Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-167-2012.pdf
PDF · 102.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-18C/167/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci žalobcu BU. H. W. Z..F..P., Š. XX, N., L.: XX XXX XXX, R. V. G. Z. - Š., Z..F..P.., Š. XX, N., L.: XX XXX XXX, A. Ž. U. W., D.. XX.X.XXXX, N. P. X, G. S. G. P. R. XXX,XX eur s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2012 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu XXX,XX eur a úrok z omeškania 9% z dlžnej sumy ročne od 28.7.2009 až do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania. Pohľadávka predstavovala právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti žalovaného voči spoločnosti H.-O. Z.o a.s. zo zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve zo dňa 11.7.2007. Žalobca nadobudol pohľadávku uvedenej spoločnosti voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011. Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa žalobca stal novým veriteľom žalovaného, bola uzavretá v súlade s ust. § 524 Obč. zák., podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Zákonnosť zmluvnej pokuty žalobca odôvodňoval tým, že zmluvná pokuta zabezpečovala benefity poskytnuté žalovanému, čo v danom prípade zodpovedalo výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu Sony Ericsson K610i, ktorý jeho právny predchodca predal žalovanému za XX,XX I.ur, pričom jeho štandardná cena bola XXX,XX I.r. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nebol sankcionovaný len za to, že riadne a včas nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že tým, že neplnil svoje povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola mu SIM karta vypojená z prevádzky, čím porušil
-2- 18C 167/2012-50
povinnosť zotrvať v záväzkovom vzťahu zo zmluvy o pripojení po dobu viazanosti, počas ktorej by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Žalobca ďalej uviedol, že pre prípad, ak súd neuzná nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné vziať do úvahy, že právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie na kúpu telefónneho zariadenia vo výške XXX,XX I.ur. Škoda by nebola vznikla, ak by
žalovaný dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil svoje povinnosti počas celej doby viazanosti.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, súd preto rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Kópiou „Zmluvy o pripojení FIX" (ďalej „zmluva") zo dňa 11.7.2007, bolo preukázané, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bol založený záväzkový vzťah upravený ustanoveniami zák. č. 610/03 Z. z. o telekomunikáciách.
Podľa § 43 ods. 1,2 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Zmluvný vzťah žalovaného (v zmluve „účastník") a spoločnosti H.-O. Z. V..Z.. (v zmluve „podnik") vznikol dňa 11.7.2007 v zhode so zmluvnými podmienkami aktiváciou SIM karty žalovaného a pridelením telefónneho čísla XXXXXXXXXX. V dodatku k zmluve o pripojení (ďalej „dodatok") z rovnakého dňa si dohodli poskytovanie programu služieb „Fix 600" na obdobie 24 mesiacov od účinnosti zmluvy a dodatku, za čo bol žalovanému poskytnutý mobilný telefón Sony Ericsson K610i za cenu 16,27 eur.
Žalovaný sa okrem iného v bode 1. písm. c/ dodatku k zmluve o pripojení zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení FIX, Všeobecnými podmienkami poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby EaZ. Z. H.-O. Z., V..Z.. (Ď. U. „. A."), A. Y. A. S. I. G. H. Z. I. Z. H.-O. Z., V..s. (ďalej len „Cenník Easy"), Cenníkom služby Fix (ďalej len Cenník Fix) a týmto Dodatkom.
Dodatok k zmluve o pripojení v bode 2. upravoval záväzok žalovaného do uplynutia doby viazanosti (24 mesiacov), nepožiadať o vypojenie SIM karty, nedopustiť sa takého konania a ani neumožniť takéto konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany
-3- 18C 167/2012-51
žalovaného. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že po dobu viazanosti žalovaný nepožiada o prenesenie čísla od spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. k inému podniku, a v prípade porušenia tejto dohody je povinný uhradiť zmluvnú pokutu podľa bodu 3. dodatku k zmluve.
Zmluvná pokuta bola upravená v bode 3. dodatku k zmluve o pripojení tak, že žalovaný mal povinnosť ju uhradiť v prípade porušenia zmluvných povinností (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo v bode 2. tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a až c/ Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa Dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta.
Žalobca doložil kópiu faktúry Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2009 splatnú dňa 27.7.2009, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta XXX,XX eur. Z rubovej strany faktúry, na ktorej sa nachádzali informácie o stave účtu žalovaného vyplýva, že stav tohto účtu bol 0,00 eur a že povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty mala žalovanému vzniknúť v období od 8.6.2009 do 7.7.2009.
Zo žalobcom predložených listín však nebolo možné určiť, či žalovaný porušil svoju povinnosť na zaplatenie ceny poskytnutých služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu, resp. že porušil inú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej bolo zmluvnou pokutou zabezpečené. Rovnako dôvod, spôsob a čas ukončenia zmluvného vzťahu zo zmluvy o pripojení nebol žalobcom preukázaný.
Oprávnenie žalobcu na uplatňovanie nároku na súde malo vyplývať zo zmluvy o postúpení pohľadávky podpísanej žalobcom ako postupníkom dňa 7. 12. 2011 a pôvodným veriteľom žalovanej ako postupcom dňa 6. 12. 2011. Pohľadávka bola vymedzená v čl. I. zmluvy tak, že sa ňou rozumie peňažná pohľadávka vzniknutá na základe zmlúv o pripojení uzatvorených medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientmi ako dlžníkmi, ktorá je predmetom postúpenia a súčasťou protokolárneho odovzdania, pričom každá pohľadávky je špecifikovaná nasledovne: meno a priezvisko/obchodné meno dlžníka, rodné číslo/IČO dlžníka, bydlisko/sídlo dlžníka, výška postupovanej pohľadávky k rozhodujúcemu dňu, dátum splatnosti pohľadávky, variabilný symbol faktúry, referenčné číslo dlžníka pridelené postupcom. Protokol o odovzdaní znamená zoznam konkrétnych postupovaných pohľadávok rozčlenených podľa miestnej príslušnosti jednotlivých dlžníkov, v tlačenej podobe pozostáva z výtlačku obsahujúceho referenčné číslo dlžníka, meno a priezvisko/obchodné meno dlžníka, rodné číslo/IČO dlžníka, bydlisko/sídlo dlžníka, výška úhrnnej postupovanej pohľadávky k rozhodujúcemu dňu. Rozhodujúcim dňom bol určený deň 1. 11. 2011.
Podľa kópie tlačenej podoby protokolu o odovzdaní, žalobca sa stal nadobúdateľom pohľadávky voči žalovanému vo výške 3XX,XX I., G. F. Č. X.XXXXXXXX D. P. Ú. R. P. A. D. A. T., R. G. Z. Ž. X. Z. D.. D. A. T. N. H. Ž. V. Ú. P. Č. X.XXXXXXXX. Samotná
-4- 18C 167/2012-52
zmluva o pripojení ani jej dodatok pritom informáciu o referenčnom čísle neobsahovali.
Až po vyhlásení rozsudku žalobca dňa 27.11.2012 doručil súdu kópiu ďalšieho dodatku k zmluve o pripojení Fix, ktorý sa však týkal zjavne inej zmluvy o pripojení, ako tej, ktorá bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu uzavretá dňa 11.7.2007. Tento dodatok sa totiž vzťahoval na SIM kartu a telefónne číslo odlišné od SIM karty a telefónneho čísla poskytnutých, resp. pridelených žalovanému na základe zmluvy o pripojení zo dňa 11.7.2007. Súčasťou podania žalobcu boli tiež výpisy z informačného žalobcu, ktoré malo podľa žalobcu preukazovať „históriu dobití". Predmetné listiny rovnako neobsahovali žiadnu informáciu o referenčnom čísle pohľadávky a neboli preto v žiadnom zrejmom vzťahu k uplatnenému nároku. Na tieto doklady okrem toho súd nemohol prihliadnuť, keďže v zmysle ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Jednou z podmienok úspešného uplatnenia nároku v konaní pred súdom, je existencia aktívnej vecnej legitimácie účastníka - žalobcu. Žalobca musí v konaní preukázať, že je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich mu z noriem hmotného práva, ktoré sa na vzťah sporových strán aplikujú. Žalobca žiada priznať právo na plnenie vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, ktorú zo žalovaným uzavrel iný subjekt. Žalobca sa mohol stať novým veriteľom pohľadávok pôvodného veriteľa (H.-O. Z. V..Z..) R. tejto zmluvy, ak na neho boli postúpené zmluvou o postúpení pohľadávok. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524 Obč. zák.). Zmluvná pokuta medzi príslušenstvo pohľadávky nepatrí (§121 ods. 3 Obč. zák.), preto ak má byť predmetom postúpenia, musí byť jednoznačne vymedzená. Zo znenia čl. I zmluvy o postúpení zo dňa 6. 12. 2012 vyplýva spôsob, akým mala byť postupovaná pohľadávka identifikovaná, t.j. čo tvorilo predmet postúpenia. Z listín predložených žalobcom, však nemožno vyvodiť, že žalovaný nárok bol predmetom postúpenia. Aj keď príloha k zmluve o postúpení - protokol o odovzdaní uvádza aj pohľadávku voči žalovanému vo výške XXX,XX eur, nie je možné určiť, akej zmluvy o pripojení sa týka (zmluva neobsahuje referenčné číslo), a z akej faktúry vyplýva. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal do vyhlásenia rozhodnutia, preto súd vychádzal zo záveru, že žalobca sa nestal veriteľom pohľadávky žiadanej v konaní pre súdom, preto
nemá nárok na jej zaplatenie. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bola žaloba zamietnutá.
Žalobca nepredložil ani neoznačil dôkazy, že v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného došlo k vypojeniu jeho SIM karty a z pripojenej faktúry takéto skutočnosti nevyplývajú. V súlade s obsahom ustanovenia o zmluvnej pokute a napokon aj vyjadreniami žalobcu, nárok na jej zaplatenie vznikal porušením zmluvných povinností za súčasného vypojenia SIM karty. Prerušenie alebo ukončenie poskytovania služieb žalovanému však dokladované nebolo, a nebolo preukázané ani porušenie povinnosti žalovaného, ktoré by malo zakladať právo právneho predchodcu žalobcu na vypojenie SIM karty žalovanej ako podmienky na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca teda neuniesol v konaní ani dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní pravdivosti ním uvádzaných tvrdení, že porušením
-5- 18C 167/2012-53
povinností zo strany žalovaného vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Pre úplnosť súd dodáva, že ani v prípade, ak by sa žalobca stal novým veriteľom pohľadávky voči žalovanému a preukázal by splnenie podmienok pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nebolo by mu možné uplatnený nárok priznať.
Pri posudzovaní zákonnosti a dôvodnosti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu je potrebné vziať na zreteľ právnu povahu záväzkového vzťahu účastníkov zmluvy o pripojení, ktorý sa postúpením pohľadávky na žalobcu nezmenil a spadá pod režim tzv. spotrebiteľských zmlúv. Takou zmluvou je podľa ustanovenia § 52 Obč. zák. každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu (H.-O. Z. V..Z.) M. v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia považovaný za dodávateľa, ktorým je každý subjekt konajúci pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalovaný bol pri uzatváraní zmluvy v pozícii spotrebiteľa, teda fyzickej osoby, ktorá v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti nekonala.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Obč. zák, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Vychádzajúc zo všeobecných predpokladov platnosti právneho úkonu vymedzených v ustanovení § 37 Obč. zák., podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute, je tiež dostatočná určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Musí byť nepochybná nielen suma zmluvnej pokuty, ale aj konkrétne povinnosti účastníka vyplývajúce zo zmluvy, nesplnenie ktorých bude zmluvnou pokutou sankcionované. Za určité a jednoznačné vymedzenie podmienok pre vznik nároku na zmluvnú pokutu možno považovať len také vymedzenie, ktoré nevzbudzuje pochybnosti o tom, akej povinnosti sa týka, a že sa vzťahuje práve k záväzku, ku ktorému je zmluvná pokuta dohodnutá. Spôsob akým bola dohodnutá zmluvná pokuta v dodatku o pripojení však nespĺňa tieto podmienky.
V danom prípade v dodatku k zmluve o pripojení je len všeobecným spôsobom uvedené, že povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká „v prípade porušenia zmluvných povinností", a zmluva príkladmo uvádza, že sa to týka „najmä" hociktorej povinnosti v bode 1 prísm. b/ alebo v bode 2. dodatku
alebo v čl 3.,5. Všeobecných obchodných podmienok. Pritom ako vyplýva z vyššie citovaného bodu 1. zmluvy, tento upravuje mimo iné bližšie nešpecifikovanú povinnosť „na dodržiavanie všetkých povinností zo zmluvy, dodatkov, všeobecných podmienok a len demonštratívnym spôsobom v bode 2. dodatku odkazuje na konanie, ktorého
-6- 18C 167/2012-54
sa má zdržať, nedať naň podnet. Takéto vymedzenie zmluvnej pokuty viažuce sa k širokému okruhu rôznorodých povinností vyplývajúcich zo zmluvy, keď nie je možné identifikovať povinnosti, ktorých porušenie zakladá vznik nároku na zmluvnú pokutu, súd vyhodnotil ako neurčité a nezrozumiteľné.
Javí sa, že cieľom subjektu oprávneného zo zmluvnej pokuty (dodávateľa služby) bolo dosiahnutie možnosti sankcionovať povinného (spotrebiteľa) za akékoľvek, aj bezvýznamné porušenie zmluvných záväzkov, keďže ako bolo vyššie zmienené zmluvná pokuta je formulovaná neurčitým spôsobom pripúšťajúcim rôzny výklad. Vychádzajúc z princípu ochrany slabšieho účastníka vzťahu v spotrebiteľských zmluvách, zásady výkladu právneho úkonu v prospech spotrebiteľa, súd prihliadajúc na formulácie ustanovení v zmluve o pripojení, z ktorého mal vychádzať nárok na zmluvnú pokutu, túto dohodu o zmluvnej pokute vyhodnotil pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ako neplatný právny úkon. Taký spôsob formulácie zmluvnej pokuty, ktorý pripúšťa postihovanie druhej strany bližšie neurčeným porušením akýchkoľvek povinností, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, je nezákonný a neprípustný. Neurčitosť zmluvnej pokuty má za následok aj nemožnosť posúdenia adekvátnosti peňažnej sankcie k povahe zabezpečovaného záväzku. Zmluvnú pokutu, ktorá je viazaná na neurčitý okruh rôznych porušení povinností i vzťahov súd vyhodnotil ako neplatnú dohodu podľa ustanovenia § 37 Obč. zák., z ktorého titulu žalobcovi právo na plnenie nevzniká.
Čo sa týka škody, ktorá mala vzniknúť právnemu predchodcovi žalobcu vo výške dotovanej ceny mobilného telefónu XXX,XX I.ur, uvedený nárok nebol predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa znenia čl. I zmluvy o postúpení, pohľadávka ktorá vznikla zo zmluvy o pripojení bola špecifikovaná tiež faktúrou, z ktorej vyplývala. V predmetnom prípade sa faktúra vzťahuje len na nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok na náhradu škody je odlišným právnym titulom vzniku záväzku na plnenie, na ktorý účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky ani nepomýšľali, ako to vyplýva z vymedzenia predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky, preto nemohol byť ani zahrnutý do tohto právneho úkonu. Žalobca preto nie je vecne legitimovaný na uplatňovanie tohto nároku na súde, ak by právnemu predchodcovi aj taký nárok vznikol. Súd tiež dodáva, že nárok na náhradu škody na ktorý žalobca poukázal, nebol žiadnym spôsobom preukázaný. Škoda predstavuje majetkovú ujmu na strane poškodeného, a z predložených dokladov nevyplýva, aby došlo k zníženiu majetku poškodeného práve v rozsahu dotovanej ceny mobilného telefónu. Nie je zrejmé, akú skutočnú cenu uhradil právny predchodca žalobcu za mobilný telefón dodávateľovi, v akom rozsahu bol skutočná cena mobilného telefónu žalovaným uhradená za čas poskytovania služieb. Právny nárok na náhradu škody by vychádzal tiež z odlišných skutkových súvislostí, čo by predpokladalo aj návrh na zmenu žaloby oproti pôvodne žalovanému nároku na zmluvnú pokutu.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. súd. por., v zmysle ktorého, procesne úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. V danom prípade žalobca ako procesne neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania, žalovanému žiadne trovy
-7- 18C 167/2012-55
konania nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods.
2, 3 OSP/.