Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2C-97-2012.pdf
PDF · 106.17 KB
Case nature
Subarea
2C/97/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783 , proti žalovanému P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXX/X, XXX XX N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 854,41 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9,73 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od. 1.5.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 141,76 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 854,41 € s príslušenstvom titulom nesplácania spotrebiteľského úveru na základe uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 11.4.2008 s odôvodnením, že žalovanému na základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca a na základe neho mu poskytol finančné prostriedky v celkovej výške 1194,38 €. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5% z tohto rámca, teda vo výške 28 €, splatných vždy k 10.dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýva z úverovej zmluvy, nesplnil. Podľa článku V.3 Všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom na zaplatenie vyzvaný. Dňa 30.4.2011 sa stal splatný dlh žalovaného vo výške 854,41 €, ktorý vznikol z titulu čerpania finančných prostriedkov. V úverovej zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 21,24% ročne ku dňu podpisu úverovej zmluvy. Žalobca si uplatnil zmluvný úrok ku dňu odstúpenia od úverovej zmluvy. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka.
Na podporu žalovaného vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, oznámením zo dňa 18.9.2012.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.10.2012 uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že zmluva o revolvingovom úvere bola skutočne uzavretá. Jedinou individuálne špecifikovanou zmluvou o úvere určenou na nákup tovaru bola zmluva z 11.4.20078. Z bodu C formulára vyplýva len tá skutočnosť, že žiadateľovi môže v budúcnosti byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom formulára z 11.4.2008 však automaticky nedošlo k vzniku paralelného úverového vzťahu. Zo zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch vyplývajú predne stanovené náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, naviac v konkrétnom prípade nebola dodržaná ani písomná forma revolvingového úveru, čo spôsobuje jej neplatnosť. Žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov v časti C formulára nemôže byť ani v spojení s písomným oznámením žalobcu, ktorým žalovanému oznamuje, že ako spoľahlivému klientovi mu zasiela medzinárodnú kreditnú kartu Cetelem Mastercard, považované za platné uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorom by bol tento záväzkový vzťah konkrétne individualizovaný. Vedľajší účastník poukázal aj na nevhodné predkladanie zmluvných podmienok v citovanom formulári, čo je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere je totiž spotrebiteľovi priamo vnútený aj ďalší právny úkon a to žiadosť o úverovú kartu pod bodom C, pričom skutočná vôľa spotrebiteľa smerovala iba k zakúpeniu tovaru a uzatvoreniu úverovej zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere. Je možné poukázať aj na nedostatok vôle žalovaného podať žiadosť o úverový rámec, čo v momente podpisu formulára nebolo vôbec jeho prioritou. Ak teda žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky a nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, je potrebné považovať právny vzťah medzi účastníkmi za vzťah v právnom režime bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba bola súdu doručená dňa 10.4.2012, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania finančných prostriedkov, ktoré boli žalovanému poskytnuté v období od 2.9.2008 do 27.3.2010. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi zaplatil sumu 704,06€ a teda v tejto časti došlo k zániku záväzku splnením.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 854,41 € so zmluvným úrokom s príslušenstvom, podľa tvrdenia žalobcu titulom nesplácania úveru zo strany žalovaného.
Dňa 11.4.2008 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva označená ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V zmysle nej žalobcovi vznikol záväzok poskytnúť žalovanému úver vo výške 16.999,-Sk (564,20€) na nákup tovaru a žalovanému vznikol záväzok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach po 28 €, splatných vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky žalovanému poskytnuté. Pri RPMN bolo uvedené: 23,84%.
Okrem toho zmluva o úvere obsahuje drobným písmom natypované ustanovenie, z ktorého vyplýva, že žalovaný žiada, aby ho žalobca zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mu úverový rámec 20.000,-Sk a vydal mu kreditnú kartu na jeho meno. Zároveň z tohto ustanovenia vyplýva záväzok žalovaného splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% jemu poskytnutého úverového rámca ak nebude dohodnuté inak, a to aj telefonicky. Žalovaný súhlasí s platbami uvedenými v časti C1.
Ako to vyplýva z prehľadu o čerpaní a splácaní úveru predloženého žalobcom, žalovaný z úverového rámca vyčerpal celkovo 1060,96 €, a to nasledovne: dňa 2.9.2008 sumu 663,88€, dňa 26.11.2008 sumu 59,75€, dňa 14.12.2008 sumu 13,28€, dňa 30.12.2008 sumu 26,56€, dňa 6.2.2009 sumu 30,00€, dňa 31.3.2009 sumu 30,00€, dňa 4.4.2009 sumu 10,49€, dňa 7.5.2009 sumu 10,00€, dňa 5.3.2010 sumu 11,42€, dňa 8.3.2010 sumu 50,00€, dňa 15. 3.2010 sumu 60,00€, dňa 27.4.2010 sumu 20,00€, dňa 12.4.2010 sumu 3,15€, dňa 27.4.2010 sumu 6,58€.
Z oznámenia žalobcu vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi 704,06€.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom..
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému čo do istiny nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 11.4.2008, a to konkrétne nárok na zaplatenie sumy 854,41€ príslušenstvom, teda žalobca si uplatňuje svoj nárok na základe právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu.
Z predloženej úverovej zmluvy zo dňa 11.4.2008 možno ustáliť, že účastníci konania dňa 11.4.2008 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 564,20€ na nákup tovaru. Touto zmluvou však v ďalšom žalobca vopred vnútil konajúcej osobe - žalovanému aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup tovaru). Ako vyplýva z predtlače úverovej zmluvy, konajúca osoba - žalovaný súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel žalovaný získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu. Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný článkom V.3 Všeobecných podmienok týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom úverovej zmluvy klient - žalovaný prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže úverová zmluva sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou V.3 Všeobecných podmienok týkajúcich sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty. S poukazom na uvedené dôvody súd hodnotí takýto právny úkon spotrebiteľa - odporcu - podpis žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru ako neplatný s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup navrhovateľa sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Súd čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným, hoci bez existencie platne uzavretej zmluvy, kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. Občianskeho zákonníka, preto žalovanému vznikol nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia vo výške, v ktorej sa skutočne na úkor žalobcu obohatil, t.j. výška peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný čerpal z účtu žalobcu po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil. Žalovaný čerpal prostriedky zo žalobcovho účtu od 2.9.2008 do 27.4.2010 v celkovej sume 1060,96€.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol žalovaný. Ako bolo už uvedené, podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Žalobcovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade peňažných prostriedkov, ktoré čerpal žalovaný v dňoch 2.9.2008 až 27.3.2010 v sume 985,83,-€ bola žaloba podaná na súde až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol. V prevyšujúcej časti istina v sume 9,73€ bola žalobcom uplatnená včas.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. Žalovaný, ktorý bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti si žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu súd trovy konania nepriznal. Žalobca bol v konaní úspešný len v nepatrnej časti, preto na náhradu trov konania nemá právo. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý do konania vstúpil a v konaní mal neúspech len v nepatrnej časti, boli priznané trovy konania v zmysle vyhlášky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Bola priznaná odmena za 2 úkony právnej pomoci po 51,45 eura, pričom tarifná hodnota veci je 854,41 eura a to: prevzatie a príprava zastúpenia (§14 ods. 1 písm. a/ AT), vyjadrenie zo dňa 30.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ AT), , 2x7,63 eura režijný paušál (§ 16 ods. 3 AT) a 20 % DPH v sume 23,63 eura. Celkom boli priznané trovy konania v sume 141,76 eura.
Povinnosť žalobcu zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.