Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1T/168/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a prísediacich PhDr. Janky Medveďovej a Dagmar Jamrichovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. novembra 2012 v trestnej veci obžalovaného L.. I. Ž. a spol. takto

rozhodol:

obžalovaní 1. L.. I. Ž. J. Q. B. J. , nar.XX. G. XXXX v Q., trvale bytom F., K. XXX/XX, študent P. P. G. E. W. F. U.,

2. F. Š. F. J. M. A. M. V. D. , nar.XX. G. XXXX v Q., trvale bytom W., T. XXX, t.č. F., W. XX, nezamestnaný,

3. U. Z. Á. Y. M. V. D. , nar. XX. T. XXXX v Q., trvale bytom F., W. XXX/XX, nezamestnaný,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h

1. obžalovaný L.. I. Ž.

v bode 4

z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

2. obžalovaný F. Š.

v bode 2

z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

v bode 4

z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

3. u obžalovaného U. Z.

I.

Podľa § 41 ods.3 Tr.zák. zrušuje výrok o vine z rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 21. septembra 2011, sp. zn. , ktorým bol obvinený uznaný za vinného v bode 1 z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák., v bode 2 z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., na tam uvedenom skutkovom základe, zároveň zrušuje celý výrok o treste, ktorým mu bol za to uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok a taktiež aj výrok o náhrade škody, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému L. L., nar.XX. J. XXXX v D., bytom Q., B.E. X škodu vo výške 538,30 € a spoločne a nerozdielne s už právoplatne odsúdeným Jurajom Leitnerom povinnosť nahradiť poškodenej D. N. F. so sídlom W. XXX/ X, F., škodu vo výške 135,- €.

II.

obžalovaný U. Z. sa uznáva za vinného v bode 1

z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák.

z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák.

v bodoch 2,3

z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

v bode 4

z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

p r e t o ž e

v bode 1

U. Z. dňa 10. marca 2011 o 23.45 hod. v Q., E.. Č. v blízkosti Q. J. po predchádzajúcom nedorozumení napadol L. L. tak, že ho niekoľkokrát udrel dlaňou do oblasti tváre, v dôsledku čoho tento spadol na zem, kde ho viackrát kopol, potom s útokom prestal, a keď sa L. L. postavil zo zeme a začal na neho vykrikovať, vrátil sa k nemu a L. L. znova napadol tak, že ho hodil na zem, pričom mu spôsobil otvorenú luxáciu základného článku palca ľavej ruky s dobou liečenia 41 dní,

v bode 2

U. Z. a F. Š. dňa 16. decembra 2010 približne o 22.00 hod. vo F., prišli do areálu základnej školy k telocvični, kde vyliezli po kovovom rebríku na strechu, nadvihli strešné okno, vošli dnu do telocvične, pristúpili ku dverám do kabinetu, ktoré poškodili, následne prešli ku dverám archívu, ktoré U. Z. kladivom a skrutkovačom vylomil a odtiaľ odcudzili 2 ks plynových masiek a 2 ks stolnotenisových rakiet, čím základnej škole spôsobili odcudzením vecí škodu vo výške 50,- € a poškodením zariadenia škodu vo výške 100,- €,

v bode 3

U. Z. s už právoplatne odsúdeným T. C. dňa 7. marca 2011 o 01.00 hod. vo F., E.. A. prišli ku kaplnke sv. Jána Krstiteľa, na ktorej U. Z. rozbil sklenenú výplň okna, cez vzniknutý otvor vopchal ruku a kľučkou otvoril okno kaplnky, nato s T. C. vošli dnu a odtiaľ odcudzili plechový pozlátený zvonček s dĺžkou 15 cm a 2 svietniky z lešteného striebra s dĺžkou 25 cm, čím spôsobili D. N. F. F. odcudzením vecí škodu vo výške 35,- € a poškodením zariadenia škodu vo výške 100,- €,

v bode 4

L.. I. Ž., F. Š. J. U. Z. dňa 28. januára 2012 približne o 22.00 hod. vo Valaskej na lúke v blízkosti železničnej stanice pri rieke Hron, prišli k stanu, v ktorom v tom čase prespávali F. A. spoločne s J. A., a keď tento vyšiel von, L.. I. Ž. J. F. Š. ho po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadli tak, že ho viackrát udreli a kopli do rôznych miest na tele, na čo zo stanu vyšla jeho manželka J. A., a keď sa ho snažila brániť, fyzicky ju napadli tak, že ju viackrát udreli najmä do oblasti tváre a kopli do rôznych miest na tele, a keď odchádzali, U. Z. dal ešte facku F. A., čím L.. I. Ž. a F. Š. spôsobili J. A. zlomeninu nosovej kosti a drobné odreniny nosa s dobou liečenia 14 dní a F. A. povrchovú ranu nosa a pohmoždenie kolena s dobou liečenia do 5 dní,

t e d a

1. obžalovaný L.. I. Ž.

v bode 4

spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

2. obžalovaný F. Š.

v bode 2

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal vlámaním,

v bode 4

spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

3. obžalovaný U. Z.

v bode 1

inému úmyselne ublížil na zdraví,

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

v bodoch 2,3

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal vlámaním,

v bode 4

spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

a z a t o s a o d s u d z u j ú

obžalovaný L. I. Ž.

Podľa § 364 ods.1 Tr.zák., § 117 ods.1 Tr.zák., § 36 písm.j Tr.zák., § 37 písm.h Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák., § 41 ods.1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods.1 písm.a Tr.zák., § 119 ods.1 Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

obžalovaný F. Š.

Podľa § 364 ods.1 Tr.zák., § 36 písm.j Tr.zák., § 37 písm.h Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák., § 41 ods.1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba 1 a 1 (jeden a pol) roka.

obžalovaný U. Z.

za prečiny v bodoch 1,2 a 3

Podľa § 364 ods.1 Tr.zák., 36 písm.j Tr.zák., § 37 písm.h Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák., § 41 ods.1,3 Tr.zák. na úhrnný spoločný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods.1 písm.a Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

za prečin v bode 4

Podľa § 364 ods.1 Tr.zák., § 54 Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák. na trest povinnej práce vo výmere 150,- (stopäťdesiat) hodín.

Podľa § 73 ods.2 písm.c, ods.4 Tr.zák. sa obžalovanému ukladá ochranné ambulantné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie.

Podľa , je obžalovaný povinný U. Z. povinný nahradiť poškodenému L. L., nar.XX. J. XXXX v D., bytom Q., B. X škodu vo výške 538,30 €.

Podľa , sú obžalovaní F. Š. a U. Z. povinní nahradiť poškodenej S. Š. F., G. XX, I.:XX XXX XXX škodu vo výške 150,- € spoločne a nerozdielne.

Podľa , je obžalovaný U. Z., s už právoplatne odsúdeným T. C., povinný nahradiť poškodenej D. N. F. so sídlom W. XXX/X, F. škodu vo výške 135,- € spoločne a nerozdielne.

Podľa , sú obžalovaní L.. I. Ž. a F. Š. povinní nahradiť poškodenej J. A., nar.XX. P. XXXX v U., trvale bytom F., W. XX škodu vo výške 315,- € spoločne a nerozdielne.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal na tunajší súd obžalobu na:

- F. Š. za prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. (bod 1 obžaloby, v tomto rozsudku bod 2),

- U. Z. za čiastkový útok pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. uvedeného v rozsudku Okresného súdu Brezno z 21. septembra 2011, sp. zn. (bod 1 obžaloby, v tomto rozsudku bod 2),

- L.. I. Ž., F. Š. J. U. Z. za zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. (bod 2 obžaloby, v tomto rozsudku bod 4),

a to na tom skutkovom základe ako je uvedené v bodoch 1 a 2 obžaloby.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a výroku o vine z rozsudku Okresného súdu Brezno z 21. septembra 2011, sp. zn. súd zistil tento skutkový stav:

1. U. Z. dňa 10. marca 2011 o 23.45 hod. v Q., E.. Č. v blízkosti Q. J. po predchádzajúcom nedorozumení napadol L. L. tak, že ho niekoľkokrát udrel dlaňou do oblasti tváre, v dôsledku čoho tento spadol na zem, kde ho viackrát kopol, potom s útokom prestal, a keď sa L. L. postavil zo zeme a začal na neho vykrikovať, vrátil sa k nemu a L. L. znova napadol tak, že ho hodil na zem, pričom mu spôsobil otvorenú luxáciu základného článku palca ľavej ruky s dobou liečenia 41 dní,

2. U. Z. J. F. Š. dňa 16. decembra 2010 približne o 22.00 hod. vo F., prišli do areálu základnej školy k telocvični, kde vyliezli po kovovom rebríku na strechu, nadvihli strešné okno, vošli dnu do telocvične, pristúpili ku dverám do kabinetu, ktoré poškodili, následne prešli ku dverám archívu, ktoré U. Z. kladivom a skrutkovačom vylomil a odtiaľ odcudzili 2 ks plynových masiek a 2 ks stolnotenisových rakiet, čím základnej škole spôsobili odcudzením vecí škodu vo výške 50,- € a poškodením zariadenia škodu vo výške 100,- €,

3. U. Z. s už právoplatne odsúdeným T. C. dňa 7. marca 2011 o 01.00 hod. vo F., E.. A. prišli ku kaplnke sv. Jána Krstiteľa, na ktorej U. Z. rozbil sklenenú výplň okna, cez vzniknutý otvor vopchal ruku a kľučkou otvoril okno kaplnky, nato s T. C. vošli dnu a odtiaľ odcudzili plechový pozlátený zvonček s dĺžkou 15 cm a 2 svietniky z lešteného striebra s dĺžkou 25 cm, čím spôsobili D. N. F. F. odcudzením vecí škodu vo výške 35,- € a poškodením zariadenia škodu vo výške 100,- €,

4. L.. I. Ž., F. Š. J. U. Z. dňa 28. januára 2012 približne o 22.00 hod. vo F. na lúke v blízkosti železničnej stanice pri rieke Hron, prišli k stanu, v ktorom v tom čase prespávali F. A. spoločne s J. A., a keď tento vyšiel von, L.. I. Ž. J. F.D. Š. ho po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadli tak, že ho viackrát udreli a kopli do rôznych miest na tele, na čo zo stanu vyšla jeho manželka J. A., a keď sa ho snažila brániť, fyzicky ju napadli tak, že ju viackrát udreli najmä do oblasti tváre a kopli do rôznych miest na tele, a keď odchádzali, U. Z. dal ešte facku F. A., čím L.. I. Ž. J. F. Š. spôsobili J. A. zlomeninu nosovej kosti a drobné odreniny nosa s dobou liečenia 14 dní a F. A. povrchovú ranu nosa a pohmoždenie kolena s dobou liečenia do 5 dní.

U obžalovaného U. Z. prichádzalo do úvahy uloženie spoločného trestu podľa § 41 ods.3 Tr.zák. vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Brezno z 21. septembra 2011, sp. zn. , preto bol súd viazaný skutkovými zisteniami tohoto rozsudku v bodoch 1 a 2, keď bol v bode 1 citovaného rozsudku uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák. a v bode 2 citovaného rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. Bod 1 citovaného rozsudku je bodom 1 tohoto rozudku, bod 2 citovaného rozsudku je bodom 3 tohoto rozsudku. Vzhľadom k tomu si súd bez ďalšieho dokazovania osvojil skutkové zistenia z citovaného rozsudku t. j. bod 1 a bod 3 tohoto rozsudku.

Pokiaľ ide o bod 2 tohoto rozsudku (bod 1 podanej obžaloby) obžalovaní F. Š. a U. Z. na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania tohoto skutku. Následne obaja obžalovaní na predsedom senátu položené otázky zhodne odpovedali

- či rozumejú, čo tvorí podstata skutku, ktorý sa im kladie za vinu - áno

- či boli poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby - áno

- či rozumejú právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu - áno

- či boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený im za vinu - áno

- či sa dobrovoľne priznávajú a uznávajú vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikoval ako určitý trestný čin - áno.

Na to súd prijal vyhlásenie oboch obžalovaných, že sú vinní zo spáchania uvedeného skutku a zároveň vyhlásil, že sa dokazovanie v rozsahu, v akom obja obžalovaní priznali spáchanie tohoto skutku nevykoná.

Pokiaľ ide o skutok v bode 4 tohto rozsudku (bod 2 obžaloby), obžalovaný L.. Ž. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si boli v predmetný deň spoločne so spoluobžalovanými Š. J. Z. grilovať. Keď sa vracali, prišiel k nim čierny pes, ktorý začal naháňať ich psa, preto išli za nimi a prišli až k stanu. Z tohto vyšiel poškodený A., ktorý mal vypité a hneď začal do nich kričať, že na čo tam prišli, nech idú preč, ešte im aj vulgárne nadával. Z toho dôvodu ho spolu so Š. začali biť, asi sa pripojil aj obžalovaný Z., následne vyšla zo stanu aj jeho manželka poškodená A., ktorá sa ho zastávala a osočila sa na nich, preto obaja začali biť aj ju. Obžalovaný Z. na nich ešte kričal, aby ju nebili, že je to žena. Trvalo to len krátku chvíľu a potom odchádzali od nich preč. Keď boli vo vzdialenosti už niekoľko metrov, zakričali na poškodených, či nemajú peniaze, on zakričal sumu 2,- €, Š. 3,- €. Peniaze v skutočnosti nechceli, pretože vedeli, že sú bezdomovci a sú chudobní, teda že ich mať nebudú, brali to ako srandu na pobavenie. Poškodení neodpovedali a oni ďalej pokračovali v ceste domov. Poškodených napadli len jedenkrát a to preto, že im A. nadával a potom sa ho zastávala A.. Druhýkrát ich už nenapadli, ani sa k nim po bitke už nevracali. Nie je pravdou, že by na nich zaútočili preto, že by im nedali peniaze a taktiež keď na nich zo srandy zakričali, či nemajú peniaze, nevyhrážali sa im bitkou alebo zabitím alebo niečím podobným. Nie je pravdou, že by si od poškodených pýtali alkohol. Poškodení sa nijako nebránili, boli fyzicky slabší. Bili ich tak, že ich udierali rukami a to aj zovretými v päsť a slabšie ich aj kopli. Toto konanie ho mrzí a oľutoval ho.

Obžalovaný Š. vypovedal na hlavnom pojednávaní obdobne. Pokiaľ ide o účasť spoluobžalovaného Z., obaja zhodne uviedli, že tento určite poškodenú A. nebil, na rozdiel od L.. Ž. nevidel, že by Z. napadol na začiatku poškodeného A., pričom ani L.. Ž. nevedel uviesť konkrétny spôsob akým ho mal Z. napadnúť a potom pripustil, že na začiatku poškodeného nemusel napadnúť, ale určite mu dal na konci jednu facku.

Obžalovaný Z. vypovedal na hlavnom pojednávaní taktiež obdobne, potvrdil, že poškodeného A. najprv napadol Š. a potom sa k nemu pripojil aj L.. Ž., ktorý napadol aj poškodenú. Pri odchode obaja na poškodených zakričali niečo ohľadne peňazí, ale nebolo to v takom smere, že ak im peniaze nedajú, tak ich napadnú alebo niečo podobné, naviac poškodení sú chudobní ľudia, vedeli, že peniaze nebudú pri sebe mať. Poškodenú A. nenapadol, poškodenému A. pri odchode dal len jednu facku, predtým ho nenapádal.

Svedkyňa poškodená J. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň neskoro večer prišli k nim všetci traja obžalovaní. S manželom mali vtedy postavený stan, v ktorom bývali na lúke pri rieke Hron. Mali psa, ktorý bol niekde vonku, ale nechodil ďaleko od stanu. Zobudili sa na to, že vonku štekal pes. Obžalovaní nevedeli, kto je v stane, ale vraveli, aby vyšli von, preto manžel vyšiel von ako prvý, ona ostala dnu. Potom počula ako jeden z obžalovaných, nevie ktorý, pýtal peniaze, konkrétne počula slová „dajte peniaze“, ale nehovorili o sume peňazí. Nepamätala si, či im na to manžel odpovedal, potom vyšla von aj ona. Obžalovaní ho začali biť, nevie ako presne a ktorý z nich ho bil, snažila sa ho zobrať dnu, aby ho prestali biť. Vtedy začali biť aj ju, nevedela presne ktorý a ako, lebo bola tma, dostala viaceré údery

päsťou do nosa, na to všetci traja obžalovaní odišli preč. Obžalovaní, nevedela ktorý z nich, si pýtali asi dvakrát peniaze najprv len všeobecne, potom tam padla suma asi 5,- €, ale len od manžela. Oni nemajú veľa peňazí, berú iba podporu, ani vtedy nemali žiadne peniaze, nevedela prečo ich obžalovaní napadli, či pre peniaze alebo pre niečo iné. Ani jeden z obžalovaných sa jej nevyhrážal, od nej si peniaze žiaden z nich nepýtal, pýtali si len od manžela.

V prípravnom konaní svedkyňa poškodená vypovedala v určitých skutočnostiach inak, potom, čo ju predseda senátu vyzval, aby vysvetlila rozpory medzi svojimi výpoveďami uviedla, že si to už presne nepamätá. Obžalovaní, už nevie ktorý, pýtali peniaze počas bitky, nevedela či to bolo hneď na začiatku a až potom manžela začali biť, alebo naopak, ale nebolo to až vtedy keď odchádzali. Nevedela uviesť ani to, či obžalovaní vraveli manželovi, že ho zabijú ak im peniaze nedá.

Svedok poškodený F. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s manželkou býval v stane vo Valaskej pri rieke Hron, mali aj psa, ktorý pobehoval vonku. Bolo neskoro večer, driemali, keď ho manželka zobudila, že je niekto pri stane. Vyšiel von pozrieť, čo sa deje. Uvidel troch obžalovaných, ktorých sa spýtal, že čo tu chcú. Nestalo asi nič, vzápätí vyšla von aj manželka, od ktorej pýtali 2,- € alebo 3,- €. Od neho si žiadne peniaze nepýtali. Nato však vypovedal, že ho obžalovaní napadli, nevedel ktorý z nich, tak, že ho zvalil na zem a potom ho kopol, to bolo všetko, vedel, že napadli aj manželku, ale nevidel ako a kto z nich ju napadol, lebo bola tma, ale keď odišli bola dobitá. Ani on, ani manželka im žiadne peniaze nedali. Nevedel uviesť prečo ich napadli. Keď ich bili, tak peniaze nepýtali, ale následne od manželky pýtali peniaze, avšak až potom čo ju zbili. Myslí si, že manželku zbili preto, že im nedala peniaze, ale nepočul, že by jej vraveli, že ju zbijú, ak im peniaze nedá, alebo niečo podobné. Jemu sa nikto nevyhrážal a nepočul, že by sa niekto z obžalovaných vyhrážal manželke.

V prípravnom konaní svedok poškodený vypovedal v určitých skutočnostiach inak, potom, čo ho predseda senátu vyzval, aby vysvetlil rozpory medzi svojimi výpoveďami zotrval na tom, že peniaze od neho nepýtali. Pýtali ich len od manželky, nevedel ktorý z nich a koľkokrát, pýtali sumy 2,-, 5,- alebo 10,- €, jeho len napadli. Manželku zbili preto, že im peniaze nedala resp. im povedala, že nemá peniaze, prečo zbili jeho, nevedel. Jeho však určite nezbili preto, že by od neho chceli peniaze, alebo že by im nedal peniaze.

Obaja svedkovia poškodení zotrvali na svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, zhodne uviedli, že si už podrobnosti pre odstup času nepamätajú, preto vypovedali rozdielne o určitých skutočnostiach v prípravnom konaní, pokiaľ ide o rozpory medzi ich svedeckými výpoveďami navzájom, zotrvali každý na svojich tvrdeniach.

Svedok I. Ž. P.., otec obžalovaného L.. I. Ž., sa ku skutku vyjadriť nevedel, nakoľko pri ňom nebol prítomný.

Zo znaleckého posudku z odvetvia chirurgie a traumatológie, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, vyplýva, že poškodená J. A. utrpela pri napadnutí zlomeninu nosovej kosti a drobné odreniny nosa, poškodený Vladimír Trocha utrpel pohmoždenie kolena a povrchovú ranu nosa siahajúcu od koreňa po hrot. Uvedené zranenia vznikli pôsobením vonkajšieho priameho násilia, teda mohli byť spôsobené konaním obžalovaných tak ako to popisujú nielen oni, ale aj svedkovia poškodení, pričom išlo o menšiu silu úderov, nie je však vylúčené, že zlomenina nosa by mohla vzniknúť aj pri páde na tvárovú časť hlavy po strčení, čo je však oveľa menej pravdepodobné, pretože by zároveň vznikli odreniny väčšieho rozsahu, než boli zistené. Zranenia poškodenej si vyžiadali dobu liečenia 14 dní, zranenia poškodeného dobu liečenia 5 dní. Poškodená bola ovplyvnená v bežnom spôsobe života pre sťažené dýchanie, bolestivosť v miestach zranenia, ako aj opúchaním a zakrvácaním do sliznice nosa a nutnosťou lekárskeho ošetrenia. Poškodený zase bolestivosťou v miestach zranení, ako aj prechodným obmedzením hybnosti kolena.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný vyplýva, že obžalovaný U. Z. netrpel v čase skutku žiadnou duševnou poruchou, mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a taktiež ho ovládať. Tento bol v čase skutkov v jednoduchej alkoholovej opilosti bez narušeného kontaktu s realitou, išlo len o prirodzený efekt alkoholu, o ktorom má dostatočné vedomosti a skúsenosti. U tohto však boli zistené prejavy polytoxikománie - rozvinutého stavu závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, ktorých užívanie bolo prakticky denné, išlo najmä o alkohol, pervitín a prchavé

rozpúšťadlá. Vzhľadom k tomu bolo u neho navrhnuté ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychológie, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, vyplýva, že osobnosť obžalovaného U. Z.Á. je nezrelá s črtami pasívnej osobnosti, závislosti a ľahkovážnosti, tento nemá vytvorený hodnotový systém, rozhoduje a orientuje sa situačne. Prognóza ďalšieho vývoja osobností môže byť pozitívna za podmienky, že dokáže dodržiavať abstinenciu od návykových látok.

Z druhého znaleckého posudku z odvetvia psychológie, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, vyplýva okrem iného aj to, že poškodený je schopný vnímať a zapamätať si sledované a prežívané deje a reprodukovať ich, avšak schopnosť vybaviť si podrobnosti bez kreslenia môže byť obmedzená t. j. môžu sa prejavovať nepresnosti a odlišnosti a to v dôsledku nízkej mentálnej úrovne osobnosti. Môže sa objavovať aj používanie klamstva, avšak nie v patologickej forme.

Z tretieho znaleckého posudku z odvetvia psychológie, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, vyplýva okrem iného aj to, že u poškodenej znalec dospel k obdobným vyššie uvedený záverom ako u poškodeného.

Zo zápisníc o trestnom oznámení vyplýva, že tieto podali poškodená J. A. a poškodený F. A., poškodená popísala priebeh skutku obdobne ako vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní, poškodený zase inak, keď tam uviedol, že obžalovaní najprv pýtali peniaze a alkohol od poškodenej, ktorú následne napadli tak, že ju bili, a keď jej chcel pomôcť, napadli aj jeho. Potom pri odchode povedali, aby si zajtra pripravili 5,- €, že po ne prídu.

Zranenia poškodených preukazujú aj lekárske správy.

Obžalovaní L.. Ž., Š. J. Z. popísali priebeh skutku v rozhodujúcich okolnostiach obdobne, priznali, že obžalovaní L.. Ž. J. Š. po predchádzajúcom slovnom nedorozumení napadli najprv poškodeného, a následne aj poškodenú, ktorá sa ho chcela zastať, pričom obžalovaný Z. poškodenú nenapadol a pri odchode dal poškodenému iba facku. Rovnako vypovedali v tom smere, že pri odchode vo vzdialenosti niekoľkých metrov od poškodených si pýtali od nich peniaze, avšak urobili tak len zo srandy, pretože vedeli, že poškodení v skutočnosti žiadne peniaze pri sebe nemali, napokon v tom čase peniaze ani nepotrebovali.

Všetkých troch obžalovaných usvedčovali zo spáchania skutku výpovede priamych svedkov poškodených F. A. a J. A.. Týmto súd čiastočne uveril, nakoľko nemali žiadny dôvod vypovedať v neprospech obžalovaných a trestné oznámenia podali obaja o deň a pol po skutku. Pokiaľ ide o zranenia, ktoré im spôsobili obžalovaní a to L.. Ž. a Š., tieto nepochybne, okrem ich svedeckých výpovedí a priznania obžalovaných, preukazujú lekárske správy a závery znaleckého posudku z odvetvia traumatológie. Tieto dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a závery znaleckého posudku korešpondujú s výpoveďami obžalovaných a svedkov poškodených, pokiaľ ide o spôsob a mechanizmus vzniku zranení, ich lokalizáciu a charakter. Útoky zo strany obžalovaných však neboli až takej veľkej intenzity, nakoľko pri takom priebehu skutku ako bol nimi a poškodenými popísaný, by pri väčšej intenzite použitého násilia vznikli oveľa závažnejšie zranenia.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku však bolo dôležité ustáliť, či obžalovaní voči poškodeným použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. V tomto smere vypovedali všetci traja obžalovaní zhodne, keď uviedli, že od poškodených síce žiadali peniaze, ale len veľmi malé sumy, čo potvrdili aj samotní poškodení a len pri odchode z niekoľkometrovej vzdialenosti a viacmenej zo žartu. Naviac je nepochybné, že všetci traja obžalovaní mali vedomosť, že poškodení sú nemajetní a nemajú pri sebe žiadnu väčšiu peňažnú hotovosť. Naproti tomu výpovede svedkov poškodených sú v tomto smere rozdielne, rozpory sú jednak medzi výpoveďami samotných svedkov poškodených, pokiaľ ide o ich výpovede v prípravnom konaní a výpovede na hlavnom pojednávaní a taktiež sú rozpory medzi ich výpoveďami navzájom a to jednak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a svedok poškodený dokonca popísal úplne inak priebeh skutku aj v zápisnici o jeho trestnom oznámení. Nezanedbateľným boli aj závery znaleckých posudkov z odvetvia psychológie, z ktorých vyplýva, že u oboch svedkov poškodených je obmedzená schopnosť vybaviť si sledované a prežívané deje a reprodukovať ich bez skreslenia podrobností t. j môžu sa u nich prejavovať určité odlišnosti a

nepresnosti, čo je dôsledkom ich nízkej mentálnej úrovne. Nepresnosti v takom rozsahu, ako svedkovia poškodení produkovali pri svojich jednotlivých výpovediach nemožno pripísať len odstupu času, títo totiž rozdielne popisovali, v ktorom okamihu mali obžalovaní od nich peniaze žiadať, rozdielne vypovedali od koho mali obžalovaní peniaze žiadať, taktiež aj aké sumy peňazí, prípadne alkohol mali žiadať, pričom obaja uviedli, že podrobnosti si už nepamätajú, avšak podstatné rozdiely medzi ich svedeckými výpoveďami boli už v prípravnom konaní napr. svedok poškodený tvrdil, že peniaze si obžalovaní pýtali len od poškodenej a nie od neho, naproti tomu svedkyňa poškodená tvrdila presný opak. Obaja taktiež nevedeli uviesť kto konkrétne z obžalovaných si mal peňažnú hotovosť pýtať, taktiež nevedeli jednoznačne uviesť, že či boli napadnutí preto, že im peniaze nedali, alebo z nejakého iného dôvodu napr. vzhľadom na slovný konflikt medzi obžalovanými a poškodeným hneď na začiatku. Napokon aj v ich postupných jednotlivých výpovediach sú rozpory a to aj ohľadne podstatných skutočností.

Za takejto dôkaznej situácie nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaní resp. niektorý z nich použil násilie, čo i len voči jednému z poškodených v úmysle získať od nich peňažnú hotovosť resp. alkohol. V tomto smere zotrvávajú vážne pochybnosti a vzhľadom na vyššie hodnotenie výpovedí svedkov poškodených, nebola táto skutočnosť preukázaná s istotou a súd rešpektujúc aj zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaných mal za to, že ani jeden z obžalovaných nepoužil voči poškodeným násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Ich skutočnou pohnútkou resp. úmyslom bolo vyvolať konflikt medzi nimi a poškodeným, ktorý ich z ich pohľadu slovne vyprovokoval, a teda išlo len o odplatu, čo sa vzťahuje aj na poškodenú, ktorá vzápätí vyšla zo stanu a chcela poškodeného brániť, čo sa obžalovaným evidentne nepáčilo. Napokon nebola vyvrátená ich obhajoba, že si peňažnú hotovosť v zanedbateľnom množstve pýtali až pri odchode zo vzdialenosti niekoľkých metrov, pričom nič nenasvedčovalo tomu, že by sa následne vrátili a napadli poškodených.

Vzhľadom k takto vykonaným a vyhodnoteným dôkazom mal súd za to, že všetci traja obžalovaní spáchali skutok v bode 4 tak ako je vyššie ustálený, a nie tak ako bol uvedený v obžalobe.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a výrok o vine z rozsudku Okresného súdu Brezno z 21. septembra 2011, sp. zn. kvalifikoval konanie obžalovaných nasledovne:

- u obžalovaného L.. I. Ž. v bode 4 ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

- u obžalovaného F. Š. v bode 2 ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., v bode 4 ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

- u obžalovaného U. Z. v bode 1 ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák.,v bodoch 2,3 ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a v bode 4 ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.

Na rozdiel od obžaloby, vychádzajúc z vyššie uvedeného, mal súd za to, že ani jeden z obžalovaných nenaplnil konaním uvedeným v bode 4 znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., pretože nebolo jednoznačne preukázané, že by spoločným konaním proti iným použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Na druhej strane sa však všetci traja obžalovaní spoločným konaním dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného (prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.) a obžalovaní L.. Ž. J. Š. v jednočinnom súbehu zároveň spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví (prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.), títo v priamom úmysle spôsobili zranenia poškodenej J. A., ktoré presahovali dobu liečenia 7 dní a táto bola zároveň v dôsledku týchto zranení po dobu 14 dní aj obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, pričom obžalovaný Z.Á. poškodenú fyzicky nenapadol. Keďže doba liečenia zranení poškodeného F. A. nepresahovala 7 dní, voči tomuto sa ani jeden z obžalovaných nedopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činov a ich následky tak ako sú vyššie uvedené, taktiež na to, akou mierou konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu činov, zavinenia, pohnútky, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoby obžalovaných a možnosť ich nápravy. Všetci traja obžalovaní konali pri všetkých trestných činoch v tzv. priamom úmysle, poľahčovalo im, že pred spáchaním trestných činov viedli riadny život (ust. § 36 písm.j Tr.zák.), priťažovalo im, že spáchali dva resp. viac trestných činov (ust.§ 37 písm.h Tr.zák.), teda ani u jedného z obžalovaných nedošlo k zmene hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa ust. § 38 ods.3 resp. ods.4 Tr.zák.

U obžalovaného L.. Ž. súd mohol za prísnejší z prečinov (spáchal dva prečiny) uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky (§ 364 ods.1 Tr.zák.) a za menej prísny trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky (§ 156 ods.1 Tr.zák.), čiže v dôsledku toho bola trestná sadzba prihliadajúc na ust. § 41 ods.1 Tr.zák. - 6 mesiacov až 3 roky, a keďže sa v zmysle § 117 ods.1 Tr.zák. u mladistvých znižovala na polovicu, na konci bola v rozpätí od 3 mesiacov do 1 a 1 roka.

U obžalovaného Š. súd mohol za prísnejší z prečinov (spáchal tri prečiny) uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky (§ 364 ods.1 Tr.zák.) a za menej prísny trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky (§ 156 ods.1 Tr.zák.), čiže v konečnom dôsledku bola trestná sadzba prihliadajúc na ust. § 41 ods.1 Tr.zák.

- 6 mesiacov až 3 roky.

U obžalovaného Z. prichádzalo do úvahy uloženie spoločného trestu (za prečiny v bodoch 1,2 a 3 tohoto rozsudku) podľa § 41 ods.3 Tr.zák. vo vzťahu k prečinom z rozsudku Okresného súdu Brezno z 21. septembra 2011, sp. zn. , preto bol súd viazaný skutkovými zisteniami tohoto rozsudku v bodoch 1 a 2, keď bol v bode 1 citovaného rozsudku uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a Tr.zák. a v bode 2 citovaného rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. Bod 1 citovaného rozsudku je bodom 1 tohoto rozudku, bod 2 citovaného rozsudku je bodom 3 tohoto rozsudku. Konanie obžalovaného v bode 2 tohto rozsudku a v bode 3 tohto rozsudku bolo kvalifikované ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. U obžalovaného Z. súd mohol za prísnejší z prečinov (spáchal tri prečiny v bodoch 1,2,3) uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky (§ 364 ods.1 Tr.zák.) a za menej prísny trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky (§ 156 ods.1 Tr.zák.), čiže v konečnom dôsledku toho bola trestná sadzba prihliadajúc na ust. § 41 ods.1 Tr.zák. - 6 mesiacov až 3 roky. Za prečin v bode 4 mohol uložiť tomuto obžalovanému samostatný trest odňatia slobody až na 3 roky.

Pohnútkou obžalovaných bola pri majetkových trestných činoch ziskuchtivosť, pri ďalšej trestnej činnosti snaha fyzicky napadnúť poškodených, s ktorými sa dostali do tomu predchádzajúcich slovných konfliktov.

Obžalovaný L.. Ž. je slobodný, bezdetný, študuje na strednej škole, kde mal zníženú známku zo správania, býva spolu s rodičmi v ich rodinnom dome, z miesta bydliska je hodnotený kladne. Doposiaľ nebol súdom trestaný, ani sankcionovaný za priestupok.

Obžalovaný Š. je slobodný, bezdetný, nie je zamestnaný, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, doposiaľ nebol súdom trestaný, ani sankcionovaný za priestupok.

Obžalovaný Z. je slobodný, bezdetný, nie je zamestnaný, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, býva so svojom matkou a sestrou, rodičia sú rozvedení. Doposiaľ nebol sankcionovaný za priestupok, súdom bol jedenkrát trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 21. septembra 2011, sp. zn. , právoplatným tým istým dňom, ktorým mu bol za už časť vyššie uvedenej trestnej činnosti uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok, taktiež mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným L. L. J. D.K. N. F..

Vychádzajúc z týchto skutočností, zohľadňujúc aj povahu a počet spáchaných prečinov, uložil obžalovanému L.. Ž. úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok. Obžalovanému F. Š. uložil úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na 1 a 1 roka. U oboch obžalovaných boli naplnené podmienky vyplývajúce z ust. § 49 ods.1 písm.a Tr.zák., a keďže sa do rozporu so zákonom dostali prvýkrát, súd im určil skúšobné doby kratšieho trvania, u obžalovaného L.. Ž. neupustil od potrestania v zmysle ust. § 98 Tr.zák., pretože sa dopustil dvoch úmyselných prečinov a pri štúdiu mu bola znížená známka zo správania. U obžalovaného Z. súd ukladal za prečiny v bodoch 1,2 a 3 spoločný trest, keďže ho odsudzoval aj za ďalší čiastkový útok (bod 2), ktorý tvoril súčasť pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. (s bodom 3), za ktorý už bol odsúdený vyššie citovaným rozsudkom, z ktorého súd zrušil výrok o vine, zároveň aj výroky o treste a náhrade škody. Pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom roszdku znova rozhodol o vine a zároveň uložil obžalovanému spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu odložil na skúšobnú dobu 2 roky. Za prečin v bode 4 mu uložil samostatný trest povinnej práce vo výmere 150 hodín. Takto uložené tresty postačujú na dosiahnutie účelu trestu a zároveň zodpovedajú požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie.

Nakoľko zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplýva, že u obžalovaného Z. boli zistené prejavy polytoxikománie - rozvinutého stavu závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, súd mu popri treste uložil ochranné ambulantné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie.

Poškodení si riadne a včas uplatnili svoje nároky na náhradu škody z dôvodu spôsobenia majetkovej ujmy a bolestného za spôsobené zranenia. Výšku bolestného vrátane bodových hodnotení úrazov, ako aj hodnotu odcudzených vecí a výšku škôd spôsobenú poškodením zariadenia, dostatočne preukazujú závery znaleckých posudkov a odborných vyjadrení.

Vzhľadom k tomu súd uložil obžalovaným povinnosť a to:

- U. Z. nahradiť poškodenému L. L. škodu vo výške 538,30 €,

- F. Š. a U. Z. nahradiť poškodenej Základnej škole Valaská škodu vo výške 150,- € spoločne a nerozdielne,

- U. Z. s už právoplatne odsúdeným T. C., nahradiť poškodenej D.K. N. F. škodu vo výške 135,- € spoločne a nerozdielne,

- L.. I. Ž. a F. Š. nahradiť poškodenej J. A. škodu vo výške 315,- € spoločne a nerozdielne.

Obžalovaní zodpovedajú za škodu podľa § 420 ods.1 Obč.zák. s poukazom aj na § 444 Obč. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.