Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-13-2023.pdf
PDF · 85.59 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/13/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobkyne A. B. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, štátna občianka SR, zast. JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom Rázusova 47/4825, Lučenec, proti žalovanému D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, štátny občan E. republiky v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania od žalobkyne n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili so žalovaným manželstvo v meste F., E. republika. V knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitná matrika Bratislava je toto manželstvo zapísané vo zväzku G., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č.XX.
2. Žalovaný v súčasnosti podniká, pričom svoju podnikateľskú činnosť vykonáva ako jediný spoločník a zároveň štatutárny orgán obchodnej spoločnosti OLIVKASK s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 610 066, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo:115821/B. Žalovaný je jediným spoločníkom a zároveň štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý zabezpečuje vysoké záväzky spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku vykonávania funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti môže byť v značnej miere negatívne ovplyvnený aj ich spoločný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
3. Ona v súčasnosti nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ani podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ako štatutárny orgán ručí za záväzky spoločnosti ako fyzická osoba, teda vykonáva prostredníctvom spoločnosti podnikateľskú činnosť, žiada ako manžel, ktorý nevykonáva podnikateľskú činnosť súd, aby zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
4. Zákonné ustanovenie § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, vychádza z predpokladu, že pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dosah nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah, keď veci slúžiace na podnikanie manžela sú jeho oddeleným majetkom a tiež neúspešné podnikanie môže mať významný negatívny vplyv na rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tento negatívny vplyv sa môže prejaviť najmä
v súvislosti s ustanovením § 147 Občianskeho zákonníka podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Úmyslom zákonodarcu v prípade citovaného zákonného ustanovenia teda bola ochrana toho z manželov, ktorý nepodniká, resp. neručí a nezaväzuje sa za záväzky obchodnej spoločnosti, pred prípadným negatívnym dopadom neúspechu v podnikaní podnikajúceho manžela.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je jediným spoločníkom a zároveň štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý zabezpečuje vysoké záväzky spoločnosti, má za to, že v tomto prípade boli splnené všetky predpoklady stanovené v ustanovení § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva z dôvodu podnikania jedného z manželov.
6. Žalobkyňa na pojednávaní súdu dňa 21.09.2023 zotrvala na podanej žalobe.
7. Žalovaný na pojednávaní súdu uviedol, že s návrhom súhlasí, medzi ním a manželkou nie je žiaden spor, manželstvo stále trvá. On má založenú ako podnikateľ len spoločnosť OLIVKASK s.r.o.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, prečítaním sobášneho listu, výpisu z Obchodného registra na spoločnosť OLIVKASK s.r.o., a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v F. v E. H. manželstvo. Manželstvo je zapísané na Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitná matrika v knihe manželstiev vo zväzku G., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č.XX. Manželstvo stále trvá.
10. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že v oddiele Sro, vo vložke číslo 115821/B je zapísaná obchodná spoločnosť OLIVKASK s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO:50 610 066. Spoločníkom a zároveň štatutárnym orgánom – konateľom v uvedenej spoločnosti je žalovaný.
11. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
12. Podľa § 2 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 106 Obchodného zákonníka, spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.
14. Účelom ustanovenia § 148a Občianskeho zákonníka, je ochrana toho z manželov, ktorý nepodniká, teda ochrana pred negatívnym dôsledkom dopadajúcim na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Na podanie návrhu na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva je aktívne legitimovaný ten z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Iba v prípade, že obaja manželia majú oprávnenie na podnikateľskú činnosť, môže návrh podať hociktorý z nich.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd z listinných dôkazov preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo uzatvorením ich manželstva, dňa XX.XX.XXXX, ktoré doposiaľ trvá. Keďže žalobkyňa nepodniká, bola aktívne legitimovaná na podanie žaloby o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
16. Podnikateľskú činnosť ustálená súdna prax definuje v zmysle ustanovenia § 1 a § 2 zákona č. 455/1991 Zbierky v znení noviel o živnostenskom podnikaní, ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a taktiež ustanovenie § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení noviel, ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
17. Z výkladu vyššie citovaného § 106 Obchodného zákonníka je zrejmé, že spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom. Pre ručenie spoločníka tejto spoločnosti je však špecifické obmedzenie ručenia do výšky jeho nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri. Ručenie spoločníka za záväzky spoločnosti s ručením obmedzeným vychádza teda z princípu, že voči veriteľom má postavenie dlžníka zásadne spoločnosť. Podnikanie žalovaného formou jeho účasti ako spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným teda nie je možné považovať za výkon podnikateľskej činnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný inou formou v súčasnosti nepodniká, nedisponuje aktuálnym živnostenským oprávnením, koncesnou listinou a nepodniká ani podľa iného osobitného právneho predpisu.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je štátnym občanom E. republiky súd skúmal právomoc na konanie ako aj použitie slovenského práva. Právomoc slovenského súdu je daná v zmysle § 37 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a použitie slovenského práva vyplýva z § 21 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb.
19. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 148a Občianskeho zákonníka, nie je dôvodný, a preto žalobu musel zamietnuť.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Súd žalovanému ako úspešnej strane v konaní trovy konania nepriznal, nakoľko i napriek tomu, že bol úspešný, žiadne trovy v konaní mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.