Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/33/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľky: P.. G. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., O. F. N., zastúpenej AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, Martin, IČO: 50 157 892, proti odporcovi: G.. F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.. O. XX, O. F. N., zastúpenému JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, Martin, IČO: 37 900 170, za účasti maloletého dieťaťa: P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, o určenie otcovstva, úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -355 zo dňa 16. 03. 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. -372 zo dňa 20. 03. 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III., IV., VI., VII. a VIII. p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti odvolaním nenapadnutej ostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin vo výroku I. určil, že odporca G.. M. je otcom maloletého P. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorého biologickou matkou je navrhovateľka. Maloletého P. vo výroku II. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Vo výroku III. otcovi maloletého určil povinnosť na maloletého P. výživné sumou 200,- eur mesačne počnúc dňom 24. 11. 2021 a výživné vo výške 230,- eur počnúc dňom 01. 09. 2022, pričom výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Vo výroku IV. vypočítal zameškané výživné za obdobie od 24. 11. 2021 do 28. 02. 2023 vo výške 3 226,62 eur s tým, že mu bola umožnená splátka po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Výrokom V. súd rozhodol, že styk otca s maloletým P. neupravuje. Vo výroku VI. zamietol vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky (na vyššie výživné), výrokom VII. navrhovateľke priznal právo na náhradu trov konania vo výške 137,94 eur voči odporcovi a vo výroku VIII. uviedol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine - § 36, § 62, § 75, § 76 a § 77, resp. ust. § 94 Zákona o rodine. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že otcovstvo odporcu k maloletému P. bolo preukázané najmä závermi znaleckého posudku, keď pravdepodobnosť otcovstva bola určená na 99,9992 %. V ďalšom sa potom súd zaoberal úpravou práv a povinností rodičov k maloletému, pričom vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj možností a schopností oboch rodičov. V čase rozhodovania súdu maloletý P. navštevoval Materskú školu v O. F. N., má bežné výdavky súvisiace s ošatením,

zabezpečením stravy, okrem uhrádzania školného navštevuje kurz angličtiny. Súd tiež vychádzal z príjmu otca dieťaťa, ktorý dosahoval u zamestnávateľa Ministerstvo obrany SR vo výške 2 358,- eur, pričom otcovi pribudla tiež jedna vyživovacia povinnosť k maloletej dcére nar. XX. XX. XXXX, ktorú má so svojou terajšou partnerkou. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke, nakoľko tiež sa jej narodila dcéra B. dňa XX. XX. XXXX. Poberala materské vo výške 1 992,- eur, popri starostlivosti o maloleté deti začala opäť pracovať na základe dohody o vykonávaní práce pre Obec O. F. N. ako všeobecný lekár, pričom v mesiaci september 2022 zarobila 284,09 eur (počet odrobených hodín), v mesiaci október mala príjem vo výške 1 557,24 eur. Od 01. 02. 2023 je konateľkou spoločnosti Praktická a estetická medicína, s.r.o. v O. F. N., pričom v tejto spoločnosti je zároveň aj zamestnaná s poskytovaným príjmom 932,- eur mesačne v hrubom. Na obe deti poberá rodičovské prídavky. Pred narodením maloletých detí taktiež pracovala pre Ozbrojené sily SR. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd prvej inštancie určil výživné sumou 200,- eur od podania návrhu a neskôr s nástupom maloletého P. do materskej škôlky sumou 230,- eur. Takto určené výživné považoval za primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam rodičov. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné sumou 300,- eur, vo zvyšnej časti tento návrh zamietol. Pri trovách konania, ktoré čiastočne priznal navrhovateľke, súd zohľadnil, že od počiatku matka jednoznačne za otca dieťaťa označila odporcu, pričom v konaní bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie a súd mal za to, že v tomto prípade trovy spočívajúce v zaplatení preddavku na znalecké dokazovanie hradené navrhovateľkou je povinný ich označený muž - odporca uhradiť. Jedná sa o sumu 137,94 eur. O ostatných trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle .

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá napadla výroky rozsudku III., IV., VI., VII. a VIII. z dôvodov, že v týchto častiach je rozsudok v rozpore so zákonom, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetný rozsudok je nezákonný a neobhájiteľný. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosti ohľadom majetkových a zárobkových pomerov na strane povinnej osoby - odporcu, čo sa nesprávne premietlo do výšky súdom stanoveného výživného. Odôvodnenie rozsudku považuje odvolateľka v časti určenia výšky výživného za nedostatočné a samotný rozsudok za arbitrárny. Z tohto dôvodu považuje v napadnutej časti súdne rozhodnutie za nepreskúmateľné. Stanovená výška výživného nezodpovedá reálnym možnostiam na strane otca pri posúdení možnosti dosahovať príjem z pracovného pomeru, resp. z akejkoľvek zárobkovej činnosti. Podľa nej súd mal od počiatku jasnú predstavu, aké výživné s ohľadom na vek maloletého je primerané a reálne vynakladané výdavky matky vôbec nebral do úvahy. Súd nijako nevyhodnotil dopad bezodplatného prevodu nehnuteľného majetku otca na jeho súčasnú partnerku s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Súd tiež nevyhovel matke, aby bol preverený aktuálny príjem otca, nakoľko podľa publikovaných informácií príjmy silových zložiek sa navýšili. Namiesto toho súd preveroval príjmy matky, ktoré však pre určenie schopností povinného otca neboli prioritné. Navrhovateľka tiež nesúhlasila so splácaním nedoplatku na výživnom po 50,- eur mesačne. Žiadala, aby súd určil výživné v sume požadovanej matkou, a to 300,- eur mesačne. Čo sa týka trov konania, aj tu poukazovala odvolateľka na ust. , keď má za to, že v tomto konaní bola plne úspešná, pričom súd nevzal do úvahy skutočnosť, že domnelý otec pred začatím konania žiadal matku o absolvovanie prenatálnych genetických testov otcovstva, čo bola matka ochotná podstúpiť, pričom za tieto zaplatila sumu vo výške 1 500,- eur, avšak otec dieťaťa tieto odmietol vykonať. Matka sadu na odber genetického materiálu vrátila v januári 2019 laboratóriu so storno poplatkom 500,- eur, ktorý musela znášať ako vzniknutú škodu výlučne matka. V tomto prípade mal súd náhradu trov konania matke priznať v celom rozsahu, a teda aj trovy právneho zastúpenia, ktoré jej v konaní vznikli. Žiadala preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a určil výživné v zmysle návrhu matky, resp. tento zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pri trovách konania žiadala, aby jej tieto boli priznané v celom uplatnenom rozsahu.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca, ktorý uviedol, že rozsudok súdu považuje za správny, pričom poukázal aj na návrh opatrovníka, ktorý s ním navrhovanou výškou výživného súhlasil. Súd sa tak stotožnil aj s názorom opatrovníka. Pokiaľ matka poukazuje, že súd nevyhodnotil majetkové pomery otca správne a poukazuje na prevod nehnuteľného majetku na jeho partnerku, k tomuto sa už vyjadroval a je zrejmé, že takýto krok vykonal pred podaním návrhu matky o určenie otcovstva. Dôvodom bolo to, že práca otca je skutočne nebezpečná a v prípade, ak by došlo k úrazu, resp. úmrtiu, tento chcel zabezpečiť svoju partnerku a druhé maloleté dieťa. Poukázal na to, že matka v priebehu konania opakovane menila návrh na výšku výživného bez toho, aby sa zmenili pomery

na strane maloletého dieťaťa. Čo sa týka príjmu matky, táto uviedla, že má plat od spoločnosti Praktická a estetická medicína s.r.o. v sume 932,- eur a sociálne dávky. Aj tu je zrejmé, že matka si takýto plat vypláca sama sebe ako konateľka spoločnosti, čo síce zákon umožňuje, avšak potom treba do úvahy brať aj následne vyplácaný podiel na zisku spoločníka, ktorým je tiež matka. Tiež je potrebné poukázať na to, že matka sa vzdala dobrovoľne zamestnania v Ozbrojených silách SR, kde mala stály a stabilný príjem vo výške okolo 2 200,- eur mesačne. Matka má tiež uzatvorenú zmluvu so Všeobecnou ambulanciou pre dospelých v Obci O. F. N.. Z uvedeného vyplýva, že matka má vyšší príjem ako otec dieťaťa, pričom jeho terajšia partnerka je na materskej dovolenke. Pokiaľ matka poukazovala na jej záväzky o povinných mesačných splátkach, je zrejmé, že na týchto by sa mal podieľať aj jej manžel. Odporca zároveň uviedol, že dňa 28. 04. 2023 sa mu narodilo ďalšie dieťa - dcéra O.. Za správne považoval aj rozhodnutie o trovách konania, keď v zmysle obvykle žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov, pričom on ako označený otec nevedel potvrdiť, ani vyvrátiť, či je otcom maloletého dieťaťa a nebránil sa vykonaniu znaleckého dokazovania. Spočiatku ani sama matka nechcela, aby niekto vedel, že môže byť otcom maloletého P.. Žiadal, aby súd rozsudok v zmysle ako vecne správny potvrdil.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila matka dieťaťa prostredníctvom zástupcu a uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní, ako aj všetkých uvádzaných argumentoch. K vyjadreniu otca, keď uviedol, že bezodplatný prevod nehnuteľného majetku na partnerku vykonal z dôvodu nebezpečnosti jeho práce bol podľa nej účelový s cieľom „vydediť“ maloletého syna P.. Uviedla, že ako matka mala záujem sa dohodnúť s otcom na výživnom a požadovala sumu 250,- eur mesačne. Otec však s takýmto návrhom nesúhlasil a keďže dohodovacie konanie trvalo niekoľko mesiacov, situácia na strane matky sa objektívne zmenila. S ohľadom na narodenie druhej dcéry musela riešiť svoje pracovné podmienky, a preto privítala možnosť pracovať v mieste bydliska. Za absurdné považuje konštrukciu otca o tom, že by sa vzdala príjmu v Ozbrojených silách bez dôvodu. Nie je tiež správny záver, že spoločnosť Služby obce O. F. N., s.r.o. svoj zisk poskytne len na odmenu navrhovateľky. Je to spoločnosť založená obcou, ktorá robí rozmanité činnosti (stavebníctvo, rybárstvo, odpadové hospodárstvo) a matke poskytuje len časť zisku za služby ambulancie a zdravotné výkony. Opakovane poukázala na nesprávnosť splácať zameškané výživné v splátkach 50,- eur mesačne, keď otec už vedel o súdnom konaní ohľadom výživného na syna a mohol si vytvoriť rezervu na splatenie zameškaného výživného. Čo sa týka trov, v plnom rozsahu trvá na tom, že matka v časti určenia otcovstva mala plný úspech vo veci, pričom poukázala na to, že súdne konanie, ani jeho dĺžku nezavinila. Matka uviedla, že je sklamaná z toho, že súd sa viac, ako o potreby maloletého, zaujímal o finančné náležitosti matky a dával priestor na očierňovanie protistranou. Faktom pritom je, že sa o všetky potreby maloletého od jeho narodenia starala výlučne ona.

5. V ďalšom vyjadrení odporca uviedol, že argumenty matky uvedené v jej vyjadrení nepovažuje za dôvodné. Jej tvrdenia sú účelové, keď doteraz nijako nepreukázala odôvodnenie dobrovoľného vzdania sa zamestnania v Ozbrojených silách, kde mala stabilný príjem. V ostatnom sa pridržiava svojich argumentov.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jednotlivých výrokoch ako vecne správny podľa ust. potvrdil. V ostatných častiach ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a obsahu odvolania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie, pričom následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ).

8. V danom prípade je nepochybné, že súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky na určenie otcovstva k maloletému P. Q., nar. XX. XX. XXXX. V zmysle s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že označený muž je otcom maloletého dieťaťa, správne ďalej postupoval tak, keď maloletého zveril do výchovy jednému z rodičov, v tomto prípade matke a určil rozsah vyživovacej povinnosti druhému rodičovi - otcovi. Pri stanovení výšky výživného súd berie do úvahy viacero faktorov, a to najmä náklady na všetky pravidelné i nepravidelné platby na dieťa ako je stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby, zabezpečenie bývania a pod. Ďalej sú to schopnosti a možnosti rodičov, ich majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, osobná starostlivosť o dieťa, prípadné vecné plnenia nad rámec určeného výživného. Po vyhodnotení týchto faktorov s prihliadnutím na mieru osobnej starostlivosti jedného z rodičov určí výšku výživného rodičovi druhému. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd dostatočným spôsobom zistil jednotlivé skutočnosti potrebné pre stanovenie výšky výživného u otca dieťaťa, vychádzajúc z jeho zisteného príjmu (služba v Ozbrojených silách) s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky a jej príjmy. Čo sa týka prevodu majetku, je zrejmé, že otec má zdroje na plnenie vyživovacej povinnosti a takýto prevod by súd skúmal až v prípade, že by povinný rodič poukazoval na nemožnosť plniť výživné pre nedostatok finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie správne bral do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, keď rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna a závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné tak slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové a pod.). S prihliadnutím na vek maloletého a zabezpečenie jeho potrieb má aj odvolací súd za to, že suma 230,- eur zo strany otca dieťaťa je primeraná.

9. Čo sa týka rozsahu náhrady trov konania, súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. , , resp. , pričom aj v tomto prípade súd prvej inštancie zohľadnil hľadisko spravodlivo požadovať náhradu trov zo strany matky, keď tejto priznal náhradu spočívajúcu v zaplatení preddavku na znalecké dokazovanie. Čo sa týka náhrady ďalších trov (právneho zastúpenia), vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľky, aj odporcu nemožno hovoriť o nespravodlivom riešení, keď každý z týchto účastníkov si trovy právneho zastúpenia hradí sám.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jednotlivých napadnutých výrokoch týkajúcich sa výšky výživného sú v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, tak aby v dostatočnej miere boli zaistené jeho základné práva a povinnosti, pričom stanovené výživné, resp. splátky zameškaného výživného reflektujú finančné a majetkové pomery rodičov dieťaťa, ako aj ich schopnosti a možnosti. Obdobne súd za správne považoval aj výroky o trovách konania, keď matke boli vo vzťahu k otcovi priznané nároky súvisiace s hradením preddavku na znalecké dokazovanie, pričom ostatné trovy si účastníci majú hradiť sami.

11. Pretože navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie, odvolací súd rozsudok v jeho jednotlivých napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).