Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41T/66/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Vorobela a z členov senátu Heleny Schnirerovej a Kataríny Krákorníkovej na hlavnom pojednávaní konanom v Prešove dňa 7. novembra 2012 v trestnej veci obžalovaného F. B., takto

rozhodol:

obžalovaný : F. B., Z.. X.X.XXXX V. X. - Q. Q., K. B. X., R.. B. Č.. XXX/XX,

s a u z n á v a v i n n ý m

podľa § 155 ods.1,2 , písm.b/ Tr.zák. zo zločinu ublíženia na zdraví , pretože

v dobe od 14.30 hod. do 14.45 hod. dňa 5.12.2009 v Poprade na Ul. Baníckej č. 798/23 v kuchyni bytu nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu po tom, čo tam so svojim synom P. B., Z.. XX.X.XXXX, konzumovali alkoholické nápoje, kedy mu P. B. povedal, že ho „ učeše svojou nohou, „ vstal od kuchynského stola, kde obidvaja sedeli, pristúpil ku kuchynskej linke, odkiaľ si vzal do pravej ruky kuchynský nôž s drevenou dvojdielnou rukoväťou s dĺžkou čepele cca 166 mm s najväčšou šírkou pri rukoväti cca 21,1 mm a s najväčšou hrúbkou pri rukoväti cca 1,8 mm, kedy medzi tým od kuchynského stola vstal aj jeho syn P. B., ktorý k nemu zozadu zľava pristúpil ku kuchynskej linke, v čom sa F. B. prudko otočil doľava a bodol P. B. do oblasti hrudníka vľavo, v prednej pazušnej čiare, približne v úrovni 6. a 7. rebra strednou až veľkou intenzitou a silou smerom spredu dozadu a zhora nadol pod uhlom asi 45 st. a zľava doprava pod uhlom asi 15 st. s bodnorezným kanálom o dĺžke 13 až 14 cm, čím mu spôsobil bodnoreznú ranu na hrudníku vľavo pokračujúcu do bodnorezného kanálu do ľavej pohrudnicovej dutiny cez bránicu s prebodnutím ľavého laloku pečene, končiacu na prednej ploche žalúdka s dobou liečenia a práceneschopnosti do 31.1.2010.

t e d a

chránenej osobe úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c / Tr. zák, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. oproti neexistencii žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraduje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a, c/ Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Dňa 2.6.2010 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove obžalobu, sp.zn.: Kv 45/09 na obžalovaného F. B..

Obžaloba KP kládla obžalovanému za vinu, že spáchal pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods.1, § 145 ods.l,2,písm.c/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1, písm.c/ Tr.zák., v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 5.12.2009 v čase okolo 14.30 hod. v Poprade po predchádzajúcom slovnom nedorozumení so svojim synom P. B., pod vplyvom alkoholu s úmyslom ho usmrtiť, zaútočil na neho kuchynským nožom, a to tak, že ho raz bodol do oblasti hrudníka vľavo, pričom jeho život bol zachránený v dôsledku urgentného operačného zákroku.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka a zároveň poškodeného P. B., svedkov U. B. Q.., U. B. F.., znalcov MUDr. Antona Gavela, MUDr. Jozefa Kandalu, MUDr. Kamila Mikulu, čítaním zápisníc o svedeckých výpovediach svedkov v prípravnom konaní, ako aj prečítaním pripojených listinných dôkazov.

V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp.zn. zo dňa 31.5.2012, neboli výsluchy svedkov P. B., U. B.J. F.., T. U. B. Q.., na hlavnom pojednávaní dňa 13.8.2010 vykonané zákonným spôsobom, a preto prvostupňový súd, na okolnosti, ktoré uviedli títo svedkovia, na tomto hlavnom pojednávaní, neprihliadol. Títo svedkovia následne na hlavnom pojednávaní dňa 20.6.2012, resp. 24.10.2012, ako blízki príbuzný obžalovaného, odmietli vo veci vypovedať. Preto súd vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc z výpovedí svedkýň U. B. F.. a U. B. Q.., ktoré boli realizované v prípravnom konaní dňa 6.12.2009. Tieto výsluchy súd musel považovať, v zmysle právneho názoru, ktoré vyslovil vo svojom uznesení Krajský súd v Prešove, sp.zn. , dňa 31.5.2012, za výsluchy realizované zákonným spôsobom.

Poškodený P. B., v prípravnom konaní, taktiež využil svoje právo, a ako syn obžalovaného odmietol vypovedať. Súd teda za účelom ustálenia skutkového stavu a zavinenia obžalovaného, hodnotil iba výpoveď poškodeného, ktorú urobil pri rekonštrukcii, dňa 18.3.2010.

Obžalovaný F. B. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že v ten deň, spolu so synom P., požíval alkoholické nápoje. So synom spolu sedel v kuchyni pri stole a rozprávali sa. Potom vstal ku kuchynskej linke, a to z dôvodu, že si chcel niečo vybrať na jedenie z chladničky. Bola to nejaká sekaná alebo saláma. Toto jedlo vybral, zobral nôž, ktorý ležal na kuchynskej linke a začal ním krájať jedlo, chlieb, otočený chrbtom ku svojmu synovi. Syn na neho niečo volal, avšak on mu nerozumel a vtedy sa prudko otočil od kuchynskej linky a keďže syn medzitým vstal od stola, došlo k bodnutiu syna. Bola to nešťastná náhoda. On ho nemal v úmysle zabiť ani pichnúť.

Svedok a zároveň poškodený P. B., syn obžalovaného F. B. potvrdil tie skutočnosti, ktoré uvádzal obžalovaný vo svojich výpovediach. Potom ako ho otec bodol, sadol si na posteľ a snažil sa krvácanie zastaviť. Následne prišla jeho sestra U., držala mu na rane utierku, pokiaľ prišla záchranka. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by potom ako bol otcom bodnutý, povedal svojej sestre U., že otec sa ho pokúšal 3 krát pichnúť a iba raz sa mu to podarilo. Takisto uviedol, že nie je pravdou, že by ho už v minulosti chcel otec pichnúť nožom.

Tieto ich výpovede sú v rozpore so závermi znaleckého dokazovania, ako aj v rozpore s výpoveďou obžalovaného v prípravnom konaní. Z takto uvedeného dôvodu, preto súd neuveril zhodnému tvrdeniu obžalovaného a poškodeného, aký mal skutkový dej predmetný čin.

Obžalovaný P. B. v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 6.12.2009 uviedol, že po tom ako mu jeho syn povedal, že ho učeše nohou, pričom tým myslel, že ho kopne do hlavy, tak ho to riadne vytočilo. Postavil sa od stola, zbadal na linke nôž, zobral ho do pravej ruky a keď sa otáčal k synovi, on v tej chvíli už stal za ním. Pri otočení sa k synovi, ho s nožom pichol. Počas svojho výsluchu dňa 2.3.2010 obžalovaný uviedol, že si pamätá iba to, že pri kuchynskej linke niečo robil, čo robil uviesť nevie, pričom na kuchynskej linke bol kuchynský nôž. Ďalej uviedol, že už nevie z akého dôvodu zobral do ruky nôž a pamätal si iba jednu vec, že syna Jozefa bodol a to takým spôsobom, že sa otočil od kuchynskej linky, v ruke mal nôž a ako sa otočil, pred ním stal jeho syn Jozef a toho bodol s nožom do brucha, presne kde ho bodol, či nepamätá.

Obžalovaný bol teda 3 krát vo svojej trestnej veci vypočúvaný, pričom podľa názoru súdu s odstupom času od spáchania skutku, mal tendenciu vykresľovať svoje konanie v lepšom svetle. Z takto uvedeného dôvodu má preto súd za to, že výpoveď obžalovaného urobená ihneď po spáchaní skutku je aj najdôveryhodnejšia, pretože je v súlade i s inými vykonanými dôkazmi..

Táto jeho výpoveď je v súlade so závermi znaleckého posudku MUDr. Antona Gavela č. 20/2010, ktorý konštatuje, že v poslednej a rozhodujúcej fáze úrazového deja, došlo k prudkému otočeniu F. B. smerom doľava, súčasne k prudkému vykročeniu poškodeného P. B. smerom dopredu. V tomto momente došlo k bodnutiu P. B. do oblasti hrudníka vľavo strednou až veľkou silou. Pri tomto bodnutí, vzhľadom k priebehu bodnorezného kanálu, smerom zhora nadol, musel byť P. B. pootočený viac vľavo a taktiež musel byť výrazne predklonený. Bodnorezné poranenie s popísaným bodnorezným kanálom a poraneniami jednotlivých orgánov, nemohlo vzniknúť nabehnutím poškodeného na zraňujúci predmet, tak ako to on uviedol pri rekonštrukcii činu.

Ďalej znalec uviedol, že poškodenému bola spôsobená bodnorezná rana na hrudníku vľavo, pokračujúca do bodnorezného kanálu do ľavej pohrudnicovej dutiny, cez bránicu, s prebodnutím ľavého laloku pečene, končiacu na prednej ploche žalúdka, s dobou liečenia a práceneschopnosti do 31.1.2010. Poškodený teda utrpel také poranenia, ktoré možno z medicínskeho hľadiska hodnotiť ako vážnu poruchu zdravia.

Poškodený P. B. pri rekonštrukcii dňa 18.3.2010 uvádzal, že vlastne on sám sa mal napichnúť na kuchynský nôž, ktorý otec držal v ruke. Súd tomuto tvrdeniu poškodeného neuveril, a to práve na závery hore uvedeného znaleckého posudku.

Tvrdenia obžalovaného, že ku kuchynskej linke pristúpil z dôvodu, že si chcel pripraviť, resp. narezať jedlo, t.j. chlieb , salámu a sekanú a z tohto dôvodu zobral nôž do ruky, mal súd za vyvrátené listinným dôkazom a to fotodokumentáciou z obhliadky miesta činu, z ktorej je zrejmé ( fotografia č. 18 na č.l. 245 ), že na kuchynskej linke sa tieto požívatiny nenachádzajú.

Podľa znaleckého posudku MUDr. Antona Gavela č. 13/2010 možno na základe dostupných údajov ustáliť, že obžalovaný F. B.Á. sa v čase spáchania skutku nachádzal v ťažkom stupni opitosti s hladinou alkoholu v krvi v rozmedzí od 2,70 do 3,42 promile. Na hlavnom pojednávaní tento znalec uviedol, že v tomto stupni opitosti sa všeobecne vyskytuje strata miestnej a časovej orientácie, pohybová oblasť sa prejavuje silne potácajúcou sa chôdzou, pričom z medicínskeho hľadiska je možné, aby aj v tomto stupni opitosti mohol obžalovaný spôsobiť poškodenému tie zranenia, ktoré boli u poškodeného objektívne zistené. Takisto je možné z medicínskeho hľadiska konštatovať, že veľmi malo pravdepodobné, vzhľadom na tento stupeň opitosti, obžalovaný cielene útočil na oblasť hrudníka.

Podľa znaleckého posudku MUDr. Kamila Mikulu a MUDr. Jána Čunderlíka je možné ustáliť, že obžalovaný v dôsledku svojej opitosti mal čiastočne zníženú schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a mal čiastočne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie.

Základnou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, bola teda otázka, či bolo skutočne v úmysle obžalovaného usmrtiť svojho syna, alebo ho iba umlčať bez jeho usmrtenia a ukončiť tak hádku.

Podľa § 14 ods.1 Tr.zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Podľa § 123 ods.3, písm.i/ Tr.zák. ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods.4 Tr.zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžaduje liečenie , prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 127 ods.4 Tr.zák. blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel.

Podľa § 139 ods.1, písm.c/ Tr.zák. chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 145 ods.1,2, písm.c/ Tr.zák. obzvlášť závažný zločin vraždy spácha ten, kto iného úmyselne usmrtí a spácha čin na chránenej osobe.

Podľa § 155 ods.1,2, písm.b/ Tr.zák. zločin ublíženia na zdraví spácha ten, kto chránenej osobe úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Po vyhodnotení všetkých hore uvedených okolnosti má súd za to, že nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný mal v úmysle usmrtiť poškodeného. Obžalovaný iba raz bodol kuchynským nožom svojho syna do oblasti hrudníka. Súd má za to, že pokiaľ by skutočne chcel usmrtiť svojho syna, svoj útok nožom na telo syna by niekoľkokrát opakoval, keďže syn sa aktívne nebránil tomuto jednému bodnutiu. Ďalej súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný mal čiastočne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie, nebolo jednoznačne preukázané, že skutočne chcel poškodeného bodnúť do oblasti hrudníka, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány. Obžalovaný mal iba okamih na to, aby potom ako sa obrátil od kuchynskej linky, vedel usmerniť dráhu svojej ruky v ktorej mal nôž na telo poškodeného, ktorý sa nachádzal v pohybe, v bezprostrednej blízkosti za ním, v predklonenej polohe. Vzhľadom na svoj ťažký stupeň opitosti, nemohol podľa názoru súdu, za tento krátky okamih vyhodnotiť kde presne chce poškodeného pichnúť.

Z výpovede súdneho znalca na hlavnom pojednávaní dňa 20.6.2012 vyplýva, že pri prudkom otočení poškodeného mohlo dôjsť k spolupôsobení síl na hĺbku bodnorezného kanála. Keby táto protisila nepôsobila, bol by spôsobený bodnorezný kanál o dĺžke 10 až 11 cm, pričom v tomto prípade by nedošlo k nabodnutiu žalúdka poškodeného.

U. B. Q.. vo svojej výpovedi uviedla, že jej dcéra U.a povedal, že poškodený P. B. jej pred príchodom záchrannej služby povedal, že otec ho chcel pichnúť tri krát, a len raz sa mu to podarilo.

U. B. F.. uviedla, že jej brat povedal, že ho otec pichol tri krát na čo ona mu nadvihla tričko, pozrela jednu ranu a ďalšie rany nenašla.

Pri hodnotení týchto ich výpovedi súd konštatuje, že ide o svedectvo z druhej resp. tretej ruky, ktoré nezodpovedá skutočnosti, že na tele a šatách poškodeného, neboli nájdené žiadne poškodenia, ktoré by preukazovali skutočnosť, že obžalovaný pichol poškodeného viac, ako jeden krát. Podľa názoru súd, bol poškodený značne dezorientovaný, ako vplyvom alkoholických nápojov, tak aj so šoku, ktorý mu bol spôsobený útokom obžalovaného a preto mohol svojej sestre uvádzať, iný počet bodnutí nožom, ako mal súd za preukázané vecnými dôkazmi a znaleckými posudkami.

Svedkyňa U. B. F.. ďalej uvádzala, že v minulosti sa obžalovaný, ako jej tak i bratovi P. niekoľko krát vyhrážal ublížením na zdraví s nožom v ruke a tiež, že raz brata už napadol s nožom v ruke, pričom sa mu ho nepodarilo pichnúť. Podľa názoru súdu, tieto skutočnosti, bez ďalšieho, nemôžu viesť ku nespochybniteľnému záveru, že obžalovaný chcel dňa 5.12.2009 , usmrtiť poškodeného, či už v priamom alebo nepriamom úmysle.

Súd teda nemal za preukázanú subjektívnu stránku žalovaného obzvlášť závažného zločinu pokusu vraždy.

Na druhej strane mal súd za preukázané, že boli naplnené všetky skutkové znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1,2, písm.b/ Tr.zák. Súd neuveril, z dôvodov uvedených vyššie, že k nabodnutiu poškodeného na nôž došlo iba náhodou. Z konania obžalovaného, keď tento vzal do pravej ruky kuchynský nôž a bodol poškodeného do hornej polovici tela strednou až veľkou intenzitou, za tých okolnosti, že poškodený sa mu krátko predtým vyhrážal „ že ho učeše svojou nohou „ , mal súd za preukázané, že obžalovaný vedel, že takýmto svojím konaním môže poškodenému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. U obžalovaného teda súd uzavrel, že spáchal predmetný zločin v nepriamom úmysle. O tomto je súd presvedčený najmä z tej okolnosti, že obžalovaný spôsobil ostrým kuchynským nožom s dĺžkou čepele približne 166 mm, poškodenému bodnorezný kanál v oblasti hrudníka o dĺžke 13 až 14 cm, hoci za prispenia sily, ktorú vyvinul poškodený pri svojom pohybe smerom k obžalovanému.

Z takto uvedených dôvodov preto súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1., 2, písm.b/ Tr.zák., pretože poškodenému, svojmu synovi P. B. dňa 5.12.2009 spôsobil bodnoreznú ranu na hrudníku vľavo, pokračujúcu do bodnorezného kanálu do ľavej pohrudnicovej dutiny, cez bránicu, s prebodnutím ľavého laloku pečene, končiacu na prednej ploche žalúdka, s dobou liečenia a práceneschopnosti do 31.1.2010.

Podľa § 39 ods.1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods.2 písm. c/ Tr.zák súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie,

Podľa § 39 ods.3, písm.d/ Tr.zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Podľa § 155 ods.2 Tr.zák. možno páchateľa zločinu ublíženia na zdraví potrestať odňatím slobody na 5 až 12 rokov.

Podľa znaleckého posudku súdneho znalca PhDr. Jozef Kandalu č. 46/2010 u obžalovaného ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti, kedy v podstate išlo o disharmonicky osobnostný vývin už od detstva, poprípade aj na pozadí citovej deprivácie, čo je ešte umocnené závislosťou od alkoholu u intelektovo podpriemerne disponovanej osobnosti. Podľa rodinnej anamnézy skutočných vlastných rodičov nikdy nepoznal, bol adoptovaný keď mal asi 3 mesiace z dojčenského ústavu. Vlastná matka ho ako dojča „pohodila“ v parku na lavičke v Poprade.

Z psychologického hľadiska, čo sa týka motivácie spáchaného činu, možno konštatovať, že išlo o afekt hnevu, zlosti, konfliktnej situácie na pozadí potlačeného militantného vzťahu so synom, pre ich vzájomné nezhody, pričom skutok bol významne uľahčený požitím alkoholu. Motivácia činu teda nebola patologická.

Tento súdny znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe prejavu správania sa obžalovaného, môže v súčasnej dobe konštatovať, že obžalovaný skutočne ľutuje daný skutok.

Podľa vyjadrení manželky obžalovaného Gabriely Bičárovej st., dcéry obžalovaného U. B. F.. a syna P. B. obžalovaný v súčasnej dobe po prepustení z väzby vôbec nepožíva alkoholické nápoje, dobrovoľne abstinuje, pričom vzťah medzi jednotlivými členmi rodiny a ním sú dobré.

Svedok a poškodený P. B. obžalovanému, ako svojmu otcovi, odpustil, pričom mu podľa vlastného vyjadrenia poskytol finančné prostriedky na uhradenie škody, ktorú svojim činom spôsobil Sociálnej poisťovni a UNION zdravotnej poisťovni a.s..

Na obžalovaného sa v súčasnej dobe hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z miesta bydliska sa mu nič negatívne nevytýka.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.j/ Tr. zák., t.j. že pred spáchaním činu viedol riadny život. Obžalovanému nič nepriťažovalo v zmysle § 37 Tr. zákona.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností, má súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody v zmysle § 155 ods.2 Tr.zák., t.j. v rozmedzí od 5 až 12 rokov by bolo pre obžalovaného, vzhľadom na jeho pomery, neprimerane prísne. Z takto uvedených dôvodov mu preto súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd takýto trest uložil, aj s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal čin v stave zmenšenej príčetnosti.

Podľa § 48 ods.2, písm.a/ Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch, pred spáchaním trestného činu, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na základe uvedeného preto súd obžalovaného , ktorý nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods.2, Tr.zák. súd uloží ochranné liečenie, ak páchateľ spáchal trestný čin a/ v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný c/ pod vplyvom návykovej látky, alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 74 ods.1 Tr.zák. ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. Ak možno, vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia.

Podľa znaleckého posudku č. 65/2010 z odboru psychiatrie je potrebné u obžalovaného súdom nariadiť ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou.

Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody a teda účel ochrannej psychiatrickej liečby, ktorý je v prvom rade zabezpečiť u obžalovaného abstinenciu od alkoholických nápojov, bude splnený predovšetkým samotným výkonom tohto trestu. Keďže súd považuje za potrebné, aby obžalovaný sa podroboval tejto liečbe aj po výkone trestu odňatia slobody, súd mu nariadil ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou. Takáto forma ochranného liečenia potrvá, pokiaľ si to vyžiada jeho účel.

Podľa , veta prvá , ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Obžalovaný spôsobil svojim konaním škodu poškodenému Jozefovi Bičárovi, sociálnej poisťovni a UNION zdravotnej poisťovni. Poškodený Jozef Bičár si nárok na náhradu škody v trestnom konaní proti obžalovanému neuplatnil. Sociálna poisťovňa 6.8.2010 súdu oznámila, že škoda v sume 432,50 Eur, ktorá vznikla poisťovni vyplatením dávok nemocenského poistenia p. Jozefovi Bičárovi bola uhradená. UNION zdravotná poisťovňa a.s. dňa 17.8.2010 súdu oznámila, že škoda spôsobená obžalovaným im bola v plnom rozsahu uhradená. Na základe uvedeného preto súd nerozhodol o uplatnených nárokoch na náhradu škody, ktoré boli uplatnené v priebehu trestného konania, pretože v čase vyhlásenia rozsudku už tieto nároky zanikli splnením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach.