Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8T-28-2012.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/28/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 06.11.2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný
I. K., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom O. V., prechodne bytom Z., XX. X.. XX, I. E.,
j e v i n n ý , ž e
hoci je ako otec mal. dcéry W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, Y. nad X. v zmysle § 62 Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne pod č. k. 14Nc 74/99-16 zo dňa 19.08.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.1999, povinný prispievať na výživu svojej dcéry W. X., sumou vo výške 500,- Sk (16,60 Eur) do rúk matky W. X., bytom Y. nad X., G. XXXX/X vždy do 15- teho dňa v mesiaci, si svoju vyživovaciu povinnosť od marca 2007 doposiaľ (vrátane mesiaca október 2012) riadne neplnil, len dňa 23.01.2012 uhradil čiastku 40,- Eur, dňa 20.03.2012 čiastku 1.067,- Eur, čím si uhradil svoju dlžnú vyživovaciu povinnosť do mesiaca február 2012 vrátane, počas stíhaného obdobia bol riadne zamestnaný v spol. BILBO uzeniny, Litomeřice, Česká republika, ale aj evidovaný na Úrade práce v Litoměřicích ako uchádzač o zamestnanie, pričom nevyvíjal dostatok úsilia na zabezpečenie si finančných prostriedkov k riadnemu plneniu si vyživovacej povinnosti, čím mu voči W. X. vznikol dlh vo výške 132,80 Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas).
T ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 36 písmeno l) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť k rukám W. X., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom Y. nad X., G. XXXX/X v skúšobnej dobe každý mesiac minimálne 1/24 zo sumy 132,80 Eur, ktorá zodpovedá zameškanému výživnému.
odôvodnenie:
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci bez ospravedlnenia nedostavil napriek tomu, že mal doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané dňa 08.10.2012, t.j. bol naň riadne a včas predvolaný, teda obžalovaný neprejavil záujem o využitie svojho práva účasti na hlavnom pojednávaní a keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku, obžaloba bola obžalovanému doručená dňa 04.06.2012, obžalovaný sa mal možnosť v prípravnom konaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bol obžalovaný upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež bol poučený v zmysle ustanovenia § 263 odsek 2 Trestného poriadku, súd v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti bolo možné i bez výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní a bez jeho súčinnosti pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 Trestného poriadku.
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne W. X. a oboznámením listinných dôkazov.
Podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, kde k veci uviedol: „Ako otec mal. W. X. som neplatil výživné k rukám jej matky W. X.. Uvedený dlh na výživnom za obdobie od marca 2009 doposiaľ, ktorý činí sumu 979,40 € chcem splatiť do 21. marca 2012. Vtedy mi príde odstupné a budem schopný danú sumu zaplatiť. Ľutujem, že som výživné neplatil. Mal som aj zdravotné problémy a prerušil som úplne kontakt s W. X. a tým som prestal aj platiť výživné. Odvtedy som sa s dcérou viac nestretol.“
Svedkyňa W. X. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Obžalovaný uhradil poslednú splátku dlžného výživného, a to dňa 20.03.2012 čiastku 1.067,- €, teda do februára 2012 vrátane má obžalovaný v plnom rozsahu uhradenú svoju vyživovaciu povinnosť na dcéru W. X., keďže do poslednej platby obžalovaného bolo zahrnuté aj dlžné výživné z minulosti. Avšak od marca 2012 až doposiaľ obžalovaný si žiadnym spôsobom neuhradil svoju vyživovaciu povinnosť. Už asi 14 rokov som či ja alebo moja dcéra nevideli obžalovaného. Žiadnym spôsobom sa nekontaktujeme, len posledné uvádzané stretnutie zo dňa 23.01.2012, ani nad rámec vyživovacej povinnosť žiadnym spôsobom obžalovaný neprispieva na dcéru. Ja momentálne pracujem v nemocnici v Trenčíne, momentálne od mája mám čistý mesačný príjem asi 900,- €, avšak do mája 2012 som mala priemerný mesačný čistý príjem len asi 400,- €. Dcéra W. momentálne navštevuje základnú školu, deviaty ročník. Bola som schopná zabezpečiť všetky základné potreby pre svoju dcéru aj napriek riadnemu neplneniu si vyživovacej povinnosti obžalovanému. Radšej som sebe nič nekúpila, len aby mala všetko potrebné moja dcéra. Bývam v spoločnej domácnosti s dcérou W. a matkou v rodinnom dome v mieste môjho trvalého bydliska. Zároveň aj predkladám súdu potvrdenie o príjme finančnej čiastky zo dňa 20.03.2012.“
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 14Nc 74/99-16 zo dňa 19.08.1999 bola obžalovanému, ako otcovi mal. W. X., nar. XX.XX.XXXX uložená povinnosť platiť jej výživné v celkovej sume 500,- Sk /16,60 Eur/ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS Trenčín, potvrdenie o návšteve školy, rodný list, doklady o úhrade vyživovacej povinnosti, doklady o zamestnávateľovi, správa ÚPSVaR Banská Štiavnica, správa MÚ Nová Baňa, správa OÚ Žiar n/H, správa Soc. poisťovne, správa ÚP Trenčín, správa MÚ Nová Baňa, správa OR PZ Trenčín, správy ÚP v Litoměřicích, lekárska správa a odpis z RT.
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný. Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred súdom (obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným v konaní pred súdom). Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou svedkyne W. X. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný bol v inkriminovanom období zamestnaný. Aj keď obžalovaný počas inkriminovaného obdobia vykazoval nízky príjem, resp. bol evidovaný na Úrade práce v Litoměřicích ako uchádzač o zamestnanie, nešlo v zásade po zohľadnení jeho majetkových pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jeho vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatoval aj občianskoprávny súd. Obžalovanému nič nebránilo k tomu, aby vyvíjal dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých mohol riadne prispievať na jeho dieťa. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávneho súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletému dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám maloletého dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam druhého rodiča, t. j. matky, svedkyne, ktorá svoju povinnosť vo väčšej miere vyvažovala, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti výchovou, ale aj výživou u maloletého dieťaťa, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná úroveň maloletých detí nemá byť v zásade nižšia ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby, ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, čo je v zásade s platnou úpravou Zákona o rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako určil občianskoprávny súd, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď obžalovaný ani v podstate zásadným spôsobom nespochybňoval výšku tohto dlhu.
Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a po právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, pričom taký čin spáchal po dlhší čas. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme nepriameho (dolus eventualis). Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj jednoznačne dlhé obdobie, po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu riadne neplnil.
Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom tieto odsúdenia má obžalovaný zahladené.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu žalovaného trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (verbálne prejavenie ľútosti bolo podporené zaplatením podstatnej časti dlhovaného výživného), čo je poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, na ktorú musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať a priťažujúca okolnosť zistená nebola, teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znížila sa horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (1 rok až 5 rokov) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa znížila na 3 roky a 8 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením výchovného trestu odňatia slobody, t. j. nespojeného s jeho výkonom v primeranej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša tak ako aj v tomto prípade pre matku detí, ale aj pre samotné deti, značné problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú povinnosť neplnil, avšak v poslednom období preukázal snahu o pravidelné plnenie si vyživovacej povinnosti. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný má určitú možnosť zabezpečenia zdroja financií na plnenie vyživovacej povinnosti a prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody by mal za následok oddelenie obžalovaného od tejto možnosti. Preto bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici vyššie uvedenej a upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, za súčasného uloženia primeranej povinnosti, ktorá je v konkrétnom vzťahu k spáchanému trestnému činu a v podstate predstavuje príkaz na pozitívne správanie obžalovaného viesť riadny spôsob života, čo zodpovedá tak naplneniu individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno- preventívneho účinku trestu.
Predmetné trestné konanie nebolo spojené s adhéznym konaním, t. j. s konaním o náhrade škody, keďže dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.