Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/18/2023

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Rožňava, so sídlom v Rožňave, Námestie baníkov 20, IČO: 00 179 108, proti žalovanému: SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o., so sídlom vo Veľkom Slavkove, Tatranská 18, IČO: 36 512 907, o určenie nadobudnutia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.1 Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2023 žiadal tunajší súd, aby určil, že nadobudol právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, a to na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A. ako parcela C KN č. XXX trvalý trávny porast o výmere 7787 m2 a parcela C KN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3193 m2, na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. ako parcela C KN č. XXX/X orná pôda o výmere 10735 m2 pre účely prístupu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností C. D. E. - C., katastrálny odbor na Liste vlastníctva č. XXX pre okres Košice – okolie, obec F., katastrálne územie F. ako parcela C KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 41156 m2, parcela C KN č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 151180 m2, parcela C KN č. XXXX/ X orná pôda o výmere 112224 m2, parcela C KN č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 87973 m2, (ktorá vznikla spojením parcely C KN č. XXXX/X a parcely C KN č. XXXX/X – ktoré boli pôvodne uvedené v zmluve), parcela C KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 134327 m2. 1.2 Zároveň žiadal, aby súd zriadil k pozemkom zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, a to na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A. ako parcela C KN č. XXX trvalý trávny porast o výmere 7787 m2 a parcela C KN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3193 m2, na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. ako parcela C KN č. XXX/X orná pôda o výmere 10 735 m2 právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo cesty – vstup, prechod pešo ako aj prejazd motorovými vozidlami a to v prospech vlastníka nehnuteľností, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností C. D. E. - C., katastrálny odbor na Liste vlastníctva č. XXX pre okres Košice – okolie, obec F., katastrálne územie F. ako parcela C KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 41156 m2, parcela C KN č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 151180 m2, parcela C KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 112224 m2, parcela C KN č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 87973 m2, parcela C KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 134327 m2 s uložením povinnosti vlastníkovi zaťažených pozemkov výkon tohto práva v prospech vlastníka strpieť.

2. Žalobca pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. otvorením prvého pojednávania podaním zo dňa 19.9.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. V podaní uviedol, že predchádzajúca právna zástupkyňa podala žalobu bez jeho vedomia a súhlasu a za okolností, keď

jej bolo oznámené, že už nemá záujem o jej ďalšie právne zastupovanie a chce ho ukončiť, k čomu napokon došlo aj dňa 11.7.2023.

3. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobca urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

7. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa ust. nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

10. Ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje tak len z procesného hľadiska.

11. Podľa Čl. 4 ods. 1 a ods. 2 Základných princípov ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

12. Podľa Čl. 17 Základných princípov súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

13.1 V danom prípade súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom, teda na základe jeho dispozičného úkonu. Možno konštatovať, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žaloba bola na súde podaná jeho bývalou právnou zástupkyňou, bez jeho vedomia. Teda možno tak právne uzavrieť, že v prejednávanom spore nejde o reakciu na správanie žalovaného, a teda nie je možné procesné zavinenie pričítať žalovanému. 13.2 Žalovaný by tak mal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu v súlade s ust. , avšak z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom doposiaľ nevznikli.

14. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

15. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle , a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 , nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia a , výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“

16. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. ).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovanému náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v zmysle ust. .

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.