Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-180-2010.pdf
PDF · 122.35 KB
Case nature
Subarea
11C/180/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava l, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom v právnej veci navrhovateľov: 1/ C.. C. B., bytom Y. E. XXX, XXX XX X. K., občan SR, 2/ C.. U. F., bytom Y. E. XXX, XXX XX X. K.C., občan SR proti odporcovi: RESORT PROMOTIONS, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 35 917 695, zastúpený: JUDr. Ľudmila Lorencová, advokátka, so sídlom Metodova 7, Bratislava, o zaplatenie 350,-EUR, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 350,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 350,-EUR od 21.5.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1 a 2 rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 20,-EUR k rukám navrhovateľov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 1.10.2010 žiadali navrhovatelia, aby im odporca uhradil istinu vo výške 350,-EUR titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo titulom odstúpenia od zmluvy o obstaraní členstva VIVA CLUB zo dňa 12.3.2010.
Svoj návrh odôvodnili tým, že medzi účastníkmi bola dňa 12.3.2010 podpísaná zmluva o obstaraní členstva VIVA CLUB, pri podpise ktorej navrhovatelia uhradili sumu vo výške 350,-EUR ako protiplnenie za v budúcnosti poskytnuté služby zo strany odporcu. Z dôvodu jednania odporcu, ktoré podľa názoru navrhovateľov naplňovalo znaky klamania spotrebiteľa, sa navrhovatelia rozhodli okamžite od zmluvy odstúpiť, a učinili tak písomne dňa 15.3.2010. Platné odstúpenie bolo odporcovi doručené dňa 16.3.2010. Keďže odporca ani v primeranej lehote po odstúpení nevrátila navrhovateľom ich poskytnuté plnenie vo výške 350,-EUR, ktorej právny dôvod po odstúpení odpadol, navrhovatelia dňa 5.4.2010 vyzvali odporcu, aby uvedenú sumu vrátil. Odporca si svoju povinnosť do dnešného dňa nesplnil.
Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril dňa 24.11.2010. Vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa ustanovenia 1.2 prílohy k zmluve FORMULÁR C Práva a povinnosti zmluvných strán a člena klubu posledná veta ustanovuje, že pri odstúpení od zmluvy nevzniká právo na vrátenie sumy 350,-EUR (administratívny poplatok). Preto odporca považuje žalobný návrh za nedôvodný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: žiadosťou o vrátenie peňažného plnenia, odstúpením od zmluvy, potvrdením o zaplatení 350,-EUR, zmluvou, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
Skutkový stav nebol v podstate medzi účastníkmi sporný, sporným zostalo len právne posúdenie veci a to, či odporca bol povinný vrátiť navrhovateľom sumu 350,-EUR, ktorú títo zaplatili pri podpise zmluvy, ak títo od predmetnej zmluvy odstúpili.
Súd mal preukázané na základe listinných dôkazov, že dňa 12.3.2010 došlo medzi navrhovateľmi a odporcom k uzavretiu Zmluvy o obstaraní členstva "VIVA CLUB" č. V211/1179 predmetom ktorej bol záväzok odporcu obstarať navrhovateľom členstvo vo "VIVA CLUB" na základe ktorého vznikajú navrhovateľom práva a povinnosti člena klubu špecifikované vo formulároch C a D, ktoré tvoria prílohu zmluvy. Za takto poskytnuté plnenie sa navrhovatelia zaviazali zaplatiť odporcovi celkovú odplatu vo výške uvedenej vo formulári B.
Podľa formulára B bola dohodnutá celková odplata vo výške 1.200,-EUR v členení: 1/ administratívny poplatok 350,-EUR so splatnosťou 12.3.2010, členský poplatok 850,-EUR so splatnosťou 19.3.2010.
Podľa bodu 1.1 formulára C Zmluvy, po zaplatení celkovej odplaty odporca zaregistruje navrhovateľov ako člena VIVA CLUBU na obdobie 1094 kalendárnych dní od dátumu podpisu zmluvy. Potvrdením o členstve je certifikát vystavený zakladateľom VIVA CLUBU s uvedeným dátumom začiatku a konca členstva. Odporca sa zaviazal obstarať registráciu a následne navrhovateľom doručiť certifikát (potvrdenie o členstve) do 2 mesiacov odo dňa úplného zaplatenia celkovej odplaty podľa formulára B.
Podľa bodu 1.2 formulára C Zmluvy, navrhovatelia majú právo odstúpiť od tejto zmluvy písomne, doporučenou zásielkou doručenou na adresu sídla odporcu v lehote 7 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Odstúpením sa zmluva ruší od začiatku a zmluvným stranám vzniká právo na vrátenie poskytnutého plnenia. Navrhovateľom nevzniká právo na vrátenie sumy 350,-EUR (administratívny poplatok).
Podľa bodu 1.3 formulára C zmluvy ak sa navrhovatelia dostanú do omeškania s platením čo i len jednej splátky, stáva sa zročným celý dlh naraz. V tomto prípade vzniká odporcovi právo od tejto zmluvy odstúpiť, ak navrhovatelia nesplnia svoju povinnosť ani v dodatočne poskytnutej primeranej lehote. Odstúpením od zmluvy podľa tohto bodu sa zmluva od počiatku ruší, s tým, že navrhovateľom nevzniká právo na vrátenie peňažného plnenia poskytnutého odporcovi ku dňu odstúpenia.
Z predloženého príjmového dokladu je nesporné, že navrhovatelia v deň podpisu zmluvy uhradili odporcovi tzv. 1 splátku v sume 350,-EUR (podľa zmluvy tzv. Administratívny poplatok).
Ďalej mal súd za preukázané (a nebolo to medzi účastníkmi ani sporné), že navrhovatelia listom zo dňa 15.3.2010, doručeným odporcovi dňa 16.3.2010 (t.j. v lehote 7 dní od podpisu zmluvy) od predmetnej zmluvy písomne odstúpili. Tento úkon bol urobený v predpísanej písomnej forme, bol dostatočne určitý a zrozumiteľný a riadne a v dohodnutej lehote doručený druhej zmluvnej strane a vychádzal z možnosti upravenej v bode 1.2. Zmluvy (t.j. samotná zmluva odstúpenie umožňovala). Preto súd (prejudiciálne) považoval tento úkon za platný právny úkon.
Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa §269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. e) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa §344 ods. 1 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 545 ods.1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa ust. § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení zákona č. 266/2005 Z.z. a zákona č. 118/2006 Z.z. spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby. Odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Predávajúci je povinný prevziať tovar späť a vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar alebo za službu alebo vrátiť spotrebiteľovi preddavok.
Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa §3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa §369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k prvému dňu omeškania odporcu, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
V konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah založený zmluvou o obstaraní členstva "VIVA CLUB" č. V211/1179 zo dňa 12.3.2010 uzavretou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Predmetná nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje tak ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách , ale aj inými právnymi predpismi patriacimi do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností.
Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a iných záväzkov. To súčasne určuje aj aplikáciu ustanovení Obchodného a Občianskeho zákonníka, prípadne iných občianskoprávnych noriem.
Predmetná zmluva je súčasne aj zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko nepochybne ide o tzv. formulárový typ zmluvy, do obsahu ktorého nemôže druhá strana zasahovať (môže zmluvu iba ako celok akceptovať alebo neakceptovať).
Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva (tak občianskoprávna ako aj obchodná), bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté, alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Za neprijateľné podmienky sa však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy [§ 53 ods. 4 písm. a)]. Preto pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle.
V širšom zmysle to bude každá zmluva uzavieraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V užšom zmysle pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52 a nasl. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri
uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.
Dodávateľom (v danom prípade odporca) je subjekt, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa týka každého dodávateľa, ktorý je podnikateľským subjektom (bez ohľadu na to, či ide o súkromných dodávateľov, alebo o štátne podniky). Vzhľadom na rozsah uzavierania zmlúv, vždy pôjde o podnikateľské subjekty oprávnené na túto podnikateľskú činnosť (napr. na základe živnostenského oprávnenia).
Spotrebiteľom (v danom prípade navrhovatelia) môže byť iba fyzická osoba.
V súvislosti s problematikou ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv treba teda rozlišovať:
a) Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle ako osobitný druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Pri týchto zmluvách teda platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. a) OZ, a to že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
b) Spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle, za ktoré možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.
c) Ochranu spotrebiteľa, ktorá je zakotvená pre jednotlivé konkrétne typy zmlúv, a to nielen v Občianskom zákonníku, ale aj v iných zákonoch vrátane Obchodného zákonníka. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu uvedenú v písm. a) alebo b), ktorá je zabezpečovaná nielen prostriedkami súkromnoprávnej povahy, ale aj verejnoprávnymi prostriedkami.
V posudzovanom prípade sa jedná o prípad pod písmenom a) a teda ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka pri ktorej navrhovatelia nemali možnosť ovplyvňovať jej obsah (ide o tzv. formulárovú zmluvu). Vzhľadom k tomu bolo potrebné na daný prípad aplikovať aj ustanovenia o neprijateľných podmienkach.
Podľa § 53 ods. 4 písm. e) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V danom prípade si zmluvné strany v bode 1.2 Zmluvy dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľov (aj bez uvedenia dôvodu), ak takéto odstúpenie adresujú písomne odporcovi v lehote do 7 dní od uzatvorenia zmluvy. V predmetnom prípade tak navrhovatelia urobili písomne podaním zo dňa 15.3.2010, doručeným odporcovi dňa 16.3.2010. Podľa druhej vety citovaného článku zmluvy, odstúpením sa zmluva ruší od počiatku a zmluvným stranám vzniká právo na vrátenie poskytnutého plnenia. Následne v rozpore s prvými dvoma vetami citovaného článku zmluvy, tretia veta predmetného článku ustanovuje, že navrhovateľom nevzniká právo na vrátenie sumy 350,-EUR (administratívny poplatok).
V danom prípade mal súd za to, že práve tretia veta citovaného článku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a (tým, že ju je možné oddeliť od zvyšného obsahu zmluvy - §41 OZ) túto časť citovaného článku súd posúdil ako absolútne neplatné ustanovenie zmluvy (§39 OZ), nakoľko je v rozpore s §53ods. 4 písm. e), a teda ide o ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi (odporcovi), aby spotrebiteľovi (navrhovateľom) nevydal nimi poskytnuté plnenie (350,-EUR) v prípade, že navrhovatelia od zmluvy odstúpili.
Už len z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel, nakoľko predmetnú vetu článku 1.2. zmluvy (ktorej obsah bolo možné oddeliť od prvých dvoch viet predmetného článku) súd považoval za neprijateľnú podmienku a tým za neplatnú podmienku, na ktorú sa odporca nemohol odvolávať pri zadržiavaní predmetnej čiastky. Následne bol odporca podľa ustanovení od vydaní bezdôvodného obohatenia povinný predmetnú sumu navrhovateľom vrátiť.
Zároveň mal súd za to, že takto formulované ustanovenie článku 1.2 Zmluvy má pre spotrebiteľa charakter "skrytej zmluvnej pokuty" za využitie práva navrhovateľov odstúpiť od zmluvy, čo je rovnako neprípustné (§39 OZ).
Ako vyplýva z článku 1.2 Zmluvy dôsledky odstúpenia od zmluvy spočívajú v jej zrušení od samého začiatku. Z tohto potom vyplýva, že platí, ako keby zmluva vôbec nebola uzavretá. Ak teda po odstúpení od zmluvy platí, že zmluva nebola vôbec uzavretá, nie je ani možné dovolávať sa zo strany odporcu jej ustanovenia o možnosti nevrátenia zaplatenej sumy 350,-EUR, ale zmluvné strany sú si povinné vydať navzájom všetky plnenia, a to nie titulom plnenia zo zmluvy, ale titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ak (po odstúpení) platí, že zmluva nebola uzavretá, a ak sa za takejto situácie plnili, je potrebné vrátiť plnenia podľa ustanovení bezdôvodného obohatenia. Tieto ustanovenia o vydaní bezdôvodného obohatenia však neumožňujú zvýhodnenie jednej zo strán tým, že by jedna strana nemusela plnenie vrátiť. Z uvedeného mal teda súd za to, že odporca (tým, že sa zrušila zmluva od počiatku a hľadí sa na ňu ako keby nebola uzavretá) sa nemôže dovolávať v danom prípade tretej vety článku 1.2. Zmluvy (možnosti nevrátenia sumy 350,-EUR), nakoľko sa dovoláva ustanovenia zmluvy, ktoré bolo "zrušené od počiatku". Odstúpením od zmluvy teda zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán, vyplývajúce pre nich zo zrušenej zmluvy a ďalšie vzťahy medzi účastníkmi sa posudzujú len podľa ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia (preto sa po odstúpení nemôže odporca odvolávať na svoje práva podľa tretej vety článku 1.2 Zmluvy).
Zároveň, ako už bolo uvádzané vyššie, tretia veta článku 1.2. Zmluvy mala pre navrhovateľov charakter "skrytej zmluvnej pokuty".
Treba však zdôrazniť, že zmluvná pokuta má povahu sankcie za to, že niektorá zo zmluvných strán poruší zmluvnú povinnosť. Navrhovatelia však žiadnu zmluvnú povinnosť neporušili, ale práve naopak využili len svoje právo, dané im samotnou zmluvou, od zmluvy odstúpiť. Nemožno využitie práva (nakoľko odstúpenie od zmluvy je právom účastníka zmluvy nie jeho povinnosťou) sankcionovať uložením zmluvnej pokuty.
Odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou (v danom prípade vo forme zastieranej - skrytej zmluvnej pokute v sume 350,-EUR).
Súd prvého stupňa má za to, že účastníci si dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľov bez uvedenia dôvodu, avšak pod sankciou skrytej zmluvnej pokuty. Kumulácia oboch týchto právnych inštitútov však nie je možná. Pokiaľ prejavy vôle účastníkov smerovali k dohode o zmluvnej pokute, je takéto dojednanie neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pretože § 544 OZ spája zmluvnú pokutu s porušením zmluvnej povinnosti a nie so zánikom záväzku (či už jeho zrušením, odstúpením od zmluvy a pod.).
Odporca teda za porušenie zmluvných povinností zo strany navrhovateľov považoval využitie ich práva na odstúpenie od zmluvy. Samé odstúpenie od zmluvy však nie je prípadom nesplnenia záväzku vôbec ani prípadom porušenia zmluvnej povinnosti, a preto je pre posúdenie oprávnenosti požadovaného plnenia zo zmluvnej pokuty právne bezvýznamné. V prípade platného odstúpenia od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 ods. 2 OZ, takto to bolo dohodnuté aj v samotnej zmluve). Je preto vylúčené, aby zo strany účastníkov zmluvy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z neexistujúcej zmluvy totiž žiadne povinnosti ani práva nevznikajú.
Z vyššie uvedeného mal súd za to, že odporca sa snažil cez článok 1.2. Zmluvy skryť zmluvnú pokutu vo výške 350,-EUR pre prípad, že by navrhovatelia využili svoje právo od zmluvy odstúpiť. Takto dohodnutá sankcia je potom neplatná pre rozpor so zákonom (§39 OZ).
Zároveň je potrebné si položiť otázku za čo navrhovatelia zaplatili 350,-EUR, keď ešte neboli členmi klubu (členmi sa mohli stať až po zaplatení druhej splátky vo výške 850,-EUR), a dokonca keď k ich registrácii malo dôjsť až do 2 mesiacov od zaplatenia druhej splátky 850,-EUR. Aké náklady mohli teda odporcovi vzniknúť okrem toho, že predložil navrhovateľom na podpis formulárovú vopred pripravenú zmluvu? Veď doposiaľ (do odstúpenia od zmluvy) nedošlo ani k spracovaniu osobných údajov navrhovateľov ani k vydaniu certifikátu členstva a pod.. Aké teda administratívne náklady odporcovi vznikli.? Odporca označil sumu 350,-EUR ako administratívny poplatok, avšak nepreukázal čo tento administratívny poplatok vôbec predstavuje. Odporcovi do dňa odstúpenia od zmluvy totiž voči navrhovateľom nevznikli žiadne náklady (okrem nákladov na to, že im dal podpísať pre nich nevýhodnú zmluvu). Odporca nebol do zaplatenia druhej splátky vo výške 850,-EUR povinný vydať navrhovateľom certifikát o členstve v klube, a dokonca sa navrhovatelia zaplatením prvej splátky vo výške 350,-EUR členmi klubu ešte nestali. Odporca teda neposkytol navrhovateľom žiadne plnenie z uzavretej zmluvy. Predmetom zmluvy a teda jedinou povinnosťou odporcu podľa zmluvy bolo obstarať navrhovateľom členstvo vo "VIVA CLUBE". Ich členstvo však mohlo vzniknúť až zaplatením druhej splátky vo výške 850,-EUR. Až týmto okamihom mohol odporca plniť svoju povinnosť zo zmluvy a do dvoch mesiacov od zaplatenia druhej splátky mohol odporca obstarávať registráciu navrhovateľov v klube (článok 1.1 Zmluvy). Odporca teda mohol začať plniť svoju povinnosť zo zmluvy až zaplatením druhej splátky, k čomu však nedošlo. Nie je preto zrejmé (ak odporcovi zatiaľ žiadna povinnosť zo zmluvy nevznikla, a žiadny záväzok voči navrhovateľom odporca ani nezačal plniť) za čo by mal odporca právo požadovať (ponechať) si prvú splátku vo výške 350,-EUR. Nemožno považovať za primerané, aby odporca za to, že nevykonal žiaden úkon smerujúci k registrácii navrhovateľov v klube, si ponechal sumu 350,-EUR. Z tohto pohľadu by boli plnenia zmluvných strán zo spotrebiteľskej zmluvy nevyvážené. Aj z tohto dôvodu súd považoval nárok navrhovateľov za dôvodný.
Napokon ustanovenie čl. 1.2 zmluvy je zavádzajúce a poškodzujúce spotrebiteľa, nakoľko podľa neho možno od zmluvy odstúpiť do 7 dní od uzavretia zmluvy (pričom odstúpenie od zmluvy je hmotnoprávny úkon pre ktorý sa vyžaduje doručenie adresátovi do sféry jeho dispozície). Ak teda zmluva bola uzavretá 12.3.2010, tak bolo možné od nej odstúpiť ak prejav odstúpenia bol najneskôr 7 deň vo sfére dispozície odporcu, t.j. dňa 19.3.2010. Zároveň navrhovatelia mali do 19.3.2010 uhradiť aj druhú splátku 850,-EUR. Vo väčšine prípadov záujemcovia uhradili len 350,-EUR ako údajný administratívny poplatok (nevedno za čo) a potom využili právo od zmluvy odstúpiť, nakoľko ten záujemca, ktorý zaplatil do 7 dní aj zvyšnú splátku 850,-EUR asi nehodlal od zmluvy odstupovať resp. po uplynutí 7 dní už od zmluvy odstúpiť ani nemohol.
Je potom zarážajúce, že v podstate uvedené ustanovenie sa týka iba tých záujemcov, ktorí zaplatili len prvú splátku 350,-EUR a zároveň práve túto sumu im nie je možné vrátiť. Cieľom predmetného ustanovenia je teda nevrátiť sumu 350,-EUR tým, čo od zmluvy odstúpili (využili svoje právo). Ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko každý záujemca, ktorý zaplatil len prvú splátku 350,-EUR, mu táto nemala byť vrátená, hoci došlo k zrušeniu od zmluvy od počiatku. Komu sa teda vráti poskytnuté plnenie, keď od zmluvy bolo možné odstúpiť len do 7 dní a do rovnakej lehoty bolo potrebné uhradiť aj druhú splátku? Inak povedané, ten kto zaplatil aj druhú splátku v lehote 7 dní, ak by aj chcel od zmluvy následne odstúpiť, tak by nemohol, nakoľko by mu uplynula 7 dňová lehota a teda v prípade zrušenia zmluvy (napr. výpoveďou) by sa mu nevrátila žiadna ním zaplatená čiastka. Uvedená 7 dňová lehota na možnosť odstúpenia od zmluvy a zároveň aj na povinnosť zaplatenia druhej splátky je úmyselne formulovaná tak, aby tí ktorí zaplatili len prvú splátku, túto nikdy nedostali späť, a tí ktorí zaplatili aj druhú splátku, nikdy nedostali späť žiadnu zaplatenú splátku, nakoľko už nemohli od zmluvy odstúpiť.
Na druhej strane odporca sa poistil aj v tom (čl. 1.3 zmluvy), že ak by sa záujemca dostal do omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky mal odporca právo od zmluvy odstúpiť s tým, že by záujemcovi nevzniklo právo na vrátenie peňažného plnenia poskytnutého odporcovi ku dňu odstúpenia. Odporca si teda tak či tak zmluvne, a pre záujemcov veľmi nevýhodne, upravil spôsob ako si vždy bude môcť ponechať zaplatené peniaze od záujemcov. Ak odstúpi záujemca od zmluvy - nevráti sa mu suma 350,- EUR (pričom v praxi od zmluvy mohli odstupovať predovšetkým len tí záujemcovia, ktorí zaplatili len prvú splátku), ak záujemca zaplatí aj druhú splátku, po uplynutí 7 dní nemôže už od zmluvy odstúpiť a teda sa mu nevrátia žiadne peniaze, a ak by záujemca sa dostal do omeškania so splátkami, stal by sa splatný celý dlh naraz, odporcovi by vzniklo právo od zmluvy odstúpiť a zároveň po odstúpení by odporca nemusel splátky zaplatené do odstúpenia vrátiť. Takýto postup odporcu možno potom hodnotiť ako postup v rozpore s dobrými mravmi s cieľom získať obohatenie na úkor spotrebiteľa.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odporcovi nevznikol nárok na zadržiavanie peňažnej sumy, ktorú obdržal od navrhovateľov, a v dôsledku zrušenia zmluvy od počiatku mu vznikla povinnosť prijaté plnenie vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia (§ 457 OZ).
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (uvedené bolo napokon dohodnuté aj v druhej vete článku 1.2 zmluvy, tretiu vetu článku 1.2 zmluvy súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku).
Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Odporca je teda povinný navrhovateľom vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v tom, že odporca napriek zrušenej zmluve zadržiava (odmieta vrátiť) plnenie vo výške 350,-EUR, ktoré mu bolo v deň uzavretia zrušenej zmluvy navrhovateľmi poskytnuté. Keďže tak odporca do dňa vyhlásenia rozsudku neurobil, súd ho zaviazal k zaplateniu tejto sumy týmto rozsudkom.
Nakoľko ustanovenia o bezdôvodnom obohatení splatnosť pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia neustanovujú, má sa použiť právna úprava splatnosti pohľadávok podľa § 563 Občianskeho zákonníka (ktorá sa týka všetkých pohľadávok na vydanie bezdôvodného obohatenia). Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ustanovuje: "Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal". Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka sa teda týka aj tejto veci, takže odporca sa dostal do omeškania so splnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 21.5.2010 (prvý deň po dni, keď bol o jeho vydanie požiadaný v podaní označenom ako "žiadosť o vrátenie poskytnutého peňažného plnenia zo dňa 5.4.2010", v ktorej navrhovatelia vyzývajú odporcu, aby im vrátil sumu 350,- EUR najneskôr do 20.5.2010). Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľom aj úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. (o 8 percentuálnych bodov viac ako základná sadzba ECB) od 21.5.2010 až do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške 20,-EUR. Navrhovatelia okrem súdneho poplatku iné trovy nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým,, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.