Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-124-2011.pdf
PDF · 94.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/124/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol samosudkyňou JUDr. Michaela Štiglicová v právnej veci navrhovateľa: INKASO Pohľadávok spol. s r.o., so sídlom v Lučenci, Jiráskova 12, IČO: 36 039 039, zastúpený JUDr. Róbertom Gombalom advokátom so sídlom: Dr. Herza 12, Lučenec, proti odporcovi: F. N., H.. XX.XX. XXXX, C.: F. XX, K., o zaplatenie 35,05 eur /1 056,- Sk/, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 25.02. 2008, doručeným na tunajší súd sa navrhovateľ domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 1 056,-Sk.
Návrh skutkovo odôvodnil tvrdením, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, č.k. Ro 3253/1997 zo dňa 27.11. 1997, v ktorom súd zaviazal odporcu zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. sumu 2.000,- Sk. Právny predchodca navrhovateľa /Allianz - Slovenská poisťovňa/ Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi spolu s jej príslušenstvom. Súčasťou postúpenej pohľadávky sú aj úroky z omeškania z dôvodu omeškania odporcu so zaplatením istiny 2 000,-Sk na základe uvedeného právoplatného rozhodnutia súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca sumu 2 000,-Sk navrhovateľovi neuhradil a je ku dňu podania tohto návrhu stále v omeškaní s jej zaplatením, uplatňuje si v tomto konaní právo na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu tohto návrhu, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
- 2 -
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že počiatok omeškania bol deň nasledujúci po dni vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I., odo dňa 27.11. 2007 kedy bola základná úroková sadzba /v tom čase diskontná sadzba/ NBS vo výške 8,8 % ročne. Na plnenie bol odporca vyzvaný písomne zo dňa 12.01. 2007.
Odporca na pojednávaní dňa 07.11. 2012 nedostavil, k žalobe sa nevyjadril, preto súd vec rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..
Na pojednávaní dňa 07.11. 2012 sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi navrhovateľa, najmä s Platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava. č.k.: Ro 3253/97 zo dňa 27.11. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01. 1998, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 /na OS Pezinok založená pod Spr. č. 3040/2008/, výzvou na zaplatenie zo dňa 12.01. 2007.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca bol rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I., právoplatným dňa 23.01. 1998 a vykonateľným dňa 23.01. 1998 /podľa vyznačenej doložky právoplatnosti na tomto rozhodnutí/ zaviazaný zaplatiť Slovenskej poisťovni a.s. sumu 2 000,- Sk, trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 12. 2006 vyplýva, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a s. postúpila na navrhovateľa svoje pohľadávky voči fyzickým osobám, vyplývajúcim zo s týmito osobami uzatvorených Dohôd o poskytnutí bezúročnej pôžičky a zmlúv o budúcej zmluve, v súvislosti s II. vlnou kupónovej privatizácie, po lehote ich splatnosti, v celkovej hodnote istiny 128 285 614,38 Sk, s príslušenstvom, vrátane pohľadávku proti odporcovi .
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“ ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Z ust. § 524 ods. 1 OZ vyplýva, že na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Postupník sa stane veriteľom a nadobúda pohľadávku ajs príslušenstvom, právami s ňou spojenými a so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť.
Postúpenie pohľadávky je povinný postupca (Slovenská poisťovňa, a.s.) bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi /odporcovi/, prípadne postupník /navrhovateľ/ toto postúpenie musí dlžníkovi preukázať. Týmto okamihom vznikajú právne účinky postúpenia voči dlžníkovi a postupník je aktívne legitimovaný domáhať sa plnenia postúpenej pohľadávky spolu s jej príslušenstvom.
V danom prípade došlo k preukázaniu postúpenia pohľadávky s príslušenstvom dlžníkovi - odporcovi najneskôr dňom doručenia žalobného návrhu odporcovi, nakoľko
- 3 -
navrhovateľ dôkaz o oznámení postúpenia pohľadávky zo strany postupcu, prípadne preukázania postúpenia pohľadávky zo strany postupníka do spisu v konaní navrhovateľ nedoložil, týmito nie sú navrhovateľom predložené výzvy, v ktorých navrhovateľ ako postupník len oznamuje (nepreukazuje) odporcovi, že sa stal veriteľom pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený domáhať sa plnenia žalovaného nároku, keď jeho aktívna legitimácia je založená na zmluve o postúpení pohľadávok a následnom preukázania postúpenia pohľadávky a jej príslušenstva doručením žalobného návrhu odporcovi.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Občiansky zákonník upravuje v ust. § 517 a nasledujúcich omeškanie dlžníka. Ustanovenie § 517 ods. 1 prvá veta OZ určuje, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Odsek 2 §-u 517 OZ stanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Dlžník sa teda dostane do omeškania, ak veriteľovi neposkytne plnenie, ktoré je predmetom jeho záväzku riadne a včas. Do omeškania sa dlžník dostáva dňom nasledujúcim po dni splatnosti svojho záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku v lehote splatnosti, má veriteľ právo požadovať okrem samotného peňažného plnenia (istiny) aj úroky z omeškania, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky.
Právo veriteľa požadovať úroky z omeškania je zákonným následkom omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľovi, pričom z teoretického hľadiska omeškaním dlžníka dochádza k zmene v obsahu práv a povinností záväzkovoprávneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. To znamená, že k naďalej trvajúcej povinnosti dlžníka poskytnúť veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom záväzku, pristupujú aj ďalšie povinnosti ako zákonné následky omeškania dlžníka, okrem iného aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. K hlavnému záväzkovému vzťahu pristupuje ako jeho súčasť vedľajší (akcesorický) úrokový vzťah, z ktorého je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka úroky z omeškania, čomu zodpovedá povinnosť dlžníka úroky z omeškania plniť. Omeškaním dlžníka teda nevzniká
medzi veriteľom a dlžníkom nový záväzkovoprávny vzťah, dochádza iba k zmene v právach a povinnostiach jeho subjektov.
Právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje omeškanie dlžníka, je neposkytnutie plnenia dlžníkom veriteľovi riadne a včas. Právnym následkom tejto skutočnosti je vznik práva veriteľa požadovať úroky z omeškania. Už teda okamihom kedy sa dostane dlžník do omeškania, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pričom ich výška je stanovená osobitným vykonávacím predpisom.
- 4 -
Z uvedeného vyplýva, že právo veriteľa požadovať úroky z omeškania nevzniká samostatne každým dňom omeškania dlžníka, ale iba tým okamihom (dňom), ktorým sa dlžník do omeškania dostal. Tým, že je dlžník v omeškaní táto povinnosť naďalej trvá,
nevzniká opätovne každým jedným dňom a jej trvanie je obmedzené do času zaplatenia dlžnej istiny.
Súd dospel k záveru o omeškaní odporcu s plnením peňažného dlhu, z čoho plynie jeho zákonná povinnosť plniť aj úroky z omeškania. S ohľadom na nedostatočné tvrdenie navrhovateľa o počiatku plynutia omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu musel súd uzavrieť, že odporca sa dostal do omeškania počnúc právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. č.k. Ro 3253/97 zo dňa 27.11. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.01. 1998. Vzhľadom na dispozitívny charakter akcesority príslušenstva pohľadávky § 524 ods. 2 Obč. zák./ a nepreukázanie opaku, nemal súd pochybnosť o tom, že spolu s pohľadávkou vo výške 2 000,- Sk bolo na navrhovateľa postúpené aj príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania, spojené s nesplnením pohľadávky včas /t.j. v deň splatnosti/ Vo formálnoprávnej rovine teda navrhovateľ má voči odporcovi právo požadovať do splnenia pohľadávky zaplatenie úrokov z omeškania. V týchto intenciách je daný nárok navrhovateľa čo do základu a výšky a do úvahy by prichádzalo vyhovenie návrhu v celom rozsahu, nebyť toho, že bolo potrebné vziať do úvahy širšie súvislosti.
Súd pri aplikácií práva, v podmienkach rešpektovania idey materiálneho právneho štátu, je viazaný nielen formálnym nazeraním na právne inštitúty, ale aj rešpektovaním materiálnych korektívov týchto
inštitútov a teda právnych princípov a zásad, na ktorých je budované súkromné právo. Jedným z týchto materiálnych korektívov, vyjadrených v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je aj posudzovanie súladu formálneho výkonu určitého subjektívneho práva s dobrými mravmi (t.j. zásada „neminem leadere"), ktoré súdu prikazuje neposkytnúť právu ochranu takému výkonu práva, ktoré smeruje napr. k rozmnožovaniu sporov, či šikanóznemu výkonu práva. K skúmaniu premietnutia existencie tohto korektívu do existencie určitého právneho vzťahu, je súd povolaný aj z úradnej povinnosti vedomý si existencie kautel základných práv a slobôd, ktoré pôsobia ako regulatívne idey a príkazy na optimalizáciu, t j. príkazy, ktoré velia, aby sa základné práva a slobody realizovali v čo najvyššej možnej miere.
Vo vzťahu k prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľ sa (všeobecne vyjadrené) domáha poskytnutia ochrany jeho právu vlastniť majetok. Toto jeho právo je v normatívnom napätí s vyššie uvedeným materiálnym korektívom rešpektovania a zachovania dobrých mravov, či princípom právnej istoty a je úlohou súdu, aby toto normatívne napätie vyriešil a stanovil jasné kritériá pre posúdenie toho, či v predmetnej veci preváži uvedený materiálny korektív, alebo subjektívne právo navrhovateľa vlastniť majetok.
Súd po zvážení všetkých okolností prejednávanej veci konštatoval, že výkon navrhovateľovho subjektívneho práva sa dostal do roviny rozporu s dobrými mravmi, ktorý rozpor spočíva v tom, že pohľadávka, od ktorej sa odvíja navrhovateľom uplatnený nárok na jej príslušenstvo, vznikla v roku 1994, pričom k uplatneniu práva naň navrhovateľom prišlo až v roku 2008, čo predstavuje obdobie 13 rokov. V medziobdobí navrhovateľ /resp. jeho právny predchodca/ voči odporcovi uplatňoval v samostatnom súdnom konaní nárok na zaplatenie istiny 2.000,- Sk, pričom úroky z omeškania v tomto konaní od odporcu
- 5 -
nepožadoval, V období rokov 1998 až 2008, či už právny predchodca navrhovateľa, alebo navrhovateľ, neuskutočnil zrejme úkony smerujúce k vymoženiu priznanej pohľadávky, Keďže v návrhu na začatie konania zo dňa 28.02. 2008 navrhovateľ tvrdí, že odporca pohľadávku do dňa podania tohto návrhu nezaplatil a nie je zrejmé, či vo veci prebieha exekučné konanie. Je pritom zrejmé, že ad absurdum sa môže dospieť k záveru, že pôvodnú pohľadávku v sume 2000,- Sk mohol žalovať navrhovateľ (resp. jeho predchodca) pokojne aj v 2.000 samostatných konaniach, v ktorých by si uplatňoval vždy sumu 1,- Sk. Následne na to mohol viesť ďalších 2000 samostatných konaní na vymoženie úroku z omeškania z každej časti žalovanej pohľadávky. Súd nevylučuje, že je právom účastníka viesť ohľadom pohľadávky a následne jej príslušenstva aj samostatné súdne konania, avšak v takýchto prípadoch je súd s postupným plynutím času od pôvodného konania, v ktorom bola uplatňovaná pohľadávka, povinný viac nazerať na výkon práva navrhovateľom ako na šikanózny, ktorý má za cieľ nič iné ako rozmnožovanie súdnych sporov, ktoré v konečnom dôsledku vedú len k navyšovaniu trov konania a teda príslušenstva pohľadávky, ktoré niekoľkonásobne presiahne výšku žalovanej istiny (t.j. pohľadávky samotnej), počítajúc s tým, že s postupným plynutím času odporca nebude v stave vzniesť voči uplatnenému nároku relevantnú obranu, o to viac v prípadoch drobných sporov. Takémuto uplatňovaniu práva súd nemôže poskytnúť právnu ochranu s ohľadom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a do úvahy prichádza len zamietnutie návrhu.
Súd teda z prejednávanej veci dovodzuje spätne do všeobecnej roviny nasledujúce právne závery. Je právom veriteľa pohľadávky, aby právo na jej zaplatenie voči dlžníkovi uplatňoval na súde samostatne čo do istiny (t.j. samotnej pohľadávky) a samostatne čo do jej príslušenstva. Súd však v takom prípade musí o to viac skúmať, či sa nejedná o prípad uplatnenia práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré má za cieľ rozmnožovanie sporov a teda aj rozmnožovanie príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Kritériá pre posúdenie tejto okolnosti je potrebné hľadať najmä v dôvodoch, ktoré veriteľa k uplatneniu práva týmto spôsobom viedli, uplynutí času od uplatnenia pohľadávky samotnej, či výške a povahe pohľadávky. Súd je povolaný aj z úradnej povinnosti s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka neposkytnúť právnu ochranu právu vlastniť majetok v prípadoch rozporu s materiálnym korektívom dobrých mravov.
Na základe vyššie uvedených právnych záverov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov v konaní plne úspešného odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá
O.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
- 6 -
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).