Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-42-2012.pdf
PDF · 150.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: X. O., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, zastúpená JUDr. Pavlem Novotným, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 46, proti žalovanej: AXA životní pojišťovna a.s., so sídlom v Prahe, Lazarská 13/8, Česká republika, IČO: 61859524, vo veci organizačnej zložky: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Kolárska 6, IČO: 35968079, v konaní o zaplatenie sumy 9.958,17 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 6.638,78 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 14.10.2010 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo vyšnej časti žalobu zamieta.
III. O trovách tohto konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd 06.06.2012 sa žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 9.958,17 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 14.10.2010 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnila ju tým, že 22.08.2007 uzatvoril jej manžel Ľ. O., r.č. XXXXXX/XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX (ďalej len „zosnulý“) so žalovanou Poistnú zmluvu č. 1400037387 na Investičné životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia s pripoistením pre prípad smrti následkom úrazu (ďalej len „PZ“). Dňa 10.10.2009 utrpel zosnulý náhodný úraz pri práci v lese - vypiľovaní stromov po bližšie nezistenom tupom úraze hlavy po páde v poraste Michalovo v Istebňanskej doline, v šmykľavom podmáčanom teréne v strmom svahu s 12 a viac stupňovým stúpaním. Podľa odborných záverov z vykonanej pitvy bola stanovená ako bezprostredná príčina smrti zlyhanie riadiacej a regulačnej funkcie mozgu v dôsledku akútneho subdurálneho hematómu s intrakraniálnou hypertenziou, ktoré bolo podľa odborného vyjadrenia Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Jeseniovej lekárskej fakulte UK a Martinskej fakultnej nemocnice v Martine priamym následkom tupého úrazu hlavy, a to rádovo desiatky minút až pár hodín pred smrťou. Na základe oznámenia o poistnej udalosti doručenému žalovanej 18.11.2009 bolo zahájené šetrenie škodovej udalosti - úrazu zosnulého. Na tento účel bola žalovanou vyžiadaná aj dokumentácia potrebná pre zistenie rozsahu plnenia, konkrétne kópia policajnej správy z vyšetrovania, kópia celej zdravotnej dokumentácie, potvrdenie notára vykonávajúceho dedičské konanie o zozname dedičov, kópia listu o prehliadke mŕtveho a potvrdenie o zákonnom zástupcovi pre maloletú X. O.. Dňa 11.06.2010 bolo žalobkyni zaslané odstúpenie žalovaného od poistnej zmluvy č. 14000378387 podľa § 802 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ktoré žalovaná odôvodnila „neúplným informovaním o zdravotnom stave v časti Otázky poistenému, a to
pri otázkach č. 5, 6 a 7c)“ zo strany zosnulého. V nadväznosti na uvedené odstúpenie žalobkyňa vyzvala 24.09.2010 prostredníctvom svojho zástupcu žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy v lehote 14 dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanej doručená 29.09.2010, ktorá na ňu reagovala odpoveďou zo 06.10.2010, v ktorej o.i. uviedla, že nebohý nedopovedal (správne neodpovedal) pravdivo, resp. úplne na všetky otázky žalovanej, konkrétne na otázku č. 5: „Bolo vám vykonané lekárske vyšetrenie s nepriaznivými výsledkami: EKG, počítačová tomografia (CT), HIV test na AIDS, moč, krv, röntgenové vyšetrenie, ultrazvuk, genetické testy alebo iné špeciálne vyšetrenia?“ a na otázku č. 6: „Užívate, alebo ste užívali návykové látky (napr. drogy), alebo ste sa niekedy podrobili liečbe závislosti na alkohole, návykových látkach či hráčstve, alebo vám táto liečba bola nariadená, či doporučená?“ Žalovaná súčasne predložila žalobkyni výpis zo zdravotnej dokumentácie z roku 2001 s uvedením, že malo ísť o špeciálne vyšetrenie a že bola zistená zvýšená hodnota hepatálnych testov a súčasne predložila aj výpis zo zdravotnej dokumentácie od všeobecnej lekárky zosnulého s uvedením GMT: 5,32 a s dovodením záveru, že malo ísť o poškodenie pečene na alkoholickom podklade. S takýmito závermi žalobkyňa nesúhlasí a uvádza, že z preventívnej prehliadky z 12.11.2001 nevyplýva, že by mal nebohý podstúpiť nejaké špeciálne vyšetrenie a súčasne, že by mali z tejto prehliadky vyplývať nejaké konkrétne skutočnosti, ktoré by mali byť v rozpore s jeho odpoveďou na otázku č. 5. Pokiaľ ide o výpis zo zdravotnej dokumentácie, je tu síce pri skratke GMT uvedená hodnota 5,32, avšak v tejto súvislosti poukázala na výsledok laboratórnych vyšetrení zosnulého zo 17.08.2004, z ktorých vyplýva hodnota GMT 0,41 ukat/l a súčasne je tu uvedená aj fyz. hranica: 0,25 - 1,77. Pokiaľ ide o otázku pod č. 6, zo zdravotnej dokumentácie, ani zo zhodnotenia zdravotného stavu MUDr. U. Q. vyžiadanom žalovanou, nevyplýva syndróm závislosti od alkoholu, ani iných návykových látok, či hráčstva. Navyše sa zosnulý v minulosti nepodrobil liečbe závislosti na alkohole, návykových látkach, či hráčstve a táto liečba mu nebola nikdy ani nariadená alebo doporučená. Podľa nej nebohý zodpovedal úplne a pravdivo na všetky otázky, a to vrátane otázok pod č. 5 a 6. Poukázala tiež na to, že zosnulý bol držiteľom Zlatej Jánskeho plakety za viacnásobné darovanie krvi. Už aj z tejto skutočnosti vyplýva, že nebohý nemohol mať také zdravotné problémy, ktoré uvádzala žalovaná. K odstúpeniu zo dňa 11.06.2010 od PZ adresovaného žalobkyni, uviedla, že toto odstúpenie je možné iba vtedy, ak by pri vedomom porušení povinností poistiteľ poistnú zmluvu neuzavrel pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok. Táto skutočnosť však bola s ohľadom na vyššie uvedené dôvody - vyvrátená, nakoľko nebohý odpovedal pravdivo a úplne na všetky otázky. Z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 802 ods. 1 OZ vyplýva, že odstúpenie od zmluvy pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede je úkonom, ktoré má smerovať voči tomu, kto tieto údaje vedome zamlčal, teda voči poistenému, ako priamemu účastníkovi zmluvy. V súlade s článkom 1.14 Zmena a zánik poistenia ods. 1 (správne ods. 5) Poistných podmienok v časti Hlava I., Všeobecná časť, poistenie zaniká dňom, keď došlo k smrti poistenej osoby, pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak. Pri PZ sa vznikom poistnej udalosti, t. j. smrťou zosnulého, vylúčilo ďalšie trvanie poistenia. Smrť zosnulého, ku ktorej došlo 10.10.2009, bola dôvodom zániku poistného vzťahu medzi žalovaným ako poistiteľom a zosnulým ako poisteným. Z uvedeného vyplýva, že právne neexistoval subjekt, ktorému by bolo možno odstúpenie od poistnej zmluvy doručiť a teda odstúpenie od poistnej zmluvy učinené voči žalobkyni po smrti poisteného nemá žiadne právne účinky a je neplatné. Žalovaná jej dlhuje čiastku (poistné plnenie) vo výške 9.958,17 eura, ktorá sa skladá z plnenia pre prípad smrti následkom úrazu vo výške 3.319,39 eura a z plnenia pre prípad smrti vo výške 6.638,78 eura. Uplatnený úrok z omeškania odôvodnila poukazom na § 517 ods. 2 OZ a s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v súvislosti s omeškaním žalovanej so zaplatením žalovanej istiny, a to od 14.10.2010 (14 dní od doručenia výzvy z 24.09.2010) do zaplatenia.
V priebehu konania zástupca žalobkyne žiadajúc naďalej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, doplnil, že nie je preukázané, že by výsledky vyšetrení zosnulého mali byť ovplyvnené tým, že mal požívať vo zvýšenej miere alkohol, čo žalobkyňa popiera. Danosť žalovanou uvádzanej výluky z poistenia žalovaná nepreukázala. Žalovaná mala možnosť oboznámiť sa so zdravotným stavom poisteného a pokiaľ to neurobila, je to v podstate jej problém. Mala si dôsledne vykonávať svoje práva a pokiaľ by uznala, že je v danom prípade dôvod na odstúpenie od zmluvy, mohla tak urobiť ešte za života poisteného. Poukázal na záverečné ustanovenia PZ na strane 3, kde sú uvedené oprávnenia žalovanej zisťovať si údaje o zdravotnom stave poisteného, k čomu dal poistený súhlas. Podľa neho nebohý neodpovedal nepravdivo na otázky pri uzatváraní PZ. Pri otázke pod bodom 5 sú výslovne uvedené niektoré vyšetrenia a ohľadne žiadneho z nich nebola u nebohého zistená nepravdivá odpoveď a pokiaľ je ďalej uvedené alebo iné špeciálne vyšetrenia, tak táto časť otázky je taká vágna a neurčitá, že vylučuje možnosť vedome nepravdivej odpovede na ňu. Z formulácie otázky pod bodom 6, jej prvej a
druhej časti vety, možno vyvodiť, že alkohol sa za návykovú látku nepovažuje, keď v prvej časti vety sa hovorí o návykových látkach, pod čím sa myslia drogy a v druhej časti sa používa ako pojem závislosti na návykových látkach, tak aj alkohole. Ak mal zosnulý odpovedať nepravdivo, nie je zrejmé, na akú časť tejto otázky odpovedal nepravdivo. Pokiaľ ide o zvýšené hodnoty ALT, AST a GNT, ktoré boli u nebohého zistené pri vyšetreniach, tieto boli zistené v značnom časovom predstihu pred uzavretím PZ, teda pred rokom 2004. Menovaný sa 17.08.2004 podrobil odberom, pri ktorých už neboli namerané zvýšené hodnoty, takže to bolo v poriadku a ďalšie kontrolné vyšetrenia sa mu už nerobili. Ak by mal byť nejaký problém, tak aj vychádzajúc z vyjadrenia MUDr. Q., by sa mu mali opakovane robiť kontrolné vyšetrenia. Pokiaľ žalovaná uvádza hepatopatiu nebohého na etylalkoholovom podklade, takéto ochorenie u neho nebolo žiadnym medicínskym vyšetrením konštatované a pri tomto závere vychádzala žalovaná len z údajných poznatkov od osôb bývajúcich v danej obci, čo lekárka vyvodila na základe vyjadrení jeho susedov. Stukovatenie pečene nemusí vždy znamenať nadmerné požitie alkoholu. Príčinou epi-záchvatu nevyhnutne nemusel byť alkohol. Ani nameraná hladina alkoholu v krvi v čase jeho smrti 2,44 promile nepreukazuje, že nebohý nadmerne požíval alkohol. Zosnulý na žiadne vyšetrenia po roku 2004 nebol ani pozývaný, teda nie že by sa mu na ne nechcelo chodiť. Takéto niečo z vyjadrenia lekárky nevyplýva, ale naopak, vyplýva z neho to, že keď mal nebohý zdravotné problémy, pravidelne chodieval na lekárske vyšetrenia. Poistná udalosť - smrť poisteného svojou povahou a súčasne aj s ohľadom na znenie článku 1.14 bod 5 Poistných podmienok vylučuje dôvodnosť ďalšieho trvania poistenia a je dôvodom zániku poistenia a poistného vzťahu medzi žalovanou ako poisťovňou a nebohým ako poisteným. Ak nastala poistná udalosť, nemôže už poistiteľ od zmluvy s ním účinne odstúpiť, pretože už predtým došlo k zániku poistného vzťahu a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/2907/2000 z 28.02.2001. Okrem toho žalovaná nepreukázala, že odstúpila v zákonnej 3-mesačnej lehote, odkedy sa mala dozvedieť o nepravdivých údajoch. Z vyjadrenia žalovanej zo 06.10.2010 vyplýva, že o týchto skutočnostiach sa dozvedel 31.03.2010, pričom v tomto prípade ide o subjektívnu, hmotnoprávnu a prekluzívnu lehotu, čo znamená, že prípadný prejav odstúpenia od zmluvy musel byť doručený druhej strane najneskôr do 30.06.2010. To však žalovaná neučinila a aj preto jej právo na odstúpenie zaniklo. K tvrdenej výluke z plnenia podľa čl. 5.8 bod 3 Poistných podmienok úrazového poistenia, uviedol, že výkladom tohto článku je možné dôvodiť, že by sa malo jednať o tak podstatné ovplyvnenie psychickej výkonnosti následkom požitia alkoholu, ktoré je zrovnateľné so stratou vedomia. Poukazujúc na vykonané dokazovanie - výpovede svedkov X. a O. uviedol, že k podstatnému ovplyvneniu psychickej výkonnosti zosnulého nedošlo, pretože svedkovia jednoznačne vylúčili, že by bol zosnulý v čase úrazu ovplyvnený alkoholom a tobôž podstatne. Obsah alkoholu v krvi nebohého 2,44 promile uvádzaný žalovanou, je údajom v čase smrti zosnulého, ktorý je irelevantný pre danú udalosť, nakoľko nič nehovorí o obsahu alkoholu v čase úrazu. Zosnulý požil alkohol až po danom úraze. K samotnej smrti došlo v čase okolo 23.00 h dňa 10.10.2009, avšak k samotnému úrazu došlo v poobedňajších hodinách cca okolo 15.00 h.
Žalobkyňa na pojednávaní 12.09.2012 vypovedala, že zosnulý nebol alkoholik. Alkohol požíval príležitostne pri oslavách. Vtedy, keď utrpel smrteľný úraz, tak bol pomáhať kamarátovi spiľovať drevo. Nevie, kedy si v inkriminovaný deň manžel vypil, či počas práce alebo po nej. Tento úraz sa stal až keď odchádzali z miesta. Pred smrťou zosnulý nemal žiadne zdravotné problémy. Nevedela uviesť, kedy mu boli robené hepatálne testy a z akého dôvodu, či v rámci preventívnych prehliadok alebo preto, že chodieval darovať krv.
Žalovaná v písomnom vyjadrení z 10.09.2012 žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť alebo v prípade, ak súd uzná nárok žalobkyne na plnenie z PZ, pretože žalovaná nemala právo odstúpiť od PZ, aby žalobu zamietol v časti 3.319,39 eura. Uviedla, že zosnulý Ľ. O. podpísal 22.08.2007 Návrh na Investičné životné poistenie Comfort plus č. 9999333457, ktorý bol 30.08.2007 doručený do sídla žalovanej. V zmysle čl. 1.4 bod (4) Poistných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bola PZ uzatvorená obdržaním prijatého návrhu poisťovateľom, t. j. doručením do sídla žalovanej dňa 30.08.2007, nie 22.08.2007 ako uvádza žalobkyňa a bolo jej pridelené číslo: 1400037387. PZ obsahuje o.i. aj písomné otázky žalovanej ako poistiteľa - časť Otázky poistenému. Otázka č. 5 znie: „Bolo vám vykonané lekárske vyšetrenie s nepriaznivými výsledkami: EKG, počítačová tomografia (CT), HIV test na AIDS, moč, krv, röntgenové vyšetrenie, ultrazvuk, genetické testy alebo iné špeciálne vyšetrenia? Na túto otázku odpovedal zosnulý záporne. Otázka č. 6 znie: Užívate, alebo ste užívali návykové látky (napr. drogy), alebo ste sa niekedy podrobili liečbe závislosti na alkohole, návykových látkach, či hráčstve, alebo vám táto liečba bola nariadená, či doporučená? Na túto otázku odpovedal
zosnulý záporne. Dňa 18.11.2009 doručila žalobkyňa žalovanej oznámenie poistnej udalosti, a to úmrtie zosnulého 10.10.2009. V rámci šetrenia poistnej udalosti zaslala žalovaná 24.11.2009 žalobkyni žiadosť o doručenie v nej uvádzaných dokumentov, ktoré boli žalovanej doručené 31.03.2010. Po ich preštudovaní požiadala žalovaná praktickú lekárku zosnulého MUDr. U. Q. o zaslanie výpisu zo zdravotnej dokumentácie - zhodnotenie jeho zdravotného stavu podľa dotazníka, ktorý bol prílohou žiadosti. Zhodnotenie zdravotného stavu zosnulého od MUDr. Q. bolo žalovanej doručené 21.04.2010. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia zdravotného stavu MUDr. Q. vyplýva, že zosnulý v r. 1999 absolvoval hepatálne (pečeňové) testy, výsledkom ktorých bola zvýšená hodnota ALT. V roku 2001 zosnulý absolvoval opätovne hepatálne testy, výsledkom ktorých boli zvýšené všetky hodnoty (ALT, GMT, AST). V r. 2004 absolvoval opätovne hepatálne testy, ktorých výsledkom boli znovu zvýšené všetky hodnoty. V zhodnotení je uvedený záver: hepatopathia na etyl podklade, čiže ochorenie pečene na alkoholickom podklade. Aj napriek tomuto faktu zosnulý odpovedal na otázku č. 5 záporne. Zo zhodnotenia zdravotného stavu MUDr. Q. vyplýva jednoznačný záver - ochorenie pečene na alkoholickom podklade, čo je dôkazom toho, že zosnulý užíval alkohol. Na podporu tohto tvrdenia slúžia: a) zvýšené hepatálne testy, b) List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí, kde je na strane 2 v kolónke iné závažné chorobné stavy a zmeny uvedené: steatóza pečene, t. j. stukovatenie pečene, d) kópia policajnej správy, konkrétne uznesenie o zastavení trestného stíhania, kde v odôvodnení je uvedené, že zosnulému bolo zistených 2,44 promile alkoholu v krvi, čo je ťažký stupeň opitosti. Aj napriek faktu, že zosnulý užíval alkohol, odpovedal na otázku č. 6 záporne. K tvrdeniu žalobkyne, ktorá nesúhlasiac so závermi žalovanej uviedla, že z preventívnej prehliadky z 12.11.2001 nevyplýva, že by mal zosnulý podstúpiť nejaké vyšetrenia, žalovaná uvádza, že a) predmetný dokument jej nebol doručený ani nebol priložený k žalobe a b) výsledky jednej preventívnej prehliadky, vytrhnuté z celkového kontextu zdravotnej dokumentácie, v žiadnom prípade nepreukazujú, že zosnulý nikdy nepodstúpil vyšetrenia pečene. Naopak, praktická lekárka MUDr. Q. jednoznačne potvrdila a navyše ešte aj uviedla hodnoty hepatálnych testov v r. 1999 a 2001. Hodnoty hepatálnych testov môžu prechodne kolísať, napr. u alkoholika, ktorý drží „alkoholickú diétu“ 2-3 týždne, sa môžu vyskytnúť hodnoty uvedených vyšetrení v referenčných hodnotách. Žalobkyňa sama uznala, že vo výpise zo zdravotnej dokumentácie je pri skratke GMT uvedená hodnota 5,32 a ako ďalej uvádza, fyz. hranice sú 0,25 - 1,77, čím sama potvrdila, že zosnulý absolvoval špeciálne vyšetrenie pečene s nepriaznivým výsledkom a teda že odpovedal na otázku poistiteľa nepravdivo. Žalobkyňa zrejme zámerne vynechala prvú časť otázky č. 6, a to Užívate, alebo ste užívali návykové látky, čo má žalovaná u zosnulého preukázané. Pri odberoch krvi sa nevyšetrujú pečeňové testy, tzn. že argument žalobkyne, že ten, kto je držiteľom Zlatej Jánskeho plakety, nemôže trpieť žiadnou chorobou, teda ani ochorením pečene, neobstojí. Žalobkyňa sa v tvrdení ohľadom syndrómu závislosti od alkoholu odvoláva na zhodnotenie zdravotného stavu MUDr. Q., na druhej strane však toto zhodnotenie absolútne odmieta a popiera, keď tvrdí, že zosnulý odpovedal na všetky otázky pravdivo, pričom v tom istom zhodnotení je jednoznačne uvedená hepatopatia na alkoholickom podklade a zvýšené hepatálne hodnoty v r. 1999, 2001 a 2004. Žalobkyňa si zrejme zámerne zo zhodnotenia MUDr. Q. vybrala len to, čo slúži jej účelu. Žalobkyňa nepodložila svoje tvrdenia a úvahy žiadnym vyjadrením odborníka, lekára, či znalca, uvádza len svoje vlastné laické a neodborné úvahy. Naopak, žalovaná zamestnáva vysoko kvalifikovaných odborníkov v oblasti medicíny, ktorí majú vzdelanie v oblasti zdravotníctva a ktorí v prípade potreby konzultujú jednotlivé skutočnosti s odbornými lekármi. Na to, aby došlo k porušeniu ustanovenia § 793 ods. 1 OZ, postačuje, aby zo strany poisteného došlo k nepravdivej odpovedi aspoň na 1 otázku poistiteľa. Zosnulý odpovedal na otázky žalovanej záporne, aj napriek tomu, že podstúpil niekoľkokrát vyšetrenie pečene s nepriaznivými výsledkami (otázka č. 5) a užíval návykovú látku - alkohol (otázka č. 6). Zosnulý teda dvakrát vedome porušil svoju zákonnú povinnosť, čím porušil ustanovenia § 793 ods. 1 OZ, s čím sú v zmysle OZ spojené viaceré sankcie. Z PZ vyplýva pre žalovanú povinnosť plniť, ak nastane poistná udalosť. Plnenie žalovanej súvisí s určitým rizikom spojeným so vznikom poistnej udalosti. Toto riziko je vyvážené platením poistného. Žalovaná musí už pri uzavieraní PZ vedieť, aké riziko jej vznikne v priebehu poistného pomeru a preto musí mať už v štádiu uzavierania PZ podrobné informácie o zdravotnom stave poistenej osoby. Na tento účel slúži žalovanej časť „otázky poistenému“. Osoba, ktorá uzaviera s poistiteľom poistnú zmluvu, je povinná na všetky písomné otázky odpovedať pravdivo a úplne. Vedomé poskytnutie nepravdivej alebo neúplnej odpovede možno postihnúť 3 sankciami: podľa § 798 OZ (primerané zníženie poistného), 2. podľa § 802 ods. 1 OZ (odstúpenie od zmluvy) a 3. podľa § 802 ods. 2 OZ (odmietnutie poistného plnenia). Ak by zosnulý odpovedal na otázky žalovanej pravdivo, žalovaná by s ním PZ vôbec neuzavrela, preto postup podľa § 798 nie je možné v tomto prípade použiť. Keďže príčinou poistnej udalosti nie je skutočnosť, ktorú zosnulý zamlčal, nie je možné použiť ani § 802 os. 2 OZ. Možnosť poistiteľa odstúpiť od zmluvy je viazaná na dve podmienky: 1. musí ísť o vedomé porušenie povinností uvedených v § 793; 2. pri
pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistiteľ zmluvu neuzavrel. Ak sa teda poistiteľ po poistnej udalosti, ktorej príčinou nebola skutočnosť, ktorá by bola pre uzavretie zmluvy podstatná, dozvedel, že poistený nepravdivými alebo neúplnými odpoveďami spôsobil uzavretie zmluvy, ktorú by poistiteľ pri pravdivom zodpovedaní otázok nebol uzavrel, v takom prípade poistiteľ môže od zmluvy odstúpiť. Ak by zosnulý odpovedal na otázky žalovanej pravdivo, žalovaná by s ním PZ vôbec neuzavrela, poukazujúc pritom v podrobnostiach na svoje vyjadrenie zo 07.09.2012. K výkladu ustanovenia § 802 ods. 1 OZ žalobkyňou, že odstúpenie od zmluvy pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede je úkonom, ktoré má smerovať voči tomu, kto tieto údaje vedome zamlčal, teda voči poistenému, ako priamemu účastníkovi zmluvy“, uviedla, že ak takáto osoba zomrela, podľa logického a gramatického výkladu žalobkyne by žalovaná nemohla od takejto zmluvy odstúpiť, keďže daná osoba zomrela. Plnenie z tohto zmluvného vzťahu si však nárokuje iná osoba, ako je ten, kto uviedol nepravdivé odpovede. Teda stále existuje osoba, voči ktorej je právny úkon odstúpenia účinný, a to voči tomu, kto má z daného zmluvného vzťahu prospech. Zároveň netreba opomenúť takt, že zákon priznáva poistiteľovi možnosť využitia sankcie pre prípad nepravdivých odpovedí na jeho otázky. Ak by bol výklad žalobkyne správny, neexistovala by sankcia za uvádzanie nepravdivých odpovedí na otázky poistiteľa pri uzatvorení poistnej zmluvy a nastala by: a) de facto situácia, kedy by poistiteľ musel plniť za poisteného, ktorý klamal pri uzatvorení poistnej zmluvy a b) de iure situácia, kedy by bol porušený základný princíp občiansko- právnych vzťahov zakotvený v § 2 ods. 2 OZ, podľa ktorého platí, že v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Žalobkyňa požaduje, aby poistiteľ plnil svoju povinnosť zo zmluvy, hoci poistník svoju povinnosť zásadne porušil už pri uzatváraní zmluvy. Poistiteľ vždy pri vstupe do poistného vzťahu podstupuje riziko, keďže je odkázaný na tvrdenie klienta o svojom zdravotnom stave, ktoré nemusia byť pravdivé. Presne z tohto dôvodu OZ zakotvil pre poistiteľov možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade, ak dôjde k nepravdivému informovaniu o zdravotnom stave. Z komentára OZ Jaromír Svoboda a kolektív: K § 802 ods. 1 a 2: Z ustanovení odseku 1 a odseku 2 nevyplýva tiež, že by poistiteľ nemohol niekedy odstúpiť od zmluvy aj v takom prípade, v ktorom by mohol spôsobiť zánik poistenia podľa odseku 2, keď sa po poistnej udalosti dozvedel, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná. V takom prípade však zo strany poistiteľa bude spravodlivé, najmä ak pôjde o prvú poistnú udalosť od uzavretia zmluvy, aby od zmluvy odstúpil, a tomu, kto s ním uzavrel zmluvu (prípadne jeho dedičom) vrátil zaplatené poistné (pre prípad smrti, dožitia, úrazu a pod.). Ak by sa však poistiteľ po poistnej udalosti, ktorej príčinou nebola skutočnosť, ktorá by bola pre uzavretie zmluvy podstatná dozvedel, že poistený nepravdivými alebo neúplnými odpoveďami spôsobil uzavretie zmluvy, ktorú by poistiteľ pri pravdivom zodpovedaní otázok nebol uzavrel, v takom prípade poistiteľ nemôže spôsobiť zánik poistenia odmietnutím plnenia podľa odseku 2, ale môže iba od zmluvy odstúpiť podľa odseku 1. Z komentára jednoznačne vyplýva, že od poistnej zmluvy je možné odstúpiť aj v prípade smrti poistníka, resp. poisteného a vrátiť dedičom zaplatené poistné. Napokon uviedla, že žalovaná suma pozostáva z dvoch plnení: a) plnenia pre prípad smrti alebo dožitia, kde je v poistnej zmluve dohodnutá poistná suma 200.000,- Sk (6.638,70 eura) a b) plnenia pre prípad smrti následkom úrazu (Tarifa T210U/SK), kde je v poistnej zmluve dohodnutá poistná suma vo výške 1.000.000,- Sk (správne 100.000,- Sk - 3.319,39 eura). V zmysle čl. 5.1 bod 1 Poistných podmienok v poistení pre prípad smrti následkom úrazu je poistnou udalosťou úraz poisteného v dobe trvania poistenia, ktorý spôsobí smrť poisteného, ak smrť nastala do jedného roku od dátumu úrazu poisteného. V zmysle čl. 5.8 bod 3 štvrtá odrážka Poistných podmienok z poistnej ochrany sú vylúčené úrazy pri strate vedomia alebo podstatného ovplyvnenia psychickej výkonnosti následkom požitia alkoholu, narkotík, toxických omamných alebo psychotropných látok. Z uznesenia o zastavení trestného stíhania vyplýva, že zosnulý mal v krvi 2,44 promile alkoholu. Ak by aj súd uznal nárok žalobkyne na plnenie z PZ, teda že zosnulý odpovedal na otázky žalovanej pravdivo a že žalovaná nemala právo od poistnej zmluvy odstúpiť, nie je možné v súlade s Poistnými podmienkami vyplatiť plnenie pre prípad smrti následkom úrazu vo výške 3.319,39 eura, ale len plnenie pre prípad smrti alebo dožitia vo výške 6.638,78 eura.
V pripojenom vyjadrení zo 07.09.2012 žalovaná uviedla, že jedným zo základných kritérií pri uzatváraní zmlúv životného postenia je zdravotný stav klienta - poistenej osoby. Po posúdení výpisu zo zdravotnej dokumentácie, doručeného dňa 21.04.2010, zistila skutočnosti o zdravotnom stave zosnulého, ktoré boli podstatné pri uzatváraní PZ. Ak by zosnulý pri uzatváraní PZ uviedol pravdivé informácie, vyžiadala by si výpis zo zdravotnej dokumentácie pre možnosť zhodnotiť výšku poistného rizika vyplývajúcu z jeho zdravotného stavu. U zosnulého boli už v čase pred uzavretím poistenia prítomné patologické hodnoty laboratórnych vyšetrení krvi, konkrétne hepatálnych testov už od r. 1999 (vyššia hodnota
ALT). Následne vykonané odbery z r. 2001 a 2004, uvedené lekárkou (hodnoty ALT, GMT a AST), potvrdili zvyšujúcu sa metabolickú aktivitu ochorenia pečene. Diagnostický záver uvedený MUDr. Q. je hepatopatia na etyl podklade. Toto vyjadrenie podporuje aj výsledok pitvy vykonanej 13.10.2009 s nálezom steatózy, čiže stukovatenie pečene. Hodnoty ALT, AST a GMT sú ukazovateľom prípadného poškodenia pečenie (nie len na ethyltoxickom základe), ktoré môžu prechodne kolísať - metabolická aktivita je kolísavá v závislosti od životosprávy (napr. u alkoholika, ktorý drží „alkoholickú diétu“ 2-3 týždne sa môžu vyskytnúť hodnoty uvedených vyšetrení v referenčných hodnotách, ale iba v prípade, pokiaľ nie je prítomná cirhóza pečene). Zo zdravotnej dokumentácie ďalej vyplýva solitárny epileptický záchvat, ktorý sa vyskytuje veľmi často na podklade chronického alkoholizmu. Ide o poškodenie mozgovo-cievneho tkaniva a neurónov dlhodobým pôsobením alkoholu - ethyltoxické poškodenie centrálneho nervového systému. Aj v tomto prípade ide v súvislosti s ostatnými nálezmi a výsledkami s najväčšou pravdepodobnosťou o epileptický záchvat vzniknutý na základe dlhodobého užívania alkoholu. Na podporu tvrdenia, že ochorenie pečene a epileptický záchvat mal zosnulý v súvislosti s alkoholom, slúži okrem vyššie uvedených lekárskych záverov aj fakt, že v čase škodovej udalosti mal zosnulý v krvi 2,4 promile alkoholu. Rozhodujúcim pre stanovenie záveru šetrenia poistného rizika bolo existujúce chronické ochorenie pečene, metabolicky aktívne, s možnosťou progresie. Nezanedbateľným negatívnym faktorom je sporná otázka o nadmernom užívaní alkoholu, ktorý môže mať rozhodujúci význam v zmysle urýchlenia progresie ochorenia pečene s možnými fatálnymi následkami. Poistné riziko by bolo v prípade zosnulého zhodnotené ako vyššie než možné percentuálne navýšenie bežného poistného s prihliadnutým aj na parametre poistenia (zvolené Tarify, poistná doba, poistné sumy a iné). K uzavretiu poistenia by na základe všetkých vyššie uvedených skutočností zo strany žalovanej nedošlo. Jednoznačne došlo zo strany zosnulého k porušeniu povinnosti pravdivo informovať poisťovateľa o svojom zdravotnom stave pri uzatvorení poistnej zmluvy.
V ďalšom konaní poukázala na to, že z odpovedí MUDr. Q., praktickej lekárky zosnulého vyplýva, že bol ústne informovaný o nepriaznivých výsledkoch pečeňových testov a o ochorení pečene, čo znamená, že zosnulý vedel, že výsledky pečeňových testov sú nepriaznivé a že má ochorenie pečene. Aj napriek tomu však odpovedal na otázky žalovanej v návrhu PZ, že neabsolvoval žiadne vyšetrenia s nepriaznivými výsledkami a nemal žiadne ochorenie. Pre žalovanú nie je ani tak dôležité, či ochorenie pečene je následkom požívania alkoholu, ale samotné ochorenie pečene z akéhokoľvek dôvodu. Ochorenie pečene je jednoznačne preukázané, vyplýva to zo zdravotnej dokumentácie zosnulého, ako aj z odpovedí MUDr. Q., ktorá dvakrát uviedla, že ide o ochorenie na ethylpodklade. Zosnulý zamlčal, že už pred uzavretím PZ mal viaceré vyšetrenia týkajúce sa pečene s nepriaznivým výsledkom a vzhľadom na ich výsledky vo väzbe aj na oznámenia ošetrujúcej lekárky a list o prehliadke mŕtveho, v ktorom je skonštatované stukovatenie pečene, možno uzavrieť, že nepriaznivé výsledky, ktoré mal poistený, súviseli s jeho alkoholizmom. Poistiteľ sa spolieha na to, že poistený pravdivo odpovedá na tieto otázky a on sám nerobí nejaké prešetrovania či tieto údaje sú pravdivé. Vychádza z prezumpcie pravdivých údajov poisteného, pretože ak by mal v každom prípade preverovať pravdivosť údajov a žiadať zdravotné dokumentácie, poistky by sa predražili. Ak niekto zaškrtne pri otázke požívanie alkoholu, to neznamená, že ho nepoistia, len je to určitá indikácia pre to, aby urobili ďalšie šetrenia a zisťovali, či v súvislosti s požívaním alkoholu nie sú u dotyčnej osoby nejaké zvýšené riziká. To, že zosnulý nechodil na testy po roku 2004, ešte neznamená, že nemal mať v ďalšom období zvýšené hodnoty, pretože nikto nie je povinný chodiť na takéto vyšetrenia a o jeho alkoholizme svedčí práve stukovatenie pečene. Žalovaná pri vstupe do poistného vzťahu podstupuje riziko súvisiace s ochorením klienta. Preto je pre ňu dôležité poznať zdravotný stav klienta, ako aj jeho minulé choroby. Choroba poisteného znamená pre žalovanú určité riziko a ak je to riziko natoľko vysoké, žeby bolo pre poisťovňu neprijateľné, poistnú zmluvu neuzatvorí. Ak by klient poctivo odpovedal na všetky otázky, žalovaná by mala hneď prehľad o jeho zdravotnom stave, prípadne by si dožiadal ďalšie dokumenty, na základe ktorých by rozhodol o uzatvorení poistnej zmluvy. U zosnulého bolo preukázaných niekoľko ochorení, ako aj vyšetrení s nepriaznivými výsledkami, ktoré však v návrhu PZ neuviedol a teda porušil svoju základnú povinnosť v zmysle § 793 OZ. Právna úprava odstúpenia od poistnej zmluvy je v OZ nedostatočná, keďže bližšie nešpecifikuje rôzne odchýlky, ku ktorým môže počas poistného vzťahu dôjsť. Keďže z PZ si uplatňuje nárok tretia osoba, podľa nej právny úkon odstúpenia od zmluvy je účinný voči tejto tretej osobe a teda možno odstúpiť od zmluvy aj po smrti poisteného. Ak by bol výklad tohto ustanovenia zákona opačný, neexistovala by sankcia za to, že poistník pri uzatvorení poistnej zmluvy klamal. Nie je pravda, žeby sa žalovaný dozvedel o porušení povinností zosnulým 31.03.2010, ako uvádzal zástupca žalobkyne, ale dozvedel sa to 21.04.2010 tak, ako bolo priložené k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Boli splnené
všetky podmienky dané § 802 ods. 1 OZ, a teda že žalovaný odstúpil od zmluvy oprávnene. Pokiaľ ide o aplikáciu výluky, poistná udalosť bola ovplyvnená požitím alkoholu, keďže svedkovia jednoznačne nevylúčili jeho prítomnosť a takisto ich uvedenie vypitia alkoholu po poistnej udalosti nezodpovedá nameranej výške alkoholu uvedené v pitevnej správe. Z toho vyplýva, že nebohý musel užiť alkohol ešte pred poistnou udalosťou, čím je daná opodstatnenosť výluky.
Nebolo medzi účastníkmi sporné, že podľa PZ dohodnuté poistné plnenie (poistná suma) pre prípad vzniku poistnej udalosti (smrť poisteného, t.j. zosnulého) počas trvania poistenia bolo dohodnuté vo výške 6.638,70 eura (200.000,- Sk) a pre prípad smrti následkom úrazu vo výške 3.319,39 eura (100.000,- Sk). Súčet uvedených položiek predstavuje žalovanú sumu.
Poistná udalosť nesporne nastala dňa 10.10.2009, kedy poistený zomrel a jeho smrť nastala následkom úrazu.
Obrana žalovanej voči celej žalovanej sume spočívala v tom, že podľa nej využil dôvodne a zákonom predpokladaným spôsobom oprávnenie odstúpiť od PZ v zmysle § 802 ods. 1 OZ, podľa ktorého pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 (povinnosť poistníka a poisteného pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia alebo jeho zmeny) môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel, ktoré oprávnenie je viazané na trojmesačnú subjektívnu prekluzívnu lehotu plynúcu odo dňa, kedy takú skutočnosť poistiteľ zistil. Popri tomto dôvode len voči nároku na zaplatenie sumy 3.319,39 eura (smrť poisteného následkom úrazu) jej obrana spočívala aj v tom, že nemá povinnosť plniť pre výluku z poistenia v zmysle čl. 5.8 Hlavy II, bod 3 štvrtá odrážka Poistných podmienok, podľa ktorého z poistnej ochrany sú vylúčené úrazy pri strate vedomia alebo podstatného ovplyvnenia psychickej výkonnosti následkom požitia alkoholu, narkotík, toxických omamných alebo psychotropných látok.
V súvislosti s prvou z obrán žalovaného bolo potrebné dať najprv odpoveď na otázku, či smrť zosnulého, ako jednej zo zmluvných strán, vylučovala možnosť žalovanej vôbec realizovať odstúpenie od zmluvy, ako to tvrdila žalujúca strana alebo nie. Je zrejmé, že smrť zosnulého (poisteného), ku ktorej došlo v dobe trvania poistenia, ktorý ako poistník uzatváral so žalovanou PZ, predstavovala poistnú udalosť majúcu za následok zánik poistenia (Hlava I článok 1.14 bod 5 Poistných podmienok). Táto skutočnosť vylučuje dôvodnosť ďalšieho trvania poistenia a je dôvodom zániku poistenia a poistného vzťahu medzi žalovanou ako poisťovňou a nebohým ako poisteným.
Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon jednej zmluvnej strany adresovaný druhej zmluvnej strane má v zmysle § 48 ods. 2 OZ za následok zrušenie zmluvy od počiatku (ex tunc), ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. K zániku zmluvy jej zrušením v dôsledku dôvodného odstúpenia od nej so spätnými účinkami dochádza okamihom doručenia jednostranného prejavu vôle jednej zmluvnej strany druhej zmluvnej strane.
Podľa názoru súdu šlo v danom prípade zo strany žalovanej o neúčinné odstúpenie od PZ predovšetkým preto, lebo už došlo k zániku samotného poistenia v dôsledku nastalej poistnej udalosti (vznikom poistnej udalosti tento poistný vzťah zanikol) a tiež (naviac) aj preto, že zmluvná strana, voči ktorej tento úkon učinený druhou zmluvnou stranou mohol smerovať a až doručením ktorej mohli nastať účinky odstúpenia, už neexistuje. Oprávnenie odstúpiť od PZ s ohľadom na charakter a účinky takéhoto právneho úkonu mohla žalovaná dôvodne využiť len do okamihu vzniku poistnej udalosti (ak by sa dovtedy dozvedela o danosti predpokladov stanovených v hypotéze ust. § 802 ods. 1 OZ), teda počas trvania poistenia, pretože keď nastala poistná udalosť, dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol (§ 803 ods. 3 OZ). Len do zániku poistenia mala žalovaná právo na poistné. Ak takú skutočnosť mala žalovaná zistiť až po smrti zosnulého, resp. po vzniku poistnej udalosti, ktorá v súdenom prípade predstavovala smrť poisteného, bola možnosť postupu žalovanej podľa § 802 ods. 1 O. s. p. vylúčená a táto mohla postupovať (za splnenia zákonom stanovených predpokladov) len podľa § 802 ods. 2 OZ prípadne podľa § 799 ods. 3 OZ (opäť za splnenia tam uvedených predpokladov). Na uvedenom nič nemení to, že po
zániku poistenia, ak poistnou udalosťou bola smrť poisteného (nebohého), osobou, v prospech ktorej mala žalovaná plniť, je práve žalobkyňa ako jeho pozostalá manželka s poukazom na § 817 ods. 2 OZ, keďže zosnulý v PZ výslovne neurčil (inú) osobu na poistné plnenie, ktorá povinnosť žalovanej po zániku poistného vzťahu zostala.
S poukazom na uvedené súd pokladal žalovanú istinu ohľadne sumy 6.638,70 eura za dôvodnú, keď vo vzťahu k nej žalovaná dôvod na odopretie jej plnenia odvodzovala výlučne od úkonu odstúpenia od PZ, ktoré súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nevyvolávajúci zákonom predpokladané účinky, ktoré žalovaná mienila vyvolať. S ohľadom na uvedené nie je potrebné bližšie rozoberať, či zo strany nebohého došlo k uvádzaniu nepravdivých odpovedí na otázky uvedené žalovaným v PZ pre poisteného pod bodmi (5) a (6).
Pokiaľ však ide o znenie otázky (6) súd v zhode so žalujúcou stranou poukazuje na jej nejednoznačnosť pokiaľ ide o nadväznosť prvej a druhej časti vety. V jej prvej časti sa používa pojem návykové látky (s príkladmým výpočtom drog ako jednej z nich) za čím nasleduje „alebo ste sa podrobili liečbe závislosti na alkohole, návykových látkach ...“. Ak by za prvou časťou vety nepokračoval uvedený dovetok, bolo by možné súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že ako ďalšiu možnú návykovú látku daný pojem zahŕňa aj alkohol. Avšak v druhej časti vety za slovom „alebo“ použitá formulácia, nadväzujúca na predchádzajúcu časť vety operuje so samostatnými pojmami alkohol, návykové látky - oddelených čiarkou, čo spôsobuje pre nejednoznačnosť pochybnosť, čo autor (žalovaná) mienila vyjadriť pojmom návykové látky aj v jej prvej časti (takáto nejednoznačnosť by nevznikla pri formulácii druhej časti vety napr. v znení: „alebo ste sa niekedy podrobili liečbe závislosti na alkohole prípadne iných návykových látkach...“). V danom smere je aj s poukazom na § 54 ods. 2 OZ vylúčená možnosť nepravdivej odpovede zosnulého na danú otázku vyznačením “x“ v kolónke nie, pretože jej nejednoznačné znenie pripúšťa rôzny výklad (aj taký, že pre účely tejto otázky pojem návykovej látky nezahŕňa alkohol).
Zároveň súd s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalobkyni aj uplatnený „zákonný“ úrok z omeškania z priznanej istiny 6.638,77 eura za obdobie od 14.10.2010 až do jej zaplatenia. Žalobkyňa vo výzve z 24.09.2010, ktorá bola žalovanej doručená 29.09.2010, poskytla žalovanej lehotu 14 dní na plnenie, ktorá uplynula 13.10.2010 a nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania.
S ohľadom na vykonané dokazovanie však súd uznal danosť žalovanou uvádzanej výluky z poistenia pre vzniknutú poistnú udalosť - úraz poisteného, ktorý spôsobil jeho smrť. Podľa Poistných podmienok žalovaného 0707SK Hlava II. Osobitná časť, Diel 2 Úrazové poistenie, článok 5.1. Poistná udalosť bod (1), v poistení pre prípad smrti následkom úrazu je poistnou udalosťou úraz poisteného v dobe trvania poistenia, ktorý spôsobí smrť poisteného, ak smrť nastala do jedného roku od dátumu úrazu poisteného. V článku 5.8., kde sú definované výluky a obmedzenia (poistného) plnenia, sú pod bodom (3) uvedené ako úrazy, ktoré sú vylúčené z poistnej ochrany, o.i. úrazy pri strate vedomia alebo podstatného ovplyvnenia psychickej výkonnosti následkom požitia alkoholu, narkotík, toxických, omamných alebo psychotropných látok (odrážka 4).
Nie je sporné, že zosnulý mal v čase smrti v krvi (až) 2,44 promile alkoholu (šlo o ťažký stupeň opitosti) a v moči bola metódou plynovej chromatografie nameraná koncentrácia alkoholu 3,60 promile, ako je to konštatované aj v uznesení OO PZ Dolný Kubín zo 14.03.2010 ČVS: ORP-1079/OO-DK-2009 na podklade odborného vyjadrenia MUDr. E.. Š., PhD. z 03.11.2009. Smrť zosnulého, ktorý bol nájdený dňa 12.10.2009 okolo 15.30 h, bola lekármi stanovená na 10.10.2009.
Z výpovede svedka Q. X. na polícii z 28.01.2010 vyplýva, že do porastu chystať drevo šli (10.10.2009) okolo 15.00 h, kde asi po dvoch hodinách začalo pršať, potom zišli do dediny, kde zosnulý s X. O. šli na pivo a asi 15 minút po jeho príchode prišiel k nemu X. O.. Z výpovede X. O. z 21.02.2010 na polícii je zrejmé, že s prácou v lese skončili okolo 16.00 h, potom šli do dediny, kde jeho a nebohého X. vysadil pred pohostinstvom zv. U Krajika, kde si so zosnulým dali po malom pive a poldeci, nebohému kúpil ešte plechovkové pivo zn. Corgoň a zosnulý šiel domov poza kostol, keď zosnulý mal byť nájdený smerujúc
od pohostinstva k svojmu domu, cca 100 m od jeho domu. Ne bola zistená žiadna osoba, ktorá by bola v kontakte zo zosnulým po tom, ako sa tento rozišiel pri pohostinstve s X. O. a pokračoval smerom k svojmu domu. To, že by nebohý mal následne požívať nejaký alkohol nepriamo vylučuje fakt, že na mieste kde bol nájdený, bola pri nebohom nevypitá plechovka piva Corgoň, ktoré mu kúpil O.. Ak by súd zohľadnil to množstvo alkoholu, ktoré nebohý mal vypiť v prítomnosti svedkov X. a O., s ktorými bol chystať drevo, tak tento vypil maximálne 1,5 dcl tvrdého 40 %-ného alkoholu (spolu s O. vypili na polovicu ploskačku, teda každý cca 1dcl) a potom ešte v pohostinstve 1 poldeci (aj to len v prípade, ak ho vôbec vypil, resp. vypil celé, keď z výpovede svedka X. vyplýva, že od O. mal počuť, že poldeci zosnulý ani nevypil) + 1 malé pivo (ktoré tiež nedopil). To, že u nebohého bola zistená taká vysoká koncentrácia alkoholu nielen v krvi a dokonca ešte vyššia aj v moči, svedčí záveru, že v jeho tele bol prítomný alkohol dlhší čas. Svedkovia X. a O. vo svojich výpovediach, ako v tomto konaní, tak aj na polícii, nevylúčili možnosť, že zosnulý mohol mať vypité už predtým, ako prišiel k O., odkiaľ ich prišiel zobrať X. do lesa. Svedok O. vo výpovedi pred policajtom 21.02.2010 na jeho otázku, či v dobe, keď k nemu zosnulý prišiel za účelom pomoci X. v lese, ako tento vyzeral, odpovedal: “Bol normálny, nejako ho neváľalo, nezdal sa mi ako opitý. Akurát nám v tempe nestíhal, išiel v poraste za nami“. Takáto výpoveď učinená v krátkom časovom slede od smrti zosnulého nielenže nevylučuje to, že zosnulý mohol mať vypité ešte predtým, ako šiel pracovať do lesa, dokonca v kontexte s vyššie uvedeným nasvedčuje záveru, že zosnulý bol už predtým pod vplyvom alkoholu (nemal v chôdzi stíhať ostatným dvom, z ktorých O. bol pritom starší). Súd teda z vykonaných dôkazov uzatvára, že v danom prípade bol zosnulý už v čase, kedy najpravdepodobnejšie utrpel úraz, ktorý mu mal spôsobiť krvácanie do mozgu (pri prvom páde pri práci v lese, ktorý videl svedok O.), pod vplyvom alkoholu, ktorá skutočnosť podstatne ovplyvnila jeho psychickú výkonnosť. Pritom ťažký stupeň opitosti zosnulého, konštatovaný v odbornom vyjadrení MUDr. E.. Š., PhD. Z 03.11.2009 a v jeho doplnení z 11.03.2009 podľa záverov tohto vyjadrenia negatívne ovplyvnil rozsah a stupeň krvácania do lebečnej dutiny, pretože v takomto prípade je krv zvýšene tekavá a menej zrážanlivá, kde je tiež konštatované, že pád zosnulého, ktorý mal vyvolať krvácanie do mozgu, mohol byť veľmi dobre spôsobený diskoordináciou rovnováhy a pohybov v dôsledku vplyvu alkoholu na motorické, zmyslové a iné funkcie organizmu zosnulého. Vychádzajúc z teórie adekvátnej príčinnej súvislosti, na ktorú sa kladie aj v našej občianskoprávnej teórii väčší dôraz, než na teóriu podmienky (podľa teórie podmienky príčinná súvislosť medzi príčinou a následkom je daná vtedy, pokiaľ by následok bez príčiny nenastal), je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom škodnej udalosti. Pre vznik zodpovednosti za vzniknutú škodu postačuje, že pre optimálneho pozorovateľa nie je vznik škody vysoko nepravdepodobný (napr. Švestka, J. - Spáčil, J. - Škárová, M. - Hulmák, M. a kol. Občanský zákonník I. Komentář. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2008). Vyššie rozoberané dôkazy vo vzájomnej súvislosti preukazujú (v požadovanom rozsahu), že úraz (pád) zosnulého a jeho priebeh, pri ktorom došlo k vzniku tupého poranenia hlavy s následným krvácaním do mozgu, bol v podstatnej miere ovplyvnený požitým množstvom alkoholu, vplývajúceho (negatívne) na motorické, zmyslové a iné funkcie organizmu zosnulého. Faktory, ktoré spôsobili osudný pád nebohého žalujúca strana pripisovala výlučne svahovitému terénu miesta, kde sa tak stalo, resp. malo stať, kde malo byť mokré lístie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že počas pobytu v lese malo dôjsť k pádu dokonca dvojnásobnému len u nebohého. Svedok X. na otázku zástupcu žalobcu v tomto konaní označil daný terén, kde malo dôjsť k pádom nebohého za taký, ktorý nebol nejaký zlý, kde ľudia bežne chodievajú na huby, kde neboli nejako popadané konáre (č. l. 95). Svedok X., ktorý k miestu výkonu prác priviezol ostatných dvoch, nemal ako vodič vôbec piť a množstvo alkoholu, ktoré mal požiť počas pobytu v lese svedok O., bolo podstatne nižšie, než zodpovedá množstvu alkoholu zistenému v krvi a moči zosnulého, čo tiež významným spôsobom nasvedčuje záveru, že pády zosnulého a ich priebeh boli výrazne ovplyvnené faktorom neprítomným, resp. vo výrazne nižšej miere prítomným u ostatných dvoch osôb pracujúcich a pohybujúcich sa na tom istom mieste, než zosnulý a ktorí žiadny úraz neutrpeli. K prvému z pádov zosnulého, pri ktorom v dôsledku nárazu hlavy sa s najväčšou pravdepodobnosťou malo spustiť krvácanie do mozgu, malo dôjsť v čase, keď ešte nepršalo. Žiadny iný faktor, ako zistený alkohol a jeho množstvo, ktorý by bol spôsobilý negatívne ovplyvniť motorické, zmyslové a iné funkcie práve zosnulého, neboli u zosnulého zistené. Nie je žiadne iné logické vysvetlenie ako to, že zosnulý musel mať dosť vypité ešte predtým, ako šiel spolu s X. a O. do lesa, ak tento mal podľa svedkov O. a X., ktorí ako poslední boli s ním v kontakte, vypiť počas ich prítomnosti maximálne 1,5 dcl tvrdého alkoholu a trochu piva. Úvahe, že by v čase smrti zosnulého zistenú hladinu alkoholu mala ovplyvniť nejaká následná skutočnosť, ktorá nastala až v období niekedy po tom, ako sa zosnulý rozišiel pri krčme so svedkom O., až do okamihu jeho smrti, v ktorom období nebola zistená už žiadna osoba, ktorá by ho mala vidieť, nenasvedčuje žiadna skutočnosť a takúto možnosť súd označuje ako vysoko nepravdepodobnú, v rovine ničím nepodložených dohadov a jej nepravdepodobnosť zvýrazňuje, ako zistený vysoký podiel
alkoholu v moči zosnulého, ďalej to, že už v krčme sa mal zle cítiť a kde preto už ani nevypil ten alkohol, ktorý tam mal objednaný a aj to, že alkohol, ktorý po rozídení sa s O. mal zosnulý k dispozícii (plechovka piva), zostal nedotknutý.
Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti ohľadne zaplatenia sumy 3.319,39 eura s uplatneným príslušenstvom z danej sumy (úrokom z omeškania) ako nedôvodnú zamietol pre danosť výluky z poistenia, ktorej sa žalovaná dovolala.
Zároveň súd postupujúc podľa § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodol, že o trovách tohto konania bude rozhodovať do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keď žalujúca strana, ktorá mala prevažný úspech vo veci, si doposiaľ vzniknuté trovy nevyčíslila a tejto ešte ani nezačala plynúť lehota na ich vyčíslenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).