pre t. č. plnoletého syna H. za obdobie maloletosti z dôvodu, aby si takýmto spôsobom mohol vykompenzovať to, že mu otec nekúpil žiaden byt a túto nehnuteľnosť nebude môcť prenajímať a tým si zvýšiť príjem počas vysokoškolského štúdia.

Tvorbu úspor zaviedlo ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Táto nová úprava upustila od doterajšej koncepcie poskytovania len bežného výživného, ktoré bolo obmedzené odôvodnenými potrebami

oprávneného dieťaťa, zistenými v čase rozhodovania súdu ( ). Podľa novej právnej úpravy, aj tvorbu úspor možno považovať za odôvodnené potreby dieťaťa za predpokladu, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú. Tvorba úspor dieťaťa, ak sú na to splnené predpoklady zodpovedá napokon aj právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( druhá veta). Pri tvorbe úspor zákon upustil od exemplifikatívneho výpočtu potrieb, na účely ktorých sa môžu úspory vytvárať. Je nesporné, že štúdium a príprava na budúce povolanie medzi nimi budú naďalej vytvárať významnú úlohu. Podmienkou rozhodnutia súdu o tvorbe úspor je kvalifikované zistenie majetkových pomerov povinného. Ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Súd preskúmava majetkovú situáciu povinného komplexne zo všetkých zákonných hľadísk. Ak dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečovania všetkých možných potrieb dieťaťa a v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. Z ust. Zákona o rodine možno vyvodiť, že by malo ísť o majetkové pomery prevyšujúce priemer. Zo systematického zaradenia tejto úpravy do ust. by vyplývalo, že tvorbu úspor možno priznať len v prípade rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov. Hoci sa vychádza z predpokladu využitia tejto úpravy práve v týchto prípadoch, niet podstatného dôvodu neumožniť takúto úpravu aj v prípade, keď by to odôvodňovali majetkové pomery rodiča, ktorý nepatrí do kategórie vymedzenej v ods. 1, 2. Nevyplýva to ani zo znenia ustanovenia, keď ods. 3 obsahovo nenadväzuje na prvé dva odseky, ale má samostatný predmet úpravy (tvorba úspor).

Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvody odvolania matky týkajúce sa tvorby úspor za čas maloletosti syna H. nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v uvedenom období, za čas, keď bol syn H. v Amerike na 450 eur mesačne a následne na 350 eur mesačne až do dovŕšenia jeho plnoletosti, pričom otca na tvorbu úspor nezaviazal. Po doplnení dokazovania na odvolacom súde bolo preukázané, že syn H. t. č. žije u otca od mája 2012, preto námietka matky v tomto smere, aby si z poskytnutých úspor mohol zvýšiť svoju životnú úroveň je irelevantná, pretože syn H. žije u svojho otca. Podľa zhodných tvrdení oboch rodičov, otec sa v plnom rozsahu podieľa na nákladoch syna spojených s prípravami na vysokú školu. Tým, že s ním žije v spoločnej domácnosti, zdieľa rovnakú životnú úroveň, ako jeho otec a preto nie je nútený si ju zvyšovať z výživného, ktoré by malo byť poukazované na tvorbu úspor. že Matka ďalej žiadala, aby zročné výživné, ktoré vzniklo za čas maloletosti bol otec povinný zaplatiť do jej rúk. Odvolanie je v tejto časti taktiež nedôvodné, pretože dosiahnutím plnoletosti platenie jednotlivých dávok výživného je potrebné vždy stanoviť priamo voči dieťaťu. To sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred dosiahnutím plnoletosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( ).

Matka napadla rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním i v časti týkajúcej sa úspor mal. E. a žiadala, aby otec bol zaviazaný prispievať na tvorbu úspor sumou 332 eur mesačne. Súd prvého stupňa zaviazal otca prispievať na syna E. na tvorbu úspor sumou 100 eur mesačne, pričom odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa v tejto časti a ako na vecne správne poukazuje. Suma 100 eur podľa názoru odvolacieho súdu je primeraná. Otec okrem tejto sumy je zaviazaný prispievať na výživu syna bežným výživným v sume 350 eur mesačne. Nepochybne suma 100 eur mesačne na tvorbu úspor bude dostatočná na to, aby si maloletý v budúcnosti zabezpečoval svoje odôvodnené aj nadštandardné potreby v súvislosti s návštevou vysokej školy a pod.

Z uvedených dôvodov odvolací súd aj v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V ďalšom už len poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za správne (, ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.