Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-181-2010.pdf
PDF · 111.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/181/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou v právnej veci navrhovateľa Agropodnik, a.s. Železničná 5, Hliník nad Hronom, IČO: 31 611826, zastúpený JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom so sídlom AK SNP 120, Žiar nad Hronom, proti odporcovi v 1. rade O. W., R.. X.X.XXXX O. V. C. X. W. A. W., R.. X.X.XXXX, V. D. Q.. K. XXX, H. R. H., zastúpení JUDr. Evou Považanovou, advokátkou so sídlom AK ul. Dr. Jánskeho 4/406, Žiar nad Hronom, o zaplatenie 493,58 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 293,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 9.7.2010 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.3.2010 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal zaviazať odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 493,58 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie garáže, ktorú užívajú odporcovia bez právneho dôvodu.
Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol o tomto návrhu rozsudkom č.k. 9C/181/2010-163 zo dňa 27.4.2011 tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel a zároveň zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania 436,77 € a zaplatiť ich k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V dôsledku podaného odvolania odporcov v 1. a 2. rade Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/221/2011-191 zo dňa 29.2.2012 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V záveroch rozsudku uviedol, že úlohou prvostupňového súdu v rámci ďalšieho konania bude správne ustáliť splatnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím k ustanoveniu § 563 Občianskeho zákonníka a ďalej sa okresný súd bude musieť správne vysporiadať aj so vznesenou námietkou premlčania, pretože záver okresného súdu o tom, že vznesená námietka premlčania je v danom prípade bezpredmetná, nie je správny.
Podľa § 226 O.s.p., Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, právnych zástupcov oboznámil sa s listom vlastníctva, rozhodnutiami Okresného súdu v Žiari nad Hronom, v spojení s rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici, evidenčným listom, korešpondenciou účastníkov konania, protokolmi o výsledku cenovej kontroly, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Hliník nad Hronom súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom bytu č. 4, nachádzajúceho sa na 2. poschodí, vo vchode 1 v bytovom dome so súp. číslom 568 na parcele 824/2. Odporcovia v 1. a v 2. rade užívajú tento byt na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.1979, s ktorou sa súd oboznámil a ktorá skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná ani nebola. Plocha obytných miestností podľa tejto nájomnej zmluvy predstavuje 44,80 m2 a vedľajších miestností 17,30 m2. Medzi základné a prevádzkové zariadenie patrí i zásobáreň ( garáž ) - 16,75 m2, pivnica 6,26 m2, plynový sporák, WC + kúpelňa 5,04 m2. Ako ostatné zariadenie bytu bolo vedené balkón 2,75 m2, kuchynská linka so skrinkami a zabudovaná šatňová. Rozhodnutím Okresného úradu v Žiari nad Hronom - odbor životného prostredia, zo dňa 21.7.1997 č. 96/06427 (č.l. 10), ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.1997 bola povolená zmena užívania časti stavby v obytnom dome č. 568 na ul. K. C. H. R. H., 4 sklady na garáže. Už v tom čase bol odporcom predložený návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov, avšak k dnešnému dňu k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo. Odporcovia v 1. a v 2. rade užívajú garáž o výmere 16,75 m2, ako samostatný nebytový priestor.
Právna zástupkyňa odporcov v písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2010 žiadala návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala na to, že na LV č. XXXX O.bsentuje zápis, ktorý by svedčil o tvrdení navrhovateľa, že je vlastníkom garáže v dome súp. číslo 568. Uviedla, že rozhodnutie Okresného úradu v Žiari nad Hronom zo dňa 21.7.1997 o zmene užívania časti stavby v obytnom dome je neúčinné a v tomto konaní úplne irelevantné. Návrh navrhovateľa je nedôvodný aj z toho dôvodu, že odporcovia platia navrhovateľovi nájomné za užívanie bytu s príslušenstvom podľa výmeru, ktorý im bol naposledy doručený. Zároveň vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že navrhovateľ podal návrh na súd 12.3.2010, pritom ako sám uvádza, odporcom zaslal návrh zmluvy na nájom nebytového priestoru s termínom začatia plynutia nájomného vzťahu k 23.10.1997. Navrhovateľ sa o skutočnosti, že odporcovia sa na jeho úkor obohatili, dozvedel už v roku 1997, konkrétne 24.10.1997. Potom dvojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 24.10.1999. V písomnom podaní zo dňa 10.2.2011 právna zástupkyňa odporcov uviedla, že odporcovia uzavreli 15.8.2001 so spoločenstvom vlastníkov bytov „Bytovka 568“ zmluvu, na základe ktorej platia do spoločenstva pravidelné mesačné preddavky za odber plynu, za dodávku vody, vodné, stočné a spoločnú elektrinu a to na základe faktúr zasielaných dodávateľov týchto služieb spoločenstvu. Spoločenstvo však nerobí vyúčtovanie a odporcom nevrátilo ani jeden rok preplatky za dodávku plynu. Za sporné obdobie t.j. rok 2007 - 2010 zadržalo spoločenstvo na preplatkoch za byt v užívaní odporcov 410,22 €. Ďalej uviedla, že odporcovia požiadali dňa 24.10.2005 navrhovateľa, aby zabezpečil výmenu prietokového ohrievača vody v byte, pričom tejto žiadosti predchádzala žiadosť o výmenu sporáka. Keďže navrhovateľ zostal nečinný, odporcovia si tieto spotrebiče zakúpili zo svojich finančných prostriedkov v mesiaci marec 2006, pričom navrhovateľ im podľa evidenčného listu naďalej účtuje za sporák a ohrievač sumu 30,- + 19,- = 39,- Sk ( 1,63 € ) mesačne, čo je následne za štyri roky suma 78,04 €. Uvedenú sumu 78,07 € a 410,22 € žiadala právna zástupkyňa odporcov započítať voči žalovanej istine a vo zvyšku návrh zamietnuť.
Na pojednávaní dňa 6.11.2012 právna zástupkyňa odporcov uviedla, že pohľadávku majú za premlčanú tak, ako to uviedla v konaní t.j. od 6.1.2007 až do 6.3.3008, t.j. 15 splátok po 13,34 € vrátane príslušenstva. Aj napriek tomu, že krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení uznal garáž ako nebytový priestor, predložila nový dôkaz zo 16.5.2012, kde bola vykonaná spoločnosťou Servis HP, servis a revízia hasiacich prístrojov, protipožiarna kontrola skladových priestorov v obytnom dome na ul. K. XXX/X C. H. R. H., kde v závere je konštatované, že skladové príslušenstvo bytu č. 4 nevyhovuje ako garážový priestor, pretože na zadnej strane sa nachádza plynová prípojka a 4 ks plynomerov, ktoré sú odvetrávané priamo do skladových priestorov a spoločných priestorov. V prípade úniku plynu by skladový priestor tvoril výfukovú plochu. V tejto súvislosti poukázala na § 5 Zákona č. 116/1990, ako aj § 8 o prenájme
nebytových priestorov a žiada, aby súd v tejto súvislosti pokiaľ nedôjde k dohode s navrhovateľom, že nespustí z ceny 13,34 € trebárs na sumu 6,- €, nariadil znalecké dokazovanie. Zároveň právna zástupkyňa poukázala na to, že táto správa o protipožiarnej kontrole skladových priestorov je nový dôkaz zo dňa 16.5.2012, ktorý v čase odvolania nemali k dispozícii.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2010 uviedol, že tvrdenie odporcov o tom, že nie je preukázané vlastníctvo navrhovateľa ku garáži, ktorú odporcovia užívajú od roku 1979, je účelové, pretože v tomto byte sa nachádzajú štyri byty a štyri garáže, z toho tri byty a tri garáže sú už vo vlastníctve fyzických osôb a štvrtá garáž je vo vlastníctve navrhovateľa. Rovnako poukázal na to, že tvrdenie odporcov o neúčinnosti rozhodnutia Okresného úradu zo dňa 21.7.1997, ktorým bola povolená zmena užívacej časti stavby na garáž, je úplne nezmyselné. Pokiaľ sa jedná o námietku premlčania, uviedol, že odporcovia vedia od 24.10.1997, že užívajú predmetnú garáž bez právneho dôvodu, nakoľko odmietli uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o nájme nebytového priestoru v zmysle Zákona 116/1990 Zb. a táto skutočnosť je im zrejmá aj z viacerých konaní, vedených na tunajšom súde, kde sa už navrhovateľ domáhal zaplatenia úhrady z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie garáže a to za predchádzajúce obdobia, kde vo všetkých týchto konaniach bolo návrhu navrhovateľa vyhovené. Pokiaľ ide o úhradu nájomného za byt, navrhovateľ poukázal na to, že dňa 10.3.2004 doručil odporcom evidenčný list o výpočte nájomného, z ktorého je zrejmé, že odporcovia sú povinní za byt - bez garáže, platiť navrhovateľovi mesačné nájomné 79,17 € a nie 78,14 €, ako platia doposiaľ. Správnosť výpočtu mesačného nájomného bola potvrdená aj v zázname z cenovej kontroly zo dňa 21.1.2010, ktorú vykonala Správa finančnej kontroly vo Zvolene na podnet odporcov. Pokiaľ ide o námietku odporcov ohľadom platieb v súvislosti s dodávkou plynu ako aj vodného a stočného, poukázal na to, že sami odporcovia uzavreli zmluvu dňa 15.1.2001 so spoločenstvom vlastníkov bytov ohľadom týchto dodávok, je to ich zmluvný vzťah so spoločenstvom, do ktorého navrhovateľ nemá dôvod ani právo zasahovať. Preto pokiaľ odporcovia namietali, že im navrhovateľ nedoručil akési vyúčtovanie, ich námietka je v tomto bezpredmetná, pretože týchto vyúčtovaní sa majú domáhať u subjektu, ktorý tieto plnenia odporcom poskytuje. Pokiaľ sa jedná o platby za prietokový ohrievač a plynový sporák, právny zástupca navrhovateľa potvrdil, že na základe ohliadky ponúkol odporcom opravu uvedených spotrebičov, odporca však toto odmietol a oba spotrebiče držia aj v súčasnosti u seba, pričom navrhovateľ nemal vedomosť o tom, že ich odporcovia vymenili. Právny zástupca navrhovateľa považoval všetky tvrdenia odporcov za účelovú obranu, nesúvisiacu s právom navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Na pojednávaní dňa 6.11.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa nestotožňuje sa s názorom krajského súdu ohľadom premlčania, pretože pri bezdôvodnom obohatení nejde o štandartnú situáciu a ako mu uviedla ich účtovníčka, účtujú to rok dozadu, pretože to nie je ako pri nájomnej zmluve, kde je presne dohodnuté mesačné nájomné a splatnosť. Zároveň uviedol, že za jednotlivé mesiace, za ktoré žalujú zaplatenie sumy 13,34 € neposielali odporcom výzvu na úhradu z titulu bezdôvodného obohatenia. Obranu právnej zástupkyne považoval za účelovú, pretože odporcovia užívajú tento priestor 30 rokov a neplatia zaň. Pričom ostatní vlastníci bytov v predmetnej bytovke využívajú garáže k účelu, ku ktorému majú slúžiť, teda na parkovanie osobných automobilov. Z toho dôvodu trval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 493,58 € vrátane príslušenstva. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, ponechal rozhodnutie na úvahe súdu.
Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že posledný výmer ohľadom nájomného dostali v roku 2003, od 8.4.2004 platia nájomné vo výške 78,14 € a to na tom základe, že požiadali Obec Hliník nad Hronom, aby im vyčíslila nájomné podľa cenového predpisu, ktorý im uviedla Správa finančnej kontroly vo Zvolene. Od roku 2004 až doposiaľ platia nájomné 78,14 €. Na pojednávaní dňa 6.11.2012 odporca uviedol, že nechce uzavrieť súdny zmier ani rozsudok pre uznanie, aby mal možnosť odvolať sa proti rozsudku.
Z oznámenia Obce Hliník nad Hronom zo dňa 21.2.2011 ( č.l. 145 ) súd zistil, že do konca februára 2011 prenajímali nebytové priestory na podnikateľskú činnosť za 11,62 €/m2/rok a nebytové priestory v suteréne bez dodávky tepla a vody za 3,32 €/m2/rok.
Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu a služby zo dňa 10.3.2004 (č.l. 96) súd zistil, že obytná plocha prvej izby predstavuje 13,40 m2, obytná plocha druhej izby 12,39 m2, obytná plocha tretej izby 18,09 m2, čo spolu predstavuje 43,88 m obytnej plochy. Do plochy vedľajších miestností je zarátaná kuchyňa 9,03 m2, predsieň 8,21 m2, komora 2,3 m2, spolu je to 19,54 m2.
Podľa § 351 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmetom konania v prejednávanej veci je zaplatenie 493,58 € s príslušenstvom, ktoré navrhovateľ žaluje ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté odporcom na jeho úkor tým, že neplatia úhradu za užívanie garáže, situovanej v dome na ul. Majerského č. 568 o výmere 16,75 m2 nebytového priestoru. Navrhovateľ uplatnil bezdôvodné obohatenie návrhom za čas od 6.1.2007 do 6.1.2010, pričom výšku bezdôvodného obohatenia žiadal z ceny obvyklej navrhovaného nájomného 288,- Sk/m2/rok, teda 13,34 € mesačne.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporcovia v 1. a v 2. rade užívajú garáž bez súpisného čísla o výmere 16,75 m2, pričom je zrejmé, že predmetnú plochu garáže nemožno zahrnúť do vedľajších miestností bytu a to z dôvodu, že garáž je samostatným nebytovým priestorom, ktorej užívanie upravuje Zákon č. 116/1990 Zb. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odbor životného prostredia zo dňa 21.7.1997 č. 96/06427, ktoré povolilo podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona zmenu užívania časti stavby v obytnom dome č. 568 na ul. K.H. C. H. R. H. - 4 sklady na garáže. Na tejto skutočnosti nič nemí ani nový dôkaz, ktorý na pojednávaní dňa 6.11.2012 predložila právna zástupkyňa odporcov a to stanovisko spoločnosti SERVIS HP - servisná revízia hasiacich prístrojov Pitelová zo dňa 16.5.2012, ktorá spoločnosť v závere z protipožiarnej kontroly skladových priestorov v obytnom dome na ulici K. XXX/X C. H. R. H. konštatuje, že skladové príslušenstvo bytu č. 4 nevyhovuje, ako garáž, pretože na zadnej strane sa nachádza plynová prípojka a 4 ks plynomerov, ktoré sú odvetrávané priamo do skladových priestorov a spoločných priestorov a v prípade úniku plynu by skladový priestor tvoril výfukovú plochu. Preto tvrdenie odporcov, že nejde o garáž, ale zásobáreň - sklad paliva, ktorý je príslušenstvom bytu, považoval súd za nesprávne. Keďže odporcovia predmetnú garáž užívajú, čo v konaní sporné ani nebolo, s navrhovateľom nemajú uzavretú nájomnú zmluvu, dochádza na strane odporcov k bezdôvodnému obohateniu titulom užívania nebytového priestoru predstavujúceho garáž o rozlohe 16,75 m2. Súd za bezdôvodné obohatenie považoval sumu, ktorá zodpovedá mesačnej úhrade nájomného za nebytový priestor, ktorá je priemerná všeobecnej cene nájmu za garáž, za akú sumu sa poskytuje v danom mieste a čase. Uvedenú skutočnosť súd zistil dokazovaním cestou Obce Hliník nad Hronom, ktoré v oznámení zo dňa 21.2.2011 uviedlo, že nebytové priestory na podnikateľskú činnosť prenajíma za 11,62 €/m2/rok a nebytové priestory v suteréne bez dodávky tepla a vody za 30,32 €/m2/rok. Pokiaľ právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 6.11.2012 tvrdila, že odporcovia by mali platiť vzhľadom na uvedenú správu od spoločnosti SERVIS HP - servisná revízia hasiacich prístrojov Pitelová zo dňa 16.5.2012, sumu 6 € mesačne a nie sumu 13,34 € mesačne, ako požaduje navrhovateľ stým sa súd nestotožnil, nakoľko súd v konaní od Obce Hliník nad Hronom nezisťoval za čo sa v obci prenajímajú garáže, ale nebytové priestory a vo vzťahu k predmetnej garáži považoval za primeranú sumu prenájmu 13,34 € mesačne, voči ktorej sume pôvodne odporcovia nemali žiadne výhrady, čo konštatuje vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd ( č. l. 196 ).
Pokiaľ právna zástupkyňa odporcov na pojednávaní dňa 2.11.2010 tvrdila, že v nájomnom, ktoré platia odporcovia mesačne vo výške 78,14 € je zahrnutá aj platba za garáž, toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože navrhovateľ doručil odporcom evidenčný list o výpočte nájomného zo dňa 10.3.2004, z ktorého je zrejmé, že odporcovia sú povinní za byt bez garáže platiť navrhovateľovi sumu 79,17 € (2.385 Sk) mesačne a správnosť výpočtu bola potvrdená aj záznamom z cenovej kontroly zo dňa 22.1.2010, ktorú kontrolu vykonala Správa finančnej kontroly vo Zvolene na podnet odporcov. Následne správa finančnej kontroly túto skutočnosť oznámila odporcom listom zo dňa 16.2.2010, kde uviedla,
že spoločnosť Agropodnik a.s. Hliník nad Hronom neprekročila maximálne ceny nájmu bytu a uplatnila ich v zmysle cenových predpisov. Kontrolou nebolo zistené porušenie cenovej disciplíny ( č.l. 32 PV ). Preto tvrdenie odporcov, že v rozhodnom období platili aj nájomné za užívanie garáže, nie je teda pravdivé a nezodpovedá skutočnostiam, zisteným z pripojených listinných dôkazov. Pokiaľ právna zástupkyňa odporcov žiadala započítať pohľadávku 410,22 €, ktorú zadržalo spoločenstvo na preplatkoch za dodávku plynu, považoval súd tento návrh za bezpredmetný, nakoľko ide o vzťah medzi spoločenstvom vlastníkov bytov „Bytovka 568“ a odporcami. Pokiaľ zástupkyňa odporcov žiadala započítať voči pohľadávke navrhovateľa sumu 78,07 €, ktorá suma pozostáva z platieb za sporák a ohrievač vo výške 1,60 € mesačne t.j. ročne 49 x 12 a následne za štyri roky, rovnako aj v tejto časti považoval súd návrh za nedôvodný, nakoľko odporcovia tieto spotrebiče doposiaľ navrhovateľovi nevrátili a nemal vedomosť o ich výmene odporcami. S názorom Okresného súdu, pokiaľ ide o vyššie uvedené námietky sa stotožnil aj Krajský súd vo svojom rozhodnutí.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľovi vznikol voči odporcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažného plnenia (§ 458 Občianskeho zákonníka), sporná ostala len výška priznaného plnenia vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na Okresnom súde v Žiari nad Hronom vo veciach vedených pod sp. zn. 5C 63/02 v spojení s konaním na Krajskom súde v Banskej Bystrici 13Co 148/2005, 9C 4/04 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co 37/2006, 4C 622/00 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co 75/02, 9C 732/02 (rozhodnutia sú súčasťou spisu), súdy riešili otázku užívania predmetnej garáže bez právneho dôvodu medzi totožnými účastníkmi ako v prejednávanej veci za predchádzajúce obdobie. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 192/06 z 3.novembra.2006 k princípu právnej istoty ako súčasti práva na súdnu ochranu. Ak súd rieši právnu otázku ( tú istú, alebo analogickú ), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne iným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle článku I ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania právnou zástupkyňou na pojednávaní 6.11.2012 , že pohľadávka je premlčanú od 6.1.2007 až do 6.3.3008, t.j. 15 splátok po 13,34 € vrátane príslušenstva, súd považoval túto námietku za dôvodnú, stotožňujúc sa s vysloveným názorom Krajského súdu v zrušujúcom uznesení, že subjektívna premlčacia doba musí byť vždy súčasťou objektívnej premlčacej doby, pričom je neprípustné, aby subjektívna premlčacia doba uplynula až po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Uvedené znamená, že trvanie subjektívnej doby je limitované rozsahom vymedzeným objektívnou premlčacou dobou. Ako vyplýva zo skutkových zistení v prejednávanej veci, navrhovateľ predložil v roku 1997 odporcom návrh nájomnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prenájom garáže. K uzatvoreniu zmluvy v konečnom dôsledku nedošlo, ale odporcovia mali už v tom čase vedomosť o tom, že ak odmietli uzatvoriť zmluvu o prenájme garáže a garáž naďalej užívali bez toho, aby poskytli navrhovateľovi za jej užívanie adekvátne plnenie, že ju užívajú bez právneho dôvodu, čo znamená, že sa úmyselne bezdôvodne obohatili. Objektívna premlčacia doba je desaťročná, to však nevylučuje skutočnosť, že ak navrhovateľ podal žalobu na súde dňa 12.3.2010, že nedošlo k čiastočnému premlčaniu uplatneného nároku v subjektívnej premlčacej lehote. Preto súd v časti uplatnenej pohľadávky 200,01 € vrátane príslušenstva návrh zamietol, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a návrhu vyhovel len v časti istiny 293,48 €.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Sankcie pre prípad omeškania dlžníka si môžu účastníci dohodnúť v zmluve. Zákon však zakotvuje určité práva pre veriteľa a povinnosti pre dlžníka, ktoré sa môžu uplatniť v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. v dohodnutom množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a ak dlh veriteľovi alebo osobe oprávnenej dlh prevziať nesplní včas (t.j. v dohodnutom čase). V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Nie je rozhodujúce ani to, či dlžník nie je schopný dlh splniť. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).
Podľa § 563 OZ, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Toto ustanovenie sa týka tých prípadov, keď čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov. Právo určiť čas plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ. Ak čas splnenia nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy (upomienky). V tom prípade platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi.
Okrem istiny žiadal navrhovateľ priznať aj úroky z omeškania a to: 9,50 % ročne zo sumy 13,34 € od 6.1.2007 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.3.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 13,34 € od 6.4.2007 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.5.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 13,34 € od 6.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.10.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6,50 % ročne zo sumy 13,34 € od 6.11.2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 13,34 € od 6.12.2008 do zaplatenia, s úrok z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 13,34 € od 6.1.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10,00 % ročne zo sumy 13,34 € od 6.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.3.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 13,34 € od 6.4.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 13,34 € od 6.5.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 13,34 € od 6.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 13,34 € od 6.1.2010 do zaplatenia.
Súd poukazuje na to, že pre splatnosť pohľadávky z bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 563 OZ vyžaduje výzva. Za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné považovať aj žalobu, ktorou sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia domáha jeho vydania. Po vykonanom dokazovaní mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ pred podaním žaloby na súd nevyzval odporcov každý mesiac na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej obvyklému mesačnému nájmu (výpoveď právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 6.11.2012) a preto sa ani odporcovia nemohli dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu vždy k 6. dňu príslušného mesiaca, tak ako si úroky z omeškania uplatnil navrhovateľ v návrhu. Preto súd považoval za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia až žalobu, ktorou sa navrhovateľ bezdôvodného obohatenia domáhal. Táto žaloba bola odporcom v 1. a 2. rade doručená spolu s platobným rozkazom dňa 9.7.2010, preto až od tejto doby súd návrhu navrhovateľa pokiaľ ide o úrok z omeškania vyhovel a uložil odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy t.j. 293,48 € od 9.7.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh pokiaľ ide o úrok z omeškania zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nakoľko pomer úspechu navrhovateľa a neúspechu odporcov v prejednávanej veci bol takmer rovnaký súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.